Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. máj 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/204/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212221546

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212221546.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu:
EuroFinancovanie s.r.o., Nové Záhrady I 13/A, 821 05 Bratislava, IČO: 44 731 906, zast. JUDr. Martin
Bránik, advokát, K. Marxa 10, 934 01 Levice proti žalovaným: 1. H.A. V., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX,

XXX XX R., št. občan SR, zast. AK Gavorová a partner, s. r. o., Lombardíniho 22B, 831 03 Bratislava, 2.
G. I., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, XXX XX R., št. občan SR, zast. opatrovníčkou N. D., tajomníčkou
Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 5.219,- EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.219,- EUR a úrok z omeškania
vo výške 9% ročne:

- zo sumy 307,- EUR od 21.09.2009 do zaplatenia,

- zo sumy 307,- EUR od 21.10.2009 do zaplatenia,

- zo sumy 307,- EUR od 23.11.2009 do zaplatenia,

- zo sumy 307,- EUR od 21.12.2009 do zaplatenia,

- zo sumy 307,- EUR od 21.01.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 307,- EUR od 22.02.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 307,- EUR od 22.03.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 307,- EUR od 21.04.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 307,- EUR od 21.05.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 307,- EUR od 21.06.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 307,- EUR od 21.07.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 307,- EUR od 23.08.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 307,- EUR od 21.09.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 307,- EUR od 21.10.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 307,- EUR od 22.11.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 307,- EUR od 27.12.2010 do zaplatenia,ako aj náhradu trov konania v sume 313,- EUR a trov právneho zastúpenia v sume 1.826,93 EUR,
všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti uplatneného príslušenstva prevyšujúceho výšku ročného úroku nad 9% ročne súd konanie z

a s t a v u j e.

Vo zvyšku súd žalobu proti žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

Súd žalobu proti žalovanej v 1. rade z a m i e t a.

Žalovanej v 1. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.08.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

by súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 5.219,- EUR a úrok z omeškania vo
výške 0,15% za každý deň omeškania.

Žalobca v návrhu uviedol, že ako veriteľ uzavrel dňa 23.07.2009 so žalovaným v 2. rade ako dlžníkom
Zmluvu o pôžičke. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému v 2. rade peňažnú pôžičku vo výške
5.526,- EUR. Žalovaný v 2. rade sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku v 18-tich mesačných splátkach

po 307,- EUR vždy do 20. dňa v mesiaci a poslednú splátku mal doplatiť najneskôr do 23.12.2010. Prvú
splátku mal žalovaný v 2. rade uhradiť do 23.07.2009. Za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu
vzniknutejnazákladezmluvypredložiližalovanížalobcovivyhlásenieručiteľa,ktoréurobilažalovanáv1.
radedňa23.07.2009aktorýmsažalovanáv1.radezaviazala,ževprípade,akžalovanýv2.radenesplní
svoje záväzky, splní tieto záväzky žalovaná v 1. rade. Žalovaný v 2. rade vrátil žalobcovi iba časť istiny

peňažnej pôžičky vo výške 307,- EUR, čo predstavuje úplné splatenie prvej splátky. Posledná platba
bola vykonaná dňa 31.10.2010 a týkala sa úrokov z omeškania v poradí 2. splátky splatnej pôvodne
dňa 20.08.2009. Nesplatená časť istiny bola vo výške 5.219,- EUR. Žalovaný v 2. rade bol na úhradu
pôžičky, ako aj na úhradu jej príslušenstva niekoľkokrát telefonicky, ako aj písomne vyzývaný, písomné
výzvy nepreberal a výzvy boli žalobcovi doručené späť ako nedoručiteľné. Napriek opakovaným výzvam

žalovaný v 2. rade svoje záväzky voči žalobcovi ku dňu podania návrhu nesplnil. Žalobca listom zo
dňa 13.03.2012 vyzval žalovanú v 1. rade, aby splnila záväzky žalovaného v 2. rade tak, ako sa na to
zaviazala vo vyhlásení ručiteľa. Výzva bola doručená žalobcovi späť ako nedoručiteľná.

Súd platobným rozkazom zo dňa 08.11.2012, č.k. 31Ro/1609/2012-50 uložil žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť, aby v lehote 15 dní zaplatili žalobcovi sumu 5.219,- EUR s príslušenstvom a nahradili trovy

konania.

Žalovaná v 1. rade podala dňa 23.11.2012 odpor proti platobnému rozkazu. Žalovaná v 1. rade uviedla,
že dňa 23.07.2009 podpísala vo forme zmluvy "Vyhlásenie ručiteľa podľa § 303 a nasl. Obchodného
zákonníka". Predmet zmluvy podľa čl. I: "v rozsahu akýchkoľvek a všetkých pohľadávok dlžníka, ktoré
môžu vzniknúť v budúcnosti zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 23.07.2009 medzi dlžníkom a veriteľom,

ak dlžník nesplní riadne a včas. Týmto ručiteľským záväzkom sa ďalej zabezpečovali pohľadávky z
prípadných dodatkov k zmluve a pohľadávky veriteľa vzniknuté v súvislosti so zmluvou, a to vrátane
nároku veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, výdavkov a ďalších čiastok. K vyhláseniu nebola ako
nedeliteľná príloha pripojená Zmluva o pôžičke, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným v 2. rade. Žalovaná
v 1. rade mala za to, že "Vyhlásenie ručiteľa podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka" je absolútne

neplatným právnym úkonom. Z vyhlásenia musí byť zrejmá určitosť záväzku, teda identifikácia záväzku
z hľadiska obsahu a rozsahu záväzku ručiteľa, a právneho dôvodu. Môže ísť aj o odkaz na zmluvu o
pôžičke, táto však musí byť nedeliteľnou prílohou, inak by záväzok ručiteľa nemohol plniť požiadavku
určitosti. Zákon vyžaduje, aby vyhlásenie celkom jednoznačne obsahovalo záväzok ručiteľa, že akdlžník svoj záväzok nesplní, splní ho ručiteľ, čo z vyhlásenia nie je jednoznačne zrejmé. Ručenie podľa
Obchodného zákonníka znamená, že na obchodno-záväzkové vzťahy sa nepoužije právna úprava
ručenia obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Žalovaná v 1. rade mala za to, že medzi účastníkmi

nešlo o obchodnoprávny vzťah a na vzťahy medzi účastníkmi sa vzťahuje právna úprava Občianskeho
zákonníka.Ručeniesanevzťahujenazmluvnúpokutualeboinésankcie,ktorémávdôsledkuomeškania
dlžník zaplatiť veriteľovi, ak sa k ich úhrade osobitnou dohodou ručiteľ nezaviazal. Podľa § 544 a nasl.
Občianskeho zákonníka je zmluvnú pokutu možné dojednať s fyzickou osobou (nepodnikateľom) iba za
porušenie ňou prevzatej zmluvnej povinnosti. Žalovaná mala za to, že aj z tohto dôvodu je vyhlásenie

ručiteľa zo dňa 23.07.2009 absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaná vzniesla aj námietku
premlčania vo vzťahu k opakujúcim sa plneniam splátkami, kde splatnosť nastala do 21.08.2012, t.j. do
podania návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Žalovanému v 2. rade sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk.

Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 21.12.2012 vyjadril k odporu žalovanej v 1. rade, v ktorom
uviedol, že vo Vyhlásení ručiteľa zo dňa 23.07.2009 boli v zmysle zákonných nárokov uvedené všetky

náležitosti, či už formálne, ako aj obsahové. Za ručiteľa bola označená žalovaná v 1. rade, za veriteľa
bol označený žalobca a za dlžníka bol uvedený žalovaný v 2. rade. Rozsah ručenia bol vymedzený
explicitne tak, že vyhlásenie sa týkalo "akýchkoľvek a všetkých pohľadávok dlžníka" zo Zmluvy o pôžičke
uzavretej dňa 23.07.2009, "ak dlžník nesplní riadne a včas veriteľovi svoje peňažné záväzky vyplývajúce
z povinnosti dlžníka splatiť a uhradiť veriteľovi pôžičku ...". V článku I Vyhlásenia uvedeného ako druhý v

poradí je opätovne zakotvený záväzok ručiteľa uspokojiť zabezpečované pohľadávky veriteľa v prípade,
že dlžník nesplní dlžné čiastky. V poslednom ustanovení Vyhlásenia bolo potvrdené, že ručiteľ právny
úkon, ktorým preberá ručenie za záväzky dlžníka voči veriteľovi "je vykonaný podľa jeho pravej a
slobodnej vôle a na dôkaz toho vyhlásenie ručiteľa vlastnoručne podpisuje". Vyhlásenie ručiteľa bolo
žalovanou v 1. rade a žalobcom podpísané v rovnaký deň, rovnako bola žalobcom predložená Zmluva

o pôžičke, s ktorej znením sa žalovaná mala možnosť oboznámiť a bola jej aj odovzdaná a s ktorou
súhlasila, keďže podpísala Vyhlásenie. Rozsah ručiteľského vyhlásenia bol jasne, zrozumiteľne a platne
explicitne uvedený vo Vyhlásení. V zmysle bodu 4.3 a 5.4 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na predĺžení
premlčacej doby každého práva veriteľa vyplývajúceho z tejto zmluvy na dobu desiatich rokov od doby,
keď takáto premlčacia doba vo vzťahu ku každému takémuto právu začne plynúť, preto právo žalobcu

premlčané nie je. Na základe uvedeného žalobca zastával názor, že Vyhlásenie nemohlo byť absolútne
neplatným právnym úkonom.

Dňa 26.11.2013 bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania v časti uplatnených
zmluvných úrokov z omeškania. Žalobca rovnako vzal návrh späť v časti úroku z omeškania vo výške
0,15% za každý deň omeškania zo sumy 307,- EUR od 21.08.2009 do 31.10.2010 znížený o 50,- EUR.

Žalobca si ďalej uplatňoval úrok z omeškania, ktorý mu prislúchal podľa § 517 ods. 2 OZ.

Vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade bol na adrese bydliska neznámy, súdu sa nepodarilo zistiť inú
adresu pobytu žalovaného v 2. rade, bol mu pre toto konanie v súlade s § 29 ods. 2, 5, 6 O.s.p.
ustanovený opatrovník.

Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti opatrovníčky žalovaného v 2. rade.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 1. rade, prednesom právnych zástupcov
žalobcu a žalovanej v 1. rade, oboznámením sa s vyhlásením ručiteľa zo dňa 23.07.2009, zmluvou
o pôžičke zo dňa 23.07.2009, výpisom z obchodného registra žalobcu, výzvami na zaplatenie dlhu
adresovanými žalovanému v 2. rade, emailovou komunikáciou žalobcu a žalovaného v 2. rade a ďalšími
listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:Žalobca je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri. V zmysle výpisu z obchodného registra
žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť v predmete podnikania poskytovanie úverov a/alebo pôžičiek
z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt.

Žalobca a žalovaný v 2. rade uzavreli dňa 23.07.2009 zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho
zákonníka a § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému v 2. rade
na obdobie 18 mesiacov pôžičku vo výške 5.526,- EUR a žalovaný v 2. rade sa zaviazal žalobcovi
pôžičku vrátiť v 18-tich splátkach po 307,- EUR vždy do 20. dňa v mesiaci s tým, že prvú splátku
mal uhradiť do 23.07.2009 a poslednú splátku najneskôr do 23.12.2010. Žalobca mal v zmysle zmluvy

poskytnúť dlžníkovi pôžičku jednorazovo, a to v hotovosti na adrese žalovaného v 2. rade. Zmluvné
strany sa ďalej dohodli na predĺžení premlčacej doby každého práva žalobcu vyplývajúceho zo zmluvy
na dobu desiatich rokov od doby, keď takáto premlčacia doba vo vzťahu ku každému takémuto právu
začneplynúť.Vzáverečnýchustanoveniachsazmluvnéstranydohodli,ženavzťahyupravenézmluvou,
ako aj na vzťahy vznikajúce zo zmluvy, pokiaľ nie sú výslovne upravené v zmluve, sa použijú primerane
ustanovenia Občianskeho zákonníka o pôžičke a v zvyšnej časti úpravy právnych vzťahov zmluvných

strán ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

Žalobca a žalovaná v 1. rade uzavreli dňa 23.07.2009 dohodu o ručení, ktorá bola formálne označená
ako Vyhlásenie ručiteľa podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom dohody bolo
zabezpečenie záväzkov žalovaného v 2. rade, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti zo Zmluvy o pôžičke
uzavretej dňa 23.07.2009 medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom, ak žalovaný v 2. rade nesplní riadne

a včas svoje záväzky vyplývajúce z povinnosti žalovaného v 2. rade splatiť a uhradiť žalobcovi pôžičku,
jej príslušenstvo a akúkoľvek škodu alebo náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikne, ak žalovaný v 2.
rade poruší akékoľvek ustanovenie zmluvy alebo ak sa akékoľvek prehlásenie, záväzok alebo záruka
žalovaného v 2. rade ukáže ako nepravdivé a z toho dôvodu vznikne žalobcovi škoda. Týmto ručiteľským
záväzkom sa ďalej zabezpečovali pohľadávky z prípadných dodatkov k zmluve a pohľadávky žalobcu

vzniknuté v súvislosti so zmluvou, a to vrátane nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, výdavkov
a ďalších čiastok.

Žalobca listami zo dňa 11.01.2012, 10.04.2012, 13.03.2012, 22.08.2012 opakovane vyzval žalovaného
v 2. rade na zaplatenie dlžnej sumy, pričom zásielky sa žalobcovi vrátili ako nedoručené.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 27.11.2013 predniesol žalobu a v plnom rozsahu sa

pridržiaval doterajších vyjadrení. Súdu predložil emailovú komunikáciu so žalovaným v 2. rade, ktorou
uznal predmetný nárok.

Právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava
vyjadrenia v odpore. Ďalej uviedla, že predmetný záväzok je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá svojím
obsahom zakladala nerovnovážne podmienky pre účastníkov záväzku a navyše bol v rozpore s dobrými

mravmi. Inštitút spotrebiteľských zmlúv bol implementovaný do Občianskeho zákonníka až po uzavretí
zmluvy, avšak predtým platil zákon o ochrane spotrebiteľa a aj príslušná smernica EÚ je z roku 1993. V
tomto prípade nie je použiteľný inštitút ručenia upravený v Obchodnom zákonníku, navyše porovnanie
týchto úprav je pre ručiteľku nevýhodné, ak by mala platiť obchodná úprava. V zmysle ustálenej
judikatúry je potrebné, aby ručiteľ poznal záväzok, pričom v predmetnom vyhlásení ručiteľa tento nie je

identifikovaný ani zmluvou o pôžičke, ani výškou sumy, chýba teda určitosť. Podľa obchodnej úpravy je
možné ručiť aj za záväzky vzniknuté v budúcnosti a podľa občianskoprávnej len za záväzky už existujúce
a určité. V danom prípade v čase podpisu vyhlásenia záväzok ešte neexistoval, oba právne úkony boli
podpísané v jeden deň a záväzok vzniká až uplynutím doby splatnosti. Z vyhlásenia je takisto zrejmé,
že ručiteľ má prevziať aj sankcie vyplývajúce z prvého záväzku, čo podľa občianskoprávnej úpravy nie

je možné a takisto nie je možné prevziať záväzky vzniknuté prípadne v budúcnosti. Podstatné je, že
keďže išlo o spotrebiteľskú zmluvu, bolo vylúčené použitie voľby práva. Súčasťou vyhlásenia nebola
zmluva o pôžičke, vyhlásenie je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu neurčitosti a z
dôvodu, že obchádza zákon. Tiež mala za to, že žalobca pristupoval pri uzatváraní zmluvy o pôžičke
nedbanlivo, nezisťoval finančné zázemie dlžníka a v prípade, ak veriteľ nedbanlivým prístupom spôsobil

neplnenie dlžníka, má ručiteľ právo plnenie odmietnuť podľa § 549 OZ. Zmluvu aj vyhlásenie považovalaza neplatné z dôvodu existencie neprijateľných zmluvných podmienok, a to takých, o ktorých sa účastník
záväzku nemal možnosť vopred dozvedieť a ktoré zaväzujú v prípade neplnenia neprimerané sankcie.

Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že žalovaný v 2. rade bol v predmetnom čase jej partnerom,

mal dlhy, pôžičky, ktoré boli na jej meno a po tom, ako sa zamestnal, jej oznámil, že si chce vziať pôžičku
s tým, že splatí svoje dlhy a aby šla s ním. Išli do Prievozu do nebankovky, žalovaná čakala vonku,
on to vybavoval pravdepodobne s konateľom, potom ju zavolal dnu s tým, že má podpísať zmenku,
ale dlh bude platiť len on. Ukazoval jej nejaké zmluvy, resp. vyhlásenia zopnuté dokopy a podpísala aj
vyhlásenie ručiteľa.

Žalobca dňa 29.01.2014 doručil súdu vyjadrenie k tvrdeniam žalovanej v 1. rade na pojednávaní dňa

27.11.2013, v zmysle ktorého zastával názor, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 2.
rade nie je spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca nie je viazaný žiadnym právnym predpisom, ktorý by ho
zaväzoval skúmať bonitu dlžníka, je to len jeho možnosťou, a teda žalovaný v 2. rade nemá právny
základ pre tvrdenie, obsahom ktorého je obvinenie žalobcu, že údajne neskúmal schopnosť dlžníka
splácať svoj záväzok zo zmluvy. Zmluvou o pôžičke neposkytol žalobca dlžníkovi - žalovanému v 2. rade

finančné prostriedky na základe zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý nadobudol platnosť až dňom 02.04.2010,
keďže Zmluva o pôžičke bola uzavretá už dňa 23.07.2009. Pri uzatváraní zmluvy, ako i pri podpise
Vyhlásenia ručiteľa účastníci neuviedli žiadne výhrady, pričom k argumentácii žalovanej o nevedomosti
o znení predmetných listín pristúpila strana žalovanej v 1. rade až po tom, ako si žalobca uplatnil svoj
majetkový nárok, ktorý mu vyplynul zo zmluvy a ručiteľského vyhlásenia.

Žalovaná prostredníctvom vyjadrenia doručeného súdu dňa 04.03.2014 uviedla, že Zmluvu o pôžičke
považuje za spotrebiteľskú zmluvu v intenciách § 52 OZ. Zákaz poškodzovania záujmov spotrebiteľov
nevýhodnými zmluvnými podmienkami pôvodne obsahovalo ustanovenie o typovej zmluve v § 23 ods.
2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ďalej § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa aj Smernica Rady EÚ 93/13/EHS. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade Zmluvy o pôžičke

nejde o obchodno-záväzkové vzťahy, ale o spotrebiteľskú zmluvu, je vylúčená dohoda strán o voľbe
Obchodného zákonníka, a preto mala za to, že Zmluva o pôžičke uzavretá dňa 23.07.2009 medzi
žalobcom a žalovaným v 2. rade je absolútne neplatným právnym úkonom. Z toho dôvodu aj ručiteľské
vyhlásenie je absolútne neplatným právnym úkonom ex tunc a neplatnými sú aj všetky právne úkony,
ktoré boli v nadväznosti na Zmluvu o pôžičke ako akcesorické vykonané. Vyhlásenie ručiteľa podľa

§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka bolo pripravené vopred a jeho podpísanie bolo podmienkou
uzavretia Zmluvy o pôžičke. Na základe ručiteľského vyhlásenia podpísaného v ten istý deň ako zmluva
o pôžičke nemohol platne vzniknúť záväzok ručenia, lebo ešte neexistoval základný nárok veriteľa
voči dlžníkovi. Obsah ručiteľského záväzku je potrebné vykladať vo väzbe na všetky nadväzujúce
ustanovenia Občianskeho zákonníka o ručení. Ručenie predpokladá existenciu platného dlhu, v deň

podpísania Vyhlásenia o ručení dlh neexistoval.

Žalobca sa prostredníctvom vyjadrenia doručeného súdu dňa 31.03.2014 a záverečnej reči doručenej
súdudňa12.05.2014vyjadrilkpriebehukonania,vyjadreniamžalovanejv1.rade,prednesomjejprávnej
zástupkyne a vykonaným dôkazom.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke), zmluvou

o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje
vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu

nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 304 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka
alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok
spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od

splnenia podmienky.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu vzniku omeškania), ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd má za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade vznikol právny vzťah, na základe
ktorého sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému v 2. rade peňažné prostriedky v sume 5.526,-
EUR a žalovaný v 2. rade sa zaviazal tieto peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť v 18-tich mesačných
splátkach po 307,- EUR. Súd po preskúmaní písomného vyhotovenia zmluvy dospel k záveru, že spĺňa

podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke
je reálnym kontraktom, t.j. k vzniku právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami dochádza až skutočným
odovzdaním zastupiteľných vecí, v tomto prípade peňazí, ktoré sú predmetom pôžičky, dlžníkovi. Súd
má na základe predložených listinných dôkazov za preukázané, že žalobca odovzdal žalovanému v
2. rade peniaze v hodnote 5.526,- EUR. Žalovaný v 2. rade žalobcovi uhradil iba prvú splátku v sume
307,- EUR, t.j. dlžná suma predstavuje 5.219,- EUR. Žalobca opakovane písomne vyzýval žalovaného

v 2. rade na zaplatenie dlžnej sumy, avšak žalovaný v 2. rade svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil. Z
uvedeného dôvodu sa žalobca dôvodne domáhal uspokojenia svojej pohľadávky voči žalovanému v 2.
rade prostredníctvom návrhu na začatie konania podaného na tunajšom súde.

Zmluva o pôžičke zo dňa 23.07.2009 má rovnako charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
Občianskeho zákonníka. Žalobca pri uzatváraní zmluvy o pôžičke konal v rámci predmetu svojho

podnikania, keďže podľa výpisu z obchodného registra žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť v
predmete poskytovanie úverov a/alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej
výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Žalovaný v 2. rade nemal pri uzatváraní zmluvy
postavenie podnikateľa, a preto je nevyhnutné žalovaného považovať za spotrebiteľa. Účelom úpravy
spotrebiteľského práva je dosiahnuť vyrovnanie faktického nerovného postavenia spotrebiteľa s

profesionálnym dodávateľom vzhľadom na okolnosti, pri ktorých dochádza k uzatváraniu zmlúv s
ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa a jeho lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu
dostupnosť právnych služieb. Z uvedeného dôvodu právna úprava poskytuje spotrebiteľovi ako slabšej
strane záväzkových vzťahov zvýšenú mieru ochrany. Tieto zásady sa prejavujú v ustanoveniach § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sa použijú vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie týchto ustanovení, sú neplatné. Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich
spotrebiteľské zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že s ohľadom na
účelúpravyspotrebiteľskýchzmlúvjevylúčené,abysizmluvnéstranydohodli,žesaichvzťahyvzniknuté

zo spotrebiteľskej zmluvy budú spravovať Obchodným zákonníkom, pokiaľ je to na úkor spotrebiteľa.
NormyspotrebiteľskéhoprávasúvovzťahukObchodnémuzákonníkušpeciálnymiustanoveniami,preto
sa na daný vzťah uplatní právna zásada použitia špeciálnej právnej úpravy pred všeobecnou. Zmluva
o pôžičke, ktorej účastníkmi sú dodávateľ a spotrebiteľ, je záväzkovým vzťahom, na ktorý je nutné
aplikovaťobčianskoprávnepredpisy.Ustanoveniaupravujúcespotrebiteľskézmluvyvylučujú,abytakéto

zmluvy obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré príkladmo vymedzuje § 53 Občianskeho
zákonníka. Za takúto neprijateľnú podmienku je nevyhnutné považovať ustanovenie Zmluvy o pôžičke,
podľa ktorého sa premlčacia doba každého práva žalobcu vyplývajúceho zo zmluvy predlžuje na
dobu desiatich rokov od doby, keď takáto premlčacia doba vo vzťahu ku každému takémuto právu
začne plynúť. Uvedené ustanovenie zmluvy je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, pričom príslušné

ustanovenia Občianskeho zákonníka stanovujú presnú dĺžku premlčacej doby a zmluvným stranám
neposkytujú možnosť upraviť dĺžku premlčacej doby dohodou. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky však nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku, ale len
jednotlivých ustanovení obsahujúcich tieto podmienky. Žalovaný v 2. rade tak bol napriek výskytu
neprijateľných zmluvných podmienok povinný za dohodnutých podmienok vrátiť žalobcovi požičané

peňažné prostriedky. S poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba jednotlivých
splátok, ktorá je v tomto prípade tri roky, začala plynúť odo dňa ich zročnosti. Žalobca podal návrh na
súd elektronicky dňa 20.08.2012, v písomnej forme bol súdu doručený dňa 21.08.2012, pričom účinky
elektronického podania návrhu ostali zachované. Druhá nezaplatená splátka sa stala splatnou dňa
20.08.2009, t.j. k podaniu návrhu na súd došlo pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.Žalobca a žalovaná v 1. rade uzavreli dňa 23.07.2009 dohodu o ručení označenú ako Vyhlásenie
ručiteľa podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Ručenie je subsidiárny a akcesorický právny vzťah
medzi ručiteľom, t. j. osobou odlišnou od dlžníka a veriteľom, ktorý slúži na zabezpečenie veriteľovej

pohľadávky z hlavného právneho vzťahu (medzi veriteľom a dlžníkom) a ktorého obsahom je záväzok
ručiteľa uspokojiť konkrétnu (ručením zabezpečenú) pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Z
akcesority vyplýva, že záväzok ručiteľa je existenčne závislý od hlavného záväzku. Ručením žalovanej
v 1. rade malo byť zabezpečené splnenie záväzkov žalovaného v 2. rade, ktoré mohli vzniknúť v
budúcnosti zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.07.2009, ak žalovaný v 2. rade nesplní riadne a včas.

Keďže vzhľadom na vyššie uvedené na vzťahy vzniknuté zo Zmluvy o pôžičke je potrebné aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva, čím je vylúčená aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka,
vzťahy odvodené od hlavného právneho vzťahu, t.j. zmluvy o pôžičke, rovnako nemožno upraviť
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Na dohodu o ručení uzavretú medzi žalobcom a žalovanou v 1.
rade je tak nutné prihliadať v intenciách ustanovení § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich
ručenie. Vzhľadom na akcesoritu ručiteľského záväzku sa súd musel vysporiadať s otázkou okamihu

vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa
23.07.2009. Podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o pôžičke je okrem označenia zmluvných strán
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí

nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 3Cdo/325/2009, zo dňa 30.06.2010). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dohoda
o ručení medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o pôžičke
medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade. Súd z výpovede žalovanej v 1. rade zistil, že spolu so
žalovaným v 2. rade išla do spoločnosti žalobcu za účelom uzavretia zmluvy o pôžičke, pričom žalovaná

čakala vonku, následne ju zavolali dnu, aby podpísala zmenku a podpísala aj vyhlásenie ručiteľa. Túto
skutočnosť súd považuje za nespornú a preukázanú. V zmysle článku II bod 2.1 Zmluvy o pôžičke sa
zmluvné strany dohodli, že peňažné prostriedky budú poskytnuté v hotovosti na adrese žalovaného
v 2. rade. Z uvedeného vyplýva, že v čase podpisu Vyhlásenia ručiteľa ešte nedošlo k skutočnému
odovzdaniu peňazí žalovanému v 2. rade, a preto v čase podpisu Vyhlásenia ručiteľa ešte nevznikol

hlavný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade. Vzhľadom na akcesoritu ručiteľského
záväzku, t.j. jeho závislosť od existencie hlavného záväzkového vzťahu, medzi žalobcom a žalovanou
v 1. rade nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu dohody o ručení, ktorou sa mali zabezpečiť pohľadávky
žalobcu voči žalovanému v 2. rade vzniknuté zo zmluvy o pôžičke.

Podstatnou náležitosťou dohody o ručení je okrem iného identifikácia zabezpečovanej pohľadávky

spôsobom, ktorý je určitý a nezameniteľný. Predmetné Vyhlásenie ručiteľa obsahuje len odkaz na
dátum uzavretia zmluvy o pôžičke. Absencia iného identifikačného znaku potom kritérium určitosti a
nezameniteľnosti nespĺňa napríklad v prípade iných zmlúv uzavretých medzi účastníkmi v ten istý deň.
Predložené Vyhlásenie ručiteľa by z uvedeného dôvodu bolo nutné považovať aj preto za neplatné.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k

záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade je dôvodný. Žalovaný v 2. rade sa zaviazal vrátiť
žalobcovipožičanúsumuvovýške5.526,-EURv18-tichsplátkachpo307,-EUR,pričomzaplatilibaprvú
splátku. Z uvedeného dôvodu súd návrhu žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v časti žalovanej
istiny vyhovel a uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.219,- EUR. Žalobca sa
potom,akomužalovanýv2.radedlžnúsumuneuhradil,obrátilsosvojímnárokomnažalovanúv1.rade

akoručiteľku.Zvyššievykonanéhodokazovaniamásúdzapreukázané,žemedzižalobcomažalovanou
v 1. rade nedošlo k platnému uzavretiu dohody o ručení. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a na vznik
záväzkového vzťahu zo zmluvy o pôžičke sa vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
Súd má za preukázané, že v čase podpisu Vyhlásenia ručiteľa ešte nedošlo k odovzdaniu peňazí
žalovanému v 2. rade, a preto medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade ešte nevznikol záväzkový vzťah

zo zmluvy o pôžičke. Keďže ručiteľský záväzok je svojou existenciou závislý od hlavného záväzkového
vzťahu, medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu dohody o ručení,
ktorou sa malo zabezpečiť splnenie záväzkov žalovaného v 2. rade zo zmluvy o pôžičke. Z uvedeného
dôvodu súd návrh voči žalovanej v 1. rade v plnom rozsahu zamietol.O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. Žalobca si uplatňoval úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
tretej splátky, t.j. 20.09.2009. Prvým dňom omeškania tak bol 21.09.2009. Základná úroková sadzba

ECB predstavovala v uvedený deň 1,00%. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal úrok z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po splatnosti týchto splátok až
do zaplatenia. V prípade splátok za mesiace november 2009, február 2010, marec 2010, august 2010,
november 2010 a december 2010 pripadol prvý deň, kedy sa žalovaný v 2. rade dostal do omeškania
na víkend, sviatok alebo deň pracovného pokoja. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z

omeškania so zaplatením uvedených splátok od najbližšieho pracovného dňa.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Žalobca sa pôvodne domáhal spolu so žalovanou istinou zaplatenia zmluvných úrokov z omeškania
vo výške 0,15% za každý deň omeškania. Prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 26.11.2013
žalobca vzal návrh späť v časti uplatnených zmluvných úrokov z omeškania a rovnako v časti úroku z

omeškania vo výške 0,15% za každý deň omeškania zo sumy 307,- EUR od 21.08.2009 do 31.10.2010
znížený o 50,- EUR. Žalobca si ďalej uplatňoval úrok z omeškania, ktorý mu prislúchal podľa § 517 ods.
2 OZ.

Keďže žalobca uplatnil svoje právo disponovať s podaným návrhom a tento vzal čiastočne späť, súd v
súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Súhlas žalovaných s čiastočným späťvzatím

nebol potrebný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním.

Súd zamietol návrh žalobcu v časti uplatneného úroku z omeškania zo sumy 307,- EUR od 01.11.2010
do zaplatenia. Takto špecifikovaný nárok žalobca oprel len o tvrdenie, že posledná platba bola vykonaná
dňa 31.10.2010 a týkala sa úrokov z omeškania v poradí 2. splátky splatnej pôvodne dňa 20.08.2009.
Žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci uvedené tvrdenie. Nepreukázal (neuviedol) výšku

sumy, ktorú mal žalovaný v 2. rade plniť žalobcovi dňa 31.10.2010, čas ani účel čiastočného plnenia a
v tejto časti teda neuniesol dôkazné bremeno. Na rozdiel od ďalej uplatneného príslušenstva, ktorého
základ (istina), výška a príslušné obdobie vyplývajú priamo z ustanovení zmluvy o pôžičke či právneho
predpisu. Súd preto priznal úroky z omeškania len za 3. až 18. nezaplatenú splátku pôžičky.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania žalobcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 3 O.s.p. Žalobca procesne zavinil
zastavenie konania len v nepatrnej časti. Žalobca bol ďalej voči žalovanému v 2. rade neúspešný len v
nepatrnej časti, pričom vo zvyšnej časti konania mal voči žalovanému v 2. rade úspech. Z uvedeného

dôvodu súd priznal žalobcovi proti neúspešnému žalovanému v 2. rade plnú náhradu trov konania, ktoré
predstavujú zaplatený súdny poplatok v sume 313,- EUR a trovy právneho zastúpenia za nasledovné
úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 09.01.2012 ...................................180,93 EUR

2. návrh na začatie konania zo dňa 20.08.2012..........................................180,93 EUR

3. vyjadrenie k odporu zo dňa 18.12.2012.................................................180,93 EUR

4. účasť na pojednávaní dňa 27.11.2013....................................................180,93 EUR

5. písomné vyjadrenie zo dňa 16.12.2013..................................................180,93 EUR

6. písomné vyjadrenie zo dňa 24.03.2014..................................................180,93 EUR

7. účasť na pojednávaní dňa 02.04.2014....................................................180,93 EUR

8. písomné podanie - záverečná reč zo dňa 24.04.2014............................180,93 EUR

9. účasť na pojednávaní dňa 26.05.2014....................................................180,93 EUR

Režijný paušál za rok 2012 ..................... 3x 7,63 EUR.................................22,89 EUR

Režijný paušál za rok 2013......................2x 7,81 EUR..................................15,62 EUR

Režijný paušál za rok 2014......................4x 8,04 EUR..................................32,16 EUR

Náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 26.05.2014 (trasa Levice - Bratislava a

späť) ............4x 1/60 výpočtového základu (13,40 EUR)..........53,60 EUR

Cestovné náhrady za účasť na pojednávaní dňa 26.05.2014 (trasa Levice - Bratislava a späť).... (296
km x 0,183 EUR + 296 km x 5l x 1,359EUR/100)................74,29 EUR

Spolu..........................................................................................................1.826,93 EUR

Súdnepriznalžalobcovináhradutrovprávnehozastúpeniazaúkonyprávnejslužby"prípravaaprevzatie

zastupovania dňa 12.12.2012 a príprava a prevzatie zastupovania dňa 23.05.2014". Súdna prax dospela
v obdobných prípadoch posudzovania nároku na advokátsku odmenu k záveru, že tento úkon právnej
pomoci je advokát oprávnený účtovať len jedenkrát. Prípadná zmena právneho zástupcu a s ňou
spojený úkon "prevzatie a príprava" nemôže zaťažiť neúspešného účastníka, ktorý je na náhradu trov
konania povinný. Súd žalobcovi ďalej nepriznal náhradu za úkon právnej služby "účasť na pojednávaní

dňa 05.03.2014". Z úradného záznamu zo dňa 05.03.2014 vyplýva, že právni zástupcovia účastníkov
konania sa na pojednávanie nedostavili, pričom o odročení pojednávania boli vopred elektronicky
informovaní.Náhradu trov konania je žalovaný v 2. rade podľa § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalobcu na účet vedený v Tatra banke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

Žalovaná v 1. rade mala vo veci voči žalobcovi plný úspech, preto by jej proti neúspešnému žalobcovi

prislúchala plná náhrada trov konania. Súd po preskúmaní spisu zistil, že žalovanej v 1. rade vznikli iba
trovy právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že žalovaná v 1. rade si v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila trovy konania, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.