Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/241/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709201806
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8709201806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu Orange Slovensko a. s.,
Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270 proti žalovanému L. K., trvale bytom K. XXXX/X, P., toho času
J. na výkon väzby a J. na výkon trestu odňatia slobody P., M.. O. 1, P., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného Občianske združenie STOP ÚŽERE, Rampová 5/3335, Košice, o zaplatenie
499,58 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.
k. 12C/88/2013-69 zo dňa 13. 06. 2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi, vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 167,64 Eur
spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 26. 04. 2007 do zaplatenia, všetko v lehote
troch dní odo právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov, obsah
pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z. z., ďalej ust. § 39, § 52, § 53, §
54 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 420, § 442, § 517, § 544 Občianskeho zákonníka a uviedol, že
žalobu žalobcu považoval za dôvodnú len sčasti. Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu

zmluvyopripojení,nazákladektorejbolivmesiacochdecember2006-február2007poskytovanéslužby
mobilnej komunikácie. Za poskytnuté služby žalovaný v stanovenej lehote splatnosti nezaplatil, preto je
povinný žalobcovi uhradiť vyúčtované istiny vo výške 167,64 Eur. V tejto časti súd prvého stupňa žalobe
vyhovel. Súčasťou priznanej istiny priznal aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,5 % s poukazom
na ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. z dôvodu omeškania
žalovaného s plnením peňažného záväzku.

K obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že služby mobilnej komunikácie boli v žalovanom období
poskytované podľa vzájomnej dohody inej osobe, nie je dôvodná. V zmluvnom vzťahu so žalobcom

až do jeho ukončenia bol žalovaný, ktorý bol povinný uhrádzať náklady spojené s poskytovaním
služieb, prípadne zmluvný vzťah ukončiť. Pokiaľ služby boli preukázateľne poukazované inej osobe,
môže sa žalovaný domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody predstavujúcej aj
vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb vo vzťahu k inej fyzickej osobe. V tejto súvislosti súd poukázalna výpovede svedka E. E., ktorý potvrdil, že chcel manželke žalovaného pomôcť, a preto telefón so
službami žalobcu používal až do doby skončenia paušálu. Neskôr však z dôvodu nepriaznivej finančnej
situácie platby prestal poukazovať. O tejto skutočnosti však žalovaného informoval s tým, že poukázal

na to, že voči nemu bola vedená exekúcia na vymáhanie pohľadávky vo výške 2 000 - 3 000 Eur. Poprel,
žeby so žalovaným uzavrel ústnu alebo písomnú dohodu o tom, že bude telefón užívať a uhrádzať
splátky. Túto skutočnosť potvrdila svedkyňa R. K., ktorá uviedla, že pri návšteve žalovaného vo väzbe
sa žalovaný s jej bratom E. E. dohodli, že mobilný telefón od spoločnosti Orange bude užívať E. E., ktorý
bude uhrádzať aj faktúry za poskytované služby.

Vo vzťahu k uplatnenej istine 331,94 Eur z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá mala v rámci
uhradzovacej funkcie plniť ako paušalizovanú náhradu škody, súd poukázal na to, že dojednanie o
zmluvnej pokute v dodatku zmluvy o pripojení uzavretej dňa 04. 09. 2006 v programe Paušál 25 +
SMS, bol odpredaný žalovanému za zvýhodnenú kúpnu cenu mobilný telefón značky Motorola 235
vo výške 490 Sk. V prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka sa strany dohodli na zaplatení
zmluvnej pokuty vo výške 10 000 Sk, t. j. 331,94 Eur, pričom doba viazanosti bola dojednaná na

24 mesiacov. V tejto časti dojednanie zmluvnej pokuty súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho vzťahu.
Podmienky, za ktorých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách týmto poškodzujú
spotrebiteľa a spôsobuje nielenže hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej
zmluvnej strany, ale aj negatívne ovplyvňuje dôveru spotrebiteľom voči štandardizovaným produktom na

trhu.Súduviedol,ženemožnozohľadniťani poskytnutýbenefitzostranyžalobcuspočívajúcivodpredaji
koncového zariadenia mobilného telefónu za kúpnu cenu značne oveľa nižšiu oproti všeobecnej
kúpnej cene koncového zariadenia. Poskytnutie takéhoto benefitu je taktikou obchodnej politiky v
spoločnosti a nemá žiadnu príčinnú súvislosť s predmetom sporu. Žalobcom koncipovaná zmluvná
pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca

vôľa a subjektívny postoj strán. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa ustanovenia o zmluvnej pokute
vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú zo zákona neplatné, a preto nemohol žalobcovi
v prevyšujúcej časti uplatnený nárok priznať, a preto ho zamietol. Vo vzťahu k prekvalifikovaniu
uplatneného nároku na náhradu škody súd ďalej uviedol, že žalobca bol povinný preukázať splnenie
zákonných podmienok pre aplikáciu ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri preukázaní takéhoto

nároku, čo do porušenia právnej povinnosti škody, príčinnej súvislosti by mu vznikol nárok na uplatnenie
skutočnej škody, ktorá sa uhrádza v peniazoch. Uzavretie kúpnej zmluvy za zvýhodnených podmienok
nie je možné samo o sebe považovať za porušenie právnej povinnosti, v dôsledku čoho už z tohto
dôvodu je nárok žalobcu na náhradu škody nedôvodný a nepreukázaný. Z tohto dôvodu preto v tejto
časti súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu
trov konania účastníkom nepriznal.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal vyhovujúci výrok.
Poukázal na to, že jeho bývalá manželka sama priznala, že telefón po jeho vzatí do väzby používal jej
brat E. E. po dohode s ňou, ktorý sa zaviazal aj splácať faktúru. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a

vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a k zaplateniu zaviazať E. E..

Žalobca sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Podaním zo dňa 06. 09. 2013 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník Občianske združenie
STOP ÚŽERE, Rampová 5/3335, Košice. Z tohto dôvodu odvolací súd uviedol vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného v záhlaví rozhodnutia.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, akoaj internetovej stránke od 09. 05. 2014 (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti vyhovujúcemu výroku nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

Je nesporné, že právny vzťah vznikol medzi účastníkmi konania a nie žalobcom a inou fyzickou osobou.
Práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení uzavretej medzi účastníkmi dňa 04. 09. 2006
sa však vzťahovali na žalovaného, nie na inú fyzickú osobu, a preto nie je možné na tieto tvrdené
skutočnosti prihliadať. Súd prvého stupňa správne vo vzťahu k týmto skutočnostiam poučil žalovaného,
že má právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody predstavujúcej
vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb. Namietané nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho

vyhodnotenia dôkazov žalovaným, preto nebolo opodstatnené.

Hodnotenie dôkazov je vecou súdu. Nie je porušením práva účastníka na súdnu ochranu, iné hodnotenie
dôkazov ako podľa názoru účastníka, ktorý dôkaz navrhol vykonať.

Ztýchtodôvodovodvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudokvovyhovujúcomvýrokuavovýrokuotrovách
konania ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní, ktorému náhrada trov odvolacieho
konania priznaná nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s ust. § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.).

Vedľajší účastník na strane žalovaného v odvolacom konaní úspešný nebol, ani návrh na priznanie

náhrady trov odvolacieho konania si nepredložil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.