Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/309/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112204048
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112204048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.

Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
v Piešťanoch na Teplickej č. 147, IČO: 36 234 176, proti žalovanej T. X., bývajúcej na I. B. Č.. X v W., o
zaplatenie 9.245,53 € s prísl. a trov konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
I, č.k. 19C 115/2012-33 zo dňa 12.4.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 5.239,86 € s 8,76% úrokom
z omeškania ročne od 23.9.2009 do zaplatenia, sumu 3,32 € s tým, že povoľuje žalovanej splácať

dlžnú čiastku v mesačných splátkach vo výške 25 € so splatnosťou do 30. dňa v kalendárnom mesiaci
počnúc právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci uzatvorili
v roku 2008 písomnú úverovú zmluvu, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, preto sa v prvom rade riadi
ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom úvere a ďalej ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách
podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaná, ktorá čerpala od žalobcu poskytnutý úver a zaviazala sa
ho splácať v dojednaných mesačných splátkach ku dňu rozhodnutia v dôsledku toho, že od apríla

2009 prestala uhrádzať splátky úveru, dlhuje na poskytnutom úvere celkovú dlžnú čiastku 5.239,86
€. Z toho dôvodu ju súd zaviazal k náhrade tejto čiastky a tiež na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 8,76% ročne, t.j. prepočet uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 0,024% denne od
žalobcom požadovaného dátumu 23.9.2009. V prevyšujúcej časti však žalobu zamietol o zaplatenie
sumy 3.965,44 €, sumy 6,64 €, 20,18 €, 10,09 € a sumy 36,91 €, ktoré súd posúdil ako uplatňované
zmluvné pokuty podľa Hl. 6 § 6 ÚZP, Hl. 14 § 3 ÚZP. Takto upravené zmluvné pokuty súd nepovažoval
za platne dojednané z dôvodu absencie písomnej formy ich dojednania. Dojednanie zmluvnej pokuty

ako inštitútu záväzkového vzťahu si vyžaduje predovšetkým prejav vôle oboch zúčastnených strán,
konsenzus v prejavených vôľach, pričom pokiaľ zmluvná pokuta mala byť upravená výlučne v zmluvných
podmienkach, na ktoré zmluva, hoci písomne dojednaná iba odkazuje, je iba ťažko si predstaviť,
že by dodávateľ ako tá zmluvná strana, ktorá vopred naformulovala a pripravila tieto podmienky
osobitne vyjednala, resp. dohodla s druhou zmluvnou stranou ako spotrebiteľom dojednania zmluvnej
pokuty za konkrétnych podmienok. Pokiaľ spotrebiteľka chcela uzatvoriť s dodávateľom zmluvu,
automaticky musela pristúpiť aj k zmluvným podmienkam, dokonca spravidla bez znalostí ich obsahu,čo potvrdila aj žalovaná. Odhliadnuc od uvedeného však ani prípadná skutočnosť, že by spotrebiteľ
sa reálne oboznámil s celým obsahom všeobecných podmienok ešte nepostačuje na to, aby došlo
k písomnému dojednaniu zmluvnej pokuty, pretože pre dodržanie písomnej formy sa vyžaduje, aby

príslušné dojednanie bolo súčasne podpísané, pretože podľa § 40 ods. 1 OZ platí, že písomný právny
úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť
ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Toto vyplýva aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR z 11.12.2012, sp.zn. 3 Cdo 235/2011. Preto podľa súdu prvého stupňa v úverových
zmluvných podmienkach upravené zmluvné pokuty z vyššie uvedených dôvodov nie sú dojednané

v písomnej forme a sú preto neplatné. Odhliadnuc od uvedeného uplatňované zmluvné pokuty súd
považuje za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, a to minimálne vo
vzťahu k zmluvnej pokute uplatňovanej vo výške 3.965,44 €. Okrem toho takto uplatňovaná zmluvná
pokuta predstavuje tzv. ušlé úroky 24,68% ročne, je tiež v rozpore s ustanovením § 3a nar. vl. č. 87/1995
Z.z.vzneníneskoršíchzmienapredpisov.Pretovčastiuplatňovanejzmluvnejpokutyžalobuzamietol.O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože úspech žalobcu v tomto konaní zodpovedá

jeho neúspechu, preto žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanej povolil dlžnú
čiastku splácať v mesačných splátkach po 25 € do 25. dňa v mesiaci a pri stanovení výšky splátok
vychádzal jednak z majetkových pomerov žalovanej a tiež zo zistenia, že zástupca žalobcu neuviedol
žiadne konkrétne skutočnosti o tom, že by takáto výška mala mať negatívny dopad na majetkové pomery
žalobcu, pritom prihliadol aj na výšku dlžnej čiastky.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a
rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podal včas odvolanie žalobca.
V tejto časti žiadal zmeniť napadnutý rozsudok, žalobe v celom rozsahu vyhovieť, prípadne v tejto časti
zrušiť vec a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a žiadal priznať náhradu trov prvostupňového a
odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa, ktorý

považoval uplatňované zmluvné pokuty ako pokuty, ktoré neboli dojednané v súlade s § 544 ods. 1 a
ods. 2 OZ a tiež z dôvodu, že boli uplatňované v rozpore s ustanoveniami OZ na ochranu spotrebiteľa.
Podľa odvolateľa suma 3.965,44 € v splátkovom kalendári uvedená ako pokuta vznikla z dôvodu, že
odporca nesplácal úver v pravidelných mesačných splátkach a celý dlh sa stal preto zročným. Preto
nie je možné pokutu predčasného splatenia úveru považovať za sankciu, resp. za inštitút zmluvnej

pokuty, pretože ide o vyčíslenie ušlého úroku, ktorý by bol pri riadnom splácaní započítaný v mesačných
splátkach. Žalobca si zamietnutou sumou uplatňoval iba to, čo mu v zmysle zákona patrí, a to úrok,
t.j. odplata za poskytnutý úver, pretože je nepochybné, že uzavretý záväzkový vzťah so žalovanou
bol odplatným právnym vzťahom. Štát prostredníctvom súdnej moci nemôže za spotrebiteľa suplovať
jeho rozhodovací proces a rozhodovať, ktoré ponuky sa môžu dostať do jeho dispozície a ktoré nie sú

vhodné z hľadiska ich domnelej výhodnosti z pohľadu neosobného štátu. Spotrebiteľ má právo sa sám
rozhodnúť, či daný produkt alebo ponuku využije a v prípade, že áno, je zodpovedný za svoje konanie.
Výšku úrokov, ktorá je cenou plnenia, nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 53
ods. 1 OZ. Úverové podmienky sú pripojené k samotnej úverovej zmluve, a preto je potrebné vyvodiť
záver, že sú súčasťou zmluvy v písomnej forme, preto záver o tom, že neboli ustanovenia o zmluvnej

pokute dojednané písomne, nemožno považovať za správny.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na § 53 ods. 1 OZ a domnieva sa, že výška úrokov je
neprimerane vysoká, až zavádza k neoprávnenému obohateniu, nakoľko za požičaných 4.979,9 € je
ušlý úrok 3.965,44 €, čo nie je rovnováha medzi účastníkmi.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania

preskúmal rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a dospel k záveru,
že neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd sa v tomto prípade v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a na doplnenie len uvádza, že z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podanie žalobcu nemožno
požadovať za dôvodne podané, pretože súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní
použil správny právny predpis a správne ho aj na daný skutkový stav aplikoval. Súd prvého stupňa
správne skúmal platnosť zmluvnej pokuty a dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola žalobcom na
predtlači vopred sformulovaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, je zo strany žalobcu ľahko zneužiteľná a objektívne spôsobilá poškodiť
spotrebiteľa, preto ju určil podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/ O za absolútne neplatnú, prihliadnuc pritom
na neprimeranosť zmluvnej pokuty vzhľadom na výšku a význam zabezpečovacej povinnosti. Za tohto
stavu a právneho posúdenia, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, ďalšie dôvody uvedené v odvolaní sa
stali nepodstatnými, preto sa odvolací súd nimi nezaoberal a potvrdil v napadnutej časti prvostupňový
rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

V odvolacom konaní odvolateľ nemal úspech a žalovanej trovy nevznikli, preto odvolací súd podľa § 142
ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom
nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.