Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64CbZm/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207814
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113207814.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudcom JUDr. Pavlom Tomášom, v právnej veci

navrhovateľa CD Consulting, s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika,
IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421 proti odporcovi K. J., P. J. G.I. XXXX/XX, XXX XX J. J., o zaplatenie 444,19 Eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne

zo sumy 424,-- Eur od 19.03.2010 do 07.07.2010 čo predstavuje sumu 117,66 Eur, zo sumy 414,-- Eur
od 08.07.2010 do 07.09.2010 čo predstavuje sumu 64,17 Eur,

zo sumy 404,-- Eur od 08.09.2010 do 07.10.2010 čo predstavuje sumu 30,30 Eur, zo sumy 394,--
Eur od 08.10.2010 do 11.11.2010 čo predstavuje sumu 34,48 Eur, zo sumy 384,-- Eur od 12.11.2010

do 07.12.2010 čo predstavuje sumu 24,96 Eur, zo sumy 364,-- Eur od 08.12.2010 do 10.01.2011 čo
predstavuje sumu 30,94 Eur, zo sumy 344,-- Eur od 11.01.2011 do 08.02.2011 čo predstavuje sumu
24,94 Eur, zo sumy 324,-- Eur od 09.02.2011 do 07.03.2011 čo predstavuje sumu 21,87 Eur, zo
sumy 304,-- Eur od 08.03.2011 do 07.04.2011 čo predstavuje sumu 23,56 Eur, zo sumy 284,-- Eur
od 08.04.2011 do 04.05.2011 čo predstavuje sumu 19,17 Eur, zo sumy 264,-- Eur od 05.05.2011
do 07.06.2011 čo predstavuje sumu 22,44 Eur, zo sumy 244,-- Eur od 08.06.2011 do 07.07.2011 čo
predstavuje sumu 18,30 Eur, zo sumy 224,-- Eur od 08.07.2011 do 07.08.2011 čo predstavuje sumu

17,36 Eur, zo sumy 204,-- Eur od 08.08.2011 do 07.09.2011 čo predstavuje sumu 15,81 Eur, zo
sumy 184,-- Eur od 08.09.2011 do 09.10.2011 čo predstavuje sumu 14,72 Eur, zo sumy 164,-- Eur
od 10.10.2011 do 07.11.2011 čo predstavuje sumu 11,89 Eur, zo sumy 144,-- Eur od 08.11.2011 do
07.12.2011 čo predstavuje sumu 10,80 Eur, zo sumy 124,-- Eur od 08.12.2011 do 08.01.2012 čo
predstavuje sumu 9,92 Eur,

zo sumy 104,-- Eur od 09.01.2012 do 07.02.2012 čo predstavuje sumu 7,80 Eur,

zo sumy 84,-- Eur od 08.02.2012 do 07.03.2012 čo predstavuje sumu 6,09 Eur,

zo sumy 64,-- Eur od 08.03.2012 do 09.04.2012 čo predstavuje sumu 5,28 Eur,

zo sumy 44,-- Eur od 10.04.2012 do 08.05.2012 čo predstavuje sumu 3,19 Eur,

zo sumy 24,-- Eur od 09.05.2012 do 07.06.2012 čo predstavuje sumu 1,80 Eur,

zo sumy 14,-- Eur od 08.06.2012 do 08.07.2012 čo predstavuje sumu 1,09 Eur,

6 % ročný úrok zo zmenkovej

sumy 424,-- Eur od 02.06.2010 do 07.07.2010 čo predstavuje sumu 2,52 Eur,

zo sumy 414,-- Eur od 08.07.2010 do 07.09.2010 čo predstavuje sumu 4,23 Eur,zo sumy 404,-- Eur od 08.09.2010 do 07.10.2010 čo predstavuje sumu 2,00 Eur,

zo sumy 394,-- Eur od 08.10.2010 do 11.11.2010 čo predstavuje sumu 2,27 Eur,

zo sumy 384,-- Eur od 12.11.2010 do 07.12.2010 čo predstavuje sumu 1,65 Eur,

zo sumy 364,-- Eur od 08.12.2010 do 10.01.2011 čo predstavuje sumu 2,04 Eur,

zo sumy 344,-- Eur od 11.01.2011 do 08.02.2011 čo predstavuje sumu 1,64 Eur,

zo sumy 324,-- Eur od 09.02.2011 do 07.03.2011 čo predstavuje sumu 1,44 Eur,

zo sumy 304,-- Eur od 08.03.2011 do 07.04.2011 čo predstavuje sumu 1,55 Eur,

zo sumy 284,-- Eur od 08.04.2011 do 04.05.2011 čo predstavuje sumu 1,26 Eur,

zo sumy 264,-- Eur od 05.05.2011 do 07.06.2011 čo predstavuje sumu 1,48 Eur,

zo sumy 244,-- Eur od 08.06.2011 do 07.07.2011 čo predstavuje sumu 1,21 Eur,

zo sumy 224,-- Eur od 08.07.2011 do 07.08.2011 čo predstavuje sumu 1,14 Eur,

zo sumy 204,-- Eur od 08.08.2011 do 07.09.2011 čo predstavuje sumu 1,04 Eur,

zo sumy 184,-- Eur od 08.09.2011 do 09.10.2011 čo predstavuje sumu 0,97 Eur,

zo sumy 164,-- Eur od 10.10.2011 do 07.11.2011 čo predstavuje sumu 0,78 Eur,

zo sumy 144,-- Eur od 08.11.2011 do 07.12.2011 čo predstavuje sumu 0,71 Eur,

zo sumy 124,-- Eur od 08.12.2011 do 08.01.2012 čo predstavuje sumu 0,65 Eur,

zo sumy 104,-- Eur od 09.01.2012 do 07.02.2012 čo predstavuje sumu 0,51 Eur,

zo sumy 84,-- Eur od 08.02.2012 do 07.03.2012 čo predstavuje sumu 0,40 Eur,

zo sumy 64,-- Eur od 08.03.2012 do 09.04.2012 čo predstavuje sumu 0,35 Eur,

zo sumy 44,-- Eur od 10.04.2012 do 08.05.2012 čo predstavuje sumu 0,21 Eur,

zo sumy 24,-- Eur od 09.05.2012 do 07.06.2012 čo predstavuje sumu 0,12 Eur,

zo sumy 14,-- Eur od 08.06.2012 do 08.07.2012 čo predstavuje sumu 0,07 Eur, a to bez sumy 126,--
Eur, ktorú odporca na úroky už zaplatil a zmenkovú odmenu v sume 1,41 Eur.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 26,50 EUR a trovy právneho

zastúpenia v sume 252,77 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 28. 03. 2013 si navrhovateľ uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 424,- EUR od 19.03.2010 do 07.07.2010 čo predstavuje sumu
117,66 EUR, zo sumy 414,00 EUR od 08.07.2010 do 07.09.2010 čo predstavuje sumu 64,17 EUR, zo

sumy 404,00 EUR od 08.09.2010 do 07.10.2010 čo predstavuje sumu 30,30 EUR, zo sumy 394,00 EUR
od 08.10.2010 do 11.11.2010 čo predstavuje sumu 34,48 EUR, zo sumy 384,00 EUR od 12.11.2010
do 07.12.2010 čo predstavuje sumu 24,96 EUR, zo sumy 364,00 EUR od 08.12.2010 do 10.01.2011
čo predstavuje sumu 30,94 EUR, zo sumy 344,00 EUR od 11.01.2011 do 08.02.2011 čo predstavuje
sumu 24,94 EUR, zo sumy 324,00 EUR od 09.02.2011 do 07.03.2011 čo predstavuje sumu 21,87

EUR, zo sumy 304,00 EUR od 08.03.2011 do 07.04.2011 čo predstavuje sumu 23,56 EUR, zo sumy284,00 EUR od 08.04.2011 do 04.05.2011 čo predstavuje sumu 19,17 EUR, zo sumy 264,00 EUR od
05.05.2011 do 07.06.2011 čo predstavuje sumu 22,44 EUR, zo sumy 244,00 EUR od 08.06.2011 do
07.07.2011 čo predstavuje sumu 18,30 EUR, zo sumy 224,00 EUR od 08.07.2011 do 07.08.2011 čo

predstavuje sumu 17,36 EUR, zo sumy 204,00 EUR od 08.08.2011 do 07.09.2011 čo predstavuje sumu
15,81 EUR, zo sumy 184,00 EUR od 08.09.2011 do 09.10.2011 čo predstavuje sumu 14,72 EUR, zo
sumy 164,00 EUR od 10.10.2011 do 07.11.2011 čo predstavuje sumu 11,89 EUR, zo sumy 144,00 EUR
od 08.11.2011 do 07.12.2011 čo predstavuje sumu 10,80 EUR, zo sumy 124,00 EUR od 08.12.2011
do 08.01.2012 čo predstavuje sumu 9,92 EUR, zo sumy 104,00 EUR od 09.01.2012 do 07.02.2012

čo predstavuje sumu 7,80 EUR, zo sumy 84,00 EUR od 08.02.2012 do 07.03.2012 čo predstavuje
sumu 6,09 EUR, zo sumy 64,00 EUR od 08.03.2012 do 09.04.2012 čo predstavuje sumu 5,28 EUR,
zo sumy 44,00 EUR od 10.04.2012 do 08.05.2012 čo predstavuje sumu 3,19 EUR, zo sumy 24,00
EUR od 09.05.2012 do 07.06.2012 čo predstavuje sumu 1,80 EUR, zo sumy 14,00 EUR od 08.06.2012
do 08.07.2012 čo predstavuje sumu 1,09 EUR, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 424,- Eur od
02.06.2010 do 07.07.2010 čo predstavuje sumu 2,52 EUR, zo sumy 414,00 EUR od 08.07.2010 do

07.09.2010 čo predstavuje sumu 4,23 EUR, zo sumy 404,00 EUR od 08.09.2010 do 07.10.2010 čo
predstavuje sumu 2,00 EUR, zo sumy 394,00 EUR od 08.10.2010 do 11.11.2010 čo predstavuje sumu
2,27 EUR, zo sumy 384,00 EUR od 12.11.2010 do 07.12.2010 čo predstavuje sumu 1,65 EUR, zo
sumy 364,00 EUR od 08.12.2010 do 10.01.2011 čo predstavuje sumu 2,04 EUR, zo sumy 344,00 EUR
od 11.01.2011 do 08.02.2011 čo predstavuje sumu 1,64 EUR, zo sumy 324,00 EUR od 09.02.2011

do 07.03.2011 čo predstavuje sumu 1,44 EUR, zo sumy 304,00 EUR od 08.03.2011 do 07.04.2011
čo predstavuje sumu 1,55 EUR, zo sumy 284,00 EUR od 08.04.2011 do 04.05.2011 čo predstavuje
sumu 1,26 EUR, zo sumy 264,00 EUR od 05.05.2011 do 07.06.2011 čo predstavuje sumu 1,48 EUR,
zo sumy 244,00 EUR od 08.06.2011 do 07.07.2011 čo predstavuje sumu 1,21 EUR, zo sumy 224,00
EUR od 08.07.2011 do 07.08.2011 čo predstavuje sumu 1,14 EUR, zo sumy 204,00 EUR od 08.08.2011

do 07.09.2011 čo predstavuje sumu 1,04 EUR, zo sumy 184,00 EUR od 08.09.2011 do 09.10.2011
čo predstavuje sumu 0,97 EUR, zo sumy 164,00 EUR od 10.10.2011 do 07.11.2011 čo predstavuje
sumu 0,78 EUR, zo sumy 144,00 EUR od 08.11.2011 do 07.12.2011 čo predstavuje sumu 0,71 EUR,
zo sumy 124,00 EUR od 08.12.2011 do 08.01.2012 čo predstavuje sumu 0,65 EUR, zo sumy 104,00
EUR od 09.01.2012 do 07.02.2012 čo predstavuje sumu 0,51 EUR, zo sumy 84,00 EUR od 08.02.2012

do 07.03.2012 čo predstavuje sumu 0,40 EUR, zo sumy 64,00 EUR od 08.03.2012 do 09.04.2012
čo predstavuje sumu 0,35 EUR, zo sumy 44,00 EUR od 10.04.2012 do 08.05.2012 čo predstavuje
sumu 0,21 EUR, zo sumy 24,00 EUR od 09.05.2012 do 07.06.2012 čo predstavuje sumu 0,12 EUR,
zo sumy 14,00 EUR od 08.06.2012 do 08.07.2012 čo predstavuje sumu 0,07 EUR, bez sumy 126,--
Eur, ktorú odporca na úroky už zaplatil a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda

v sume 1,41 Eur. Uviedol, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 29. 06. 2009 na zmenkovú sumu 424,- Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 19. 03. 2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa
29. 06. 2009 na sumu 424,- Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť na túto zmenku

pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 19. 03
2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku
k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 550,-- Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 424,-
Eur a na úroky uhradil 126,- Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant
nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods.
1Nariadenia861/2007/ES,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu.
Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil Originál zmenky,
výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia
na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa nariadilo

pojednávanie.

Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001
a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného
súdu Banská Bystrica je daná podľa článku 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm.

a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotousporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že
príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú
v Slovenskej republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej

republike vybral podľa bydliska odporcu.

Dňa 15. 04. 2013 súd v zmysle článku 4 ods. 4 Nariadenia 861/2007/ES doručoval navrhovateľovi
tlačivo B za účelom, aby doplnil tlačivo na uplatnenie pohľadávky a vyzval ho, aby vzhľadom na ním
uplatnený zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne a 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy predložil súdu
listinné dôkazy preukazujúce všetky úhrady vykonané odporcom. Na základe predmetnej výzvy predložil

navrhovateľ súdu podanie označené ako prehľad platieb na zmenku č. 6220457.

Dňa 24. 06. 2013 súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval odporcovi kópiu
tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď. Odporca
zásielku prevzal dňa 28. 06. 2013.

Odporca v podaní zo dňa 10. 07. 2013 uviedol, že si zobral pôžičku od firmy POHOTOVOSŤ vo výške
350,- Eur. Uhradil 5 splátok po 58,- Eur, t.j. 290,- Eur. Potom spoločnosti oznámil, že nemá z čoho

uhrádzať zvyšok požičanej sumy, že by mohol splácať po 10,- Eur, čo spoločnosť POHOTOVOSŤ
neakceptovala. V práci si nechal vykonávať zrážky zo mzdy, na základe čoho mu zamestnávateľ zrazil
zo mzdy 530,- Eur, čiže spolu zaplatil 820,- Eur. POHOTOVOSŤ sa obrátila na rozhodcovský súd, ktorý
konanie v tejto veci zastavil, tak aj on zastavil svoje zrážky zo mzdy.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť ústne

pojednávanie (článok 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES). Súd
potom vyhlásil vo veci na pojednávaní dňa 10. 10. 2013 rozsudok č. k. 64CbZm/44/2013-61, ktorým
návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Keďže súdu bolo z jeho činnosti známe
(§ 121 O.s.p.), že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava vykonáva
svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov v značnom rozsahu na území celej

Slovenskej republiky, keď aj z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.,
oddiel Sro, vložka č. 23636/B zistil, že ako predmet činnosti má zapísanú aj činnosť - poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov a ďalej mu bolo z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.
Bratislava si uplatňuje svoje nároky aj v exekučných konaniach, pripojil si konajúci súd aj spis Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Er 160/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava

proti odporcovi ako povinnému o vymoženie pohľadávky v sume 484,18 Eur istiny s príslušenstvom a
vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými v tomto spise (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), keďže ich
vykonanie mal za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku (§
2 O.s.p.). Súd potom za nespornú považoval v konaní skutočnosť, že dňa 029. 06. 2009 odporca ako
dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu

o úvere č. 6220457, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 350,-- Eur. Za nespornú súd
považoval aj skutočnosť, že v deň podpisu Zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej s poukazom
na článok 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili zadnú stranu Zmluvy, nebola
vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že
zmenka, od ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej

zmenky, tak ako to bolo priamo konštatované v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z
vykonaného dokazovania súd potom považoval za preukázané, že navrhovateľom predložená zmenka
zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. 6220457 uzatvorená dňa 29. 06.2009 medzi odporcom ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľom,
keď číslo zmluvy 6220457 bolo uvedené aj priamo na zmenke. Zmluvu o úvere odporca uzatváral ako
občan - fyzická osoba. Ďalej súd považoval za preukázané, že zmluva bola uzatváraná na formulári

veriteľa, teda mala predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy
sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje
dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Rubovú stranu zmluvy tvorili
predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane predtlačeného článku 17 o Dohode o
vyplnení zmenky. Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že odporca pri uzatváraní hlavného záväzkového

vzťahu,tedaZmluvyoúvereč.6220457zodňa29.06.2009,nekonalvrámcipredmetusvojejobchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, keď aj v zmluve bol označený ako občan - fyzická osoba, teda spĺňal
definíciu spotrebiteľa a na strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava,
pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete
podnikania zapísaného v obchodnom registri mal veriteľ aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, súd považoval za preukázané, že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava,

spĺňal definíciu dodávateľa. Potom, keďže zmluva medzi veriteľom a odporcom bola uzatvorená na
formulári veriteľa, vrátane všeobecných zmluvných podmienok a bolo možné v tejto zmluve doplniť,
resp. zmeniť, len osobné údaje odporcu ako dlžníka a výšku úveru, považoval súd za preukázané, že
veriteľ takéto zmluvy uzatváral s viacerými osobami, a teda bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana
ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, súd dospel k záveru, že

Zmluva o úvere č. 6220457 uzatvorená dňa 29. 06. 2009 uzavretá medzi veriteľom a odporcom bola
spotrebiteľskou zmluvou a keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
veriteľom odporcovi, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom. V súvislosti s
poskytnutím spotrebiteľského úveru sa zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka
zmenku na zabezpečenie svojho nároku so spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu

zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.). Hoci teda na zabezpečenie
spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len

na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu. V danom prípade nebolo sporné, že vystavená
zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, teda veriteľ mohol prijať od odporcu ako dlžníka zmenku na
zabezpečenie svojho nároku zo Zmluvy o úvere č. 6220457 zo dňa 29. 06. 2009. Z hľadiska skúmania
zmenkovej sumy sa súd potom nezaoberal otázkou, či základný záväzkový vzťah, t.j. zmluva o úvere
mala byť posudzovaná ako úver bez úrokov a poplatkov a rovnako sa nezaoberal otázkou, či je na daný

záväzkový vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Súd mal
preukázané, že na základe zmluvy o úvere bol odporcovi poskytnutý úver v sume 350,- Eur a dlžník sa
zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,- Eur, t.j. poplatok
vo výške 98,86% istiny poskytnutého úveru. S poukazom na článok 13 Všeobecných zmluvných
podmienok tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na

vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Dohodnutý
úrok potom v danom prípade predstavoval čiastku 115,33 Eur

( jedna tretina zo sumy 346,- Eur). Súd mal preukázané, že zmenka bola vystavená dňa

19. 03. 2010 a do dňa vyplnenia zmenky odporca uhradil 5 splátok po 58,- Eur, t.j. 290,- Eur. Ak by
teda súd aj vychádzal z predpokladu, že istina úveru bola 350,- Eur a dohodnutý poplatok 346,- Eur, kde

odporca mal zaplatiť 696,- Eur (§ 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z.), ak do dňa vyplnenia zmenkovej
sumy odporca uhradil sumu 290,- Eur, nemohla byť zmenka vyplnená na sumu 424,- Eur, ale najviac
na sumu 406,- Eur ( 696,- Eur mínus

290,- Eur ). Ďalej ak by súd vychádzal z predpokladu, že zmenková suma môže byť maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30%

istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru ( § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. ), vzhľadom na výšku
úveru, maximálna zmenková suma mohla byť na sumu 455,- Eur ( 350,- Eur istina úveru zvýšená o
sumu 105,- Eur ako 30% istiny úveru ), ale do dňa vyplnenia zmenky odporca sumu 290,- Eur uhradil,
teda mohla byť len na sumu 165,- Eur ( 455,- Eur mínus 290,- Eur ). Rovnako, ak by súd hypoteticky
vychádzal z predpokladu, že okrem istiny v sume 350,- Eur mal odporca zaplatiť dohodnutý úrok 115,33

Eur, teda spolu sumu 465,33 Eur za predpokladu, že by súd posudzoval daný vzťah podľa ustanoveníObchodného zákonníka a vykonané úhrady dlžníka by sa s poukazom na § 330 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka najprv započítali na úroky a potom na istinu, zostala by neuhradená suma 175,33 Eur a ak
by ešte aj táto bola navýšená o príslušenstvo vo výške 30% istiny poskytnutého úveru, t.j. o sumu 105,-

Eur, nešlo by o zmenkovú sumu 424,- Eur. Za predpokladu, že by súd posudzoval daný vzťah podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka

a s poukazom na § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka by sa vykonané úhrady dlžníka najprv započítali
na istinu a potom na úroky, zostala by neuhradená istina úveru v sume 60,- Eur a ak by ešte aj táto
bola navýšená o príslušenstvo vo výške 30% istiny poskytnutého úveru, t.j. o sumu 105,- Eur, nešlo by o

zmenkovú sumu 424,- Eur. Súd potom dospel súd k záveru, že zmenková suma na zmenke presahovala
maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., a teda že
bola vyplnená v rozpore so zákonom. Aj keď nárok navrhovateľa bol uplatnený ako zmenkový nárok,
súd mal za to, že bolo povinnosťou súdu z úradnej moci platnosť zmenky skúmať, pričom neplatnosť
zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať nielen pre nesplnenie podmienok podľa Zákona č.
191/1950 Sb., ale keďže sa jedná o právny úkon, aj keď abstraktný, aj podľa všeobecných ustanovení

§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka o platnosti právneho úkonu. Keďže zmenka, bez ohľadu na jej
abstraktnosť, je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu, je absolútne neplatným
právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v rámci občiansko-súdneho
konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. čo je vyjadrené aj v

ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. in fine, kde výslovne zákonodarca uviedol, že ide o
zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Naviac, odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože
práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzované (§ 4 ods. 6 Zákona
č. 258/2001 Z. z. v rôznom znení) a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať

podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť. Potom, keďže navrhovateľ ako indosatár si podaným
návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne
neplatný právny úkon, nebol daný právny základ nároku navrhovateľa z uplatnenej zmenky, teda návrh
navrhovateľa nebol dôvodný.

Na základe odvolania podaného navrhovateľom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.

41CoZm/18/2014-94 zo dňa 24. 03. 2014 rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
64CbZm/44/2013-61 zo dňa 10. 10. 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že
odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v jeho postupe pri
posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa nepostupoval podľa článku
7 ods. 1 Nariadenia a ani podľa Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 120 O.s.p. nepostupoval

ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti pred
pojednávaním, a to v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na navrhovateľom uplatnený
nárok napriek tomu, že to bolo s prihliadnutím na stav a charakter konania potrebné. Aj keď v
odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa pri posudzovaní nároku zo zmenky obmedzil
len na posudzovanie zmenky, toto konštatovanie nekorešponduje s tou časťou odôvodnenia, v ktorej

okresný súd ex offo prihliadol na absolútnu neplatnosť zmenky práve z dôvodu jej použitia a vyplnenia
v úverovej zmluve, ktorá má spotrebiteľskú povahu. Okresný súd posudzoval platnosť zmenky len s
poukazom na § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý podmienky a vystavenie zmenky upravoval v
čase uzavretia úverovej zmluvy špecifickým spôsobom v nadväznosti na úverový vzťah, ktorý zmenka
zabezpečovala. Aj keď bolo použitie zmenky na zabezpečenie úveru poskytnutého odporcovi ako

spotrebiteľovi regulované Zákonom č. 258/2001 Z. z., odvolací súd sa nestotožnil s tým, že by táto
skutočnosť oprávňovala súd skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť, pretože pre takýto
postup súdu neboli splnená zákonné podmienky. Rozhodnutie súdu je tak preto, že vec nesprávne
právne posúdil, keď absolútnu neplatnosť zmenky vyvodil z porušenia § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.
z. a keď v nadväznosti na to nesprávne vyložil a interpretoval § 17 Zákona č. 191/1950 Sb., v dôsledku

čoho nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne. Okresný súd mal podľa názoru odvolacieho
súdu postupovať podľa článku 5 ods. 3 a článku 7 Nariadenia a o nároku zo zmenky rozhodnúť
bez pojednávania, pretože bez námietok odporcu ako dlžníka sa postup súdu podľa § 17 Zákona
zmenkového a šekového nedá odôvodniť. Postup okresného súdu, a to nie len z dôvodu, že tento
predvolal účastníkov na pojednávanie a že vykonal dokazovanie a ex offo skúmal platnosť zmenky cez

spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom tohto konania, preto takýto postupsúdu nie je správny. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru,
ktorý získal navrhovateľ ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový
vzťah, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu je v rozpore nielen s Občianskym

súdnym poriadkom, ale aj s Nariadením. Súd dokazovanie vykonával bez návrhu a aj bez akýchkoľvek
kauzálnych námietok zo strany odporcu, ktoré jediné by ho na postup, ktorý zvolil, oprávňovali. Okresný
súd tak rozhodoval v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového. O takomto postupe súdu sa
nemohol navrhovateľ, ale ani odporca dozvedieť, a to ani z predvolania na pojednávanie. Okresný súd
bol oprávnený postupovať v prejednávanej veci najmä podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia a pokiaľ zistil,

že nárok uplatnený navrhovateľom patrí do pôsobnosti Nariadenia, že návrh bol podaný navrhovateľom
v súlade s článkom 4 ods. 1 Nariadenia a bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho súdu, nebol daný
dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému súd pristúpil len v tom prípade, kedy nie
je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie požiada niektorý
z účastníkov konania, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva,
že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 1 O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli

preto, že bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, s čím odvolací súd nesúhlasí. Súdom vykonané
dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia navrhovateľa, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v návrhu na
tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom a
nebolovykonanéaninatvrdeniaodporcu,ktorývočiformeaobsahuzmenkynevzniesolžiadnenámietky
a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov. Pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá

je v originály predložená navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené
v § 75 Zákona zmenkového a šekového, čo okresný súd v konaní zistil. Odvolací súd nepovažuje právny
názorokresnéhosúduotom,žezmenkovásumabolavyplnenádozmenkyvrozpores§4ods.6Zákona
č. 258/2001 Z. z., v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnym úkonom, za správny. Nesúhlasí
ani s tým jeho názorom, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu zmenky musel prihliadnuť ex

offo preto, že ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Odvolaciemu súdu je z dokazovania vykonaného okresným
súdom úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj zmenkou, zrejmé, že medzi
pôvodným majiteľom zmenky, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. a odporcom bola uzavretá úverová
zmluva, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil

vystavením blankozmenky ako vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože
sa na takomto vyhotovení zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá
v článku 14 Všeobecných obchodných podmienok, na základe ktorej bola spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s. r. o. ako pôvodný majiteľ - remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporca
meškal ku dňu splatnosti zmenky. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme,

ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke
čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon
dáva dlžníkovi z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by
takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov,
ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda

musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s
vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.
Aj keby bolo dojednanie zmluvných strán v článku 14 Všeobecných obchodných podmienok o tom, že
zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
mu vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, neplatné pre rozpor s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., nemalo

by to na prejednávanú vec, predmetom ktorej je nárok zo zmenky, podstatnejší vplyv, pretože takéto
porušenie oprávňuje dlžníka len na to, aby si mohol voči poskytovateľovi úveru, ktorý nie je účastníkom
tohto konania, uplatniť náhradu škody tak ako to vyplýva z § 4 ods. 7 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Nemá
však za následok neplatnosť zo zmenky a ani dohody o vyplňovacom práve obsiahnutej v článku 14
Všeobecných obchodných podmienok. Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku

možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ
všetkyprávazozmenky.Nestávasavšakprávnymnástupcom,alenovýmnadobúdateľomvšetkýchpráv
zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu
môže odporca ako priamy dlžník namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že
bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome

konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti
platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže mať tak za následok
jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla. Odvolací súd
nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia spotrebiteľského úveruako zabezpečovacej zmenky súdom. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o dva samostatné, vedľa seba
existujúce záväzky s tým, že aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a abstraktnú povahu. Predmetom
sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakteru zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla

charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam vtedy, keby odporca
ako spotrebiteľ vzniesol majiteľovi relevantné námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky
alebo ak by namietal, že k indosácii došlo na jeho škodu, čo by však musel v konaní aj preukázať,
a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a),
b) a v § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 11. 06. 2010 obsahovala zákaz plniť

dlh zmenkou. Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ
zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce
zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala voči majiteľovi zmenky, nie je možné
takýto výklad okresného súdu akceptovať. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za
zmenku zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd posudzoval navrhovateľom
uplatnený nárok cez zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a nie ako nárok zo zmenky,

ktorá je podľa Zákona zmenkového a šekového platnou zmenkou, čo je neprípustné. Z tohto dôvodu
nemohlo dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v článku I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. tak, ako
to vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, pretože ani vyplnenie zmenkovej sumy do
zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2011 Z. z. in fine, kde zákonodarca uviedol, že ide
o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo

zmenky, by nemalo za následok neplatnosť zmenky, ale len nárok dlžníka zo zmenky na náhradu škody.
Ustanovenie§17Zákonazmenkovéhoašekovéhovyjadrujezásaduabstraktnostizmenkovýchvzťahov,
čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových
vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Názor okresného súdu o
tom, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od vzťahu spotrebiteľského nie je možné, nie je

preto správny. Dlžník nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného
vzťahusPOHOTOVOSŤOU,s.r.o.,atopráveztohodôvodu,žedošlokindosáciizmenky.Podľanázoru
odvolacieho súdu je to výlučne odporca, ktorý je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti
zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Z ustanovenia § 17 Zákona zmenkového
a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa

zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky.
Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ
nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že práve ustanovenie § 17 Zákona
zmenkovéhoašekovéhoslúžinaochranudlžníkazozmenkyprotinepoctivémunadobúdateľovizmenky,
a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj keď sú zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ

podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii,
keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých je len ťažko očakávať znalosť zmenkovej úpravy.
Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu, kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ,
ktorý je profesionálom, s nepodnikateľom, väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu
dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k

zneužívaniu zmenkového práva a či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných
strán na úkor druhej. Takéto zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany
dlžníka vznesené námietky proti povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak
žiadne pochybnosti. Dlžník preto musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí
najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi, pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou

samotnou (§ 495 Občianskeho zákonníka) bez toho, že by musel preukazovať dôvod vzniku zmenky,
dôvod jej prijatia, indosácie a podobne. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných
záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, o ktorej okresný
súd uviedol, že je platnou zmenkou podľa Zákona zmenkového a šekového, nie je možné jej platnosť
bez ďalšieho posudzovať cez spotrebiteľskú zmluvu a v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo

zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Závery okresného súdu tak v základe
vychádzajú z právneho hodnotenia spotrebiteľského vzťahu, posúdenie ktorého nebolo predmetom
sporu a je irelevantné aj pre posúdenie platnosti zmenky. Na prelomenie základnej zásady obsiahnutej
v § 17 Zákona zmenkového a šekového, keďže odporca ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky nevzniesol, nestačia. Takýto postup súdu je preto v rozpore s § 17

Zákona zmenkového a šekového, ktorý dokazovanie ohľadom základného vzťahu pripúšťa len vtedy,
ak boli dlžníkom ohľadom kauzálneho vzťahu podané, ale aj preukázané relevantné námietky. Zásadu
nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám majiteľ
nekonal pri nadobúdaní zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa navodzujestav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť námietky
kauzálnej povahy vznášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového originálneho majiteľa zmenky a
vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná námietka

nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna námietka
dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa Zákona zmenkového a šekového bol preto
súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť
podľa Zákona zmenkového a šekového povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia ani jej
neprípustnosť. Rozhodnutím okresného súdu tak nebolo rozhodnuté o zmenkovom nároku, ale o sním

úzko súvisiacom nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože to, ako bola zmenka vyplnená,
či sa tak stalo v súlade s dohodou o vyplňovacom práve alebo v rozpore s § 4 ods. 6 Zákona č.
258/2001 Z. z. na jej povahe a platnosti nič nemení. Preto ani nárok uplatnený navrhovateľom nie je
nárokomzospotrebiteľskejzmluvy.Ajkeďjevprípadespotrebiteľovpotrebnéprihliadaťnaichšpecifické
záujmy a postavenie, súčasná právna úprava už dôslednejšie chráni spotrebiteľa tým, že zakazuje
používanie zmeniek na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, čím sa nesporne zabráni zneužívaniu

práva podnikateľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery spotrebiteľom na ich ujmu. Zákaz zneužitia práva
je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna úprava zmenkového
právajeprísneformálnaaneumožňujesúdubezpodanianámietokdlžníkomprelomiťzásaduuvedenúv
§ 17 Zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd zaoberať základným záväzkovým vzťahom,
ktorýmôžemaťcharakterspotrebiteľskéhovzťahu.Okresnýsúdbudepretovďalšomkonanípostupovať

v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je
povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože
to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného
majiteľa, v žiadnom svojom ustanovení neukladá. Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá
mala nesporne zabezpečovací charakter tak, ako to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie

stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací charakter zmenky stratila. Musí tiež vychádzať z toho,
že zmenka obsahuje všetky formálne aj materiálne požiadavky tak, ako to stanovuje § 75 Zákona
zmenkového a šekového, a preto je zmenkou platnou. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá
také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového voči
terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže, že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu,

nie je okresný súd oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom
záväzkového vzťahu, aj keby to bol záväzkový vzťah spotrebiteľský.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa článku 7 bod 1 Nariadenia č. 861/2007/ES do 30 dni od doručenia odpovede odporcu alebo

navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 23. 05. 2014, bez nariadenia pojednávania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 14. 05. 2014, pričom zákonnou
sudkyňou vo veci bola Mgr. Miriam Kamenská, ale z dôvodu jej práceneschopnosti, rozsudok bol
vyhlásený JUDr. Pavlom Tomášom ako zastupujúcim sudcom v zmysle Rozvrhu práce Okresného súdu
Banská Bystrica na rok 2014.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,

keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná

ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť

zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.Podľa článku I. § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku
od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto
lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno
namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku
zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Ako už bolo konštatované, v danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky,
a to právo na zaplatenie dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.

Vzhľadom na to, že aj podľa právneho názoru krajského súdu zmenka obsahuje všetky formálne a aj
materiálne požiadavky tak ako to stanovuje § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. a vzhľadom na to, že odporca
nevzniesol relevantné námietky v zmysle § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., ani námietky v zmysle

§ 10 Zákona č. 191/1950 Sb., pričom časť uplatneného úroku už aj zaplatil, vydal súd o pohľadávke
navrhovateľa rozsudok a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a to tak v časti dojednaného
úroku a v časti zákonného úroku, ako v časti zmenkovej odmeny, keďže aj tieto nároky môže majiteľ
zmenky postihom žiadať.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. a

navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporcovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Trovy navrhovateľa pozostávajú z iných trov konania v sume 26,50 Eur
za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania, a to vo výške, v akej bol súdny poplatok
skutočne uhradený, keďže právny zástupca navrhovateľa vo vyčíslení trov konania uviedol výšku
súdneho poplatku v sume 45,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 252,77 Eur s DPH za právne

zastúpenievsume236,10Eurza5úkonovprávnejslužbypo31,54Eur(prevzatieaprípravazastúpenia,
podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní dňa 10. 10. 2013, písomné stanovisko navrhovateľa zo
dňa 10. 10. 2013, odvolanie), k tomu režijný paušál 5 x 7,81 Eur a 20 % DPH v sume 39,35 Eur, z
náhrady trov cestovného pri použití osobného motorového vozidla pri ceste na pojednávanie z Bratislavy
do Banskej Bystrice a späť dňa 10. 10. 2014 v rozsahu 1/15 v sume 8,34 Eur (priemerná spotreba 5,2

l/100km, cena pohonných hmôt 1,475 Eur/l, sadzba základnej náhrady za opotrebenie vozidla 0,183
Eur/km, počet kilometrov 422 km, 20 % DPH v sume 15,45 Eur, t. j. celkom cestovné v sume 125,04 Eur)
a z náhrady za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 10. 10. 2013 v rozsahu 1/15 v
sume 8,33 Eur (8 polhodín po 13,01 Eur, 20 % DPH v sume 20,82 Eur, t. j. celkom náhrada za stratu
času 124,90 Eur). Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, §

13 a) ods. 1 písm. a), c), d), § 15, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 a § 20c Vyhlášky č. 655/2004Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení s tým, že
náhrada trov cestovného a náhrada za stratu času bola priznaná v rozsahu ich 1/15, keďže dňa 10.
10. 2013 sa právny zástupca navrhovateľa na Okresom súde Banská Bystrica zúčastnil celkom na 15

pojednávaniach, s tým, že pri náhrade trov cestovného bola uvedená správna cena pohonných hmôt v
zmysle potvrdenia predloženého navrhovateľom, s tým, že pri náhrade trov cestovného o daň z pridanej
hodnoty bola zvýšená len sadzba za opotrebenie vozidla, nie aj náhrada spotrebovaných pohonných
hmôt, keďže už cena pohonných hmôt je uvádzaná s DPH, s tým, že zaplatený súdny poplatok nebol
zvýšený o daň z pridanej hodnoty, keďže tento predstavuje hotový výdavok, nie náhradu právneho

zástupcu navrhovateľa a naviac bol uhradený priamo navrhovateľom a s tým, že náhradu iných trov si
právny zástupca navrhovateľa nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
(rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil

vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok
(čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sporu).