Rozsudok – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/275/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202055
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C. J. s.r.o., V.: XX XXX XXX, C. XX, XXX XX H.,

proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o návrhu na vyslovenie
povinnosti odporcu konať a rozhodnúť vo veci vydania osvedčenia navrhovateľovi podľa § 4 ods. 6
zákona č. 222/2004 Z.z., jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a .

Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Krajský súd v Bratislave dňa 21.11.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť konať vo veci jeho registrácie za platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len
DPH) ako právneho nástupcu platiteľa s tým, že odporca je povinný ho pre daň registrovať, vydať mu

osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň a to bezodkladne, najneskôr
do siedmych dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

Návrh odôvodnil tým, že listom zo dňa 16.08.2013, doručeným odporcovi 22.08.2013, ako správcovi
dane oznámil, že je právnym nástupcom platiteľa dane - spoločnosti J. X. s.r.o., C. XX, H., ktorá v zmysle
projekturozdeleniavyhotovenéhovoformenotárskejzápisniceč.NXXX/XXXX,NZXXXXX/XXXX,T.A./
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zanikla bez likvidácie a on sa dňa XX.XX.XXXX stal jej právnym nástupcom
a tým aj platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Odporca mu listom číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Mol zo dňa XX.XX.XXXX, po uplynutí lehoty
stanovenejv§4ods.6zákonač.222/2004Z.z.(ďalejajlenzákonoDPH),doručiloznámenieonevydaní

osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH.

Navrhovateľ pokladá konanie odporcu za arbitrárne, nerešpektujúce jeho zákonné povinnosti, a to
najmä zásadu zákonnosti a zásadu úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Rozhodnutie - oznámenie o
nevydaní osvedčenia, nepridelenia identifikačného čísla a odmietnutia registrovať ho ako platiteľa DPH
odôvodnil odporca posudzovaním skutkového stavu iba z vlastnej perspektívy, pričom mu vôbec nedal
priestor. Podľa navrhovateľa odporca nemal oprávnenie svojvoľne posúdiť skutkový stav a vyhodnotiť
merito veci bez toho, aby mu umožnil uplatniť svoje práva - predkladať dôkazy alebo vyjadrenia, čím
porušil ustanovenie § 3 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Závery odporcu v jeho oznámení o tom, že

zrušenie spoločnosti J. X. s.r.o. (právneho predchodcu navrhovateľa) bez likvidácie bolo iba formálne
s cieľom získať u nástupníckych spoločností (aj navrhovateľa) výhodu postavenia platiteľa DPH, súneobhájiteľné. Odporca nie je oprávnený posudzovať účel a dôvod rozdelenia spoločnosti J. X. s.r.o.
a odôvodňovať odmietnutie registrácie navrhovateľa z dôvodu, že rozdelenie malo za cieľ získať u
nástupníckych spoločností výhodu postavenia platiteľa DPH bez reálneho preukázania takéhoto cieľa

a bez právnej kvalifikácie ustanovenia všeobecne záväzného predpisu, ktorý by uvedený cieľ vylučoval
zo zákonnej registrácie. Potom je konanie odporcu v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, zákonom o DPH,
zákonom č. 563/2009 Z.z. a smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006. Navrhovateľ ďalej uviedol,
že medzi základné princípy aplikované smernicou o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty patrí
daňová neutralita, ktorá bráni daňovým úradom, aby svojvoľne bránili zdaniteľným osobám prideľovať

daňové identifikačné číslo bez objektívneho zdôvodnenia takéhoto svojho postupu na základe potreby
zabezpečiť riadny výber daní alebo predchádzať podvodom. Má za to, že on ako daňový subjekt
nemá zákonnú povinnosť preukazovať to, že ak je právnym nástupcom platiteľa dane, je aj zdaniteľnou
osobou. Samotné znenie zákona konštatuje, že deň kedy sa stáva právny nástupca platiteľom dane, je
aj dňom vzniku právneho nástupníctva, čím sa predpokladá, že právny nástupca platiteľa dane bude
vždy zdaniteľnou osobou.

Navrhovateľ v ďalšom poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ v súvislosti s výkladom článkov
213, 214 a 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006, z ktorých vyplýva, že daňový úrad
členského štátu nemôže odmietnuť prideliť identifikačné číslo pre DPH spoločnosti len preto, že táto
spoločnosť podľa daňového úradu nedisponuje hmotnými, technickými a finančnými prostriedkami na
výkon podnikateľskej činnosti. Preto právny nástupca platiteľa získava postavenie platiteľa na základe

vzniku právneho nástupníctva po platiteľovi dane. Samotný správca dane automaticky zaregistroval
navrhovateľa ako daňovníka dane z príjmov právnických osôb, navrhovateľ má vystavené osvedčenie
a pridelené daňové identifikačné číslo. Taktiež opatrenie MF SR z 16.12.2002 považuje navrhovateľa
automaticky za podnikateľa, keďže mu ukladá povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva.
Judikatúra Súdneho dvora EÚ klasifikuje registráciu zdaniteľnej osoby za platiteľa DPH ako formálnu

záležitosť - zdaniteľná osoba získava tento štatút vtedy, ak urobila vyhlásenie o úmysle začať vykonávať
ekonomickú činnosť v dobrej viere. Zdaniteľnej osobe nemožno brániť vo výkone jej práva na odpočet
z dôvodu, že nebola registrovaná ako platiteľ DPH pred použitím nadobudnutého tovaru v rámci
jej zdaniteľnej činnosti. Navrhovateľ má za to, že aby sa odmietnutie identifikovať zdaniteľnú osobu
individuálnym číslom mohlo považovať za primerané cieľu spočívajúcemu v predchádzaní podvodom,

musí spočívať na vážnych nepriamych dôkazoch umožňujúcich objektívne konštatovať, že identifikačné
číslo pre DPH pridelené tejto zdaniteľnej osobe bude použité s cieľom dopustiť sa podvodu.

Súdny dvor jednoznačne konštatuje, že status zdaniteľnej osoby získa táto osoba definitívne ohlásením
činnosti, ktorú vykonáva ako zdaniteľná osoba, v súlade s čl. 213 ods. 1 smernice. Registrácia takejto
osoby a následné pridelenie identifikačného čísla pre daň je formálnou požiadavkou, uvedené články

neslúžia pre účely kontroly a daňovým úradom smernica bráni, aby odmietli vykonávať registrácie z
dôvodu, ktorý je nad rámec dôvodov stanovených smernicou. Smernica umožňuje členským štátom
prijímať opatrenia, ktoré však nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na zabezpečenie riadneho
výberudaneapredchádzaniupodvodomanesmúviesťkopakovanémuspochybneniuprávanaodpočet
DPH, a tým neutrality tejto dane. Slovensko neprijalo žiadnu právnu úpravu ani opatrenie, ktoré by

umožnilo správcovi dane (odporcovi) odmietnuť registráciu právneho nástupcu za platiteľa dane z
dôvodu, že právny nástupca v čase vzniku právneho nástupníctva nemal postavenie zdaniteľnej osoby.

Ďalej navrhovateľ poukázal na znenie článku 9 smernice, definujúcej zdaniteľnú osobu, v zmysle ktorého
smernica rozširuje okruh zdaniteľných osôb o iné osoby akými sú podnikatelia a ako zdaniteľnú osobu
umožňuje zahrnúť aj osobu, ktorá príležitostne uskutočňuje určité transakcie.

Navrhovateľ je presvedčený, že zákon o DPH v § 4 ods. 6 pripúšťa len situáciu pozitívneho rozhodnutia,
čo znamená, že zákon v tomto prípade považuje automaticky právneho nástupcu za platiteľa dane, čo
je aj určitou garanciou právnej istoty právnych nástupcov. Prístup odporcu, ktorý odmieta registrovať
navrhovateľa za platiteľa dane ako právneho nástupcu platiteľa dane nemá oporu v zákone a je v
hrubom rozpore s princípom neutrality dane garantovanej smernicou Rady 2006/112/ES, čím bráni

navrhovateľovi uplatňovať svoje zákonné právo na odpočet DPH len z dôvodu, že odporca ho
neregistroval.Záverom uviedol, že napriek tomu, že odporca bol povinný vo veci rozhodnúť v zákonnej 7- dňovej
lehote, ktorá uplynula 29.08.2013, neuskutočnil žiaden úkon, a preto sa podaním zo dňa 21.09.2013
obrátil na druhostupňový orgán - Finančné riaditeľstvo SR, aby v predmetnej veci konal a rozhodol.

Avšak ani druhostupňový orgán po vyše mesiaci od doručenia jeho podnetu - opatrenia proti nečinnosti
vo veci nekoná - nevydal žiadne meritórne rozhodnutie a preto on už nemá žiadne iné účinné prostriedky
na zjednanie nápravy na odvrátenia nečinnosti a nezákonného postupu odporcu.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 10.12.2013 a žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Uviedol, že navrhovateľ (daňový subjekt) mu dňa 22.08.2013 doručil oznámenie, že sa dňa 14.08.2013
stal právnym nástupcom mesačného platiteľa DPH - spoločnosti J. X. s.r.o., ktorá zanikla bez likvidácie

rozdelenímna12samostatnýchspoločnostíatedanastaliokolnostipredpokladanézákonomoDPH-§4
ods. 6, čím sa stáva platiteľom DPH a žiada o vydanie osvedčenia o registrácii a pridelení identifikačného
čísla DPH. Podľa odporcu však podanie predmetného oznámenia navrhovateľa nemalo za následok
začatie daňového konania a ani vydanie rozhodnutia v daňovom konaní a on nebol ani v zmysle zákona
o DPH a ani daňového poriadku (zákon číslo 563/2009 Z.z.) povinný a ani oprávnený rozhodovať o

predmetnom oznámení. Preto navrhovateľovi vydal iba oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4
ods. 6 zákona o DPH. Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa názoru odporcu nespĺňa podmienky
na to, aby toto rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti O.s.p. (nejde o
rozhodnutie správneho orgánu) a preto žiadal návrh zamietnuť. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o DPH
sa na navrhovateľa nevzťahovalo a tento preto ani oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane nemal.

Má za to, že navrhovateľ nesprávne posúdil svoju oznamovaciu povinnosť, keďže táto sa vzťahuje iba
na zdaniteľné osoby, ktoré sú právnym nástupcom platiteľa.

Ďalej uviedol, že postavenie platiteľa DPH môže získa len zdaniteľná osoba a preto je na tejto osobe,
aby preukázala splnenie kritérií zdaniteľnej osoby, ktorou sa na účely DPH považuje každá osoba, ktorá
vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledok tejto činnosti.

Zákon o DPH v § 3 ods. 2 upravuje, čo sa rozumie pod ekonomickou činnosťou na účely DPH - každá
činnosť, ktorá sa vykonáva na určitej pokračujúcej báze. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ môže
postavenie platiteľa DPH získať aj zdaniteľná osoba, ktorá v čase podania žiadosti o registráciu pre
DPH ešte nevykonáva ekonomickú činnosť, ale prehlási zámer vykonávania ekonomickej činnosti a jej
registrácia je nevyhnutná z dôvodu prípravy na vykonávanie budúcich zdaniteľných obchodov. Potom

má finančná správa (odporca) právo vyžadovať pri posudzovaní zámeru vykonávať ekonomickú činnosť,
aby zámer vykonávania ekonomickej činnosti bol potvrdený objektívnymi dôkazmi. Daňový úrad žiadosti
o dobrovoľnú registráciu pre DPH nevyhovie, ak ma dôkazy o tom, že žiadateľ o registráciu nie je svoj
zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody schopný jednoznačne preukázať, alebo ak dôjde k záveru
na základe preverovania, že žiadateľ dostatočným spôsobom nepreukázal, že je zdaniteľnou osobou.

V prípade posudzovania žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre DPH, ak žiadateľ nedosahuje zákonom
stanovenýobratnaúčelyregistráciepreDPH,jevždypotrebnéžiadaťdôkazyovykonávaníekonomickej
činnosti alebo dôkazy preukazujúce zámer začať vykonávať ekonomickú činnosť.

Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o DPH upravuje, kedy sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom DPH
bez toho, aby musela prejsť procesom podania žiadosti o registráciu a rozhodnutia daňového úradu.

Zároveň však jednoznačne stanovuje, že nie každý právny nástupca platiteľa DPH sa stáva automaticky
platiteľom DPH. Stáva sa ním iba ten právny nástupca, ktorý je zdaniteľnou osobou. Navrhovateľ však
nespĺňal atribúty zdaniteľnej osoby podľa § 3 zákona o DPH, a preto sa nemohol dňom svojho vzniku ani
stať platiteľom DPH zo zákona, aj keď je právnym nástupcom platiteľa DPH. Skutočnosť, že navrhovateľ
ku dňu svojho vzniku - 14.08.2013 nevykazoval základné atribúty zdaniteľnej osoby, odvodil od toho, že

anijehoprávnypredchodcaJ.X.s.r.o.nevykazovalatribútyzdaniteľnejosobyvzmysle§3ods.1zákona
o DPH a to napriek tomu, že táto spoločnosť bola registrovaná ako platiteľ pre daň, avšak v skutočnosti
nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť (toto vyplynulo z jej podaných daňových priznaní k DPH za
mesiace máj a jún 2013 s nulovými hodnotami) počas celej doby existencie. Odporca poukázal na ďalšie
fakty nasvedčujúce tomu, že navrhovateľ nie je zdaniteľnou osobou vykonávajúcou ekonomickú činnosť

- jediným spoločníkom navrhovateľa je spoločnosť J. H. X. s.r.o., G. republika a jediným konateľom
v tejto spoločnosti je V.. I. Q., ktorý je konateľom v ďalších 200 spoločnostiach, v ktorých bol zistený
následný reťazec vzniku a zániku obchodných spoločností. Jediným konateľom navrhovateľa, ako ajprávneho predchodcu navrhovateľa, je taktiež V.. I. Q.. Z toho potom vyvodil záver, že aj navrhovateľ je
spoločnosť založená iba za účelom ďalšieho predaja a nie za účelom vykonávania ekonomickej činnosti
a úmyslom vzniku navrhovateľa bolo zabezpečiť pre 12 novozaložených spoločností vzniknutých z

rozdelenia pôvodnej spoločnosti J. X. s.r.o., registráciu DPH zo zákona.

Záverom poukázal na to, že navrhovateľ nevyužil opravné prostriedky (bližšie neuvedené) v zmysle
daňového poriadku a preto nebol oprávnený podať predmetný návrh.

Keďže zistil, že neboli splnené podmienky predpokladané zákonom, nevykonal registráciu navrhovateľa,
nevydal mu osvedčenie o registrácii pre daň a formou oznámenia ho o týchto skutočnostiach informoval.

Dňa 21.05.2014 navrhovateľ zaslal súdu svoje stanovisko k vyjadreniu odporcu. Má za to, že doručením

každého podania nastupuje povinnosť správcu dane začať daňové konanie, pričom správca dane nie
je oprávnený svojvoľne posudzovať, či konanie začne alebo nie. Ak odporca tvrdí, že nemal povinnosť
oznámiť mu vznik právneho nástupníctva, bol potom povinný začaté daňové konanie skončiť prijatím
príslušného rozhodnutia, čo sa však nestalo. Žiadne ustanovenie právneho predpisu neumožňuje
odporcovi predmetnú vec vybaviť len neformálnym listom tak, ako to učinil, nakoľko forma listu nie je

individuálnym správnym aktom, ktorým by správca dane mohol rozhodovať o jeho postavení.

Úvahy odporcu týkajúce sa postavenia spoločnosti ERES X. s.r.o. ako zdaniteľnej osoby sú svojvoľné,
bez relevantnej právnej kvalifikácie, nerešpektujúce princíp právnej istoty. Príslušný správca dane túto
spoločnosť registroval za platiteľa DPH, spoločnosti bolo vydané osvedčenie o registrácii a pridelené
identifikačné číslo pre daň. Toto osvedčenie je zákonné, záväzné a je zákonným rozhodnutím v danej

veci, nie je voči nemu možné podať odvolanie. Odporca nemá oprávnenie urobiť si vlastný úsudok
o postavení zdaniteľnej osoby, ak táto osoba má pridelené identifikačné číslo a bolo jej vydané
osvedčenie o registrácii. Taktiež nemá možnosť spochybňovať svoje vlastné právoplatné rozhodnutie a
je povinný ho akceptovať až do momentu, keď sa zákonným spôsobom nepreukáže opak. V prípade, ak
odporca svojvoľne ignoruje a nerešpektuje vlastné právoplatné rozhodnutie, koná v rozpore so zásadou

zákonnosti pri správe daní, ale aj s princípmi právneho štátu.

Navrhovateľ ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-527/11 zo dňa 14.03.2013, v
zmysle ktorého jediným relevantným dôvodom, pre ktorý môže správca dane odmietnuť registráciu
právnehonástupcu,jepodozreniepoužitiaidentifikačnéhočíslanapodvod,ktorýsprávcadanepreukáže
na základe objektívnych skutočností.

K vyjadreniu odporcu, že nebol oprávnený podať návrh, nakoľko nevyužil opravné prostriedky v zmysle
daňového poriadku, uviedol, že využil všetky dostupné a účinné prostriedky, nakoľko dňa 21.09.2013
e-mailom zaslal podanie - opatrenie proti nečinnosti, ktoré odporca dňa 25.09.2013 postúpil na priame
vybavenie Odboru daňového konania Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré však neprijalo
žiadne opatrenie na vykonanie nápravy.

Navrhovateľ zastáva názor, že postavenie platiteľa DPH mu vzniklo na základe hmotného práva a ide
o zákonnú povinnosť odporcu vyplývajúcu mu z § 4 ods. 6 zákona o DPH. V návrhu súd neprikazuje
odporcovi vo veci rozhodnúť určitým spôsobom, ale stanovuje mu splniť si zákonnú povinnosť, ktorá
je jednoznačná a neumožňuje odporcovi svojvôľu. Hmotné právo ustanovuje povinnosť registrovať
právneho nástupcu bez ďalšej zákonnej podmienky a toto je deklarované aj krátkou zákonnou lehotou

na vydanie rozhodnutia, keďže ide o skutočnosť právne nespochybniteľnú. Ak by súd považoval petit
v navrhovanom znení za nezlučiteľný s § 250t ods. 1 O.s.p. navrhuje, aby súd alternatívne rozhodol
tak, že uloží odporcovi povinnosť konať vo veci registrácie navrhovateľa za platiteľa DPH ako právneho
nástupcu platiteľa, pričom odporca je povinný rozhodnúť v tejto veci bezodkladne, najneskôr do siedmich
dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.Navrhovateľ dňa 26.05.2014 zaslal súdu doplnenie dôvodov opodstatnenosti svojho návrhu, v ktorom
uviedol, že nevydaním osvedčenia o registrácii pre DPH odporca zasiahol do jeho právneho postavenia
a takýto zásah pripustil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení I. ÚS 132/2014-13 zo

dňa 19.03.2014 (skonštatoval však oprávnenosť vydania rozhodnutia v rámci správneho súdnictva
všeobecnýmsúdomnazákladesprávnejžaloby).Ďalejnavrhovateľpoukazujenarozdielvmiereprávnej
istoty, ak všeobecný súd poskytuje ochranu práv navrhovateľovi podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.,
alebopodľaštvrtejhlavypiatejčastiO.s.p.Vprípade,akbysúdpripustilaplikáciudruhejhlavypiatejčasti
O.s.p., znamenalo by to pre neho neúmernú mieru právnej neistoty, nakoľko akceptácia neformálneho

oznámenia ako výsledku zákonom upraveného konania by automaticky znamenala zásah do jeho práv
- možnosť podať opravný prostriedok podľa § 72 ods. 2 daňového poriadku. Taktiež vzniká otázka
prípustnosti správnej žaloby na preskúmanie takéhoto neformálneho oznámenia správcu dane. Právna
ochrana, ktorá by im bola poskytnutá umožňuje len zrušenie napadnutého aktu a vrátenie veci na
nové konanie správnemu orgánu, ktorý by vydal nové neformálne oznámenie. Súd nemôže nariadiť
správnemu orgánu, aby v tejto veci vydal rozhodnutie. Naopak aplikácia štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. je

pre neho v danej veci efektívnejšia a účinnejšia, keďže on sa domáha vydania meritórneho rozhodnutia,
ktoré by mu následne umožnilo využiť podanie riadneho opravného prostriedku ako aj prípadné podanie
správnej žaloby, ktorou by sa mohol domáhať súdneho prieskumu vydaného rozhodnutia.

Zároveň poukázal na súčasné znenie § 4 ods. 4 zákona o DPH, ktoré stanovuje povinnosť správu
dane v prípade, ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydať o tom rozhodnutie, proti ktorému nie je

možné podať odvolanie. V tejto súvislosti priložil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
23S/295/2013 zo dňa 29.11.2013, ktorým súd uložil daňovému úradu povinnosť v obdobnej veci vydať
rozhodnutie. Aj v ďalšom rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica - uznesenie sp. zn. 23S/24/2013
zo dňa 23.04.2013 súd konštatoval, že nevydaním rozhodnutia v prípade neúplnej, či neopodstatnenej
žiadosti o registráciu platiteľa DPH, by bolo porušením čl. 46 Ústavy SR, ktorý upravuje právo na súdnu

a inú právnu ochranu. Záverom uvádza, že sa pred všeobecným súdom domáhal voči odporcovi určenia
povinnosti vydať meritórne rozhodnutie a v podanom návrhu vyjadril právny názor, že odporca má
povinnosť vydať kladné rozhodnutie. Ak sa súd nestotožňuje s týmto jeho tvrdením, je oprávnený petit
upraviť alebo rozhodnúť o alternatívnom petite uplatnenom v jeho vyjadrení zo dňa 21.05. 2014.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 24.05.2013 došlo na Daňový úrad Bratislava podanie spoločnosti J. X. s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX
- oznámenie skutočností podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o splnení oznamovacej povinnosti
voči Daňovému úradu Bratislava, na základe ktorej sa stala táto spoločnosť platiteľom DPH, a to
zmluvy o predaji podniku, na základe ktorej nadobudla podnik platiteľa dane - W., spol. s r.o. Daňový
úrad Bratislava vyzval dňa 03.06.2013 oznamovateľa na doplnenie jeho oznámenia z 22.05.2013 o

zmluvu o predaji podniku, ktorú oznamovateľ daňovému úradu doručil 12.06.2013. Daňový úrad zároveň
požiadal o zaslanie daňového priznania, ako aj výkazu a poznámok daňového subjektu W., s.r.o.
Daňový úrad Prešov, ktorý mu požadované dokumenty zaslal. Dňa 22.08.2013 došlo Daňovému úradu
Bratislava oznámenie skutočností - písomnosť z 16.08.2013, ktorou spoločnosť C. J. s.r.o. oznamuje
zánik jej právneho predchodcu - spoločnosti J. X. s.r.o., ktorá bola platiteľom dane DPH, čím sa stáva

platiteľom DPH. Daňový úrad dňa 28.08.2013 požiadal Okresný súd Bratislava I o zaslanie projektu
rozdeleniaspoločnostivoformenotárskejzápisnicezodňa26.06.2013,ktorýkópiupredmetnejnotárskej
zápisnice daňovému úradu zaslal. Obsahom spisu z daňového úradu sú ešte daňové priznania pre DPH
spoločnosti J. X. s.r.o. za mesiace máj a jún 2013.

Daňový úrad vydal dňa 03.09.2013 oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH,

ktoré dňa 17.09.2013 navrhovateľ prevzal. V oznámení odporca uvádza, že zaniknutá spoločnosť J. X.
s.r.o.bolaregistrovanápreDPHod22.05.2013apodaladaňovépriznaniapreDPHzaobdobiemesiacov
máj a jún 2013 s nulovými hodnotami s tým, že takáto suma nereprezentuje vykonávanie ekonomickej
činnosti na pokračujúcej báze, spoločnosť nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nevykonávala
žiadnu ekonomickú činnosť a nemala hmotný majetok, ktorý by previedla na novovzniknuté spoločnosti.

Pre posudzovanie opodstatnenosti registrácie spoločnosti, ktorá sa stala právnym nástupcom za
platiteľa dane z pridanej hodnoty, je rozhodujúci skutkový stav a reálnosť naplnenia možnosti
rozdelenia spoločnosti, pričom z predloženej notárskej zápisnice číslo N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX,T. 21XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že zaniknutá spoločnosť nemala žiaden hmotný a
nehmotný majetok, nevykazovala žiadne konkrétne záväzky a pohľadávky, nezamestnávala žiadnych
zamestnancov, a preto považuje odporca rozdelenie spoločnosti za účelové a formálne. Zrušenie

spoločnosti bez likvidácie pokladá za formálne s cieľom získať u nástupníckych spoločností výhodu
postavenia platiteľa dane z pridanej hodnoty. Taktiež poukazuje na to, že z § 4 ods. 6 zákona o DPH
vyplýva, že zo zákona sa platiteľom stáva iba taký právny nástupca zaniknutej spoločnosti, ktorý je
zdaniteľnou osobou. Zdaniteľnou osobou je v zmysle § 3 ods. 1 zákona o DPH každá osoba, ktorá
vykázala nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, to znamená činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem.

Iba samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti nie je možné pokladať za podnikanie, ale
rozhodujúci je až skutočný výkon tejto činnosti realizovaný na základe takéhoto oprávnenia.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa štvrtej hlavy piatej časti
O.s.p. posúdil návrh navrhovateľa, preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá
O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť (§ 250t ods.4 O.s.p.).

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov v ust. § 3 zakotvuje základné zásady správy daní. Jednou z týchto zásad
je zásada zákonnosti. Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH je zdaniteľnou osobou každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek
ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH rozumie každá
činnosť,zktorejsadosahujepríjema ktorázahŕňačinnosťvýrobcov,obchodníkovadodávateľovslužieb
vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie
podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj
využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku.

Ekonomickou činnosťou sa teda na účely dane z pridanej hodnoty rozumie činnosť (podnikanie), ktorá
sa vykonáva na určitej pokračujúcej báze.

Definícia ekonomickej činnosti - podnikania podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH je v súlade aj s definovaním
podnikania podľa Obchodného zákonníka. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa podnikaním
rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú

zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa Obchodného zákonníka je podnikanie ako činnosť
charakterizované piatimi znakmi, ktoré musia byť splnené kumulatívne, pričom jedným z týchto znakov
je práve sústavnosť vykonávanej činnosti. Zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra ešte nie
je podnikaním v zmysle Obchodného zákonníka. Vykonávaním, resp. prevádzkovaním podnikateľskej
činnosti právnickou osobou treba rozumieť aktívnu činnosť subjektu smerujúcu k dosahovaniu zisku.

Podobne aj z § 3 zákona o DPH je zrejmé, že podnikaním je aktívna nezávislá ekonomická činnosťvykonávaná na pokračujúcom základe. Iba samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti nie je
možné považovať za podnikanie, rozhodujúci je až skutočný výkon tejto činnosti realizovaný na základe
takéhoto oprávnenia; pod vykonávaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou je treba rozumieť

aktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku.

Podľa § 4 ods. 4 veta prvá zákona o DPH platnom v relevantnej dobe žiadosť o registráciu pre daň môže
podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa ods. 1 alebo 2.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH platnom v relevantnej dobe, ak právnická osoba alebo fyzická osoba,
ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa ods. 1 až 4, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 a nie
je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 4c ods. 5, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie

o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr
do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia
žiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods.
1. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej
len „platiteľ“).

Podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH platnom v dobe rozhodnutia odporcu, platiteľom sa stáva aj právnická
osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu
samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, 4) a to odo dňa nadobudnutia podniku
alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý
zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná

osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a
to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania
stavby,jejčastialebostavebnéhopozemku,ktorésúoslobodenéoddanepodľa§38ods.1.Títoplatitelia
sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich
dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu

osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do
siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom.

Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je posúdenie, či nevydanie osvedčenia navrhovateľovi o
registrácii pre DPH a nepridelenie identifikačného čísla pre daň, je nečinnosťou odporcu, ktorý by v danej
veci nekonal zákonným spôsobom bez vážneho dôvodu.

K námietke odporcu o nedostatku právomoci súdu konať o návrhu navrhovateľa, keďže oznámenie
o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH nie je možné pokladať za rozhodnutie
správneho orgánu a preto nepodlieha súdnemu prieskumu, súd uvádza, že jeho právomoc vo veci
konať jednoznačne vyplýva z ustanovení štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. - konanie proti nečinnosti
orgánu verejnej správy. Taktiež súd pokladal podaný návrh za prípustný, nakoľko mal za to, že

navrhovateľ bezúspešne vyčerpal prostriedok umožňujúci mu zjednanie efektívnej nápravy, keďže sa
obrátil (opatrenie proti nečinnosti) na druhostupňový správny orgán o vydanie rozhodnutia (v zmysle
§ 66 daňového poriadku). Odporca nijako bližšie nešpecifikoval, ktoré opravné prostriedky v zmysle
daňového poriadku mal pred podaním návrhu navrhovateľ využiť a ktoré by boli spôsobilé mu privodiť
účinné zjednanie nápravy.

Súd pokladá postup odporcu za súladný so zákonom o DPH platným do 31.12.2013, neumožňujúci
mu konať inak ako konal. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou odporcu po tom, čo dostal oznámenie
navrhovateľa, že sa stal platiteľom DPH (ako právny nástupca zaniknutej spoločnosti - platiteľa dane),
skúmať (novovzniknutú spoločnosť - navrhovateľa), či sa jedná o zdaniteľnú osobu. Za týmto účelom
uskutočnil šetrenie, ktorého výsledkom bolo logické zistenie, že navrhovateľ nespĺňa zákonné atribúty

zdaniteľnej osoby, čo navrhovateľovi oznámil.Z podaných daňových priznaní pre DPH spoločnosti J. X. s.r.o. za mesiace máj a jún 2013 ako aj
obsahu notárskej zápisnice o rozdelení tejto spoločnosti bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že
právny predchodca navrhovateľa, zaniknutý bez likvidácie a súčasne rozdelený na 12 novovzniknutých

spoločností, nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť na pokračujúcej báze, z ktorej by dosahoval
akýkoľvek minimálny príjem, nezamestnával žiadnych zamestnancov, nemal žiadny hnuteľný alebo
nehnuteľný majetok, ktorý by previedol na novovytvorené spoločnosti (vrátane navrhovateľa). Potom
je dôvodné sa domnievať, že rozdelenie pôvodnej spoločnosti bolo iba formálne a udialo sa výlučne
len za účelom získania u nástupníckych spoločností a teda aj u navrhovateľa, postavenia platiteľa DPH

bez toho, aby sa tieto novovzniknuté spoločnosti museli podrobiť novému (treba povedať, že pomerne
náročnému) procesu registrácie pre platiteľa DPH.

Pre úplnosť súd dodáva, že ust. § 4 ods. 6 zákona o DPH je potrebné vykladať tak, že platiteľom
DPH po zaniknutej právnickej osobe, ktorá bola platiteľom DPH, sa stáva iba taký právny nástupca,
ktorý zároveň spĺňa podmienku, že je zdaniteľnou osobou (ktorú definuje § 3 ods. 1 zákona o
DPH), to znamená osobou vykonávajúcou akúkoľvek ekonomickú účinnosť. Preto nie je možné vytknúť

odporcovi jeho postup, ktorým posudzoval navrhovateľa z hľadiska, či spĺňa zákonné predpoklady pre
zdaniteľnúosobu.Zobsahuadministratívnehospisu(notárskazápisnicaorozdeleníspoločnosti,daňové
priznania spoločnosti J. X. s.r.o. pre DPH za máj a jún 2013), potom odporca vyvodil správny záver, že
navrhovateľa nemožno pokladať za zdaniteľnú osobu a to napriek tomu, že jeho zaniknutému právnemu
predchodcovi bolo priznané postavenie platiteľa DPH.

Aplikácia právnych predpisov Slovenskej republiky musí brať na zreteľ členstvo SR v Európskej únii
s tým, že od 1. mája 2004 je každý orgán verejnej moci povinný aplikovať právo EÚ prednostne pred
slovenským právom vtedy, ak je slovenský zákon v rozpore s právom EÚ (pozri napríklad rozsudok
Súdneho dvora EÚ 6/64, Costa v. ENEL, Zb.s. 585) a konštantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

Pri rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s

prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ, prípadne Európskeho súdu pre ľudské práva, ak je to
v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobité okolnosti
každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v
tej ktorej veci.

Na účely zákona o DPH je zdaniteľnou osobou každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle ekonomickú

činnosť bez ohľadu na to, či je zapísaná v obchodnom alebo inom registri. Zápis do registra sám o sebe
ešteneznamená,žezapísanáosobatútočinnosťvykonáva.Automatickáregistráciavšetkýchžiadateľov
zapísaných do obchodného alebo iného registra bez overenia, či ide o zdaniteľnú osobu, by nebola v
súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

Skutočnosť, že až skutočný výkon podnikania podľa § 3 zákona o DPH je dôvodom na registráciu a v

opačnom prípade nevykonávanie činnosti je dôvodom na zrušenie registrácie pre DPH, potvrdzuje § 81
ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň aj vtedy, ak platiteľ
nevykonáva alebo prestal vykonávať podnikanie podľa § 3.

Podľa názoru súdu je pre registráciu pre DPH nutné vykonávanie sústavnej ekonomickej činnosti,
pri ktorej by daňovník platil za plnenia, ktoré by mu boli poskytované práve v súvislosti s jeho

ekonomickou činnosťou. Aj Najvyšší správny súd Českej republiky práve v tejto súvislosti vyslovil,
že z daňového hľadiska je potrebné skúmať skutočnú činnosť a nie sa uspokojiť iba s údajom o
predmetečinnostivyplývajúcimzobchodnéhoregistra(pozrinapr.rozsudokNSSČRzodňa10.09.2008,
č.j. 2 Afs 68/2008-58, dostupný na www.nssoud.cz ). V tomto rozsudku tento
súd zdôraznil, že pre posúdenie charakteru činnosti ako len príležitostnej je nutné posúdiť, do akej

miery sa ekonomickej činnosti spoločnosť (subjekt) skutočne venovala (napríklad počty zamestnancov
zapojených do činnosti, existencia príslušných zmlúv a podobne). U navrhovateľa v danom prípade
neexistovala žiadna sústavná ekonomická činnosť.Otázkou dobrovoľnej registrácie ako platcu DPH, konkrétne, či podnikateľ samostatne uskutočňoval
ekonomickú činnosť, sa zaoberal Najvyšší správny súd v Českej republike aj v rozsudku č.j. 7 Asf
98/2008-112 zo dňa 20.05.2009, v ktorom dospel pri podobnej právnej úprave vychádzajúcej z členstva

Českej republiky v Európskej únii k podobnému záveru, ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku.

Súd neregistrovanie navrhovateľa za platiteľa DPH, nevydanie mu osvedčenia o registrácii pre daň
a nepridelenie identifikačného čísla odporcom, nepovažuje za nečinnosť odporcu, nakoľko tento sa
oznámením podaným navrhovateľom zaoberal (aj keď nedodržal 7 dňovú zákonnú lehotu, ktorá
však stanovuje len pozitívnu povinnosť - registrovať platiteľa). Odporca totiž dňa 03.09.2013 vydal

oznámenie o nevydaní osvedčenia navrhovateľovi, ktoré mu riadne doručil. Toto oznámenie obsahuje
dôvody postupu odporcu v danom prípade a súd pokladá predmetné oznámenie za rozhodnutie
podliehajúce súdnemu prieskumu podľa piatej časti O.s.p. a navrhovateľ mohol využiť svoje právo
obrátiť sa na správny súd so žalobou o súdny prieskum zákonnosti tohto rozhodnutia (oznámenia)
odporcu. Oznámenie (rozhodnutie) síce nemá formálne náležitosti rozhodnutia stanovené daňovým
poriadkom, nakoľko v ňom absentuje výrok a poučenie o opravnom prostriedku, avšak za spôsobilý

predmet súdneho prieskumu sa v zmysle ustálenej súdnej praxe považujú aj listy s charakterom
rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov
(pozrinapr.uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Sžp5/2011).Keďžeodporcavydal
rozhodnutiepodľaprávnejúpravyúčinnejdo31.12.2013voformeoznámenia,totooznámenienemuselo
maťnáležitostirozhodnutiaustanovenév§63daňovéhoporiadku.Trebadodať,žezoznámenia,napriek

chýbajúcim náležitostiam rozhodnutia, celkom zrejme (nepochybne aj pre navrhovateľa) vyplýva, ako
odporca rozhodol a aký názor na vec vyslovil. Samotná táto skutočnosť (forma oznámenia) teda
nebránila navrhovateľovi podať správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti tohto aktu.

Zo zákona o DPH platného v dobe vydania preskúmavaného rozhodnutia (oznámenia) ani z daňového
poriadku, na ktorého primerané použitie zákon o DPH odkazuje (§ 84 zákona o DPH), nevyplýva, že

by bol správca dane povinný vydať vo veci registrácie právnych nástupcov bez likvidácie zaniknutého
platiteľa DPH formálne rozhodnutie. Uvedené právne predpisy nestanovujú osobitný procesný postup, v
ktorom by bol správca dane povinný vybaviť žiadosti navrhovateľov o registráciu, s výnimkou stanovenia
lehoty 7 dní pre vykonanie registrácie, vydanie osvedčenia a pridelenie identifikačného čísla pre DPH,
plynúcej odo dňa doručenia oznámenia o právnom nástupníctve po platiteľovi DPH zaniknutom bez

likvidácie.

Právna úprava sa medzičasom zmenila tak, že s účinnosťou od 01.01.2014 ak daňový úrad osobu
nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Ide teda
o jednostupňové konanie a jeho výsledok - rozhodnutie, môže dotknutý subjekt napadnúť žalobou na
správnom súde.

Zvolený postup odporcu teda súd považuje za správny, nakoľko tento nemal v danom prípade povinnosť
v prípade neregistrovania navrhovateľa za platiteľa DPH vydávať o tom rozhodnutie majúce formálne
náležitosti rozhodnutia v zmysle daňového poriadku. Takúto povinnosť odporcu zaviedla až novela
zákona o DPH od 01.01.2014. List odporcu - oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa názoru súdu
obsahuje riadne odôvodnenie postoja odporcu spolu s opísaním skutkových zistení, správnou úvahou,

aplikáciou právnych predpisov, ktoré viedli odporcu neregistrovať navrhovateľa za platiteľa DPH a
nevydať mu osvedčenia o registrácii pre daň.

Súd má tiež za to, že navrhovateľ je ready-made spoločnosťou založenou iba za účelom jeho predaja
a táto spoločnosť nepreukázala, že je zdaniteľnou osobou podľa zákona o DPH. V praxi sa často
vyskytuje postup, že jedna zo spoločností, ktorú sa podarilo registrovať pre DPH, sa zruší bez likvidácie

rozdelením na niekoľko (niekedy až 100) novovzniknutých spoločností, pričom tieto spoločnosti, ktoré
sa stali právnymi nástupcami platiteľa zaniknutého bez likvidácie, žiadajú registráciu pre DPH podľa § 4
ods. 6 zákona o DPH. Úmyslom je podľa názoru súdu zabezpečiť pre tieto nové spoločnosti registráciu
pre DPH zo zákona, aby sa obišiel proces dobrovoľnej registrácie a povinnosť zložiť zábezpeku na daň
v zmysle § 4c zákona o DPH a to s cieľom „predať“ takéto spoločnosti oveľa výhodnejšie ako by to bolo

v prípade neplatcov DPH.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh zamietol, nakoľko odporca nebol nečinný vo veci
registrácie navrhovateľa za platiteľa DPH, v tejto veci naopak konal a preto bol návrh nedôvodný.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 250t ods. 5 O.s.p. a v konaní neúspešnému

navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi právo na náhradu trov konania v
správnom súdnictve zásadne neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250t ods. 7 O.s.p.)