Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 5C/487/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5301899840
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5301899840.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľa V. B., E. W.,

Y. E. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Jozefom Varmusom, PhD., advokátom, Advokátska kancelária
VARMUS, s.r.o., Palárikova 83, Čadca, proti odporcovi: B. P., E. N., Č. Č.. XXX, právne zastúpený
JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, Advokátska kancelária Čadca, Moyzesova 34, v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že parcela v katastrálnom území N. zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX, a to
parcela KN-C číslo XXXX - orná pôda o výmere 894 m2, p a t r ído podielového spoluvlastníctva
navrhovateľa V. B., rodné číslo XXXXXX/XXX, v podiele 1/2-ica.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Čadci rozsudkom 5C/487/2001-410 zo dňa 21. 9. 2010 zamietol návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáhal, aby súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2-ice parcely KNC č.
XXXX - orná pôda o výmere 894 m2 v katastrálnom území N., a zároveň rozhodol o trovách konania.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, na základe
ktorého Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z
dôvodu, že záver okresného súdu, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním k spornej parcele, z dôvodu, že nebola predmetom zaopatrovacej
zmluvy zo dňa 8. 12. 1971, registrovaná na bývalom ŠN v Čadci pod RI 130/72 je predčasný, keďže

nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Z identifikácie parciel Správy katastra v Čadci
vyplýva, že parcely KNC XXXX, XXXX A. XXXX boli vytvorené z EKN parciel č. 52 a 51 zapísaných v
pkn vložkách katastrálne územie N. č. 357, 348, 349, 350, 351. Týmto zodpovedajú EN parcely pred
THM 5565, 5563/1, 5557/3. Ako vyplýva z pripojeného spisu ŠN Čadca RI 130/72, novovytvoreným
KNC parcelám 5782-4 by mala zodpovedať aj pkn parcela č. 46 vedená v pkn vložke 1364, ktorá sa
v identifikácii nenachádza. Ak v zaopatrovacej zmluve zo dňa 8. 12. 1971 je uvedená len EN parcela
číslo 5565 o výmere 663 m2, je potrebné súhlasiť s dôvodmi odvolania navrhovateľa, že ak výmera KNC

parciel č. 5782 a 5784 predstavuje spoločne 474 m2, predmetom darovania mohla byť aj časť súčasnej
KNC parcely 5783. To všetko platí len pre matematický výpočet. Okresný súd sa doposiaľ nezaoberal
vlastníctvom vedeným v pkn vložkách 348, 349, 350, 351 a 357, ako aj vo vložke 1364 vo vzťahu ku
skutkovému zisteniu, akým spôsobom a v akom rozsahu boli parcely užívané právnymi predchodcami
navrhovateľa a odporcu v 3. rade v dávnej minulosti, teda v čase vykonania úkonu zaopatrovacej zmluvy
č. RI 130/70. Vychádzajúc z obsahu zaopatrovacej zmluvy je potrebné posúdiť na základe vykonaného
dokazovania, či predmetom prevodu vlastníckeho práva pod pojmom „záhrady“ v tejto zmluve bola táčasť pozemku, ktorej v súčasnej dobe zodpovedá parcela KNC 5783 o výmere 894 m2, alebo tomuto
pojmu zodpovedala iná časť pozemku. Tomuto záveru musí predchádzať zistenie, či v čase vykonania
zaopatrovacej zmluvy bola N. B. spoluvlastníčkou záhrady, a teda či navrhovateľ na základe tohto

právneho úkonu je oprávneným držiteľom so zreteľom ku všetkým okolnostiam, je v dobrej viere o tom,
že mu vec alebo právo patrí. Krajský súd sa taktiež nestotožnil s vyhodnotením výpovede niektorých
ostatných účastníkov konania.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že spornú plochu zakúpil jeho otec K. B. v r. 1950 nevie od koho,
ale zrejme W. I.. Výstavbu dvojdomu vykonal jeho otec K.Y. B.. Keď zomrel, dedila po ňom matka,

ktorá polovicu záhrady mu dala písomnou darovacou zmluvou z r. 1971. On má polovicu všetkých
nehnuteľnosti. Jeho sestra bola matkou odporcu v 33. rade, a v r. 1971 boli jeho rodičia starí, takže
podiel dali do užívania sestre N. P.. Keď matka žila, do uvedenej záhrady, resp. jej polovice nasadil
stromky, ríbezľové kríky a stromy v počte 6 alebo 7 ks. Jeho rodičia užívali časť tejto záhrady, siali si
tam zeleninu. Asi dva roky tam sadil zeleninu aj on. Nemohol tam chodiť každý týždeň, tak to nechal
tak. Odporca v 35. rade mu nič nehovoril. On si taktiež v svojej časti sadil zeleninu a on si užíval svoje,

navrhovateľ svoje. Pokiaľ sa týka oplotenia, dohodli sa, že odporca v 35. rade nastaví trubky a on dodá
pletivo. Pletivo zakúpil a odporca v 35. rade zabezpečil trubky, ktoré osadzoval aj odporca v 33. rade.
V r. 1962 sa z N. odsťahoval, potom už rodičov len navštevoval. Pokiaľ ide o záhradku, ktorú uvádza
právny zástupca odporcu v 35. rade, táto existovala pred 15. až 20. rokmi. Mala asi 8 až 10 metrov.
Zlikvidovali ju z dôvodu, že bola blízko cesty, bola neužívateľná, prášilo sa do nej. Pokiaľ sa chodilo po

ceste, niekoľkokrát im zbúrali plot. Predmetom tohto sporu je veľká záhrada. Po nadobudnutí dedičstva
odporca v 35. rade nespochybňoval, že sú spoluvlastníkmi v tejto záhrade. Dozvedel sa, že odporca
v 35. rade si stále vybavuje papiere, a zistil, že na liste vlastníctva k záhrade je uvedený len odporca
v 35. rade s manželkou. K výpovedi svedka K. C. uviedol, že jeho matku v záhrade vidieť nemohol,
keďže už bola stará. Namieta pravdivosť jeho výpovede, on do tohto rodinného domu chodieval aj so

svojou rodinou každú nedeľu. K výpovedi svedka K. J. uviedol, že 90 % z jeho výpovede nie je pravda,
vypovedá tak, ako mu káže odporca v 35. rade, videl len to, čo chcel.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že
spornú parcelu, ktorou je záhrada KNC č. 5783 spoločne s domov č. 138 so zastavanou plochou pod
týmto domom a dvorom vlastnili rodičia navrhovateľa a starí rodičia odporcu v 35) rade K. B. A. N.

B.. Navrhovateľ preukázal, že zaopatrovacou zmluvou spísanou bývalým Štátnym notárstvom v Čadci
pod č. N 1060/71, Nz 1146/71, ktorá bola registrovaná pod č. RI 130/72 mu jeho matka darovala
spoluvlastnícky podiel 1/2-ice k tomu č. XXX k zast. ploche a dvoru a tak isto aj polovicu záhrady,
ktorá sa pri tomto dome nachádza a je predmetom súdneho sporu. Na LV k parcele XXXX je ako
vlastník zapísaný odporca v 35) rade na základe osvedčenia č. N 463/93, Nz 401/93, kde pred notárkou

odporca v 35) rade uviedol, že sa stal držiteľom tejto parcele titulom dedenia po svojej matke N. P.
podľa D 112/79, ktorá mala vlastníctvo k pozemku odkúpiť v r. 1950 od pôvodných vlastníkov. V tomto
osvedčení sa neuvádza kto mali byť pôvodní vlastníci a od koho mala matka odporcu v 35) rade
odkúpiť vlastníctvo k tomuto pozemku. Žiaden z odporcov, ktorí boli v konaní vypočutí nespochybnil
vlastnícke právo právnych predchodcov navrhovateľa odporcu v 35) rade. Navyše ani počas konania,

ani prostredníctvom právneho zástupcu odporcu v 35) rade nevedel preukázať skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali nadobudnutie vlastníctva odporcu v 35) rade titulom vydržania prípadne, že sa stal
oprávneným držiteľom k pozemku, ktorý je predmetom sporu v celom rozsahu. Tvrdí len, že užíva
tento pozemok a získal ho titulom držby po svojich rodičoch. Na základe týchto skutočnosti nemožno
mať preukázané v celosti vlastnícke právo odporcu v 35) rade. Navrhovateľ predloženými listinnými

dôkazmi, vykonaním ohliadky na mieste samom a výsluchom svedkov, ktorých navrhovateľ predvolal,
preukázal, že jeho matka bola spoluvlastníčkou v podiele 1-ice spoločne s jeho otcom, takže jeho matka
spoluvlastnícky podiel darovala predmetnou zmluvou, ktorá bola zároveň aj zaopatrovacou zmluvou a
navrhovateľ na základe tohto právneho titulu užíva nehnuteľnosti rodinným dom č. XXX, zast. plochu
a dvor, ako aj časť záhrady, ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. Na základe toho majú

za to, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno preukázaním spoluvlastníckeho podielu k spornému
pozemku a keďže odporca v 35) rade je na LV zapísaný v celosti, má naliehavý právny záujem na
podaní takejto žaloby, keďže odporca v 35) rade odmieta dobrovoľne uznať jeho vlastníctvo. Po zrušení
rozsudku krajským súdom Krajský súd nariadil skúmať, či právna predchodkyňa navrhovateľa bola
spoluvlastníčkou záhradky, pričom poukázal, že pri rodinnom dome nie je iná záhradka, len tá, ktorá

je predmetom sporu, teda parcela XXXX. To znamená, že N. B. nemohla previesť na navrhovateľaspoluvlastnícky podiel v inej záhradke, ako je predmetom tohto sporu, čo vyplýva aj z výpovedí svedkov.
Pokiaľ ide o vznik vlastníckeho práva, N. B. nadobudla spoluvlastnícky podiel spoločne so svojím
manželom podľa obyčajového práva platného na Slovensku do konca roku 1950 zámennými zmluvami,

na základe pokojnej dlhodobej držby sa stala vlastníčkou týchto nehnuteľností. Po otcovi navrhovateľa,
t.j. po dedovi odporcu v 35. rade získala spoluvlastnícky podiel matka odporcu v 35. rade N. P.. Pri
obyčajovom práve platnom do roku 1950 sa skúma dobromyseľnosť pri nástupe do držby, a následne až
dobromyseľnosť pri užívaní týchto nehnuteľností, nebolo potrebné skúmať na to, aby vzniklo vlastnícke
právo k predmetnému pozemku. Napriek tomu matka navrhovateľa bola dobromyseľná, pokojne,

nerušene užívala polovicu záhrady, až do doby, kým ju nedarovala svojmu synovi, ktorý ju od roku 1971
užíval, pričom matka odporcu v 35. rade nespochybňovala vlastnícke právo navrhovateľa. Navrhovateľ
teda splnil podmienky vydržania zaopatrovacou zmluvou z roku 1971 v ňom bezpochybne vyvolala
presvedčenie, že predmetom prevodu je spoluvlastnícky podiel aj k záhrade. Splnil teda podmienky
vydržania podľa § 134 OZ. Namietol výpovede svedkov C. A. J., pretože sú nevieryhodné, je logické
a zjavné, že matka navrhovateľa bývala v tomto dome, ktorý je vedľa záhradky, do domu chodieval

navrhovateľ so svojou rodinou pravidelne, skoro každý týždeň, takže výpoveď K. C., ktorý tam nevidel,
je zjavne nepravdivá a tendenčná. Taktiež svedok J. vypovedal, že keď odchádzal z domu v roku
1990, matka navrhovateľa bola mŕtva, táto zomrela až v roku 1992. Vykonaným dokazovaním bolo
jednoznačne preukázané, že odporca sa nikdy nestal vlastníkom predmetného pozemku v celosti. Od
počiatkusibolvedomý,ženemoholzískaťvlastníckeprávopoN.P.,nakoľkonavrhovateľbolpodielovým

spoluvlastníkom v 1/2-ici. V dávnej minulosti, pred rokom 1950, rodičia navrhovateľa a starí rodičia
odporcu na základe reálnej deľby a zámenných zmlúv nadobudli tieto nehnuteľnosti do spoluvlastníctva.
Matka navrhovateľa darovala tieto nehnuteľnosti navrhovateľovi zaopatrovacou zmluvou RI 130/72
spolu, kde predmetom tejto zmluvy bol rodinný dom č. 138, polovica zastavanej plochy pod domov,
polovica dvora, polovica záhrady, t.j. parcely XXXX. Od roku 1971 užíval tieto pozemky spoločne so

svojou sestrou navrhovateľ v dobrej viere, že je spoluvlastníkom ako domu, tak aj záhrady. Samotná
matka navrhovateľa v zaopatrovacej zmluve potvrdila, že ďalšia polovica záhrady patrí jej dcére N. P.. Je
to nespochybniteľný dôkaz, že parcela, ktorá je predmetom sporu, patrí do podielového spoluvlastníctva
navrhovateľa a právnej predchodkyne odporcu N. P.. Svedkovia na mieste samom vypovedali, že sporný
pozemok bol užívaný spoločne, a nakoľko má navrhovateľ právny záujem, žiadajú, aby súd návrhu v

zmysle § 80 písm. c) vyhovel v plnom rozsahu, žiadajú si náhradu trov konania.

Odporca na pojednávaní uviedol, že v r. 1949 - 1950 stavali rodinný dom č. XXX jeho rodičia a rodičia
navrhovateľa. N. B. bola jeho babkou. Na parcele č. XXXX KN došlo k výstavbe rodinného domu. Jeho
rodičia vystavali hospodársku budovu a na tejto spornej parcele jeho otec vystavil vyhňu asi v 50-tých
rokoch lebo bol roľník a podkúval kone. Túto vyhňu on zbúral ešte v čase, keď žila jeho matka, asi

v r. 1975. Žalobu žiada zamietnuť z toho dôvodu, že je výlučným vlastníkom KN parcele XXXX, teda
záhrady. Jeho rodičia od I. túto záhradu kúpili prakticky tým spôsobom, že si to odrobili, lebo otec bol
roľník a kováč, I. vozil rôzne veci s nejakým vozom. Na tejto záhrade pracovala aj jeho matka do r. 1975.
Vtedy ochorela a prakticky všetko odpredali, z maštale si prerobili garáž. Pokiaľ sa týka tejto garáže, už
predtým sa s navrhovateľom súdili, tento súd navrhovateľ prehral. Pokiaľ sa týka záhrady je pravdou, že

najskôr na nej bolo drevené oplotenie, ktoré potom vymenil a za ním je pletivové oplotenie s betónovým
základom a múrikmi. V záhrade bola vyložené ílovitá pôda, túto on skultivoval. Navrhovateľ záhradu
nikdy neužíval. Okrem I. nikto iný záhradu neužíval. Dom č. XXX bol rozdelený, P. užívali jednu časť,
B. druhú. Taktiež susedné parcele mali na polovicu, ale záhrada bola vždy len vo vlastníctve P.. Okrem
jeho rodičov nikto iný vlastníkom nebol. Na spornej parcele sú vysadené stromy, ktoré sadil on a jeho

rodičia. Navrhovateľ tiež sadil stromy, ale na parcele, ktorá je od jeho časti domu. Stromy sú po celej
záhrade, pričom navrhovateľ sa o záhradu vôbec nestará. On je vlastníkom záhrady už 9-rokov.
Parcelu mu dala jeho matka keď ochorela v r. 1975, vtedy zbúral aj vyhňu a postavil si na nej garáž.
Matka mu parcelu dala ústnou formou. Jeho rodičia ju odkúpili od I., títo tvrdili, že sa so spoluvlastníkmi
vyporiadali. Parcela nebola v užívaní JRD, štátnych majetkov, ani inej organizácie. Túto užívali výlučne

oni, predtým I. a dane z tejto záhrady platí on.

Právny zástupca odporcu v 35. rade na pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa týka výkladu predmetnej
záhradky, ktorá má byť predmetom zaopatrovacej zmluvy, táto sa nachádza pred tou časťou domu,
ktorú odpredal navrhovateľ odporcovi v 35. rade, záhradka je jednoznačne vymedzená. Poukázal
najmä na výpoveď A. C., ktorý je osoba znalá pomerov, ktorý uviedol, že plochu užíval výhradne

odporca v 35. rade. Výpovede svedkov C. A. J. považuje za dôveryhodné, najmä pána J., ktorý jebezprostredným susedom, pričom navrhovateľ zamlčal tú skutočnosť, že pani B. pred svojou smrťou
bývala v domove dôchodcov, čo pán J. pravdepodobne nevedel. Návrh žiada zamietnuť, nakoľko
z vykonaného dokazovania bolo jednoznačné, že navrhovateľ parcelu nikdy neužíval, nikdy na nej

nehospodáril, ani jeho právna zástupkyňa, teda žaloba je nedôvodná. Žiadajú priznať trovy konania.

Uznesením 5C/487/01-577 zo dňa 25. 2. 2012 súd konanie zastavil voči všetkým odporcom, okrem
odporcu v 35. rade, s ktorým súd naďalej vo veci konal.

Pred zastavením konania voči všetkým ostatným odporcom okrem odporcu v 35. rade odporca v 28.
rade Z. I., v 33. rade Š. E., J. J., A. K. a splnomocnený zástupca odporkyne v 1. rade A. C., ako aj ostatní
odporcovia na pojednávaní uviedli nasledovné:

Odporca v 28) rade Z. I., ktorý v priebehu konania zomrel, na pojednávaní uviedol, že asi v r. 1949 jeho
rodičia vlastnili v záhrade určitý podiel. Ten odpredali rodičom žalovaného v 35) rade. Čo sa pamätá,
užívali len časť záhrady, práve záhradu KN 5783 užívali jeho rodičia a ďalšie pozemky patrili jeho
súrodencom a sesterniciam N. E., V. J.C., A. Š., J. I. A. N. C.. Potom čo rodičia záhradu odpredali P.,
užívali ju oni. Nepamätá sa, či N.B. B. taktiež užívala túto záhradu, mal vtedy 16-rokov, o to sa nestaral.

Určitý čas bývali v N., potom sa odsťahovali preč, ale chodievali tu ku babke H.Í. Š.. Pani B. poznal,
bývala v dome, kde P.. Čo sa týka oplotenia, pamätá si, že tam boli dva alebo tri koly. Či bol oplotený celý
pozemok, uviesť nevie. V čase, keď rodičia odpredávali P. podiel v záhrade, dom, v ktorom P. bývali,
už stál. Čo sa on pamätá, na tejto záhrade mali P. dielňu, išlo o vyhňu, pretože otec odporcu v 35)
rade bol furman, zvážal drevo a vo vyhni niečo kul. Vyhňa bola postavená na tej ploche, kde sa teraz

nachádza záhrada. Nevie akou formou, či písomnou alebo ústnou zmluvou bola odpredaná parcela
rodičom odporcu v 35) rade. Potom neskoršie to užívali rodičia odporcu v 35. rade, jeho sesternica V.
J., A. Š. A. J. I. tieto parcele neužívali. Zároveň v mene odporkyne v l) rade A. C., odporcu v 2) rade A.
Š. a odporkyne v 3) rade J. J. (odporcovia 2,3) v priebehu konania zomreli) a K. C. A. N. E. žiadal, ako
ich zástupca návrh zamietnuť s tým, že nech je jeho výpoveď považovaná za ich výpoveď.

Odporca v 33. rade Š. E. rade na pojednávaní uviedol, že je nevlastným bratom odporcu v 35. rade.
Čo si on pamätá, záhradu užívali oni, aj B.. Asi pred 12-rokmi tam navrhovateľ zasadil nejaké kríky
a štyri stromy a to v záhrade, ktorá sa nachádza od cesty. Nepamätá sa, že by odporca v 35) rade
zakazoval navrhovateľovi sadiť stromky, o tieto sa starali spoločne. Je tomu 7-rokov čo sa odsťahoval
do Č.. Navrhovateľ chodieval na N. niekedy cez soboty a nedele. Do tejto záhrady chodila babka aj

manželka navrhovateľa. Pri ošetrovaní stromov mu odporca v 35) rade nebránil. Nevie sa vyjadriť k tomu
kto bol spoluvlastníkom tejto záhrady, ale užívali K. B. A. P.. Navrhovateľ opravoval aj oplotenie a to
zo strany nad garážami, stodolou, drevárňou, oplotenie opravoval v celosti. Opravoval plot na spornej
parcele, teda ohraničuje spornú parcelu. Zlé vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom v 35) rade nastali
asi pred 5-rokmi alebo 10-rokmi. Nevie uviesť z akého dôvodu, nebol svedkom žiadneho incidentu.

Pracoval na montážach, určitý čas doma nebol a pracoval mimo bydliska.

Odporkyňa v 3. rade J. J. (v priebehu konania zomrela) uviedla, že spornú parcelu obrábali a pestovali
na nej plodiny rodičia odporcu v 35) rade. Pamätá si to od malička. Navrhovateľa tu nevidela, pozná
ho, ale nevidela ho tu nikdy pracovať. Pamätá si matku p. B. pani N. B., ktorá bývala v druhej časti. Do
sporných parciel si nároky nerobí.

Odporkyňa v 59. rade A. K. na pojednávaní uviedla, že cez leto býva na N., na jeseň a zimu odchádza do
J., kde už býva 40-rokov. Pokiaľ si pamätá, v lete pracovali na spornej ploche len rodičia odporcu v 35)
rade, sadili tu zemiaky, pásli kravu, upravovali terén. Bolo to asi 50-rokov dozadu. Keď sa vydávala v r.
1968 a ešte predtým odišla bývať do J., pamätá si, že tu pracovala matka B. P., boli kamarátky, navzájom
sipomáhalivzáhradách.Viaceréženysivtedytakpomáhali.Onajejpomáhalanajmäokopávaťzemiaky,

naproti chalupe sú lazy, kopanice, kde mali záhony oni a ona jej potom taktiež prišla pomôcť okopávať
zemiaky.Splnomocnený zástupca odporkyne v 1) rade A. C.Á., ktorému odporkyňa v l) rade vyhotovila novú plnú
moc po smrti Z. I. na ohliadke uviedol, že je najbližší sused, ktorý si tu v r. 1982 začal stavať chalupu
a v r. 1987 sa tu presťahoval. V 80-tych rokoch často chodieval p. B. na víkendy, išlo o pohodového

človeka, ktorý sa staral najmä o svoju predzáhradku a hornú časť, ktorú si aj pokosil. Na spornej ploche
ho nikdy nevidel robiť. Za posledných 7-8-rokov pána B. ani nevidel, prišiel asi jeden krát. Na sporných
parcelách vždy pracovali B. P. a jeho nevlastný brat Š. E.. Jeho matka si do sporných nehnuteľnosti
nerobí žiadne nároky.

Odporcovia v 4,7,8,11,13,16,23,24,25,26,27,29,31,32,36,37,41,43,53,54 a 68. rade písomne alebo

ústne uviedli, že sa k veci vyjadriť nevedia.

Odporcoviav45.-49.radeuviedli,žeuznávajúnároknavrhovateľa,dospornýchnehnuteľnostisinároky
nerobia.

Zástupca SPF sa vyjadril tak, že rozhodnutie ponechávajú na súde.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom,
ako aj oboznámením sa s celým spisovým materiálom.

Svedok K. B. na pojednávaní uviedol, že s navrhovateľom sa pozná už 30-rokov a niekedy chodieval
k nemu na rekreáciu do N.. V zime sa tu lyžoval, býval priamo v uvedenom domčeku. Videl, že bývalá
manželka p. B. sa v spornej záhrade starala o stromčeky so svojou matkou. Keď tam bol, vzadu bol
spadnutý plot a tento opravoval navrhovateľ s odporcom v 35) rade. Manželka navrhovateľa sa starala
asi v 80-tych rokoch o stromčeky, ktoré sú na spornej parcele, okopávala ich spolu, zbierala s matkou

úrodu.

K. S. na ohliadke uviedol, že je rodákom z N., ale 27-rokov pracoval v ČR, chodieval aj na N., poznal
rodičov p. B. a svokru p. B., ktorá v záhrade sadila stromčeky. Osobne jej tri stromčeky dal. Taktiež
pomáhal okolo roku 1980 opravovať plot p. B.. Osobne na vozíku doviezol pletivo, stĺpiky dávali B. P. so
Š. E.. Stromčeky v záhrade sadila dcéra p. B.. Majú asi 27 rokov.

Svedok Ján Holák na ohliadke uviedol, že 15-rokov chodil so sestrou p. B., pamätá si keď tu chodievali,
že predok spornej plochy užíval pán P., zadnú časť navrhovateľ. Boli tu stromčeky v troch radoch, o
ktoré sa starala svokra p. B., on ich okopával.

Svedkyňa K. B. na ohliadke uviedla, že je bývalou manželkou navrhovateľa, rozviedli sa v r. 1988.
Pamätá si, že so svojou matkou sadievala stromčeky do prednej časti smerom ku ceste. Matka sa starala

o stromčeky a mali tu aj kúsok záhrady na zeleninu. Raz tu bol zváľaný plot a ohrýzali zajace stromčeky,
vtedy sa plot opravil, navrhovateľ mal kúpiť pletivo, zrejme to opravovali spolu. Stromčeky boli nasadené
v zadnej časti záhrady. Taktiež sadili stromčeky aj z tej strany domu, ktorý patrí navrhovateľovi.

Svedkyňa I. B. dcéra navrhovateľa uviedla, že s otcom jazdila do záhrady pre jablka, ktoré zbierali v
zadnej časti. Bola tu asi l-krát za dva mesiace.

Svedok K. C. na pojednávaní uviedol, že obaja účastníci konania sú jeho susedia, bývajú na N., kde
začal stavať chalupu v roku XXXX, presťahoval sa v roku XXXX. Býva od nich asi 100 metrov. Keď
staval chalupu, užívala pozemky okolo ich domu I. P., z videnia poznal aj I. B., ona pozemky neužívala.
Navrhovateľa poznal aj pred rokom 1972 z videnia, z futbalu. Keď staval rodinný dom, každé ráno
chodieval pravidelne na stavbu, večer zo stavby, a nehnuteľnosť videl užívať len pani P., aj potom, keď

sa tam nasťahovali. Pani B. bývala v tomto dome od vrchnej strany, ale bola už stará, nevidel ju na
pozemkoch okolo domu. Záhrada sa nachádza za domom. Navrhovateľa videl len v nedeľu dvakrát nafutbale. Jeho rodičia mu povedali, že pani B. užíva pozemok od chalupy ku plotu široký asi 6 metrov.
Nevie sa vyjadriť k vlastníckym vzťahom. Pani B. G. záhrade pracovať nevidel.

Svedok K. J. na pojednávaní uviedol, že pozná oboch účastníkov konania, boli jeho susedia do roku

1990, potom sa odsťahoval do centra N.. Od domu účastníkov býval asi 100 metrov. Naďalej tam
navštevuje svoju matku, ktorá tam ostala bývať. Vyrastal na ihrisku, ktoré je hneď za plotom domu
účastníkovakochlapec,naspornompozemkuvždyvidellenpaniP.,odporcuv35.radeajehomanželku.
Pani B. mala v dome izbičku a predzáhradku pred domom, ku nej chodievali ako deti na žuvačky,
sedávala na lavičke pred domom. Na záhrade za domom pani B. nevidel. V rokoch 1970 - 1990 videl

navrhovateľa na pozemkoch asi jedenkrát do mesiaca, kedy žila pani B.. Stretli sa na futbale alebo na
ceste s navrhovateľom. Po smrti pani B. videl navrhovateľa len jedenkrát. Keď sa sťahoval, pani B. už
asi nežila. Dobre si ju pamätá z detstva, vždy ju videl sedieť na lavičke pred domom, vzadu v záhrade ju
nevidel. Vlastnícke vzťahy k domu mu nie sú známe. Nikdy nevidel navrhovateľa sadiť stromček alebo
opravovať plot. Ako dieťa býval na ihrisku každý deň, neskôr, keď chodil na strednú školu, bol tam asi
dvakrát do týždňa.

Zo spisu OS v Čadci RI 130/72 súd zistil, že N. B. B.. V. a navrhovateľ V. B. uzatvorili zaopatrovaciu
zmluvu spísanú vo forme notárskej zápisnice, na základe ktorej N. B. ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti
zapísanej v EN kat. územia N. parcele vedenej pod č. XXXX vykazovanej ako dom č. XXX o výmere 663
m2, ktorá je totožná s časťou parcele 46 vo vl.č. XXXX kat. územie N. a to domu v 1-ici darovala
uvedenú nehnuteľnosť, ktorá v prírode predstavuje polovicu domu, polovicu dvora a polovicu záhrady

za zaopatrovanie svojmu synovi V. B., ktorý jej do smrti poskytne primerané ubytovanie, stravovanie a
v prípade potreby očistenie. V druhej polovici domu zast. plochy a záhrady je spoluvlastníčkou jej dcéra
N. P..

Zo spisu OS v Čadci D 112/79 súd zistil, že na základe dedičského rozhodnutia D 112/79-10 zo dňa
28.6.1979 sa preberateľom dedičstva po neb. N. P. pozostávajúcej z 1-ice domu č. 138, 1-ice maštale,

1-ice humna a 1-ice zast. plochy parcele EN 5565 - dom č. XXX vo výmere 663 m2 vedeného na LV č.
XXX kat. územie N. určil dedič zo zákona B. P. s povinnosťou vyplatiť ostatným súrodencom ich zákonné
dedičské podiely.

Zo spisu N 463/93, Nz 401/93 súd zistil, že odporca v 35) rade B. P. vyhlásil pred notárkou JUDr.
Valériou Štetiarovou, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti kat. územie N. parcele KN č. 5783 - orná

pôda o výmere 894 m2. Vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudol titulom dedenia po matke
N. P. podľa D 112/79, ktorá nehnuteľnosť nadobudla v r. 1950 kúpou od pôvodných vlastníkov I. už v
reálne vydelenom stave. Nehnuteľnosť je doteraz užívaná v prírode pokojne a nerušene. Notárka vo
forme notárskej zápisnice N 463/93, Nz 401/93 mu na základe týchto vyhlásení spísala osvedčenie o
vlastníckom práve k nehnuteľnosti dňa 5.11.1993.

Súd sa ďalej oboznámil s výpismi z pozemkovej knihy pre kat. územie N., s pozemnoknižnými vložkami
č. 348, 349, 350, 351, 357 a 1364.

Z pkn vložky súd zistil, že parcela č. 46 je vedená pod A majetková podstata ako lúka Y. Š., pod ktorou
je poznámka RI 130/72 B1,2. Pod B vlastníctvo 1, 2 je v tejto pkn vložke vyznačené došlo 24. 2. 1950
z Čd 419. Podľa zápisnice spísanej v N. dňa 24. 2. 1950 č.j. NcI 741/50-3 zapisuje sa parcela MČ 46 -

lúka odpísaná zo zápisnice č. 350 t. knihy; zapisuje sa vlastnícke právo na základe skutočnej držby a
kúpy a) N. P., rod. B. 1/2-ica, b) N. B., B.. V. 1/2-ica (D 418/92).

Zo spisu Čd 419 zo zápisnice NcI.741/50 zo dňa 16. 3. 1950 súd zistil, že na Okresnom súde v
Čadci bola spísaná zápisnica ohľadne nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe kat. územia N.
v zápisniciach č. 348 a 350, pričom prítomní pri tom boli doterajší pozemnoknižní vlastníci Q. Š. A. R.

I., ktorí zastupovali aj svoje maloleté deti, a skutoční držitelia N. P., B.. B., a N. B., B.. V.. Zo zisteného
skutkového stavu vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe kat. územia N. G. zápisnicičíslo 348.A.IRČ35MČ.46, v zápisnici číslo 350.A.IRČ38.MČ46, a to podiely písané na meno H. Š., B..
N. dľa B:10.7, a na mená maloletých N. Š., J. Š., V. Š., A. Š., Z. I. A. N. I. dľa B:12/A-F, B:14/A-F, užívajú
žiadateľky pokojne a nerušene od roku 1945, teda viac ako 5 rokov, a tieto nadobudli od pozemnoknižnej

vlastníkov ústnou dočasnou kúpno-predajnou zmluvou ešte od pôvodného, teraz už nebohého pkn
vlastníka Q. Š.. Písomná zmluva vyhotovená nebola, nakoľko Q. Š. zomrel náhlou smrťou v roku 1945.
Podľa zisteného skutkového stavu treba vyššie uvedené podiely prepísať na skutočných držiteľov, a to
N. P. A. N. B., na každú v 1/2-ici. Z uznesenia Čd 419/50 zo dňa 20. 3. 1950 súd zistil, že bol povolený v
pozemkovej knihe katastrálne územie N. podľa zápisnice spísanej G. N. dňa 16. 3. 1950 č.j. NcI 741/50-3

zápisvlastníckehoprávanazákladeskutočnejdržbyakúpynaN.P.,B..B., v1/2-ici,N.B.,B..V.v1/2-ici.
Z toho istého spisu z obecného svedectva Miestneho národného výboru pod číslom 37/1950 zo dňa 16.
3. 1959 vyplýva, že MNV v N. hodnoverne potvrdil a dosvedčil, že vyššieuvedené nehnuteľnosti užívajú
pokojne a nerušene N. P. a N. B. viac ako 5 rokov. Tieto nadobudli od pozemnoknižných spoluvlastníkov
ústnou kúpnopredajnou zmluvou. Svedectvo sa vydáva ku žiadosti o vpis vlastníckeho práva na základe
skutočnej držby.

Zo zápisu o majetkovom vysporiadaní parcele č. 5783 spísaného G. N. dňa 23.9.1993 Z. I. súd zistil, že
podpísaný Z. I. splnomocnený ostatnými vlastníkmi parcele č. 5783 a to N. E., V. J., A. Š., N. C., J. I.
súhlasia s tým, že majiteľom parcele K. B. P.. Uvedenú parcelu užívali výlučne rodičia B. P. od r. 1950 až
do r. 1978. Po ich smrti naďalej tento pozemok samostatne užíval syn B. P.. Parcela bola vysporiadaná
kúpou medzi rodičmi menovaného B. P. a Š. I. v zast. vlastníkov tejto parcele.

Z identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra Čadca dňa 4.2.2009 súd zistil, že parcela KN XXXX
pozostáva z časti parciel 5565, 5536/1, 5557/3, výmera nie je uvedená. Parcela je označená ako orná
pôda o výmere 894 m2. Parcela KN XXXX pozostáva z časti 5565. Ide o dom č. XXX spolu so zast.
plochou o výmere 343 m2. Parcela KN 5784 pozostáva z časti EN parcely 5565. Ide o zast. plochu o
výmere 131 m2.

Z výpisu z LV č. 247 kat. územie N. súd zistil, že vlastníkmi parcele XXXX A. XXXX, ako aj domu č. súp.
XXX sú V. B. v 1-ici A. B. P. G. 1.-Q..

Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že vlastníkom parcele KN XXXX o výmere 894 m2 je B. P. na základe
osvedčenia Nz 401/93.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 134 ods. l) OZ oprávnený držiteľ sa stal vlastníkom vecí, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
3-rokoch ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10-rokov ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 129 ods. l) OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 130 ods. l) OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Vydržanie je osobitný originárny spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení
zákonom stanovených predpokladov, ktorými sú: titul nadobudnutia vlastníckeho práva, spôsobilý
predmet vydržania, oprávnená a dobromyseľná držba počas celej zákonom stanovenej doby, čo v

prípade nehnuteľnosti je 10-rokov. Navrhovateľ uviedol, že spoluvlastníctvo v podiele 1/2-ice k spornej
parcele nadobudol titulom vydržania podľa § 134 ods. l) súčasne platného OZ, pretože od r. 1971 užíval
spornú parcelu ako spoluvlastník v dobrej viere pokojne, nerušene a dobromyseľne s vedomím, že ju
nadobudol do spoluvlastníctva zaopatrovacou zmluvou od svojej matky N. B. rod. V.. Súd preto skúmalsplnenie podmienok podľa § 134 OZ na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním u navrhovateľa.
Z výpisu z listu vlastníctva č. 247 mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporca v 35) rade sú
spoluvlastníkmi každý v 1/2-ici parciel KN XXXX, XXXX a domu č. XXX postaveného na parcele R.

XXXX a to navrhovateľ na základe zaopatrovacej zmluvy č. RI 130/72 a odporca na základe rozhodnutia
D 112/79. Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX mal súd preukázané, že odporca v 35) rade je výlučným
vlastníkom parcele KN XXXX o výmere 894 m2 na základe osvedčenia NZ 401/93.

Navrhovateľ svojim návrhom žiadal, aby súd určil, že parcela KN - C XXXX - orná pôda o výmere 894
m2 zapísaná na LV č. XXXX patrí do jeho podielového spoluvlastníctva v podiele 1-ice a to na základe

zaopatrovacej zmluvy spísanej na Štátnom notárstve v Čadci pod č. N 1060/71, Nz 1146/71, ktorá bola
registrovaná Štátnym notárstvom v Čadci pod č. RI 130/72, na základe ktorej mala navrhovateľovi
jeho matka N. B. dať za zaopatrovanie polovicu nehnuteľnosti, ktorých je spoluvlastníčkou a to: parcela
EN XXXX vykazovanej ako dom čís. súp. XXX o výmere 663 m2, ktorá je totožná s časťou parcele
46 vo vl. č. 1346 kat. územie N.. Medzi účastníkmi bolo sporné, či predmetom prevodu vlastníckeho
práva pod pojmom „záhrady“ v tejto zmluve bola tá časť pozemku, ktorej v súčasnosti zodpovedá KNC

parcela č. XXXX W. výmere 894 m2, alebo tomuto pojmu zodpovedá iná časť pozemku. Túto skutočnosť
nariadil skúmať aj krajský súd, a zároveň zistiť, či v čase vykonania zaopatrovacej zmluvy bola N. B.
spoluvlastníčkou „záhrady“, a teda, či navrhovateľ na základe tohto právneho úkonu je oprávneným
držiteľom so zreteľom ku všetkým okolnostiam je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí.

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žespornáparcelazodpovedápknparceleč.46vedená

v pkn vložke 1364. Súd mal preukázané zo spisu Čd a zo zápisnice NcI 741/50 zo dňa 16. 3. 1950,
že skutočnými držiteľmi sporného pozemku boli N. P. A. N. B., ktoré ho pokojne a nerušene užívali od
roku 1945, nadobudli ho ústnou dočasnou kúpnopredajnou zmluvou od pôvodného vlastníka, neb. Q.
Š.. Písomná zmluva vyhotovená nebola, nakoľko zomrel náhlou smrťou v roku 1945. Uvedené podiely
preto treba prepísať na skutočné držiteľky, a na základe skutočnej držby a kúpy bol povolený zápis v

pozemkovej knihe na skutočné držiteľky, na každú v 1/2-ici.

Teda z vykonaného dokazovania súd jednoznačne dospel k záveru, že v čase vykonania úkonu
zaopatrovacej zmluvy RI 130/72 bola N. B. spoluvlastníčkou „záhrady“. Jednoznačne bola teda
oprávnená darovať, a darovala navrhovateľovi zaopatrovacou zmluvou spísanou na Štátnom notárstve
v Čadci pod číslom 1060/71 Nz 1146/71, registrovanou pod číslom RI 130/72, polovicu rodinného domu,

zastavanej plochy pod domom, dvora, ako aj záhrady. Ďalšou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností
v podiele 1/2-ica bola sestra navrhovateľa a matka odporcu v 35. rade N. P., čo v samotnej zmluve
skonštatovala aj N. B.. Teda titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je zaopatrovacia zmluva RI
130/72, na základe ktorej od roku 1971 užíval navrhovateľ spoločne so svojou sestrou N. P. tieto
pozemky v dobrej viere, pokojne, nerušene a dobromyseľne, s vedomím, že každý je vlastníkom 1/2-ice.

Navrhovateľa v užívaní pozemkov nikto nerušil, až pokiaľ si odporca osvedčením N 463/93 Nz 401/93
spísaným pred notárkou JUDr. Valériou Štetiarovou nedal osvedčiť vlastnícke právo k celej parcele KN
č. XXXX o výmere 894 m2, ktorú mal podľa tohto osvedčenia zo dňa 5.11.1993 nadobudnúť dedením po
matke N. P. podľa D 112/79, ktorá ju mala nadobudnúť v B. XXXX kúpou od pôvodných vlastníkov I. už
v reálne vydelenom stave. Uvedené skutočnosti boli v konaní preukázané ako nepravdivé, ako matka

navrhovateľa, tak aj matka odporcu nadobudli tieto nehnuteľnosti podľa Čd od pôvodného vlastníka Q.
Š., a na základe skutočnej držby a kúpy boli zapísané aj do pozemkovej knihy do pozemnoknižnej vložky
XXXX R.aždá v 1/2-ici. Pokiaľ v konaní poukazovali obaja právni zástupcovia na výpoveď svedkov, kedy
právny zástupca navrhovateľa poukázal najmä na svedkov ktorí vypovedali, že sporný pozemok bol
užívaný spoločne, kým naopak, právny zástupca odporcu poukazoval na výpoveď svedkov, ktorí uviedli,

že pozemok výlučne užíval odporca, predtým jeho matka, súd poukazuje na to, že väčšina svedkov sa
vyjadrovala len k užívaniu tejto nehnuteľnosti, t.j. koho videli, resp. nevideli pracovať v záhrade, a pokiaľ
aj svedkovia uviedli, že nevideli v záhrade pracovať matku navrhovateľa N. B., súd poukazuje na to, že
tátoužvčasespísaniazaopatrovacejzmluvybolastará,užtoutozaopatrovacouzmluvousizabezpečila,
aby jej syn poskytol do smrti primerané ubytovanie, stravovanie, v prípade potreby aj očistenie, takže

už v čase vykonania tohto úkonu, ako aj v ďalších rokoch, nebola schopná v tejto záhrade pracovať.
Toto vyplýva aj z výovede svedka K. J., ktorý uviedol, že ako malý chlapec si ju pamätá ako starú pani,
ktorá už sedela len na lavičke pred domom, a dávala im žuvačky. Avšak pôvodný účastník konania
Z. I., od ktorého rodičov mala podľa osvedčenia nadobudnúť spornú parcelu N. P., uviedol, že jehorodičia vlastnili v záhrade len určitý podiel, ktorý odpredali rodičom odporcu, a to len časť záhrady -
parcely KN XXXX, ktorú jeho rodičia užívali, a ďalšie pozemky patrili jeho súrodencom a sesterniciam.
Taktiež odporca v 33. rade, nevlastný brat odporcu, sa na pojednávaní vyjadril tak, že záhradu užívali

ako oni (P.), tak aj B.. Taktiež ďalší svedkovia K. B., K. S., K. J., K. B., I. B. v konaní vypovedali, že
navrhovateľ užíval túto záhradu. Pokiaľ aj navrhovateľa nebolo v tejto záhrade často vidieť, je to logické,
pretože býva v Č. B., avšak je jednoznačné, že z dôvodu, že uvedenú nehnuteľnosť užíval menej často
ako odporca, ktorý priamo v dome číslo XXX býva, nemožno z tohto dôvodu navrhovateľa zbaviť jeho
spoluvlastníckeho práva.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel jednoznačne k názoru, že navrhovateľ preukázal
naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., preukázal, že je podielovým spoluvlastníkom
parcely KNC č. 5783 - orná pôda o výmere 894 m2 v 1/2-ici, ktorú nadobudol vydržaním podľa § 134
Občianskeho zákonníka, a preto súd jeho návrhu vyhovel v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.