Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžf/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201608
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1011201608.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísúdSlovenskejrepubliky,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaHargašaačleniek

senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobkyne : Krajská
prokuratúra Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, za účasti : JUPITER SK s.r.o., so
sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO : 35 966 254, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. I/222/14118-90289/2010/991050-r zo dňa 30. augusta 2010, o odvolaní žalobkyne a
účastníka obchodnej spoločnosti JUPITER SK s.r.o., proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
1S/188/2011-125 z 10, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
1S/188/2011-125 z 10. januára 2013, p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“)
s poukazom na ust. § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) zamietol žalobu,
ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia a postupu,
ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011 (ďalej len „zákon
č. 511/1992 Zb.“ alebo “zákon o správe daní“) potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu

Bratislava III č. 602/232/65699/2010 zo dňa 13. mája 2010 (ďalej aj „dodatočný platobný výmer“), ktorým
správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil platiteľovi JUPITER SK
s.r.o., Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO : 35 966 254 rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie I. štvrťrok 2006 v sume 7 252,87 eura. O Trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP
tak, že v konaní neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolávajúc sa na ustanovenia § 2 ods. l, ods. 3, ods. 6, §
15ods.1vetyprvej,§15bods.1písm.c),§15ods.2,§29ods.l,ods.2,ods.4,ods.8,§17ods.l,ods.3,

ods. 5§ 30 ods. 2 písm. d), § 30 ods. 3, ods. 6, ods. 7, § 44 ods. 6 písm. b) bod l zákona o správe daní na
úvod poukázal na to, že z administratívneho spisu mal preukázané, že dňa 19. júna 2009 (správne malo
byť uvedené 19. februára 2009) bolo Daňovému úradu Bratislava III doručené splnomocnenie, ktorým
spoločnosť JUPITER SK s.r.o. splnomocnila C. na zastupovanie vo veci a dňa 20. júna 2009 (správne
malo byľ uvedené 20. februára 2009) bolo osobným podaním toto splnomocnenie doručené správcovi
dane aj s notárskym osvedčením o pravosti podpisu. Konštatoval ďalej, že oznámenie o výkone daňovej
kontroly č. 602/321/27362/2009 zo dňa 25. marca 2009 bolo doručované podľa zákona o správe daní naadresu splnomocneného zástupcu, pričom na poštovej zásielke, ktorá sa vrátila na daňový úrad dňa 22.
apríla 2009 bol vyznačený dátum neúspešného pokusu o doručenie, dátum opakovaného doručenia,
pečiatka späť a pečiatka v odbernej lehote nevyžiadané a na druhej strane zásielky je poštou vyznačené,

že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote a že úložná lehota skončila dňom 18. apríla 2009. Z
týchto dôvodov ustálil, že sporná zásielka - oznámenie o začatí daňovej kontroly bola doručovaná podľa
§ 17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. splnomocnenému zástupcovi a bola riadne uložená na pošte podľa
§ 3 (správne malo byť uvedené ods. 3) citovaného ustanovenia, pričom posledný deň úložnej lehoty
uplynul dňa 18. apríla 2009 a následne dňa 14. mája 2009 začala predmetná daňová kontrola.

K námietke žalobkyne vo veci nevypočutia svedka C. uviedol, že ako vyplynulo z administratívneho
spisu, žalovaný pôvodne predvolával ako svedka vo veci C., štatutárneho zástupcu spoločnosti
SLOVMONTAN, s.r.o. a následne sa správca dane na základe oznámenia zástupcu daňového subjektu
(JUPITER SK) dozvedel, že zástupca daňového subjektu SLOVMONTAN, s.r.o. je dlhodobo v zahraničí.
V tejto súvislosti súhlasil s postupom správcu dane, označiac ho za zákonný, ktorý konštatoval, že
nevypočutiepredmetnéhosvedkanemôžemaťvplyvnavýrokdodatočnéhoplatobnéhovýmeru,nakoľko

dodatočne vyrubil daň z dôvodu, že na základe predložených dokladov zistil, že miestom dodania
sprostredkovateľskej služby spoločnosťou SLOVMONTAN, s.r.o., ktorej konateľom bol volaný svedok,
bolo zahraničie a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. takáto služba nie je predmetom dane a preto následne
od vypočutia tohto svedka upustil, resp. na základe tohto zistenia už nepovažoval svedeckú výpoveď
Ing. Mikócziho za nevyhnutnú a ďalej už nezisťoval jeho aktuálny pobyt.

K ďalšej námietke, ktorou žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že Daňový úrad Bratislava III nemohol
vydať dodatočný platobný výmer, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie l. štvrťrok 2006 pred tým, než bolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti zo dňa
7.4.2010 konštatoval, že z administratívneho spisu vyplynulo, že dňa 2. júna 2009 podala spoločnosť
JUPITER SK s.r.o., Bratislava námietku zaujatosti spojenú s návrhom na vylúčenie pracovníčok

žalovaného C., C. a C., o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím Daňového úradu Bratislava III č.
602/321/82701/2009 zo dňa 22. júla 2009 tak, že uvedené pracovníčky správcu dane neboli vylúčené
z konania a rozhodovania vecí súvisiacich s výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie 1.- 4. štvrťrok 2006, teda vo veci námietky zaujatosti týchto zamestnancov už bolo
právoplatne rozhodnuté a preto bolo konanie o námietke zo dňa 7. apríla 2010 podľa ustanovenia §

25 ods. l písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. rozhodnutím č. 602/321/50469/2010 zo dňa 16. apríla 2010
zastavené. V tejto súvislosti považoval ďalej za dôležitú skutočnosť, že dňa 11. mája 2010 oznámil
splnomocnený zástupca daňového subjektu správcovi dane, že sa prerokovania protokolu nezúčastní
pre vznesenú námietku zaujatosti.

Vychádzajúc z administratívneho spisu ďalej zistil, že dňa 6.mája 2010 podala spoločnosť JUPITER

SK s.r.o. na Daňový úrad Bratislava III odvolanie voči rozhodnutiu č. 602/321/50469/2010 zo dňa 16.
apríla 2010, ktorým správca dane zastavil konanie vo veci rozhodovania o opätovne vznesenej námietke
zaujatosti voči zamestnancom správcu dane a nakoľko odvolanie nespĺňalo náležitosti podľa vyššie
citovaného ustanovenia § 46 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. výzvou č. 602/321/72215/2010 zo dňa 27.
mája 2010 bola spoločnosť vyzvaná k doplneniu odvolania v zmysle ustanovenia § 46 ods. 4 písm. e)

zákona č. 511/1992 Zb. a následne výzvou z 8.7.2010 bola spoločnosť opätovne vyzvaná na doplnenie
odvolania, pričom spoločnosť (odvolateľ) ani na jednu z výziev nereagovala Následne správca dane
postupom podľa § 46 ods. 5 zákona o správe daní konanie vo veci odvolania vo veci rozhodovania o
opätovne vznesenej námietke zaujatosti voči zamestnanom správcu dane zastavil.

Vo vzťahu k námietke, ktorou účastník daňového konania (spoločnosť JUPITER SK) rovnako ako

aj žalobkyňa v podanej žalobe namietali, že pri vydávaní dodatočného platobného výmeru nebolo
postupované v súlade so zákonom o správe daní, keď prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie
bez vyčkania právoplatnosti rozhodnutia o námietke zaujatosti poukázal na to, že žalovaný (správne
malo byt' uvedené žalobkyňa) neuviedol, ako by táto okolnosť mohla ovplyvniť zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, pretože (s poukazom na ustanovenie § 250i ods. 3 OSP) nie každá vada konania je

dôvodom na jeho zrušenie a na potvrdenie svojho názoru citoval rozhodnutie najvyššieho súdu (R
122/2003).

Konštatujúc, že v preskúmavanej veci nepochybne došlo k procesnému pochybeniu zo strany
žalovaného,keďnevyčkalnadeňprávoplatnostidruhostupňovéhorozhodnutiakonajúcehooopakovane
podaných námietkach zaujatosti voči pracovníkom správcu dane a pokračujúc v konaní vydalrozhodnutie - dodatočný platobný výmer, upriamil pozornosť na ustanovenie § 250i ods. 3 OSP
zdôrazniac, že toto procesné pochybenie nemohlo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia, keďže vyčkanie na právoplatnosť rozhodnutia o zastavení konania o opakovane podaných

námietkach zaujatosti by neprivodilo pre účastníkov priaznivejšie rozhodnutie a preto na túto vadu
správneho orgánu neprihliadol.

Záverom odvolávajúc sa na ustanovenie § 15 ods. 12 zákona o správe daní poukázal na to, že nakoľko
sa daňový subjekt nedostavil na prerokovanie protokolu, daňová kontrola bola v deň určený vo výzve
na prerokovanie protokolu ukončená zo zákona.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že postupom správcu dane nedošlo k porušeniu práv a
právom chránených záujmov daňového subjektu podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 5 11/1992 Zb.
a preto žalobu zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa namietajúc nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP.)

Nesúhlasiac s právnym posúdením veci, že oznámenie o výkone daňovej kontroly č.

602/321/27362/2009 zo dňa 25. marca 2009 bolo splnomocnenému zástupcovi spoločnosti JUPITER
SK s.r.o. doručené v súlade s ustanovením § 17 ods. 3,5 zákona č. 511/1992 Zb. poukázala na to, že je
preukázané, že na návratke doručenky k oznámeniu o výkone daňovej kontroly č. 602/321/27362/2009
zo dňa 25. marca 2009 je uvedené, že prvé neúspešné doručovanie do vlastných rúk bolo vykonané
dňa 30. marca 2009, opakované doručovanie bolo vykonané dňa 31. marca 2009 s tým, že v bode 3

na návratke doručenky je odtlačok pečiatky "SPÄŤ" a deň uloženia zásielky tam uvedený nie je, pričom
zásielka sa dňa 22. apríla 2009 vrátila správcovi dane s poznámkou, že si ju adresát v odbernej lehote
neprevzal. Upriamiac pozornosť na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. dôvodila, že ak na
návratke doručenky nie je uvedený dátum uloženia zásielky na pošte, doručovanie po právnej stránke
nemožno považovať za perfektné dodajúc, že fikcia doručenia písomnosti, ktorá má byť adresátovi

doručená do vlastných rúk podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona môže nastať iba v prípade, keď sú na to
splnené všetky zákonom určené podmienky. Mala za to, že v danom prípade deň uloženia zásielky nie je
možné s istotou a objektívne určiť a preto fikcia doručenia nemohla nastať (v proteste bolo poukázané na
to, že k danému problému per analogiam existuje početná judikatúra súdov, ktorá sa týka doručovania
podľa § 47 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 15. októbra.2008). V tejto súvislosti dodala, že ak

nebolo správne vykonané doručovanie oznámenia o výkone daňovej kontroly, je spochybni teľná celá
vykonaná daňová kontrola, ktorej výsledky boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

K nevypočutiu svedka C. poukázala na ustanovenie § 27 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., z ktorého
vyplýva, že správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní je nevyhnutná, a
v predvolaní súčasne upozorní na právne dôsledky nedostavenia sa. V súvislosti s touto námietkou

odvolávajúc sa na odôvodnenie dodatočného platobného výmeru, odvolanie C., v ktorom namietal
nesprávny postup správcu dane pri predvolaní svedka C. (zmarenie tohto úkonu nesprávnym postupom
správcu dane) mala za to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí č. I/222/14118-90289/2010/991050-r z 30.
augusta 2010, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane, sa s námietkami C. relevantne
nevysporiadal a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je uvedené či a prečo nevykonanie tohto

úkonu mohlo mať vplyv na určenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok
2006.

Poukazujúc na ustanovenie § 24 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. dôvodila, že rozhodnutím č.
602/321/82701/2009 z 22. júla 2009, na ktoré Daňový úrad Bratislava III poukázal v rozhodnutí č.
602/321/50469/2010 zo 16. apríla 2010, ktorým bolo konanie o námietkach zo 7. apríla 2010 zastavené,

bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti C. voči C. a C. z 2. júna 2009, v ktorej C. namietal, že
C. a C. vyhotovili fiktívnu zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 602/321/122036/2007 z 11. decembra
2007, na ktorej bol sfalšovaný podpis R. a v ktorej veci na základe oznámenia Daňového riaditeľstva
Slovenskej republiky bolo vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III č. ČVS: ORP-
907/0VK-B3/2008 z 18. decembra 2008 začaté trestné stíhanie za prečin zneužívania právomoci

verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a
prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku
a úradnej značky spolupáchateľstvom podľa § 20 k 352 ods. 1 Trestného zákona. S poukazom na
uvedené argumentovala, že ak by daňový subjekt opakovanie uviedol v námietkach zaujatosti protizamestnancom správcu dane rovnaké dôvody na ich vylúčenie, ako v námietkach, o ktorých bolo už
prv rozhodnuté mohol by správca dane postupovať podľa § 25 ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992
Zb., avšak takéto porovnanie námietok zaujatosti C. voči C. a C. z 2. júna 2009 a zo 7. apríla 2010 v

rozhodnutí Daňového úradu Bratislava III č. 602/321/50469/2010 zo 16. apríla 2010 absentuje doplniac,
že Daňový úrad Bratislava III zastavil konanie o námietkach zo 7. apríla 2010 nezaoberajúc sa s nimi
po vecnej stránke.

Upriamiac pozornosť na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. e/ OSP dôvodila, že vydanie dodatočného
platobného výmeru č. 602/232/65699/2010 zo dňa 13. mája 2010, ktorý bol potvrdený žalobou

napadnutým rozhodnutím, pred právoplatným rozhodnutím o námietke zaujatosti zo 7. apríla 2010 je
takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Záverom poukázala na to, že s vyššie uvedeným právnym posúdením veci sa stotožnil aj iný senát
Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 3S/188/2011, kde v podstate na tom istom skutkovom
základe, ako v tejto veci bol vydaný rozsudok č. k. 3S/188/2011-84 z 30. októbra 2012, ktorým súd
podľa § 2502j ods. 2 písm. e/ OSP zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č.

1/222/14125-90337/2010/991050-r z 31. augusta 2010, aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava III č.
602/232/65712/2010 z 13. mája 2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Na základe uvedeného navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie
Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1/222/14118- 90289/2010/991050-r z 30. augusta 20 10
zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie aj účastník JUPITER SK s.r.o. označiac napadnutý
rozsudok ako zjavne nezákonný, arbitrárne odôvodnený a vecne nesprávny. Svoje odvolanie odôvodnil
s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP majúc tiež za to, že súd nekonal v súlade
s ustanovením § 247 a nasl. OSP.

Namietal, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci majúc za to, že mu neprípustne odňal právo na prístup k súdu a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktoré skutočnosti zistil nazretím do súdneho spisu dňa 7. marca
2013 a sfotením č.l. 13, 72 (včítane doručenky), 74, 75 a 83.

Namietal, že sa nemohol oboznámiť s administratívnym spisom žalovaného, pretože tento spis bol

súdom prvého stupňa predčasne vrátený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a teda nemohol zistiť
a preveriť, či je administratívny spis úplný resp. či nebol pred jeho predložením súdu prvého stupňa
doplňovaný prípadne fabulovaný listinami (tzv. fiktívna zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 11.
decembra 2007).

Namietal, že súd prvého stupňa mu zatajil prílohy doručené žalobkyňou k žalobnému návrhu podľa č.l.

13, nakoľko výzva na vyjadrenie sa k žalobe mu bola doručená bez predmetných listinných dôkazov,
teda bola neúplná, čím mu krajský súd odňal právo na prístup k súdu, znemožnil mu plnohodnotnú
realizáciu jeho práva na spravodlivé súdne konanie, nakoľko sa k žalobe nemohol komplexne vyjadriť.

Ďalej namietal, že mu krajský súd nedoručoval v primeranej lehote pred pojednávaním dňa 10. januára
2013 ani vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 21. januára 2011.

Tiež mal za to, že žalovaný nebol v konaní riadne zastúpený, keďže do spisu nezaložil originál
splnomocnenia k zastupovaniu.

Majúc za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci poukázal na to, že súd prvého stupňa sa zjavne nevyrovnal s otázkou porušenia zásady
zákonnosti - § 2 zákona o správe daní a taktiež, že sa nevyrovnal s otázkou porušenia práva rovnosti

zo strany správcu dane pri výkone daňovej kontroly a rozhodovania vo veci samej v príčinnej súvislosti
s nevybavením námietky zaujatosti voči kontrolórkam Daňového úradu Bratislava III do rozhodnutia vo
veci samej, čo malo v konečnom dôsledku za následok nezákonnosť výkonu daňovej kontroly a teda aj
rozhodnutí vydaných Daňovým úradom III a Daňovým riaditeľstvom SR.Rovnako namietal, že súd prvého stupňa nerešpektoval povinnosť svoje rozhodnutie dostatočne
a presvedčivo odôvodniť poukazujúc na to, že odôvodnenie verdiktu súdu je esenciálnou
náležitosťou každého súdneho rozhodnutia a že súdne rozhodnutie musí byť skutočným výsledkom

predchádzajúceho konania, výsledkom myšlienkovej práce súdu. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie ESĽP vo veci Delcourt z roku 1970.

Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil v celosti,
zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a tomu predchádzajúce nezákonné rozhodnutie vydané
Daňovým úradom Bratislava III (správne sa mal domáhať zmeny napadnutého rozsudku v podobe

zrušenianapadnutéhorozhodnutiaspolurozhodnutímDaňovéhoúraduBratislavaIII).Zároveňsiuplatnil
náhradu trov konania pozostávajúcu z trov prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania bez
ich bližšej špecifikácie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne sa podrobne venoval jej jednotlivým odvolacím
námietkam.

Uviedol, že oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 602/321/27362/2009 zo dňa 25. marca 2009

bolo doručované na adresu splnomocneného zástupcu daňového subjektu JUPITER SK s.r.o. C. s
tým, že na poštovej zásielke, ktorá sa dňa 22.4.2009 vrátila na daňový úrad, bol vyznačený dátum
neúspešného pokusu o doručenie, dátum opakovaného doručenia, pečiatka späť a pečiatka v od bernej
lehote neprevzaté, skončenie úložnej lehoty dňom 18. apríla 2009 dodajúc, že na základe uvedeného
je nepochybné, že zásielka - oznámenie o začatí daňovej kontroly bola uložená na pošte a zákonným

spôsobom podľa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. bola doručená.

K upusteniu od výsluchu svedka C. uviedol, že po zaslaní predvolania C., konateľovi spoločnosti
SLOVMONTANspol.sr.o.,správcadanezaslalzástupcovidaňovémusubjektuoznámenieotom,že19.
novembra2009sauskutočnívýpoveďsvedka,nakoľkopodľa§15ods.5písm.e/zákonač.511/1992Zb.
má daňový subjekt právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Zástupca daňového

subjektu sa v určený deň na výsluch svedka dostavil a do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 19.
novembra 2009 č. 602/321/125810/2009 uviedol, že predvolaný svedok sa nachádza v zahraničí. Na
základe predložených dokladov správca dane zistil, že miestom dodania sprostredkovateľskej služby
spoločnosťou SLOVMONT AN spol. s r.o. bolo zahraničie a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov takáto služba nie je predmetom dane a preto daňovému subjektu JUPITER SK

s.r.o. nevznikol nárok na odpočítanie dane. Z uvedeného mal za to, že nevypočutie svedka nemalo vplyv
na výrok rozhodnutí.

K námietke, ktorou žalobkyňa poukazovala na najzávažnejšie porušenie zákonnosti, ktoré vzhliadla
v tom, že dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava III č. 602/232/65699/2010 zo dňa
13. mája 2010 bol vydaný pred tým, ako bolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti C. a C.

z 3. apríla 2010 doručenej správcovi dane 7. apríla 2010 (daňová kontrola bola C. a C. ukončená
až dňom 11. mája 2010) uviedol, že o námietke zaujatosti a nevylúčení menovaných kontrolórok v
tej istej daňovej kontrole bolo právoplatne rozhodnuté, o opätovnej námietke bolo zastavené konanie,
rozhodnutie bolo daňovému subjektu riadne doručené. V tejto súvislosti tvrdil, že i keď dodatočný
platobný výmer Daňového subjektu Bratislava III č. 602/232/65712/2010 zo dňa 13. mája 2010 bol

vydaný predtým, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zastavení daňového konania o opakovanej
námietke zaujatosti, táto skutočnosť nemohla mať vplyv na zákonnosť dodatočného platobného výmeru
Daňového úradu Bratislava III č. 602/232/65712/2010 zo dňa 13. mája 2010.

Z vyššie uvedených dôvodov tvrdil, že rozhodnutia správcu dane, ako aj odvolacieho orgánu sú riadne
odôvodnené, je z nich jednoznačne zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, na základe

akých právnych predpisov bolo rozhodnuté a sú v súlade s obsahom predloženého spisu, preto navrhol
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Žalovaný sa rovnako písomne vyjadril aj k odvolaniu spoločnosti JUPITER SR s.r.o. v tom smere, že
poukázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne zo dňa 13. marca 2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj "najvyšší súd") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s

§ 246c ods. 1 veta druhá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu podaných odvolaní, odvolanie žalobkyne a účastníka prejednal bez nariadenia odvolaciehopojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
(§156ods. l a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a

dospel k záveru, že odvolania sú nedôvodné.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.
1/222/14118-90289/2010/991050-r zo dňa 30. augusta 2010, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný
výmer Daňového úradu Bratislava III (ďalej aj ako "správca dane") č. 602/232/65699/2010 zo dňa 13.
mája 2010, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006 v sume 7.252,87 € platiteľovi JUPITER
SK S.r.o.

Krajská prokuratúra v Bratislave na základe podnetu platiteľa dane obchodnej spoločnosti JUPITER
SK s.r.o. podala dňa 2. mája 2011 proti rozhodnutiu žalovaného protest prokurátora, ktorým
žiadala rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (právneho predchodcu žalovaného)
číslo 1/222/14118-90289/2010/991050-r z 30. augusta 2010 ako nezákonné zrušiť a aby bolo vo

veci opätovne konané. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky prípisom z 30. mája 2011 číslo
1/222/10821-55278/2011 oznámilo, že protestu prokurátora nevyhovelo a spolu so spisovým materiálom
protest prokurátora predložilo na rozhodnutie Ministerstvu financií Slovenskej republiky, ktoré svojím
rozhodnutím č. MF/17785/2011-71 z 29. júna 2011 protestu nevyhovelo. Toto rozhodnutie bolo žalobkyni
doručené dňa 4. júla 2011. Následne podala žalobkyňa žalobu v súlade s ustanovením § 35 ods. 1 písm.

b) OSP v spojení s § 250b ods. 5 OSP.

Z obsahu žalobných a odvolacích dôvodov najvyšší súd zistil, že medzi účastníkmi konania vyvstali
sporné dve dôležité procesné otázky, od vyriešenia ktorých závisí posúdenie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Tou prvou je posúdenie splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie fikcie
doručenia pri doručovaní oznámenia o výkone daňovej kontroly podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní

a tou druhou je vydanie dodatočného platobnému výmeru pred právoplatnosťou rozhodnutia o námietke
zaujatosti voči zamestnankyniam správcu dane, ktoré daňovú kontrolu na základe poverenia zo dňa 26.
februára 2009 vykonávali.

Z pripojeného spisového materiálu ako aj z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane vykonal
udaňovéhosubjektuJUPITERSKs.r.o.daňovúkontroludanezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobia

I.-IV.2006.Daňovákontrolabolazačatádňa14.mája2009,vdeňurčenývOznámeníovýkonedaňovej
kontroly č. 602/321/27362/2009 z 25. marca 2009, ktoré bolo zaslané správcom dane splnomocnenému
zástupcovi daňového subjektu C. do vlastných rúk s tým, že neúspešný pokus o doručenie tejto zásielky
bol vykonaný dňa 30. marca 2009, opakované doručenie bolo uskutočnené dňa 31. marca 2009 s tým,
že zásielka sa vrátila správcovi dane 22. apríla 2009 s poznámkou, že si ju adresát v odbornej lehote

neprevzal. Na návratke doručenky však nebol uvedený deň uloženia zásielky na pošte, ale odtlačok
pečiatky „späť“.

Ďalšou relevantnou skutočnosťou v nadväznosti na namietané procesné pochybenie bolo vznesenie
námietky zaujatosti, ktorú daňový subjekt uplatnil dňa 2. júna 2009 voči C.. Daňový úrad Bratislava III
rozhodnutím č. 602/100/72550/2009 z 2. júla 2009 rozhodol podľa § 24 ods. 5 zákona o správe daní

tak, že podnetu obchodnej spoločnosti JUPITER SR s.r.o. na vylúčenie C. nevyhovel a C., vedúcu
oddelenia kontroly II z ďalšieho konania a rozhodovania vecí súvisiacich s výkonom daňovej kontroly
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I - IV. štvrťrok 2006 nevylúčil. Následne Daňový úrad
Bratislava III rozhodnutím č. 602/321/82701/2009 z 22. júla 2009 opäť rozhodol podľa § 24 ods. 5 zákona
o správe daní tak, že podnetu obchodnej spoločnosti JUPITER SR s.r.o. na vylúčenie C. a C. nevyhovel

a C. a C., kontrolórky oddelenia kontroly II z ďalšieho konania a rozhodovania veci súvisiacich s výkonom
daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I - IV. štvrťrok 2006 nevylúčil.

Dňa 19. marca 2010 bol vyhotovený a zaslaný protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie L - IV. štvrťrok 2006 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu
a na jeho prerokovanie splnomocnenému zástupcovi obchodnej spoločnosti JUPITER SK s.r.o. C., ktorý

zásielku prevzal dňa 8. apríla 2010.

Dňa 3. apríla 2010 bolo elektronickou formou Daňovému úradu Bratislava III daňovým subjektom
JUPITER SK S.r.o. oznámené o prebiehajúcom súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislavepod sp. zn. 1S/117/2010 a ďalej vzhľadom na zistenia Krajskej prokuratúry v Bratislave bola zo strany
daňového subjektu podľa § 24 ods. 1 zákona o správe daní vznesená námietka zaujatosti voči C. a
C. pre hrubé a vedomé porušovanie zásady zákonnosti. O námietke zaujatosti rozhodol Daňový úrad

Bratislava III rozhodnutím číslo 602/321/5469/2010 z 16. apríla 2010 v súlade s § 25 ods. 1 písm. e)
zákona o správe daní tak, že zastavil daňové konanie vo veci podnetu spoločnosti JUPITER SK s.r.o.
doručeného dňa 3. apríla 2010 elektronickou formou a dňa 7. apríla 2010 osobným podaním a to z
dôvodu, že išlo o opätovne vznesenú námietku zaujatosti, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté
rozhodnutím Daňového úradu Bratislava III číslo 602/321/82701/2009 z 22. júla 2009, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 14. augusta 2009. proti rozhodnutiu o zastavení daňového konania vo veci vznesenia
námietky zaujatosti voči C. sa daňový subjekt odvolal. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava III číslo
602/321/20450/2010 z 16. augusta 2010 bolo konanie vo veci odvolania daňového subjektu podľa § 46
ods. 5 zákona o správe daní zastavené z dôvodu, že odvolanie, napriek poučeniu, v akej lehote a vakom
smere má byť odvolanie doplnené, ako aj o následkoch nevyhovenia výzvy, doplnené v naznačenom
smere nebolo.

Daňový subjekt dňa 11. mája 2010 elektronickou formou a osobne dňa 12. mája 2010 správcovi dane
oznámil, že sa na prerokovaní protokolu č. 602/321/36112/2010 zo dňa 19. marca 2010 nezúčastni
jednak z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti a rovnako z dôvodu nezákonnosti predmetnej daňovej
kontroly od jej počiatku pre prekážku veci rozhodnutej. Dňa 13. mája 2010 vydal Daňový úrad Bratislava
III dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil platiteľovi dane _ obchodnej spoločnosti JUPITER SK s.r.o.

rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2006 v sume 7 252,87 €.

Podľa§17ods.3zákonaosprávedaníakneboladresátpísomnosti,ktorámábyťdoručenádovlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že
písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom

vyrozumie.Aksinevyzdvihneadresátpísomnosťdopätnástichdníodjejuloženia,považujesaposledný
deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Citované ustanovenie zákona o správe daní prísne upravuje zákonné podmienky, splnenie ktorých sa
vyžaduje na stanovenie fikcie doručenia, ako následku nevyzdvihnutia písomnosti v zákonnom určenej
pätnásťdňovej lehote. Poslaním inštitútu fikcie doručenia je zabrániť obštrukcii účastníkov konania,

ktorým nevyzdvihnutie písomnosti, dôležitej pre splnenie atribútu zákonnosti samotného konania, môže
byt' na prospech. Na strane druhej však možno s istotou určiť, že zásielka bola adresátovi doručená na
základe fikcie doručenia, len v prípade splnenia zákonného postupu, ktorý pozostáva z troch na seba
následne nadväzujúcich medzistupňov. Prvý medzistupeň je reprezentovaný skutočnosťou, že adresát
písomnosti,ktorámabyt'doručenádovlastnýchrúknebolzastihnutý,hocisavmiestedoručeniazdržuje.

V takom prípade ho doručovateľ vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde doručiť znovu
v určitý deň a hodinu. Druhým medzistupňom je bezvýslednosť nového pokusu o doručenie, ktorý je
následne príčinou nástupu tretieho medzistupňa v podobe skutočnosti, že doručovateľ písomnosť uloží
na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Splnenie všetkých
medzistupňov má za následok doručenie písomnosti posledným dňom pätnásťdňovej lehoty plynúcej

od uloženia písomnosti za predpokladu, že si adresát písomnosť v tejto lehote neprevezme.

Z návratky doručenky mal najvyšší súd preukázané, že doručovateľ uskutočnil neúspešný pokus o
doručenie oznámenia o výkone daňovej kontroly s výzvou o opakované doručenie dňa 30. augusta
2009, následne sa dňa 31. marca 2009 uskutočnilo opakované doručenie. Pokiaľ ide o vyznačenie dňa
uloženia zásielky, na doručenke je uvedené "späť''. Zároveň však z doručenky jasne vyplýva, že zásielka

bola doručená Daňovému úradu Bratislava III dňa 22. apríla 2009. Taktiež z obálky pre najvyšší súd
vyplýva,žeúložnádobatrvalado18.apríla2009,tedazásielkasanevrátila"späť"preduvedenýmdňom.
Podľa názoru najvyššieho súdu uloženie zásielky sa uskutoční v deň, v ktorý opakované doručenie
zásielky zostane bezvýsledné, keďže doručovateľ už písomnosť následne adresátovi nedoručuje. Pokiaľ
v danom prípade doručovateľ vyznačil namiesto dňa uloženia zásielky po jej opakovanom doručení,

ktoré sa uskutočnilo dňa 31. marca 2009, slovný výraz "spať', nemožno vzhľadom na už uvedené
argumenty vyhodnotiť toto doručovanie vo vzťahu k stanoveniu fikcie doručenia ako vadné, majúce
v konečnom dôsledku na následok nedoručenie oznámenia o výkone daňovej kontroly daňovému
subjektu. Podmienky splnenia fikcie doručenia je potrebné skúmať vždy v závislosti od konkrétnosti toho
ktorého prípadu a nie je možné ich paušalizovať. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd túto námietku

vyhodnotil za irelevantnú.Podľa § 24 ods. l zákona o správe daní zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený, ak
so zreteľom na jeho pomer k veci, k daňovým subjektom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť
o jeho nezaujatosti.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o správe daní zamestnanec, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, smie do
doby, než bude rozhodnuté o jeho nezaujatosti, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.

Podľa § 24 ods. 5 zákona o správe daní o vylúčení zamestnanca z daňového konania rozhodne
jeho priamo nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení i z vlastného podnetu.
Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane rozhodne o vylúčení jeho najbližšie

nadriadený vedúci zamestnanec. Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý
nemánadriadenéhovedúcehozamestnanca,rozhodneovylúčeníorgánnajbližšienadriadenýsprávcovi
dane.

Podľa § 24 ods. 6 zákona o správe daní proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca podľa odseku 5 nie
je prípustné odvolanie.

Relevantnou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je námietka zaujatosti vznesená

daňovým subjektom elektronickou formou dňa 2. apríla 2010 a osobným podaním dňa 7. apríla 2010, v
ktorej uviedol, že : " ... vznáša námietku zaujatosti podľa § 24 ods. l zákona o správe daní a poplatkov
proti C. pre hrubé a vedomé porušenie zásady zákonnosti. .. "

Pre porovnanie daňový subjekt dňa 2. júna 2009 vzniesol námietku zaujatosti s návrhom na vylúčenie C.
z dôvodu, že sú podľa jeho názoru zaujaté, nie sú garantom dodržiavania zákonnosti a nezaujatosti, a

to všetko s akcentom na fiktívnu Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 602/321/122036/2007. O námietke
zaujatosti voči C. bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 602/100/72550/2009 z 2. júla 2009 a o námietke
zaujatosti voči C. bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 602/321/82701/2009 z 22. júla 2009.

Najvyšší súd nespochybňuje skutočnosť, že by daňový subjekt nebol oprávnený kedykoľvek v priebehu
daňovéhokonaniavzniesťnámietkuzaujatostivočizamestnancovisprávcudane,aksozreteľomnajeho

pomer k veci, k daňovým subjektom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Zákon o správe daní neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo postup správcu dane pri opakovane
vznesenej námietke zaujatosti z toho istého dôvodu, ako je tomu napríklad v Občianskom súdnom
poriadku (§ I5a ods. 4 OSP). v zmysle zákona o správe daní postupujú správcovia dane pri opakovane
vznesenej námietke zaujatosti podľa § 25 ods. 1 písm. e) tak, že zastavia daňové konanie vo veci

vznesenej námietky zaujatosti, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Proti tomuto rozhodnutiu, na
rozdiel od rozhodnutia o námietke zaujatosti vydaného v súlade s § 24 ods. 5 zákona o správe daní,
je prípustné odvolanie (§ 25 ods. 3).

Je pravdou, že v danom prípade bol dodatočný platobný výmer vydaný dňa 13. mája 2010, teda pred
dňom právoplatnosti rozhodnutia č. 62/321/50469/2010 z 16. apríla 2010, ktorým bolo daňové konanie

vo veci opätovne vznesenej námietke zaujatosti zastavené.

Porovnávajúc obsah podaní z 2. júna 2009 a 2. apríla 2010, ktorými daňový subjekt vzniesol námietky
zaujatosti voči zamestnancom správcu dane C., nevzhliadol najvyšší súd, na rozdiel od žalobkyne, ich
odlišnosť. Inak povedané, obe námietky zaujatosti sú založené. na totožnom tvrdení daňového subjektu,
že namietané osoby nie sú "garantom dodržiavania zákonnosti". Aj napriek pochybeniu správcu dane,

ktorý nevyčkajúc na právoplatnosť rozhodnutia o zastavení daňového konania (vo veci námietky
zaujatosti) vyrubil daňovému subjektu daň z pridanej hodnoty rozhodnutím č. 602/232/65699/2010 z
13. mája 2010, má však najvyšší súd vzhľadom na už vyššie uvedený obsah námietok zaujatosti za
to, že išlo o vadu, ktorá nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti zároveň
poukazuje zhodne so súdom prvého stupňa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

17. decembra 2003 sp. zn. 4Sž 98- 102/02, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval dôležitú skutočnosť
a to, že dôvodom zrušenia rozhodnutia má byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo
mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia (§ 250j ods. 1 písm. e/ OSP). Rozhodnutie sa
nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné,
či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003).Pokiaľ ide o námietku, ktorou žalobkyňa poukazovala na pochybenie správcu dane v podobe
nevypočutia svedka C. odvolací súd sa plne stotožňuje s podaným právnym názorom súdu prvého
stupňa a v celom rozsahu naň odkazuje dodajúc nasledovné:

Daňový subjekt JUPITER SK S.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období prijal od spoločnosti
SLOVMONTAN, s.r.o., Radlinského 13, 811 07 Bratislava faktúru č. 30/03/2006 zo dňa 30. marca 2006
(v evidencii DPH vedenú pod č. 26110008) v sume 38 173,01 € [1 150 000 SKK + 19 % DPH 7252,87 €
(218 500 SKK)], pričom faktúra bola vyhotovená vo veci obstarania príležitosti - investovania (realitnej
činnosti) na Tureckej riviére. K faktúre je priložená zmluva o sprostredkovaní zo dňa 15. februára

2006, v súlade s ktorou sa spoločnosť SLOVMONTAN, s.r.o. zaviazala v priebehu roku 2006 vyvíjať
činnosť smerujúcu k obstaraniu cenovo výhodnej investičnej príležitosti (vilky rodinného typu k ďalšiemu
prenájmu, resp. predaju) na Tureckej riviére a kontrahovania pre spoločnosť JUPITER SK S.r.o.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len "zákon č. 222/2004 Z. z." alebo "zákon o dani z pridanej hodnoty") miestom dodania služby
vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb,

poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných
prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde
sa nehnuteľnosť nachádza.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby,

b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len"
členský štát"),

d) dovoz tovaru do tuzemska.

Z vyššie citovaných ustanovení teda vyplýva, že výpoveď svedka C., konateľa obchodnej spoločnosti
SLOVMONTAN, s.r.o. nebola pre zistenie skutkového stavu potrebná.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam daňového subjektu - obchodnej spoločnosti JUPITER SK s.r.o.
považoval najvyšší súd uviesť nasledovné:

Pokiaľ účastník namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je arbitrárne, nie je dostatočne
presvedčivé, najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla
2003, v odôvodnení ktorého sa ústavný súd podrobne venoval náležitostiam odôvodnení súdnych
rozhodnutí. V odôvodnení uviedol, že : "Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. l ústavy a čl. 36 ods. l listiny je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
"OSP "). podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne
vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový
stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok
opravného (odvolacieho) súdu (§ 211 OSP). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces."Posúdiac obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku má odvolací súd za to, že toto spĺňa všetky vyššie
uvedené atribúty.

Rovnako, pokiaľ ide o ďalšie námietky účastníka, majúce povahu prístupu k súdnemu a

administratívnemu spisu, vrátane jeho práva na prístup k prílohám k žalobe a k vyjadreniu žalovaného,
najvyšší súd posudzujúc ich relevanciu vo vzťahu k žiaducemu následku v podobe zrušenia
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa udáva, že tieto námietky sú bez právneho významu. Vo
vzťahu k nezaslaniu príloh najvyšší súd po ich posúdení uvádza, že všetkými prílohami, ktoré boli
priložené k žalobe účastník disponuje a pokiaľ ide o nedoručenie vyjadrenia žalovaného k žalobe

účastníkovi má najvyšší súd za to, že nakoľko práva účastníka v danom konaní boli chránené
žalobkyňou, ktorá predmetným vyjadrením žalovaného disponovala, neodňal týmto postupom súd
prvého stupňa spoločnosti JUPITER SK s.r.o. možnosť konať pred súdom. Rovnako pokiaľ ide o
nemožnosť nazretia do administratívneho spisu, z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,
že v daňovom konaní, ani v súdnom konaní nebola listinným dôkazom "fiktívna zápisnica o ústnom
pojednávaní zo dňa 11. decembra 2007, ktorá mala byť vypracovaná C., naviac súd prvého stupňa vrátil

administratívny spis až 21. januára 2013, t. j. 11 dní po uskutočnenom pojednávaní.

Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S/188/2011
z 30. októbra 2012, kde na tom istom skutkovom základe, krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. e) OSP
zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1/222/14125-90337/2010/991050-r z
31. augusta 20 10, aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava III č. 602/232/65712/2010 z 13. mája 2010

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, najvyšší súd uvádza, že predmetom prieskumu v danej veci
bolovzáhlavíuvedenéhorozhodnutiežalovaného,pretosanemôžeposúdiťdôvodyzrušeniacitovaných
rozhodnutí a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave nie je viazaný.

Z vyššie uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č. k. 1S 188/2011-125 z 10. januára 2013 postupom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá

v spojení s § 219 ods. l a 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 146 ods. 1 písm. d) OSP, v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie začalo na návrh
prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.