Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Valéria Kleinová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/15/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510226478
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510226478.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátuMgr.IngridDegmovejPospíšilovejaJUDr.MichaelyFrimmelovejvprávnejvecinavrhovateľov:X/
U. Z.Á., C.. U., W.. XX.XX.XXXX, F. A. XXXX/X, F., X/ K.. U.C. Z., W.. X.X.XXXX, T. Y. L. C., Č. C., obaja
zastúpení advokátom JUDr. Jánom Čarnogurským, so sídlom Dostojevského rad č. 1, Bratislava, proti
odporcom: X/ K.. R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Ž. XXXX/XX, W. A., zastúpený advokátom JUDr. Marekom
Ďuranom, so sídlom Boženy Němcovej 4, Nitra, 2/ JUDr. Dagmar Vavreková, správca konkurznej
podstaty úpadcu Ing. Vladimír Chalupka - STAREK KORASAN, so sídlom Kapitulská 4, Banská Bystrica,
zastúpená advokátom JUDr. Františkom Vavračom, so sídlom Horná 51, Banská Bystrica, o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V zo dňa 29. júna 2012, č.k. 39C 343/2010-214, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania k rukám jeho
právneho zástupcu vo výške 79,58 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovi 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia,
že kúpna zmluva medzi predávajúcou JUDr. Dagmar Vavrekovou, správkyňou konkurznej podstaty
úpadcu Ing. Vladimír Chalupka-STAREK KORASAN a kupujúcim K.. R.W. V. je neplatná z dôvodu, že
dňa 13.12.1996 nadobudli kúpnou zmluvou do bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt. č. XXX
na 12. poschodí bytového domu súp. č. XXXX U. F. na A. G..Č.. X, tvoriaci i predmet relevantnej zmluvy
uzatvorenej medzi odporcami, a to s poukazom na nezákonnosť tohto právneho úkonu, ktorým bol
spáchaný trestný čin podvodu a relatívnu neplatnosť vzhľadom na nedodržanie ust. § 140 Občianskeho
zákonníka. Súd prvého stupňa tak rozhodol právne vec posúdiac podľa § 26, § 27 , § 27d , § 66c
a § 66e zákona o konkurze a vyrovnaní (zák. č. 328/1991 Z.z.), § 206 zák.č.7/2005 Z.z., po zistení
rozhodných skutočností, v zmysle ktorých uznesením KS v Banskej Bystrici, č.k. 25K 31/2005-61, zo
dňa 7.9.2005, právoplatným dňa 4.10.2005, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka (navrhovateľa
2/) ako podnikateľa fyzickej osoby. Dňa 13.6.2005 v súlade s § 12a ods. 2 ZKV súd oznámil dlžníkovi,
že bol doručený návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, ktoré oznámenie sa mu nepodarilo
doručiť, podľa relácie Registra obyvateľov SR tento nemal prihlásený trvalý ani prechodný pobyt v SR, v
zmysle § 14 ZKV účinky vyhlásenia konkurzu nastali okamihom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli
konkurzného súdu dňa 7.9.2005., za správcu konkurznej podstaty bola uznesením zo dňa 2.2.2007,
právoplatným dňa 6.2.2007 ustanovená odporkyňa 2/, ktorá po zistení, že bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov (navrhovateľov 1/ a 2/) bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.7.2003,čk. 12C 169/02-37 zrušené a s poukazom na ust. § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka predvolávala
navrhovateľku1/zaúčelomprerokovaniamajetkupatriacehodokonkurznejpodstatyúpadcu,naposledy
ju vyzvala písomne dňa 30.8.2007. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že splnomocnený zástupca
navrhovateľa 2/ pre účely konkurzného konania Y.. Q. podľa úradného záznamu KS v Banskej Bystrici
dňa 13.11.2007 nahliadol do spisu a nechal si vyhotoviť fotokópie zo súdneho spisu. V obchodnom
vestníku 211 B/2009 z 2.11.2009 zverejnil správca konkurznej podstaty ponuku na predaj majetku
úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty a ku dňu 27.1.2010 bol do zoznamu nespeňaženého
majetku zaradený i predmetný byt . Správca konkurznej podstaty dňa 22.3.2010 žiadal konkurzný
súd o vydanie opatrenia na odpredaj majetku a vylúčenie majetku. Dňa 11.3.2010 bola správcovi
doručená ponuka záujemcu (odporcu 1/) o kúpu spoluvlastníckeho podielu úpadcu na nehnuteľnosti
za kúpnu cenu 4.000,-Eur, záujem neprejavil iný záujemca, preto správca požiadal konkurzný súd
o udelenie súhlasu na odpredaj majetku úpadcu uvedenej nehnuteľnosti v podiele 1 za ponúkanú
kúpnu cenu, s tým, že konkurzní veritelia úpadcu na opakovanej schôdzi dňa 5.5.2010 hlasovali za
predaj tohto spoluvlastníckeho podielu. Opatrením KS v Banskej Bystrici č.k. 25K 31/2005-340 zo
dňa 11.5.2010 udelil konkurzný súd správkyni konkurznej podstaty (odporkyni 2/) súhlas na odpredaj
spoluvlastníckeho podielu úpadcu vo veľkosti 1 k celku k predmetnému bytu a spoluvlastníckemu
podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu po zistení, že správkyňa postupovala podľa
schváleného plánu speňaženia. Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi správcom konkurznej podstaty
úpadcu ako predávajúcim a odporcom 1/ ako kupujúcim dňa 15.6.2010 bol prevedený spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnosti na odporcu 1/, vklad bol povolený pod č. V-15941/10 dňa 15.7.2010. Súd
prvého stupňa na základe obsahu konkurzného spisu KS v Banskej Bystrici mal za preukázané,
že navrhovateľ 2/ v konkurznom konaní úpadca, sa na pojednávania nedostavoval, predvolania mu
boli doručované náhradným spôsobom na adresu miesta podnikania. Konečná správa o speňažení
majetku z podstaty, vyúčtovanie odmeny a výdavkov boli predložené na konkurzný súd 7.10.2010 a
vyvesená na úradnej tabuli konkurzného súdu bola dňa 20.10.2010, o ktorej skutočnosti bol úpadca
i konkurzní veritelia upovedomení zverejnením oznámenia v obchodnom vestníku č. 201 B /10 z
19.10.2010 a oznámením na úradnej tabuli konkurzného súdu 14.10.2010. Súčasne boli poučení o
ich oprávnenosti podať proti konečnej správe o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovaniu odmeny
a výdavkov námietky do 15 dní na konkurznom súde, následne uznesením zo dňa 22.11.2010, č.k.
25K 31/2005-399 konkurzný súd schválil konečnú správu, proti ktorému rozhodnutiu podal odvolanie
odporca 2. V čase odvolacieho konania NS SR navrhovateľ 2/ požiadal o nahliadnutie do spisu, čo
mu bolo umožnené dňa 6.5.2011. NS SR uznesením 4Obo 85/2010 uznesenie konkurzného súdu
potvrdil. Navrhovateľ 2/ splnomocnenú Y.. E. M. dňa 24.5.2011 splnomocnil na nahliadnutie do spisu
a vyhotovenie odpisov a kópií pre potreby právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa mal za to, že v
čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu podnikateľa - fyzickú osobu (navrhovateľa 2/) postup
konkurzného konania upravoval zák. č. 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní účinný do 31.12.2005, v
zmysle jeho ust. § 6 majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu a nepatrí do nej majetok,
ktorého sa nemôže týkať exekúcia. Uviedol, že účastníkmi konkurzného konania sú veritelia a dlžník,
do funkcie správcu konkurznej podstaty môže vymenúvať len súd, ktorý aj usmerňuje jeho činnosť,
výlučne ktorý je oprávnený postupovať v konkurznom konaní, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať
jeho priebeh. Do konkurzného konania nemôže zasahovať žiaden iný súd. Poukázal na to, že ust. § 26
ZKV upravuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov odlišne ako Občiansky zákonník, s tým, že do
konkurznej podstaty súd prikáže časť zo zaniknutého BSM pripadajúceho na úpadcu. Konštatoval, že
ustanovenie § 27d ZKV upravuje odlišne i predkupné právo spoluvlastníka v porovnaní s Občianskym
zákonníkom, ktoré zaniká, ak ho spoluvlastník neuplatnil do speňaženia majetku, novela ZKV účinná
od 1.8.2000 rieši predkupné právo spoluvlastníka, ktorý má predkupné právo, správca konkurznej
podstaty sa riadi ust. § 27, § 27a až § 27d ZKV, ktoré majú prednosť pred ustanoveniami ostatných
predpisov, ak by sa týkali možnosti disponovať s majetkom pri speňažovaní konkurznej podstaty (§66e).
Spoluvlastník si v konkurze musí uplatniť svoje právo na odkúpenie u správcu v zákonom stanovenej
lehote a zaplatiť sumu vo výške podielu úpadcu určenej v súpise podstaty. Vyslovil, že nezaplatením
stanovenej sumy pred speňažením predkupné právo spoluvlastníka zaniká a podiel úpadcu sa stáva
voľným a je predmetom speňaženia. Poukázal na ust. § 26 ZKV účinného do 31.12.2005, podľa
ktorého ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak
sa pri vyhlásení konkurzu už predtým zaniknuté úpadcovo BSM nevyporiadalo, treba vykonať jeho
vyporiadanie, na ktoré je oprávnený správca, na § 27 ZKV, podľa ktorého podstatu možno speňažiť
predajom na dražbe alebo predajom mimo dražby, s tým, že mimo dražby sa speňažujú len byty a
nebytové priestory, majetok bezprostredne ohrozený zničením alebo znehodnotením a tovary vyrábané
a služby poskytované úpadcom. Uviedol, že podľa ZKV predaj mimo dražby uskutoční správca sosúhlasom súdu a za podmienok určených schôdzou konkurzných veriteľov a na speňažovanie bytov a
nebytových priestorov sa použijú primerané ustanovenia osobitného predpisu (zák. č. 182/1993 Z.z.).
Konštatoval, že správca speňažuje podstatu na základe plánu speňaženia schváleného schôdzou
konkurzných veriteľov, plán speňaženia predloží správca súdu najneskôr do 15 dní pred schôdzou
konkurzných veriteľov, na ktorej sa má schváliť, že podľa § 27d ZKV predkupné právo zaniká, ak ho
spoluvlastníkneuplatnildospeňaženiamajetku,spoluvlastníkmôžezabrániťpredajudraženéhomajetku
patriaceho do podielového spoluvlastníctva, ak najneskôr do začiatku dražby alebo speňaženia mimo
dražby zloží u správcu v hotovosti alebo na účet správcu sumu vo výške podielu určeného v súpise
podstaty, ktorý sa má vydražiť alebo speňažiť. Poukázal ďalej na ust. § 66c tohto zákona, podľa ktorého
sa písomnosti súdu doručujú zverejnením v Obchodnom vestníku a vyvesením na úradnej tabuli súdu
so zákonom stanovenými výnimkami. Uviedol, že podľa § 66e ods. 1 ZKV na konkurz sa primerane
použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, a podľa ods. 2
ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj týmto zákonom, sa na
konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne od tohto zákona. Z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že navrhovatelia 1/ a 2/ najneskôr 13.11.2007 (úradný záznam o
nazretí do konkurzného spisu) mali vedomosť o tom, že na majetok úpadcu sa vedie konkurzné konanie.
Opatrenie, ktorým súd dal súhlas odporkyni 2/ na odpredaj bytu nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2010,
jeho odpredaj bol inzerovaný v Obchodnom vestníku č. 32/2009 dňa 17.2.2009, č. 82B/2009 dňa
30.4.2009, č. 133B/2009 dňa 13.7.2009 a č. 211B/2009 dňa 2.11.2009, o kúpu neprejavil záujem nikto
a navrhovateľka 2/ ako podielová spoluvlastníčka, keďže BSM do troch rokov po jeho zániku nebolo
vyporiadané, svoje predkupné právo do speňaženia majetku napriek opakovaným výzvam odporkyne
2/ neuplatnila, takže toto v zmysle § 27d ZKV zaniklo. Vzhľadom na zistený skutkový stav teda súd
prvéhostupňanávrhakonedôvodnýzamietol,keďžalobenaurčenieneplatnostipreprednosťšpeciálnej
právnej úpravy pred všeobecnou nemohol vyhovieť pre prípadný rozpor s ust. § 140 Občianskeho
zákonníka a článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 O.s.p. a úspešným odporcom 1/, 2/ priznal náhradu trov konania
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolanie navrhovatelia 1/, 2/, ktorým žiadali napadnutý
rozsudok zmeniť a ich návrhu vyhovieť. Znovu poukázali na skutočnosť, že odporkyňa 2/ ako správkyňa
konkurznej podstaty úpadcu Ing. Vladimír Chalupka - STAREK KORASAN v rámci konkurzného
konania formou dražby predala 1 bytu v F. na A. G.. XXXX/X odporcovi 1/, pričom polovica bytu patrí
navrhovateľke 1/ a obýva ho s dcérami. Ide o trojizbový byt stavebne nedeliteľný. Táto, poukázala na
konanie Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 11C 44/2011, v ktorom odporca 1/ si voči nej uplatňuje
zaplatenie trhovej hodnoty nájomného za jeho polovicu bytu, v rámci ktorého konania odporcovi/ ponúkla
odkúpenie podielu bytu, ktorý návrh však odmietol. Pozornosť upriamila na čl. 8 Európskej charty
ľudských práv, podľa ktorého každý má právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia
a korešpondencie a na zákonné medze zásahu štátu do tohto práva, ktorá medzinárodná zmluva má
prednosť pred právom vnútroštátnym a ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní podľa neho teda
nemôžu brániť v jeho aplikácii. Daný skutkový stav považovali navrhovatelia za zásah do súkromného a
rodinného života a obydlia občana, ktorý zásah Dohovor umožňuje len v súvislosti s ordre public. Mali za
to, že v danom prípade však nebude verejný poriadok zasiahnutý, ak súd neprizná odporcovi vlastnícke
právo k 1 bytu. Uvedené by nebolo v rozpore so záujmom národnej bezpečnosti, hospodárskeho
blahobytu krajiny a nemá to súvis s predchádzaním nepokojom a zločinnosti, nevyžaduje to ochrana
zdravia alebo morálky, či ochrana práv a slobôd iných. Danú kúpnu zmluvu považovali za neplatný
právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Odporca 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľov uviedol, že v ňom nie
sú uvedené žiadne právne relevantné skutočnosti, ovplyvňujúce podstatu rozhodovanej veci, namietal
právnu argumentáciu navrhovateľov a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa požadoval ako vecne
správny potvrdiť. Poukázal na to, že v rámci konkurzu a vyrovnania sa ust. § 140 Občianskeho
zákonníka a § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka nepoužijú. Predkupné právo navrhovateľky 1/ podľa
neho porušené nebolo, svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol zákonným spôsobom a to najmä s
poukazom na tú skutočnosť, že predaj bytu bol viackrát inzerovaný v obchodnom vestníku a predaj
bol odsúhlasený konkurzným súdom. Mal za to, že odporkyňa 2/ konala v rámci konkurzného konania
až nad rámec svojich povinností správcu konkurznej podstaty a navrhovateľku 1/ viackrát vyzvala
na prerokovanie predaja majetku úpadcu. Argumenty o užívaní bytu s dcérami a o príbuzenskom
vzťahu navrhovateľov nie sú podľa neho spôsobilé privodiť úspech navrhovateľom vo veci. Jehopostupom nedošlo k zásahu do súkromného a rodinného života navrhovateľov, keďže svojím konaním
neporušil žiadne zákonné ustanovenie. Podľa jeho názoru ani práva a slobody zahrnuté v Dohovore
nemožno presadzovať takým spôsobom, aby ich aplikáciou dochádzalo k neodôvodneným zásahom
do riadne nadobudnutých ústavných práv občanov, keď takýto právny stav bol privodený vlastnou
nečinnosťou a zanedbaním si ochrany svojich práv. Čl. 8 Dohovoru podľa neho zaručuje ochranu len
pred zásahom neoprávneným, správanie odporcu 1/ však za také hodnotiť nemožno. V konaní sa podľa
neho nepreukázal ani postup štátnych orgánov v rozpore so zákonom. Argumentáciu navrhovateľov
v rámci odvolania považoval za neadekvátnu. Poukázal i na to, že nie je jeho povinnosťou súhlasiť s
navrhovanou kúpnou cenou na odkúpenie podielu bytu navrhovateľkou 1/ a nepovažoval za nezákonné,
že v rámci súdneho konania sa domáha proti navrhovateľke 1/ peňažnej náhrady za užívanie jeho
podielu nehnuteľnosti. Mal za to, že v danom prípade nebol preukázaný ani naliehavý právny záujem
na požadovanom určení.
Odporkyňa 2/ sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadrila.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok verejne vyhlásil za
použitia § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., nakoľko dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je
dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie
veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie
v potrebnom rozsahu a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade
s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj
správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a
svoje dôvody vedúce k nevyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil.
Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd
nezistil v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním
(rozhodnutím) odňal navrhovateľom možnosť konať pred súdom. Rozsudok je presvedčivý, obsahujúci
všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú, presnú a
kvalifikovanú argumentáciu o platnosti relevantnej kúpnej zmluvy z dôvodov aplikácie špeciálnej úpravy,
a to zák. č. 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní na danú vec. V odvolaní navrhovatelia neargumentujú
skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho
hodnotenia. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny
záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumentácie nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie
stavu veci. Vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nežiada ani doplniť dôvody
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, pretože by len opakoval správnosť záverov súdu
prvého stupňa a odvolací súd naň v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, ktorý je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.
V danej veci sa navrhovatelia domáhali práve určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu kúpnej
zmluvyV-15941/10uzatvorenejmedzipredávajúcouJUDr.DagmarVavrekovou,správkyňoukonkurznej
podstaty úpadcu Ing. Vladimír Chalupka - STAREK KORASAN a kupujúcim K.. R. V. dňa 15.6.2010,
a to z dôvodu porušenia ust. § 140 Občianskeho zákonníka o predkupnom práve spoluvlastníkov.
Súd prvého stupňa teda správne postupoval, ak dokazovaním zisťoval, či povinnosť v zmysle tohto
ustanovenia Občianskeho zákonníka bola dodržaná a ak nie, či k jej nedodržaniu bol zákonný dôvod.Súd prvého stupňa správne ustálil, ak po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k
záveru o nedôvodnosti návrhu, nakoľko vzťah účastníkov riešený v danej veci je potrebné podriadiť
režimuzákonaokonkurzeavyrovnaní(z.č.328/1991Z.z.),patriacemudooblastipredpisovobčianskeho
a obchodného práva a ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, čo znamená,
že iba pokiaľ určité otázky nie sú výslovne ním upravené, použijú sa na ich riešenie príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzťah Občianskeho zákonníka a Zákona o konkurze a vyrovnaní
je typickým príkladom všeobecnej a špeciálnej úpravy, pričom špeciálna úprava má prednosť pred
všeobecnou (lex specialis derogat lex generalis). Vo vzťahu medzi všeobecnými právnymi predpismi a
špeciálnymi právnymi predpismi, ktoré majú rovnakú právnu silu a nie sú teda vo vzťahu nadriadenosti
a podriadenosti, platí zásada, že pokiaľ špeciálny predpis obsahuje úpravu, ktorú všeobecný predpis
nerieši,máprednosťpredvšeobecnýmzákonom.Lexspecialisplatnosťlexgeneralisneruší,alevylučuje
jeho aplikáciu. Ak teda súd prvého stupňa vyhodnotil, že postup pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy
bol plne v súlade s právnou úpravou podľa zákona o konkurze a vyrovnaní a s ktorým odôvodnením
súdu prvého stupňa sa vo všetkých podrobnostiach stotožňuje i odvolací súd a nakoniec argumentácia
súdu prvého stupňa v tomto smere nie je ani predmetom odvolacích námietok navrhovateľov, nemohol
návrh na určenie neplatnosti v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 Občianskeho
zákonníka vyhodnotiť za dôvodný a správne rozhodol, ak takýto návrh navrhovateľov zamietol.
V zmysle Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré
Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred
jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd.
Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Rím, 4.XI.1950) každý má
právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Podľa čl. 8 ods. 2 štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď
je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti,
verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti,
ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.
K uvedenému odvolací súd uvádza, že v danom prípade súdne rozhodnutie nepredstavuje zásah
štátneho orgánu do výkonu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života navrhovateľov
a na ochranu ich obydlia, ale predstavuje zákonné rozhodnutie riešiace narušený vzťah účastníkov
a poskytujúce zákonnú ochranu porušeným právam a oprávneným záujmom , ktoré okolnosti nie sú
identické s okolnosťami v zmysle čl. 8 Dohovoru, rovnako ako je tomu napr. i pre prípad súdnych
rozhodnutí o vyprataní bytu z rôznych zákonných dôvodov, nakoľko uvedený článok pojednáva o
zásahu štátu inak neoprávnenom. Odvolací súd preto neprisvedčil argumentácii navrhovateľov v rámci
odvolacieho konania o rozpore napadnutého rozsudku s uvedeným článkom Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi 1/ priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za .úkon právnej pomoci (písomné vyjadrenie k
odvolaniu) pri sadzbe 58,69 Eur za úkon, k tomu režijný paušál 7,63 Eur a DPH vo výške 20%, všetko
podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.
Odporkyni 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli, resp. ich náhradu
si neuplatnila (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.