Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511218490
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511218490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: P. V. B., N.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, dieťa rodičov: matka - V. B.D., C. A. A., S. XX, a otec - P. B., C. A. A.,
S.Č. XX, C..Č.. A. A., X. XX, zast. NIKU & partners, s.r.o., AK so sídlom v Bratislave, Prokopa Veľkého

51, o návrhu Radka Zacha, bytom Bratislava, Holíčska 20, o zverenie maloletej do náhradnej osobnej
starostlivosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.11.2013, č.k.
22P 289/2011-290, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 18.11.2013, č.k. 22P 289/2011-290 zamietol
návrh navrhovateľa T. D. na zverenie maloletej do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, keď po

vykonanom dokazovaní vrátane znaleckého dokazovania dospel k záveru, že v danej veci neboli
splnené podmienky, ktoré Zákon o rodine v ust. § 45 ods. 1, 2 predpokladá a splnenie ktorých je
podmienkounapostupsúduvkonaníanarozhodnutievovecisamej.Zvykonanéhodokazovania,najmä
znaleckého dokazovania ustálil, že v súčasnosti nie je pre maloletú vhodné výchovné prostredie ani u
otca, ktorému je zverená do osobnej starostlivosti, ani u matky, ale rovnako ani u navrhovateľa, ktorý
žije s matkou maloletej v spoločnej domácnosti. Z hľadiska záverov znaleckého dokazovania mal za
to, že výchovu a opateru maloletej je možné v súčasnej dobe zabezpečiť iba v podmienkach ústavného

zariadenia, ktoré má navyše vytvorenú špecializovanú skupinu pre deti s rovnakými výchovnými a
osobnostnými problémami aké sú preukázané u maloletej. Poukázal na to, že maloletá od roku 2011
prešla viacerými výchovnými zariadeniami, opakovane bola hospitalizovaná na detskej psychiatrii, jej
stav sa ale po návrate z hospitalizácie, resp. z diagnostického centra do krízového strediska vždy vrátil
do predošlého stavu. Jej psychické problémy sú mimoriadne závažného charakteru, keďže sa prejavujú
sebapoškodzovaním, a to nielen rezaním končatín, ale tiež opakujúcim sa požitím skla, v dôsledku

čoho maloletá musela byť hospitalizovaná aj na chirurgii. Uvedené podľa názoru súdu prvého stupňa
znamená, že za aktuálnej situácie nie je možné uvažovať o žiadnej inej forme starostlivosti maloletej než
ústavnej, a to bez ohľadu na osobu navrhovateľa. Zároveň však konštatoval, že na strane navrhovateľa
nie sú vytvorené patričné podmienky pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú, a to jednak
z hľadiska jeho osobnostnej výbavy zhodnotenej súdnym znalcom, ale tiež z hľadiska jeho spoločnej
domácnosti vedenej s matkou maloletej, ktorá nie je pre maloletú vhodným výchovným činiteľom,
avšak bez účasti ktorej by sa výchova maloletej u navrhovateľa nezaobišla práve s poukazom na

ich spolužitie. Navrhovateľ sám vo svojom návrhu uviedol, že sa snažil spoločne s matkou maloletejdieťa získať do matkinej starostlivosti, čo bolo ale súdmi zamietnuté, z čoho vyplýva, že jeho náhradná
osobná starostlivosť je vlastne predovšetkým prostriedkom ako právne ošetriť výchovný vplyv matky
nad maloletou jeho prostredníctvom, pričom súd nepoprel úprimnú snahu navrhovateľa pri výchove

maloletej matke pomáhať. Súd sa v plnej miere stotožnil s názorom súdneho znalca, že navrhovateľ s
ohľadom na osobnostné vybavenie preukázané psychologickým vyšetrením preceňuje svoje edukačné
schopnosti a zároveň podceňuje psychický stav maloletej, ktorý sa dlhodobo nepodarilo stabilizovať ani
odborným pracovníkom vo viacerých výchovných zariadeniach za súčasnej odbornej zdravotnej pomoci.
Je nesporné, že maloletá by potrebovala stabilnú rodinu, kde by mohla fungovať normálnym spôsobom,

v konaní však bolo dostatočne preukázané, že takúto rodinu nemôže v súčasnosti predstavovať ani
navrhovateľ, ani jeho partnerka - matka maloletej. O náhrade trov konania štátu rozhodol podľa §
148 O.s.p., trovy konania predstavujú trovy znaleckého dokazovania vo výške XXX,XX €, ktoré vo
výške XXX,XX uložil zaplatiť navrhovateľovi na účet Okresného súdu Bratislava V a súčasne uložil
navrhovateľovi uhradiť otcovi maloletej trovy znaleckého dokazovania vo výške XX €, ktoré otec
preddavkovo zložil z dôvodu, že trovy nevznikli otcovým zavinením. Navrhovateľovi povinnosť náhrady

trov konania aj matke maloletej neuložil, nakoľko s ňou navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti, pričom
matka maloletej jeho nedôvodný návrh podporovala.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu veci pre nevykonanie
nevyhnutných dôkazov, ako aj existencie ďalších skutočností, ktorých absencia má za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietala predovšetkým závery znaleckého posudku, tento vnímala
ako presýtený subjektívnym dojmom, s nesprávnym vyhodnotením záverov. Namietala taktiež absenciu
vyjadrení účastníkov na pojednávaní dňa 18.11.2013, ktoré vyjadrenia mali diametrálne odlišný obsah
ako záver súdu prvého stupňa.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletej a otec maloletej, ktorí navrhli

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Otec v písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne mal za to, že z
odvolania matky nie je zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov vlastne rozhodnutie súdu prvého
stupňa napadla. Matka svoje odvolanie oprela o tvrdenie, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci. S poukazom na rozsah dokazovania mal za to, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový

stav vykonaním viacerých dôkazov, keď vypočul všetkých účastníkov konania, kolízneho opatrovníka,
mal k dispozícii písomné vyjadrenia účastníkov konania a pre úplné zistenie skutkového stavu v
konaní nariadil i znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom bol v konaní vypracovaný znalecký posudok
znalcom W.. J. Y.. Súdom ustanovený znalec vykonal psychologické vyšetrenie rodičov, navrhovateľa i
maloletej a preto je logické, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel najmä o závery znaleckého

dokazovania. Pokiaľ matka vo svojom odvolaní poukazovala na to, že v rozhodnutí úplne absentujú
vyjadrenia, ktoré odzneli na pojednávaní dňa 18.11.2013, poukázal na to, že povinnosťou súdu nie je vo
svojom rozhodnutí odcitovať všetky vyjadrenia účastníkov. Čo má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia
upravuje ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom kritériá v ňom uvedené napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu
spĺňa. Mal za to, že návrh navrhovateľa od začiatku bol účelový, v snahe docieliť zverenie maloletej jej

duševnej chorej matke, nakoľko navrhovateľ a matka sú partneri žijúci v jednej domácnosti. Jeho názor
podporuje aj to, že na rozdiel od matky navrhovateľ napriek zamietavému rozhodnutiu súdu prvého
stupňa odvolanie proti rozhodnutiu nepodal. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa správne v konaní v
zmysle § 45 ods. 1 Zák. o rodine v prvom rade skúmal, či zverenie maloletej do osobnej starostlivosti
navrhovateľa je v jej záujme a v druhom rade skúmal, či navrhovateľ je osobou spôsobilou pre zverenie

maloletej do jeho náhradnej osobnej starostlivosti. So záverom ku ktorému súd prvého stupňa dospel
sa v plnom rozsahu stotožnil, mal za to, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre zverenie
maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
je v záujme maloletej, dokonca je toho názoru, že toto ju chráni pred ďalším zhoršením jej psychického
stavu.Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm.
a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným
vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav, keď vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1, 2 O.s.p. ), z
hľadiska posúdenia opodstatnenosti v konaní uplatneného návrhu navrhovateľa na zverenie maloletej
do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil ( §
132 O.s.p. ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom

rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p. ). Vo vzťahu k námietke
matky uvedenej v odvolaní o úplnej absencii vyjadrení účastníkov na pojednávaní dňa 18.11.2013 v
rozhodnutí súdu prvého stupňa odvolací súd poznamenáva, že v rozhodnutí súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. V danom prípade súd
prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania,
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na danú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, závery, ktoré

prijal aj primerane vysvetlil. S právnym záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil, z ktorého dôvodu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. naň poukazuje. Ďalej dodáva,
že tým, že ide o konanie starostlivosti o maloleté dieťa, súd prvého stupňa postupoval citlivo, so snahou
o dosiahnutie stavu, ktorý bude v prvom rade v záujme maloletej, keďže účelom konania vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých je zabezpečenie a poskytnutie zvýšenej ochrany právom maloletého

dieťaťa, a to aj na úkor rodičov. Aj odvolací súd konštatuje, že maloletá by v prvom rade, najmä v jej
t.č. pubertálnom období potrebovala úplnú rodinu, túto jej však rodičia a ani navrhovateľ žijúci s matkou
maloletej z dôvodov zistených v konaní nie sú schopní poskytnúť a zabezpečiť. Maloletá s poukazom na
obsah spisu od roku 2011 vykazuje znaky správania, ktoré si vyžadujú špecifický prístup, vedúci jednak
k odstráneniu príčin takéhoto stavu a jednak k ochrane samotnej maloletej pre ňou samou. Zvládnutie jej

problémov, najmä psychického charakteru je dlhodobý proces, vyžadujúci si špecifický odborný prístup,
ktorý navrhovateľ vzhľadom na svoje osobnostné vybavenie a skutočnosť, že žije s matkou maloletej nie
je schopný zvládnuť a v žiadnom prípade situáciu, v ktorej sa nachádza maloletá nie je schopná zvládnuť
matka maloletej, ktorá odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podala. Opätovne s poukazom na
obsah spisu treba uviesť, že veľký podiel zodpovednosti za situáciu, v ktorej sa maloletá nachádza

nesú obaja rodičia, preto v súčasnej dobe a za súčasného stavu by mali hľadať riešenia, ktoré v prvom
rade pomôžu maloletej nájsť jej duševnú rovnováhu, miesto v živote, hodnoty, ktoré ju budú pozitívne
motivovať. Za týmto účelom by mali spolupracovať s inštitúciami, v zariadeniach ktorých sa maloletá
aktuálne nachádza a dať na rady a odporúčania odborníkov, ktorí s maloletou pracujú.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že

navrhovateľ nemá vytvorené podmienky pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú a rovnako
mal jednoznačne preukázané, že zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa
pre jej psychické problémy závažného charakteru nie je v jej záujme, správne postupoval, keď návrh
navrhovateľa zamietol.

Dôvody uvedené v odvolaní matky nemajú vplyv na správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa

založených na riadnom zistení skutkového stavu a správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania,
preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.