Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/236/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206550
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812206550.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudkýň JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r.
o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému B. E., bytom J. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká č. 16, Prešov, IČO: 42
176 778, právne zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie
2 404,70 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k. 10C/335/2012-82 zo dňa 19. 08. 2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Odmieta odvolanie žalovaného.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 130,87 Eur na účet JUDr. Ambróza Motyku do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, ktorou sa domáhal zaplatenia
2 404,70 Eur pozostávajúcej z istiny 1651,13 Eur, riadneho úroku vo výške 13,49 Eur, úroku z
omeškania vo výške 740,08 Eur spolu s 7,5 % úrokom z omeškania z 1651,13 Eur od 05. 11.
2009 do zaplatenia. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uložil žalobcovi povinnosť nahradiť

vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 489,01 Eur.

V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, stanovisko účastníkov, vznesenú námietku premlčania
vedľajším účastníkom, obsah pripojených listinných dôkazov, a to zmluvy uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a žalovaným dňa 14. 09. 2005 o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ako aj všeobecné obchodné podmienky účinné od 01. 08. 2012,
ďalejpoukázalnaobsahdohodyouzavretísplátkovéhokalendáraouznanízáväzku,ktorábolauzavretá
dňa 21. 01. 2011 medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade vo vzťahu najmä na čl. 2 dohody, ohľadne
uznania záväzku, čo do právneho základu a výšky ohľadne istiny vo výške 1 651,13 Eur, ako aj o

vyhlásení týkajúceho sa o vedomosti žalovaného o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom sa zaoberal dôvodnosťou tejto námietky a dospelk záveru, že na základe zmluvy o splátkovom úvere a následne zmluvy o postúpení pohľadávky na
žalobcu bolo postúpenie vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a
preto aktívna legitimácia žalobcu v konaní je daná.

Súd prvého stupňa na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia zákona č. 634/1992 Z. z., o ochrane
spotrebiteľa účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a považoval uzavretú zmluvu za zmluvu
spotrebiteľskú s poukazom aj na ust. § 52 a nasl., Občianskeho zákonníka i napriek tomu, že bola
zmluva uzavretá podľa ust. § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Súd poukázal na to, že ochrana práv
spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného

formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, používa sa vo viacerých prípadoch, v ktorých
spotrebiteľ obsah zmluvy nemôže ovplyvniť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný uznal
záväzok dňa 21. 01. 2011 v dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. Pri závere
o tom, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský je potrebné aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie
zmluvy aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy, a preto súd sa zaoberal, či k uznaniu
dlhu žalovaným došlo v čase, keď dlh ešte nebol premlčaný. Súd s poukazom aj na čl. 3 smernice Rady

93/13/EHS z 05. 04. 1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádzal z toho, že
zmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutásapovažujezanekalú,lebospôsobujeznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, t. j. v neprospech spotrebiteľa. Následne
citoval ust. § 558 Občianskeho zákonníka a uviedol, že prehlásenie žalovaného o vedomosti premlčania
dlhu, tak ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.

01. 2011, nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu v zmysle ust. § 558 Občianskeho
zákonníka.Pohľadávkažalobcubolazosplatnenáautomatickydňa15.10.2008,apretosúdurčilzačatie
plynutia lehoty deň nasledujúci, t. j. 16. 10. 2008, ktorá lehota uplynula dňa 16. 10. 2011. Žaloba bola
podaná dňa 28. 06. 2012, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby, a preto súd prvého stupňa žalobu
zamietol.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaného súd priznal náhradu trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 489,01 Eur, ktoré špecifikoval.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nedostatočne zistený

skutkový stav, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na ust. § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktoré ustanovenie nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu.
Uznanie práva podľa ust. § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s
inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Podpísaním dohody došlo k začatiu
plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, a teda právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý

predpokladá predmetné ustanovenie, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok
plynutia novej v tomto prípade nenastal. Podľa jeho názoru v čase podpisu dohody o uznaní záväzku
pohľadávka žalobcu nebola premlčaná. Namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazov. Poukázal na
to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje hranice a nemožno ju v žiadnom prípade chápať ako
ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Nesúhlasil s právnym posúdením veci, ako

aj nesúhlasil s priznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktoré nepovažoval za účelne
uplatnené. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov v rámci Slovenskej republiky jednak vo vzťahu k veci
samej, ako aj namietanému výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Navrhol
zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov celého konania, ktoré špecifikoval.

Vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že uznanie
záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok čo do dôvodu a výšky. Pre
posúdenie jeho platnosti je potrebné aplikovať ust. § 34 a nasl., Občianskeho zákonníka. Posudzujúc
platnosť tohto právneho úkonu, obsah dohody je v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti
taktiež poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Vo vzťahu k námietke o priznaní náhrady

trovkonanianepovažovaltútonámietkuzadôvodnú.Zdôraznil,žeprávevznesenienámietkypremlčania
malo za následok zamietnutie žaloby, a preto pôsobenie vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa jedostatočne účinným prostriedkom ako zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské práva. Navrhol
potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Podaním zo dňa 08. 11. 2013 podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Uviedol, že sa proti rozsudku

odvoláva,žepoberáinvalidnýdôchodokamánízkypríjem,apretožiadal,abymubolovyhovenésplácať
dlh v 10 Eurových mesačných splátkach.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Pri skúmaní podmienok odvolacieho konania odvolací súd zistil, že žalovaný podal proti rozsudku
odvolanie, z obsahu ktorého vyplýva, že žiada o povolenie splátok. Napadnutým rozsudkom však
žalovanému nebola uložená povinnosť zaplatiť žalovanú istinu, ale bolo rozhodnuté v jeho prospech.
Navyše žalovaný prevzal napadnutý rozsudok dňa 26. 09. 2013, zákonná 15-dňová lehota na podanie

odvolania uplynula dňa 11. 10. 2013 a odvolanie bolo podané dňa 08. 11. 2013.

Podľa ust. § 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré

bolo podané oneskorene.

Z dôvodu oneskorene podaného odvolania žalovaným, odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného
postupom podľa § 218 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku. Navyše odvolací súd
poukazuje na to, že napadnutým rozhodnutím nebola uložená žalovanému žiadna povinnosť, a preto
žalovaný v danom prípade nebol ani procesne legitimovaný na podanie odvolania z dôvodu, že pre

odvolacie konanie platí zásada, že právo podať odvolanie prináleží len tomu účastníkovi, ktorému bola
rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma. Napadnutým rozhodnutím bola žaloba zamietnutá v prospech
žalovaného. Vzhľadom k tomu však, že odvolanie bolo podané oneskorene, odvolací súd postupom
podľa § 218 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, odmietol odvolanie ako oneskorene
podané, ale na jeho podanie nebol ani žalovaný oprávnený, čo je taktiež dôvod na odmietnutie odvolania

postupom podľa § 218 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého
rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre
posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania v súlade so zásadou hospodárnosti konania.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia vo veci samej. Namietané

nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd nepovažoval za
opodstatnené.Hodnotenie dôkazov je vecou súdu nie účastníkov konania. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil
obsah pripojených listinných dôkazov vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, skúmal, či uplatnený
nárok žalobcom je uplatnený včas. Právny vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský, t. j. aj obsah zmluvy

v zmysle ust. § 54 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, zmluvy o splátkovom úvere, vrátane dohody
o uznaní záväzku, o splátkovom kalendári a uznaní záväzku v prospech spotrebiteľa, lebo sa jedná
o štandardné formulárové zmluvy, ktorých obsah spotrebiteľ - žalovaný ovplyvniť nemohol, a preto
pri posudzovaní obsahu súd prihliada na obsah zmluvy, ktorý je v prospech spotrebiteľa. Z dohody
o uzavretí splátkového kalendára, uznaní záväzku č. XXXXXXX zo dňa 21. 01. 2011 (č. l. 10 spisu)

vyplýva, že sa jedná o formulárový typ dohody, ktorý žalobca používa vo viacerých prípadoch, pričom
text dohody je vopred pripravený bez možnosti ovplyvniť jeho obsah. Žalovaný nemá možnosť na výber,
má možnosť len obsah dohody prijať a dohodu podpísať. Pri zosplatnení pohľadávky k 15. 10. 2008
a dátumu uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 21. 01. 2011 je
zrejmé, že v čase uzavretia tejto dohody dlh ešte nebol premlčaný, a preto súd prvého stupňa správne
vychádzal z toho, že nenastali účinky uznania premlčaného dlhu vyplývajúce z ust. § 558 Občianskeho

zákonníka. Súd prvého stupňa správne zamietol žalobu z dôvodu premlčaného nároku ku dňu podania
žaloby 28. 06. 2012. Všeobecná objektívna premlčacia lehota uplynula dňa 16. 10. 2011.

Ani namietanú priznanú náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd nepovažoval za
opodstatnenú. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevylučujú, aby vedľajšiemu účastníkovi,
ktorývystupujenazákladeosobitnéhoprávnehopredpisuzaúčelomochranyprávspotrebiteľa(§93ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku), aby nemohol byť zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov,
a aby nemal nárok na náhradu trov konania v prípade úspechu účastníka. S poukazom na ust. § 93 ods.
4 Občianskeho súdneho poriadku, vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti, t.zn., že má aj v
prípade úspechu v spore právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa správne preto náhradu trov
konania vedľajšiemu účastníkovi z titulu trov právneho zastúpenia priznal, lebo v konaní bol úspešný (§

142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Právo na právneho zástupcu nemožno uprieť žiadnemu z
účastníkov sporového konania, pričom v zmysle ust. § 137 Občianskeho súdneho poriadku, za trovy
konania sa považuje aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní
podľa osobitného predpisu. Ani túto námietku preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. §

219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, vrátane náhrady trov konania.

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol vo vzťahu k žalovanému tak, že mu
náhradu trov nepriznal z dôvodu, že návrh na priznanie predložený nebol i napriek úspechu v odvolacom
konaní vo vzťahu k veci samej (§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania

podľa § 224 ods. 1 a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní (§ 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku). Bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a
to písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 101,25 Eur, vychádzajúc z hodnoty sporu 2 404,70 Eur
(§ 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

citovanej vyhlášky). Súčasťou priznanej náhrady je náhrada režijného paušálu vo výške 7,81 Eur (§
16 ods. 3 citovanej vyhlášky), ako aj daň z pridanej hodnoty zo sumy 109,06 Eur, t. j. v sume 21,81
Eur, lebo právny zástupca vedľajšieho účastníka preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty, a
to vydaným osvedčením pre daň z pridanej hodnoty vydaným Daňovým úradom Stropkov dňa 02. 06.
2011, ev. č. pre daň SK XXXXXXXXXX (v spise na č. l. 45, § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.). Celkom z

titulu náhrady trov odvolacieho konania bola priznaná náhrada vo výške 130,87 Eur, k zaplateniu ktorej
odvolací súd zaviazal žalobcu, ktorý v odvolacom konaní nebol úspešný. Povinnosť žalobcu nahradiť
žalovanému, resp. vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia vyplýva z
ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.