Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Bieliková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/203/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213222579
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213222579.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci

navrhovateľky: P. F., A.. XX.XX.XXXX, S. W. XX W. I., W., T. XX, Í. H. zastúpená: Ivanič & Partners, s.r.o.,
Advokátska kancelária, so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava IČO: 47 246 774 proti odporcovi: Axel
Ringier Springer Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 00 678 155 zastúpený:
Mgr. Soňa Marošová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 71, 821 08 Bratislava o uverejnenie odpovede,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 332,80
€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.07.2013 domáhala od odporcu
uverejnenia opravy článku uverejneného pod názvom "F. C.: O. O. F. za Q. T.?"., ktorý bol uverejnený
dňa 28.05.2013 v časopise Ž., ktorého vydavateľom je odporca. Predmetný článok bol uverejnený vo
vydaní č. XXXX/XXXX a jeho autorkou je M. Ď.. Dňa 24.06.2013 odoslala navrhovateľka v zákonnej
lehoteodporcovižiadosťouverejnenieodpovedevzmysleustanovenia§8Tlačovéhozákona.Následne
dňa 15.07.2013 navrhovateľka telefonicky kontaktovala osobnú asistentku šéfredaktorky časopisu Ž.,
pričom mala záujem o osobné stretnutie za účelom dohody, ktoré sa však pre zaneprázdnenosť
šéfredaktorky neuskutočnilo. Keďže odporca si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, navrhovateľka sa

domáha rozhodnutím súdu uverejnenia opravy v nasledujúcom znení:

"Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, alebo v najbližšom vydaní periodickej
tlače pripravovanom po právoplatnosti rozsudku uverejniť opravu v týždenníku Ž. na rovnocennom
mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie a s označením
"oprava", bez žiadnych ďalších súvisiacich textov obsahujúcich hodnotiaci úsudok, a to ani na inom
mieste vydania periodickej tlače v nasledovnom znení:

"Volám sa P. F., momentálne žijem v T. a som riaditeľkou Q. I. pre X. T. Q. Í.H. (Q.). toto centrum bolo
založené v roku 2007 v spolupráci so slovenským I. Í. G.., ktoré ma o spoluprácu požiadalo hneď po

prvotnom prezentovaní mojej snahy o aktivity v rámci slovenskej komunity v T.. formálne vyučovanie
začalo v marci roku 2008 a v tomto roku sme ukončili už šiesty školský rok. Dňa 28.5.2013 bola v
časopise Ž. zverejnená investigatívna reportáž redaktorky M. Ď.J. s názvom "F. C.: O. O. F. na Q. T.?"..Požiadala som redakciu Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. o uverejnenie odpovede v zmysle
ustanovenia paragrafu 8 zákona č. 167/2008 zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu, že uvedená "reportáž" obsahuje nepravdivé, neúplné

a pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýkajú mojej cti, dôstojnosti, súkromia a rovnako i
dobrej povesti Q. I. pre X. T. Q. Í..

Reportáž pani redaktorky Ď. sa v úvode opiera o tvrdenie pána Juraja Pálku, ktorý je zákonným
zástupcom žiačky v minulosti navštevujúcej Q.. Návšteva Q. je dobrovoľná, rodičia sa môžu slobodne
rozhodnúť, či využijú nami poskytované služby doplnkového vzdelávania detí v materinskom jazyku.

Je preukázateľné, že príspevky rodičov na prevádzku centra boli pevne stanovené a táto skutočnosť
bola pravidelne zverejňovaná každou dostupnou formou. Rodičia boli na túto skutočnosť upozornení
pri zápise detí, boli o tejto skutočnosti opakovane informovaní e-mailami a v neposlednom rade
bola táto informácia verejne dostupná na informačnej tabuli pred, počas a po vyučovaní spolu s
dátumami splatnosti. Pri úhrade rodičia obdržali originál potvrdenia o úhrade. Ak nás kontaktovali
rodičia ktoréhokoľvek nášho žiaka, vždy sme zohľadnili sociálnu situáciu a vyšli sme rodinám v ústrety,

napríklad možnosťou úhrady príspevkov vo viacerých nižších splátkach alebo zmenou splatnosti.
Rovnaké možnosti mala i rodina pána F.Á..

Neplatenie rodičovských príspevkov a agitácia medzi rodičmi o ukončení platenia vážne ohrozila
prevádzku centra. Vedenie Q. vyzvalo rodičov na spoluprácu pri riešení týchto problémov. Výsledkom
stretnutia, na ktoré bol pozvaný aj pán F., bolo súhlasné rozhodnutie vedenia, pedagógov a všetkých

zúčastnených rodičov o vylúčení detí neplatičov. Na základe týchto záverov bolo rodinám doručené
rozhodnutie o podmienečnom vylúčení ich detí. Všetci rodičia svoje záväzky vyrovnali okamžite alebo
sa dohodli na úhrade v blízkej budúcnosti a slovo dodržali. Pán F., ktorému bolo opakovane navrhnuté
riešenie formou splátkového kalendára odmietol o tento požiadať, namiesto toho zaslal autoritatívny e-
mail s príkazmi, urážkami a kritikou. Nepáčilo sa mu, že rodičia odmietli prispievať na vzdelávanie jeho

dieťaťa a požadoval oznámenie ich mien ako i mená všetkých pedagógov.

Verím,žeakpaniredaktorkaĎ.využilaponúknutúmožnosťnavštíviťVzdelávaciecentrumpreslovenské
deti v Írsku, mala by možnosť konfrontovať tvrdenie jedného nespokojného rodiča s tvrdeniami tých
ostatných a dcéra pána F., Q., by dnes nebola v nezávideniahodnej situácii. Zo strany Q. bola pri
riešení uvádzanej problematiky zachovaná absolútna diskrétnosť, najmä s ohľadom na deti, ich city,

sebavedomie a vzťahy v rodine. Bol to práve pán F., ktorý sa rozhodol riešiť situáciu týmto spôsobom.

V ďalšej časti sa pani Ď. opiera o tvrdenia pána H. W.. Tvrdenia, ktoré sú prezentované ako jeho výroky
sú preukázateľne nepravdivé a zavádzajúce. Všetci rodičia vždy dostali potvrdenie o úhrade príspevkov
a som si istá, že uvedenú skutočnosť všetci potvrdia. Všetky príjmy a výdavky Q.Q. I. pre X. T. Q. Í. sú
riadne evidované a účtovníctvo je bez závad. Hneď v úvode konania ktoré predchádzalo uverejneniu

predmetnej reportáže som sa ako riaditeľka vzdelávacieho centra pre slovenské deti v Írsku obrátila na
daňový rad a požiadala o vykonane auditu. Výsledky auditu som poskytla všetkým partnerom Centra a
rovnako bude tento k dispozícii aj našim klientom.

Čo sa týka zavádzajúcich tvrdení pána W. o odlúčení sa Q. I. E. E. X. I. Í. z dôvodu nepredloženia
vyúčtovania, toto tvrdenie je bez problémov možné vyvrátiť či už písomnou dokumentáciou, alebo

svedectvomďalšíchzúčastnenýchosôb.DôvododlúčeniaVzdelávaciehocentrabolrovnakýakodôvody
odlúčenia všetkých ostatných zložiek X. I. Í. po tom, čo do tohto Centra vstúpil pán W. a po krátkom čase
bol z dôvodu jedinej nominácie zvolený ako jeho štatutárny zástupca.

Pán W. prejavil záujem spolupracovať so X. I. Í. ako subjekt poskytujúci právne poradenstvo cca v roku
2009. Nakoľko v reportáži je uvedené, že pán W. je právnik, predpokladám, že si po roku 2011 tiež doplnil

vzdelanie a úspešne buduje kariéru na základe jeho skúseností získaných v X. I. Í..

Vzdelávacie centrum pre slovenské deti v Írsku požiadalo o odlúčenie oficiálne listom zo dňa 22.01.2011
s termínom od 01.01.2012. Na schôdzi vedenia dňa 13.04.2011, kedy okrem iného pán W. prevzaloriginálne doklady a vyúčtovanie Q., toto osobne za asistencie pokladníčky prekontroloval položku po
položke a rozhodol o okamžitom odlúčení Q. I. pre X. T. Q. Í. E. X. I. Í., čím znemožnil Q. čerpať dotácie
z grantového konania za rok 2011. Ako ústretový krok navrhol pán W., že si smieme ponechať materiál

zakúpený z príspevkov rodičov a z poskytnutých financií z grantového konania, ak poskytneme členom
X. I. Í. zľavu z príspevkov a zároveň požiadal o možnosť vyberať členské príspevky pre X. I. Í. počas
vyučovania.

K snahe pani redaktorky podložiť negatívny dojem o financovaní uvedením informácií o poskytovaní
dotácií Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí dodám len v krátkosti, že údaje o grantovom konaní

sú verejne dostupné. V prípade pridelenia finančných prostriedkov v rámci tohto grantového systému
je povinnosťou organizácie tento riadne vyúčtovať, doložiť kópie potvrdení, účteniek či faktúr spolu
s dôkazom o ich úhrade. Vzdelávacie centrum pre slovenské deti v Írsku si túto povinnosť splnilo v
stanovenej lehote. Pani redaktorka Ď. bola rovnako oboznámená so skutočnosťou, že financie v tomto
konaní sú poskytnuté s účelovým viazaním. Verím, že rovnakú odpoveď dostala aj od ÚSŽZ.

V neposlednom rade sa pani redaktorka Ď. zamerala na zverejnenie nepravdivých tvrdení o mojom

súkromí. Nielenže nemala právo informovať verejnosť o mojom súkromí, navyše postupovala veľmi
neeticky. Citovať tvrdenie pána F., že používam príspevky rodičov na súkromné účely a doložiť článok
s fotografiou údajného bytu, kde bývam, sa určite prieči ak nie novinárskej etike, tak minimálne vlastnej
morálke, keďže na uvedené tvrdenie nemala pani redaktorka žiaden dôkaz. Na byt, ktorý obývam, mám
platnú nájomnú zmluvu s majiteľom nehnuteľnosti, ktorou je súkromná osoba a prenájom je realizovaný

prostredníctvom akreditovanej realitnej kancelárie. Nemyslím si však, že som povinná túto nájomnú
zmluvu predkladať na posúdenie slovenskej verejnosti. Rovnako nie som povinná zdielať s verejnosťou
ani údaje o mojom zamestnaní. Môj pravidelný príjem je dostačujúci na zabezpečenie potrieb mojej
rodiny.

Ak sa aj dokážem preniesť nad negatívne prezentovanie mojej osoby, osobne sa ma dotýka skutočnosť,

že pani redaktorka Ď. svojim neprofesionálnym prístupom poškodila dobré meno Q. I. pre X. T.
Q. Í.. Nakoľko spomínaná finančná podpora z grantového konania Úradu pre Slovákov žijúcich v
zahraničí nie je zákonom stanovená, je dobrovoľná, a preto s ňou nemôžeme v rozpočte rátať ako so
stabilnou zložkou. Mali sme v úmysle založiť určitý fond, z ktorého by boli hradené výdavky spojené
so vzdelávaním detí rodičov v zložitej finančnej situácii, niečo na spôsob štipendií. Fond mal byť

financovaný zo skutočne dobrovoľných príspevkov organizácií a lepšie situovaných jednotlivcov. Po
"reklame", o ktorú sa nám prostredníctvom svojej "investigatívnej reportáže" postarala pani Ď. nie
je predpoklad, že dôjde k realizácii uvedeného. Rovnako sa skomplikuje otvorenie dvoch ďalších
centier v D. Y. L.. Aj keď máme dôkazy, ktoré vyvrátia každé prezentované tvrdenie, v praxi nám toto
veľmi nepomôže. Skutočné negatívne a finančné dôsledky uverejnenia predmetného článku a rozsah

spôsobenej škody sa ukáže až časom."

Okrem uverejnenia odpovede sa navrhovateľka domáha od odporcu aj náhrady trov konania.

Odporca sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 02.10.2013. Vo vyjadrení
uviedol, že článok napísala redaktorka M. Ď. na základe podnetu pána U. F., ktorého dcéra navštevovala
inštitúciu Q. I. pre X. T. Q. Í.. Téma článku vychádzala zo skutočnosti, že dcéra pána F. z dôvodu

nezaplatenia dobrovoľného príspevku na činnosť centra bola v poslednom ročníku z neho vylúčená,
čím jej bolo znemožnené dokončiť základné školské vzdelanie v uvedenom centre. Následne pán F.
vyslovil kritické názory na postup Centra, spôsob hospodárenia a na vedenie Centra ako také. Nakoľko
Centrum na svoju činnosť využíva aj verejné prostriedky zo štátneho rozpočtu na základe pridelenej
dotácie od Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí je predpokladaný záujem verejnosti a jej právo byť

informovaný o činnosti takého zariadenia spôsobe akým s týmito prostriedkami nakladá. Autorka článku
mala záujem overiť si informácie p. F., resp. získať ďalšie súvisiace informácie priamo od navrhovateľky,
ktorá je vo funkcii riaditeľky štatutárnym zástupcom oprávneným konať v mene Centra, a preto ju oslovila
e-mailom so žiadosťou o poskytnutie informácií. V bode 1., ods. 2 žalobného návrhu navrhovateľka
tvrdí, že poskytla redaktorke relevantné informácie týkajúce sa Vzdelávacieho centra pre slovenské deti

v Írsku. S uvedeným tvrdením navrhovateľky nemožno jednoznačne súhlasiť, nakoľko navrhovateľkaposkytla redaktorke iba rámcové informácie o príjmoch Centra, pričom žiadne relevantné údaje týkajúce
sa nákladov na činnosť Centra, alebo akékoľvek hodnoverné dôkazy o transparentnom hospodárení
a účelovo viazanými prostriedkami autorke článku neprezentovala. Nakoľko navrhovateľka dostatočne

neodôvodnila prečo tieto informácie neposkytla, autorka článku vychádzala z tvrdení pána F., pána H. W.
(riaditeľa OZ Slovak Centre), ako aj rodičov detí, ktoré navštevujú Vzdelávacie centrum pre slovenské
deti v Írsku.

V bode I. ods. 3 žalobného návrhu navrhovateľka uvádza zákonnú citáciu ustanovenia § 8 ods. 1 ods. 2
a ods. 3 Tlačového zákona, ktorá definuje takzvané právo na odpoveď, avšak v citácii chybne zamieňa

pojem "odpoveď" pojmom "oprava".

Dňa 24.06.2013 odoslala navrhovateľka vydavateľovi "žiadosť o uverejnenie odpovede" prílohou ktorej
bol písomný návrh znenia opravy označený ako "text odpovede". Z textu prílohy návrhu vyplýva,
že navrhovateľka zaslala odporcovi list označený ako žiadosť o uverejnenie odpovede v zmysle
ustanovenia §8 Tlačového zákona. List bol odporcovi doručený dňa 25.06.2013, pričom odporca
návrhu navrhovateľky nevyhovel z dôvodu, že podanie navrhovateľky nespĺňalo formálne požiadavky

na obsah a formu textu odpovede vyžadované zákonom. V žalobnom návrhu navrhovateľka eventuálne
požaduje, aby súd rozsudkom zaviazal odporcu, aby do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po právoplatnosti rozsudku uverejnil opravu
v týždenníku Život na rovnocennom miesta a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené nepravdivé
skutkovétvrdeniesoznačením"oprava",bezďalšíchsúvisiacichtextovobsahujúcichhodnotiaciúsudok.

Podľa názoru odporcu navrhovateľkou uplatňovaný petit nespĺňa zákonom stanovené náležitosti návrhu
na začatie konania. Odporca taktiež namieta obsah a formu opravy, pričom poukazuje na ustanovenie
§ 7 ods. 3 Tlačového zákona. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odporca zastáva názor, že
žalobný petit z hľadiska zákonných požiadaviek na obsah a formu textu opravy nie je presný a určitý,
to znamená, že nie je spôsobilý založiť vznik povinnosti odporcu na uverejnenie opravy v zmysle § 7

Tlačového zákona. Z týchto dôvodov odporca navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s
prednesmi právnych zástupcov navrhovateľka a odporcu, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi
konania a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka je fyzická osoba, riaditeľka Q. I. pre X. T. Q. Í..

Odporca je právnická osoba, vydavateľ časopisu Ž., v ktorom bol predmetný článok uverejnený.

Odporca je právnická osoba, vydavateľom týždenníka život ako aj jeho internetovej verzie, ktorý sa
publikuje na doméne K..N..Y..sk.

Z článku uverejneného dňa 28.05.2013 v týždenníku Ž., pod názvom "F. C.: O. O. F. na Q. T.?". a ktorého

autorkou je M. Ď. vyplýva, že článok sa venuje činnosti Q. I. pre X. T. Q. Í., ktorého riaditeľkou je
navrhovateľka.

Z mailovej korešpondencie medzi redaktorkou predmetného článku M. Ď. a navrhovateľkou vyplýva,
že redaktorka oslovila navrhovateľku so žiadosťou o poskytnutie informácií o konflikte s pánom U.
F., ktorého dcéra navštevovala predmetné Centrum. Redaktorka sa zaujímala z akých dôvodov bolo

dievča vylúčené zo záverečných skúšok s tým, že uviedla, že pán F. sa domnieva, že práve spor o
to, či zaplatil alebo nezaplatil dobrovoľný príspevok bol dôvodom na vylúčenie jeho dcéry. Zároveň
uviedla, že by ju pre objektivitu zaujímalo ako vlastne Vzdelávacie centrum finančne funguje, či dostáva
zo Slovenska príspevok na prevádzku a čo tento príspevok obsahuje. Taktiež sa zaujímala o chod
Vzdelávacieho centra, t.j. na využitie priestorov, ako aj na to, kedy v predmetných priestoroch, ktoré si

Centrum prenajíma prebieha vyučovanie.Dňa 21.06.2013 zaslala navrhovateľka odporcovi žiadosť o uverejnenie odpovede v zmysle ustanovenia
§ 8 Tlačového zákona. Predmetnú žiadosť odôvodnila tým, že uvedená reportáž obsahuje nepravdivé,
neúplné a pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýkajú cti navrhovateľky jej dôstojnosti a

súkromia a rovnako i dobrej povesti Vzdelávacieho centra pre slovenské deti v Írsku. Súčasťou žiadosti
bol aj text "odpovede".

Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že omylom došlo v podanom návrhu k
nesprávnemu uvedeniu žiadosti navrhovateľky, ktorá sa tak ako to vyplýva z obsahu podaného návrhu
nedomáha opravy, ale uverejnenia odpovede v zmysle § 8 Tlačového zákona. Žiadosť o uverejnenie
odpovede bola odporcovi zaslaná včas to znamená v lehote 30 dní od uverejnenia článku. Taktiež

trvala na tom, že žiadosť obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. Podľa jej názoru článok
obsahoval skutkové tvrdenia, ktoré boli nepravdivé , neúplné a pravdu skresľujúce, ktoré sa dotýkali jej
cti, dôstojnosti a súkromia. Po uverejnení článku bola niekoľkokrát konfrontovaná s rodičmi detí, ktoré
navštevujú predmetné Centrum a musela poskytovať vysvetlenia k článku a k fungovaniu samotného
centra, čo zásadným spôsobom poškodilo jej česť, dobré meno a dôstojnosť. Ako reakciu na daný

článok na preukázanie nepravdivosti zavadzaných tvrdení o netransparentnom hospodárení dala
navrhovateľka vypracovať nezávislý audit, ktorý preukázal, že Centrum bolo financované transparentne.
Navrhovateľka zhrnula nepravdivé skutkové tvrdenia, ktoré vyvolali klamlivý dojem do štyroch bodov:

1. Financovanie centra za ktoré nesie zodpovednosť navrhovateľka ako riaditeľka je netransparentné,
nie je jasné ako funguje dané financovanie a ako sa používajú poskytnuté finančné prostriedky.

2. Navrhovateľka používa neoprávnene peniaze z Centra na súkromné účely.

3. Navrhovateľke ani samotnému Centru nezáleží na osudoch detí, ktoré ho navštevujú - ide im iba o
peniaze a neposkytuje podporu sociálne znevýhodneným deťom, ako aj iným deťom ktoré to potrebujú.

4. Fungovanie Centra je neopodstatnené, v podstatne nepotrebné a článok predstavuje absolútne
nepochopenie účelu existencie Centra a jeho zaradenie v systéme zaradenia.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom namietala celé tvrdenie uvádzané v článku
citujem: ,,Dcéra doteraz robila rozdielové skúšky v Dubline. Za vzdelávanie sme platili. Zo záverečných
skúšok ju však vyhodili, pretože sme vraj neuhradili dobrovoľný poplatok. Bola to citácia, hovorí U. F.
žijúci v Írsku".

Ďalej je citovaný ďalší výrok pána F.: ,,Na začiatku keď tam moje dcéry začali chodiť sme my rodičia

odsúhlasil dobrovoľný ročný fin. príspevok na dieťa. Bolo to asi 500 Eur na 9 mesiacov".

Obe tieto vyjadrenia sú podľa navrhovateľky skresľujúce a nepravdivé. Pán F. prihlásil svoje dcéry v
druhom roku prevádzky. Výška úhrady bola stanovená pri otvorení centra - suma 25 Eur na vyučovací
blok za prvé dieťa v rodine so zľavou na druhé dieťa a to činilo 20 Eur na vyučovací blok. V priemere to
vychádza 5 Eur na hodinu. Rodičia nerokovali nikdy o cene, tá bola pevne stanovená. Čo sa na základe

potrieb rodičov menilo bola forma úhrady.

K tvrdeniam pána F., ktorý uviedol, že hoci si nemyslí, že je niekomu niečo dlžný súhlasil, že sumu
vzhľadom na neprehľadnosť situácie doplatí. Čakal dva týždne a nakoniec dostal list o podmienečnom
vylúčení svojej dcéry zo vzdelávacieho centra. Jednoducho ho postavili pred hotovú vec: ak nezaplatí,
jeho dcéra neukončí školu záverečnými skúškami v Dubline, ale budú sa musieť vrátiť na Slovensko,

kde ju preskúšajú na domovskej škole. K týmto tvrdeniam navrhovateľka uviedla, že sa nezakladajú
na pravde. Rodičia majú možnosť požiadať o splátkový kalendár a i napriek nedodržaniu splátkového
kalendára pánovi F.Á. navrhli možnosť ďalšieho splátkového kalendára v ním navrhnutej výške, avšak
trvali na písomnom podaní. Pán F. toto odsúhlasil ústne, neskôr to však nedodržal.Navrhovateľka taktiež namietala tvrdenia redaktorky uvedené v článku, že neposkytla faktúry a
vyúčtovania. Toto tvrdenie je nepravdivé a zavádzajúce, pričom je pravda, že jej neposlala scan
dokumentov, ale pozvala ju na osobnú návštevu, kde mala možnosť do týchto dokumentov nahliadnuť.

Ďalej navrhovateľka v článku namietala redaktorkou vyslovenú domnienku, že dobrovoľné príspevky
slúžili na pokrytie jej súkromných výdavkov. Tieto tvrdenia jednoznačne odmietla.

Taktiež namietala tvrdenie, že dieťa, ktoré navštevovalo Centrum na základe jej rozhodnutia nemohlo
dokončiť povinnú školskú dochádzku. K tomuto tvrdeniu uviedla, že všetky deti bez rozdielu majú
možnosť vykonávať záverečné komisionálne preskúšanie na domovskej škole.

Ďalšie zavádzajúce tvrdenie redaktorky, ktoré navrhovateľka považuje za nepravdivé bolo, že na tzv.

dobrovoľné príspevky rodičov neexistujú žiadne potvrdenia a nemajú možnosť kontrolovať ako a na čo
ich Centrum vynakladá. K tomuto tvrdeniu uviedla, že každý rodič dostal za svoju platbu potvrdenie o
zaplatení.

Navrhovateľka sa taktiež vyjadrila k nepravdivosti tvrdení, ktoré v článku uviedol pán W. a ktorého
tvrdenia redaktorka cituje. Konkrétne išlo o tvrdenia, že pán W. raz žiadal o predloženie účtovných

dokladov a nedostal ich. Preukázateľná je práve opačná skutočnosť. Taktiež sú lživé tvrdenia
pána W. týkajúce sa nepredloženia vyúčtovaní. Na tomto mieste uviedla, že tunajšia pokladníčka
Slovenského centra Írsko, ktorého štatutárnym zástupcom bol pán W., bola prítomná pri odovzdávaní
celej dokumentácie a spolu so štatutárom došlo ku kontrole každého jedného dokladu. Potvrdila, že
odmietla predložiť doklady obsahujúce údaje týkajúce sa detí navštevujúcich Centrum a to z dôvodu, že

pán W.B. nikdy nepredložil odpis z registra trestov v SR a Írsku.

Ďalším zavádzajúcim tvrdením redaktorky bolo, že "minimálne divné je však to, že hoci deťom ústava
SR garantuje bezplatné vzdelanie, slovenská škola naň dostáva normatív - teda peniaze. V Írskom
centresirodičiadovzdelávaniaslovenčinymusiaplatiť".Totozavádzajúcetvrdenie,podľanavrhovateľky
vzbudzuje negatívny pohľad na Centrum. Nimi poskytované doplnkové vzdelávanie v materinskom

jazyku počas pobytu detí v zahraničí nemá žiadnu súvislosť so vzdelávaním detí na SR. Spolupracujúca
škola v záujme ich detí na základe žiadosti rodičov napomáha pri vykonávaní rozdielových skúšok aj
žiakom z iných škôl, teda žiakom na ktorých nemá normatív.

Navrhovateľka taktiež odmietla zavádzajúce tvrdenia, ktoré sa vyjadrujú k tomu, že býva v nájomnom
domeažepríspevkynaškolutvoriajejpríjem.Tietotvrdeniapovažujezazásadnýzásahdojejsúkromia,

pričom poukázala, že na svoj byt má platnú zmluvu z realitnej kancelárie.

Sekciu pod názvom "Divné národovedstvo" navrhovateľka taktiež považovala za zavádzajúcu a
prehlbujúcu negatívny dojem na fungovanie Vzdelávacieho centra, ktorého je riaditeľkou.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že podstatou právneho prostriedku odpovede je uviesť
uverejnené skutkové tvrdenie na pravú mieru vlastným opisom skutkových tvrdení dotknutou osobou.

Zmyslom odpovede je uviesť skutkové tvrdenie na pravú mieru, alebo neúplné alebo pravdu skresľujúce
tvrdenie doplniť, alebo spresniť. Inštitút práva na odpoveď predpokladá subjektívne pociťovane
poškodzovania cti, dôstojnosti alebo dobrej povesti dotknutej osoby. Vychádzajúc z vyššie uvedeného,
navrhovateľka splnila všetky tieto podmienky potrebné pre uverejnenie odpovede a taktiež má za to, že
navrhovateľka splnila aj podmienky primeranosti rozsahu odpovede.

Právna zástupkyňa odporcu vo svojom prednese uviedla, že žiadosť o uverejnenie odpovede tak, ako
bola podaná navrhovateľkou nespĺňa prísne formálne a obsahové podmienky predpokladané § 8 ods. 4
Tlačového zákona. Okrem iného žiadosť musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače, ktoré
obsahovalo skutkové tvrdenie. Taktiež musí byť uvedený popis tvrdenia s presným označením v čomje nepravdivé, neúplné a pravdu skresľujúce, ako aj s uvedením v čom sa dotýka cti, dôstojnosti a
súkromia fyzickej osoby. Taktiež musí byť uvedené v žiadosti, kde sa toto skutkové tvrdenie v periodickej
tlači nachádzalo. Ďalšou náležitosťou odpovede je, že sa odpoveď obmedzí len na skutkové tvrdenie,

ktorým sa skutkové tvrdenie poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí. Text odpovede by nemal obsahovať
komentáre, úsudky, ktoré nesúvisia s nepravdivými skutkovými tvrdeniami a ktoré sa týkajú iného než
len popretia nepravdivého skutkového tvrdenia. S poukazom na vyššie uvedené je podľa ich názoru text
odpovede, ktorý je súčasťou žalobného petitu nevykonateľný, nakoľko nespĺňa zákonom požadované
náležitosti. Navrhovateľka sa v petite zameriava skôr na to, že hodnotí akým spôsobom sa článok

dotkol Centra a chýbajú tam konkrétne vyjadrenia akým spôsobom sa dotkol jej cti, povesti, dôstojnosti
a súkromia. Rozsiahlosť a obsahový rozpor odpovede so zákonom vidí aj v tom, že text odpovede
obsahuje aj neprípustné hodnotiace úsudky, rôzne predpoklady a úvahy.

Právna zástupkyňa odporcu navrhla v konaní vypočuť redaktorku M. Ď., U. F. Y. H. W., ktorí mali
preukázať, že tvrdenia, ktoré sú citované v článku sa zakladajú na pravde.

Súd právnou zástupkyňou odporcu navrhované dôkazy nevykonal, nakoľko ich vykonanie nepovažoval

z hľadiska spoľahlivého zistenia skutkového stavu za právne významné.

Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne :

Podľa§5ods.1zákonač.167/2008Z.z.operiodickejtlačiaagentúrnomspravodajstve(Tlačovýzákon)
ak tento zákon neustanovuje inak, za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a
za obsah agentúrneho spravodajstva zodpovedá tlačová agentúra.

Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona vydavateľ periodickej tlače je osoba, ktorá zabezpečuje vydávanie
periodickej tlače na svoje náklady.

Podľa § 8 ods.1 Tlačového zákona ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje
nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo
súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno

osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a
tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; uverejnením odpovede zaniká vo vzťahu
k tomu istému skutkovému tvrdeniu právo na opravu.

Podľa § 8 ods.2 Tlačového zákona právo žiadať o uverejnenie odpovede nemá verejný funkcionár,
ktorým je na účely tohto zákona osoba ustanovená v osobitnom predpise, 8a) predseda politickej

strany alebo politického hnutia a podpredseda politickej strany alebo politického hnutia, ak ide o
skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom ich funkcie. Právo žiadať o uverejnenie odpovede nemá ani
právnická osoba, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom funkcie verejného funkcionára,
predsedu politickej strany alebo politického hnutia a podpredsedu politickej strany alebo politického
hnutia pôsobiaceho v dotknutej právnickej osobe.

Podľa § 8 ods.3 Tlačového zákona žiadosť o uverejnenie odpovede sa musí doručiť vydavateľovi
periodickej tlače alebo tlačovej agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo zverejnenia
agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahuje skutkové tvrdenie podľa odseku 1, inak právo na odpoveď
zaniká.

Podľa § 8 ods.4 Tlačového zákona Žiadosť o uverejnenie odpovede musí mať písomnú formu a musí

byť žiadateľom podpísaná. Žiadosť o uverejnenie odpovede musí obsahovať názov a deň vydania
periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo skutkové tvrdenie
podľa odseku 1, popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé,
neúplné alebo pravdu skresľujúce a v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebonázvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, a kde sa toto skutkové tvrdenie v periodickej tlači alebo v
agentúrnom spravodajstve nachádzalo. Súčasťou žiadosti o uverejnenie odpovede musí byť písomné
znenie odpovede. Odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa skutkové tvrdenie podľa

odseku 1 poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí. Odpoveď musí byť rozsahom primeraná textu, ktorého
obsahom je skutkové tvrdenie podľa odseku 1 a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok.

Podľa § 8 ods.5 Tlačového zákona vydavateľ periodickej tlače je povinný odpoveď uverejniť do troch
dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie odpovede alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače
pripravovanom po doručení žiadosti o uverejnenie odpovede. Tlačová agentúra je povinná odpoveď

uverejniť do troch dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie odpovede.

Podľa § 8 ods. 6 Tlačového zákona Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď
uverejniť tak, ako bola napísaná žiadateľom o uverejnenie odpovede, v rovnakej periodickej tlači
alebo agentúrnom spravodajstve, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené
skutkové tvrdenie a s označením "odpoveď", ku ktorému bude pripojené meno a priezvisko alebo
názov žiadateľa o uverejnenie odpovede; označenie "odpoveď" s menom a priezviskom alebo názvom

žiadateľa o uverejnenie odpovede musí byť uverejnené rovnakým písmom, akým bol uverejnený nadpis
textu obsahujúceho skutkové tvrdenie. K uverejnenej odpovedi nemožno uverejniť žiadny súvisiaci text
obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače alebo agentúrneho
spravodajstva.

Podľa§8ods.7Tlačovéhozákonavydavateľperiodickejtlačeatlačováagentúraniesúpovinníuverejniť

odpoveď, ak

a) žiadosť o uverejnenie odpovede nemá náležitosti podľa odseku 4,

b) odpoveď smeruje proti skutkovému tvrdeniu obsiahnutému vo vyjadrení žiadateľa o uverejnenie
odpovede, ak sa jeho spracovaním pre uverejnenie nezmenil ani neskreslil jeho pôvodný obsah,

c) uverejnili odpoveď na žiadosť niektorej z osôb uvedených v § 10 ods. 4 a dodržali pritom podmienky

ustanovené týmto zákonom na uverejnenie odpovede,

d) by bol uverejnením odpovede spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo by jej
uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi,

e) by uverejnenie odpovede bolo v rozpore s právami a právom chránenými záujmami tretej osoby.

Podľa § 10 ods.2 Tlačového zákona ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia

opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich
uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na návrh
osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, súd.

Podľa § 10 ods.3 Tlačového zákona návrh podľa odseku 2 sa musí podať na súd do 30 dní po uplynutí
lehoty na uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, inak právo domáhať sa na súde

uverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia zaniká.

Súd s poukazom na vykonané dokazovanie a vyššie citované zákonné ustanovenia ma za to, že nárok
navrhovateľky nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľka sa v konaní domáhala práva na odpoveď v zmysle zákona č. 167/2008 Z. z. Tlačového
zákona, ktorý toto právo priznáva dotknutej osobe v prípade, že periodická tlač alebo agentúrne

spravodajstvo obsahuje o nej nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktorésa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej
osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľka svoje právo na odpoveď uplatnila

u vydavateľa, t.j. povinného subjektu, za dodržania zákonnej lehoty na uplatnenie tohto nároku u
odporcu a následne na súde. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania sporné neboli. Sporné
ostali skutočnosti, týkajúce sa splnenia zákonných podmienok pre určenie povinnosti odporcu uverejniť
odpoveď v týždenníku Ž. k spornému článku.

Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že článok pod názvom ,,F. C.: O. O. F. na Q. T.?" bol
uverejnený v týždenníku Ž. vo vydaní č.XX/XXXX. Ako dôkaz však predložila znenie článku, ktorý bol

uverejnený na internetovom portáli K..N..Y..sk. Z originálu vydania týždenníka Ž. Č.. XX/XXXX vyplýva,
že na strane 10 až 12 bol uverejnený článok pod názvom ,,Č. X.?". Článok bol názvom ,,F. C.: O. O. F.
na Q. T.?". Q. S. Ž.G. Č..XX/XXXX uverejnený nebol.

Podaným návrhom na súd sa navrhovateľka domáha uverejnenia odpovede v týždenníku Život a to na
rovnocennom mieste a rovnakým písmom akým bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie v znení

vyššie uvedenom.

Ako teda vyplýva z vyššie uvedeného navrhovateľka žiada uverejniť odpoveď v týždenníku Ž., pričom
ňou označený článok bol uverejnený na internetovom portáli a nie v týždenníku Ž.. Na tomto mieste súd
poukazuje na znenie Žiadosti o uverejnenie odpovede, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka žiada odporcu
o uverejnenie odpovede na odporcom publikovaný článok s názvom ,,F. C.: O. O. F. na Q. T.?". V žiadosti

navrhovateľka ďalej uvádza, že uvedené bolo publikované v časopise Ž. N. T. XX.XX.XXXX.

Čo sa týka Žiadosť o uverejnenie odpovede, ktorú podala navrhovateľka tá podľa názoru súdu nespĺňala
náležitosti predpísané ustanovením § 8 ods. 4 Tlačového zákona. Z tohto ustanovenia jasne vyplýva,
že žiadosť musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho
spravodajstva, ktoré obsahovalo skutkové tvrdenie podľa § 8 odseku 1, popis tohto skutkového tvrdenia

s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce a v čom sa
dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby,
a kde sa toto skutkové tvrdenie v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve nachádzalo. Zo
Žiadosti nie je podľa názoru súdu zrejmé, kde bol článok publikovaný, nakoľko navrhovateľka uvádza
iba výraz ,,uvedené bolo publikované v časopise Ž. zo dňa XX.XX.XXXX". Z ustanovenia § 8 ods.6

Tlačového zákona však jednoznačne vyplýva, že vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú
povinní odpoveď uverejniť tak, ako bola napísaná žiadateľom o uverejnenie odpovede, v rovnakej
periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým
bolo uverejnené skutkové tvrdenie. Z uvedeného je zrejmé, že žiadosť navrhovateľky tieto podmienky
nespĺňala. Súd len okrajovo uvádza, že vydanie týždenníka Ž. Č.. XX/XXXX W. J. T. XX.XX.XXXX.

Okrem vyššie uvedených skutočností podľa názoru súdu, žiadosť o uverejnenie odpovede obsahovala
text odpovede, zo znenia ktorého vyplýva, že táto nebola navrhovateľkou obmedzená len na skutkové
tvrdenia, ktorými sa (podľa názoru navrhovateľky) nepravdivé a pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia
poprú, doplnia, spresnia alebo vysvetlia, ale obsahovala i hodnotiace úsudky navrhovateľky o tom, že
došlo k poškodeniu názvu a dobrej povesti Q. I. pre X. T. Q. Í.. Konkrétne ide o nasledujúcu časť

odpovede ,,uvedená "reportáž" obsahuje nepravdivé, neúplné a pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia,
ktoré sa dotýkajú mojej cti, dôstojnosti, súkromia a rovnako i dobrej povesti Q. I. pre X. T. Q. Í..".

Taktiež sa v znení odpovede vyjadruje k tvrdeniam tretej osoby, konkrétne k tvrdeniam U. F. Y. H.
W., ktorých výroky boli redaktorkou použité v článku. Ako už bolo vyššie uvedené text odpovede
nemá obsahovať hodnotiace úsudky, pričom v nej nemožno uverejniť žiadny súvisiaci text obsahujúci

hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva.S poukazom na uvedené sa súd v celom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou odporcu v
tomto konaní, a má za to, že s poukazom na uvedené odporca nebol povinný uverejniť navrhovateľom
požadovanú odpoveď, nakoľko nespĺňala formálne náležitosti odpovede v zmysle § 8 ods. 4 Tlačového

zákona. Právo na odpoveď je založené na prísne formalizovanom postupe, ktorý predpokladá súčasné
splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, aby vzniklo žiadateľovi voči vydavateľovi právo na
uverejnenieodpovede.Zákonobmedzuježiadateľavtomzmysle,žeznenieodpovedesamusíobmedziť
na popretie, doplnenie, spresnenie alebo vysvetlenie namietaného skutkového tvrdenia s tým, že musí
byť zachovaná primeranosť vo vzťahu k napadnutému textu. Z uvedeného dôvodu navrhovateľom

formulovaný text obsahujúci okrem iného úsudky o narušení názvu a dobrej povesti Vzdelávacieho
centra pre Slovenské deti v Írsku prekročil obsahový a tým aj vecný rámec žiadosti, čím vybočil aj zo
zákonného právneho rámca inštitútu odpovede.

Z uvedeného teda vyplýva, že nakoľko žiadosť o uverejnenie odpovede nemala náležitosti podľa odseku
4, odporca mal právo uverejnenie odpovede v zmysle ustanovenia § 8 ods. 7 písm. a) Tlačového zákona
odmietnuť, a to aj zo zreteľom na skutočnosť, že vydavateľ nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom

zasiahnuť do znenia požadovanej odpovede. Je vecou navrhovateľa ako dotknutej osoby dbať, aby pri
uplatňovaní svojho práva na odpoveď, dodržal všetky zákonom požadované podmienky na uplatnenie
tohto práva, a pokiaľ tieto podmienky nedodržal, a znenie odpovede rozšíril aj o hodnotiace úsudky,
čím prekročil obsahový a vecný rámec odpovede, musí znášať právne dôsledky s tým spojené, t. j.
odmietnutie uverejnenia odpovede, ktorá nemá resp. prekračuje zákonom stanovené náležitosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne závery súd návrh navrhovateľky, ako nedôvodný
zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a odporcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:

a) trovy právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.:

1/ Štyri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 61,41 EUR (§ 10 ods. 8 Vyhlášky):

- prevzatie a príprava zastúpenia 04.07.2013 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky),

- písomné podanie na súd vo veci samej, vyjadrenie k žalobe zo dňa 27.09.2013(§ 13a ods.
1 písm. c) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní zo dňa 07.02.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky)

- účasť na pojednávaní zo dňa 28.05.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky)

2/ Režijný paušál - 2 x 7,81 EUR (za rok 2013) , spolu 15,62 EUR (§16 ods. 3 a § 1 ods. 3 vyhlášky) a
2 x 8,04 € (za rok 2014) spolu 16,08 € spolu 31,70

Trovy právneho zastúpenia spolu 245,64 + 31,70 EUR + 20 % DPH, t. j. 332,80 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.