Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. František Dulačka
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoPr/3/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713201843
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5713201843.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľky: Mgr.
Y. L., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. - F., Q. C. XXXXX/X, právne zastúpená JUDr. Alžbetou
Skočdopolovou, advokátkou so sídlom v N., Y. H. XX, proti odporcovi: Základná umelecká škola v
Martine, Ul. P. Mudroňa 6, Martin IČO: 37 811 819, právne zastúpený advokátskou kanceláriou AK JUDr.
Silvia Tatarková s.r.o., so sídlom E. B. Lukáča 2, Martin, IČO: 36 868 108, o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn.
10Cpr/1/2013-330 z dňa 18. decembra 2013, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 83,89 Eur na účet
JUDr. Alžbety Skočdopolovej, vedený v X., a.s. č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané
navrhovateľke listom odporcu zo dňa 31.01.2013, doručeného navrhovateľke dňa 31.01.2013, je
neplatné. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.736,92 Eur na účet JUDr.
Alžbety Skočdopolovej podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľka je
zamestnankyňou odporkyne, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.07.1981 ako učiteľka hudobného
odboru. Dňa 31.01.2013 odporkyňa doručila navrhovateľke list, ktorým s navrhovateľkou okamžite
skončila pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce. Závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou podľa písomného znenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívalo v tom, že navrhovateľka dňa 08.12.2012 bez toho,
aby vopred zamestnávateľa informovala a požiadala o súhlas, či postupovala v zmysle internej smernice
č. 3 zo dňa 02.10.2012, vystupovala so žiakmi žalovanej školy v rámci koncertného programu „Horúca
hudba v mraze Vianoc“ v Národnom dome so žiakmi U., O., U., P., T., M. a U., pričom interná smernica
č. 3 presne upravuje postup pri verejnom vystupovaní a prezentácii žiakov hudobného, výtvarného,
tanečného a literárno-dramatického odboru, prezentácii školy v médiách. Podľa tejto smernice je
pedagóg školy povinný informovať riaditeľstvo školy o tom, že ho o umelecké vystúpenie požiadala
iná organizácia, nezisková nadácia a podobne, pokiaľ to bolo v súvislosti s činnosťou školy, alebo
aktivity s činnosťou školy súvisia. Napríklad nacvičovanie programu v budove školy. Účinkovania na
verejnom koncerte sa môžu žiaci zúčastniť na základe prehrávok. V médiách bola prezentovaná účasť
navrhovateľky a to je priamo jej prejavom o príprave bez informovania súhlasu vedenia školy, okrem toho
pod hlavičkou inej súkromnej umeleckej školy s vystúpeniami žiakov žalovanej školy. V triednej knihe
bolo zistené, že program bol pripravovaný v rámci pracovného pomeru navrhovateľky, za ktorý dostáva
od zamestnávateľa mzdu a takýmto spôsobom navrhovateľka závažne porušila pracovnú disciplínu,keďže je neprípustné, aby ako zamestnanec robila také súkromné aktivity bez ohľadu, či sa jedná
o jej súkromnú prezentáciu na verejnosti, alebo pod záštitou inej umeleckej školy bez ohľadu, či si
zabezpečí priestory a na vystúpenia angažuje a pripravuje žiakov žalovanej školy bez toho, aby o tom
ktokoľvek vedel a dal nato súhlas. Škola má stanovené pravidlá, ktoré treba rešpektovať. Takýmto
počinom bolo aj vážne poškodené dobré meno Základnej umeleckej školy. Zamestnávateľ sa o týchto
veciach dozvedel cestou médií a od tretích osôb a nebola zo strany navrhovateľky vykonaná písomná
zmienka v návrhu na mesačný plán december 2012. Ďalšie závažné porušenie pracovnej disciplíny videl
zamestnávateľ (odporca) v tom, že dňa 14.03.2013 navrhovateľka meškala do práce viac ako 30 minút,
keďže pracovná zmena začína o 12:40 hod. ako zamestnanec mala byť v práci aspoň 15 minút pred
začiatkomzmeny.Mimodokladu-potvrdeniaomeškanívlakuč.605Vrútkyzodňa14.03.2013vrozsahu
50 minút žiadny iný doklad navrhovateľka nepredložila a z jej strany nebol uvedený ospravedlňujúci
dôvod absencie. Navrhovateľka u zamestnávateľa nahlásila ako trvalé bydlisko P., čo nie je dôvod
pravidelného príchodu vlakom. Navrhovateľka najskôr mala predložiť cestovný lístok a až následne
mohla predložiť nejaké potvrdenie o meškaní vlaku. Potvrdenie o meškaní vlaku odporca nepovažoval
za irelevantný dôvod na ospravedlnenie absencie a považoval to za závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Už dňa 31.03.2013 navrhovateľka vyhotovila list, ktorý bol doručený zástupcovi riaditeľa školy
(odporcu), v ktorom ho navrhovateľka informovala, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru a
trvá na jeho pokračovaní. Následne navrhovateľka listom zo dňa 01.02.2013 prostredníctvom svojej
právnejzástupkyneinformovalaodporcuotom,abyjunaďalejzamestnával.Kudňuvyhláseniarozsudku
odporca navrhovateľke neumožnil pokračovať v práci na základe pracovnej zmluvy. V rámci vykonania
dokazovania na pojednávaní sa oboznámil s internou smernicou č. 3 zo dňa 02.10.2012. Ako svedkov
vypočul riaditeľku žalovanej školy Mgr. B. C., P. C. - riaditeľa Základnej umeleckej školy M. Haľamovej v
Martine, Mgr. B. X. - predsedníčku rady Základnej organizácie odborového zväzu pracovníkov školstva
a vedy, Mgr. B. X., PhDr., MUDr. Y. B., rodičov detí, ktoré vystupovali na koncerte dňa 08.12.2012
- P. P., P. U., P. M., ďalej Y. I., Ing. P. L., Ing. Y. D. - zástupca primátora Mesta Martin, Mgr. T.
C. - predsedníčku výboru Základnej organizácie odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na
Slovensku, Ing. U. M.. Z plagátu podujatia nazvaného ako „Horúca hudba v mraze Vianoc“ vyplynulo,
že na uvedené podujatie pozývala Súkromná základná umelecká škola M. Haľamovej v Martine a
podujatie bolo charakterizované ako benefičné podujatie na podporu kultúry regiónu Turiec. Podtitulom
podujatia bolo oznámenie, že sa jedná o netradičný koncert spojený s videoprogramom. Z plagátu
nevyplývalo, že by podujatie bolo akýmkoľvek spôsobom spájané s odporcom. Uvedená skutočnosť
nevyplývala ani z programu podujatia, kde ako účinkujúci sú síce uvádzané aj deti, ktorých mená sú
uvádzané v okamžitom skončení pracovného pomeru, u ktorých bolo nepochybné, že k 08.12.2012 boli
žiakmi žalovanej školy, avšak nie sú ako žiaci žalovanej školy prezentovaní. Program uvádzal len ich
priezviská a začiatočné písmená krstných mien. Skutočnosť, že by sa navrhovateľka prezentovala v
spojitosti so žalovanou školou ako pedagóg tejto školy, prípadne že by tak prezentovala vystupujúce
deti - žiakov nevyplynulo ani zo šotu, ktorý si súd prehral na pojednávaní z nosiča, ktorý do spisu pripojil
odporca. Z tohto záznamu nevyplynula akákoľvek spojitosť žiakov, alebo navrhovateľky so žalovanou
školou, ani informácie týkajúce sa pedagogicko-vzdelávacej a umeleckej činnosti žalovanej školy. Z
vyjadrenia navrhovateľky v tomto videozázname vyplynulo, že táto sa predovšetkým zmieňovala o cieli
podujatia, že hudobný videoprojekt vznikol z iniciatívy p. U. M., ktorý je sponzorom celého podujatia a
za spolupráce s Tanečnou školou DEEP a Súkromnou umeleckou školou M. Haľamovej v Martine, tiež,
že koncertu predchádzala polročná príprava, niektoré hudobné čísla mali však už vystupujúci nacvičené
predtým. Z listu odporcu z 22.01.2013 zistil, že odporca týmto listom požiadal Základnú organizáciu
odborového zväzu pri žalovanej umeleckej škole o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného
pomeru s navrhovateľkou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce. Uvedený list prevzala Mgr. T. C. ako predsedníčka Základnej organizácie pri žalovanej
umeleckej škole dňa 22.01.2013. Výbor Základnej organizácie pracovníkov školstva a vedy pri žalovanej
umeleckejškolesavyjadrillistomz29.01.2013vtomsmere,ževýborprerokovalproblematikuskončenia
pracovného pomeru s navrhovateľkou a konštatuje, že navrhovateľka 16.03.2012 ukončila členstvo v
ich základnej organizácii odborového zväzu a stala sa individuálnou členkou odborového zväzu. Na
základe tejto skutočnosti a po konzultácii s právnikom sa nemôže výbor základnej organizácie k danému
problému vyjadriť.
Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku listom zo dňa 10.10.2013 sa na žiadosť súdu
vyjadril, že kto je príslušným odborovým orgánom na postup podľa § 74 Zákonníka práce v prípade
individuálneho člena ich zväzu, je možné vyvodiť z ust. § 11a ods. 1, § 230 ods. 1, § 232 Zákonníkapráce. Ak u zamestnávateľa pôsobila len jedna odborová organizácia ako zástupca zamestnancov,
potomboljejorgánpríslušnýmnapostuppodľa§74Zákonníkapráce;ktorýorgántoje,upravujústanovy
tejto organizácie. Z článku V. Stanov Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku
vyplýva, že Základná organizácia odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku má
samostatnú právnu subjektivitu. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu vyvodil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru odporcu, dané navrhovateľke listom zo dňa 31.01.2013 spĺňa formálne
náležitosti uvedené v § 70, § 74 v spojení s podmienkami uvedenými v § 11a ods. 1, § 232 ods.
2, 3 Zákonníka práce. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania však dospel k záveru, že neboli
dané hmotnoprávne podmienky skončenia pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu v zmysle
ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce v spojení s podmienkami uvedenými v § 81 písm. a/,
b/, c/ Zákonníka práce. Ohľadom prvého skutku, ktorý bol uvedený v liste zo dňa 31.01.2013, ku
ktorému došlo dňa 08.12.2012 dospel k záveru, že v danom prípade o porušenie pracovnej disciplíny
zo strany navrhovateľky nejde. Pokiaľ navrhovateľka spoluorganizovala vystúpenie svojich žiakov, ktorí
boli žiakmi žalovanej školy v spolupráci so svojim ďalším zamestnávateľom - Súkromnou umeleckou
školou M. Haľamovej v Martine a v spolupráci s rodičmi v predmetnom hudobno-tanečnom podujatí
„Horúca hudba v mraze Vianoc“, nekonala tak v mene školy, pod záštitou školy a školu neprezentovala.
Jednalo sa o iniciatívu nadšených učiteliek a rodičov, ktorí sa rozhodli organizovať podujatie pre deti
a svojich žiakov, v prípade navrhovateľky s cieľom umožniť im prezentáciu na verejnosti bez toho,
aby boli obmedzovaní usmerneniami a podmienkami, ktoré škola v uvádzanej internej smernici č. 3
vyžadovala, avšak len v prípadoch, ktoré postihovali také vystúpenia žiakov školy, ktoré bolo možné
charakterizovať ako verejné vystúpenia a prezentácie žiakov žalovanej školy. Z obsahu smernice a z
jej výkladu dospel k presvedčeniu, že smernica sa vzťahovala len na také vystúpenia a prezentácie
žiakov, ktoré sa uskutočnili pod hlavičkou školy, kde sa prezentujú vystupujúci ako žiaci školy. Vyplýva
to z definície verejného koncertu, uvedeného v článku II. ods. 2 smernice a článku IV., z ktorého
potom vyplýva, že verejný koncert výlučne organizuje riaditeľstvo školy ak nestanoví a nedohodne iné
podmienky riaditeľ. Z článku V. potom vyplývalo, že ust. článku V. sa netýkajú individuálnych aktivít,
ktoré nesúvisia s aktivitami, či prezentáciou školy a sú čisto súkromnej povahy toho - ktorého žiaka
školy. Zo strany odporcu bola prezentovaná argumentácia, že žiaci, ktorí vystupovali na koncerte dňa
08.12.2012, predviedli skladby, ktoré si nacvičili na hodinách s navrhovateľkou v rámci výučby, ktorá
bola uskutočňovaná na žalovanej škole a že navrhovateľka mala povinnosť školu o tom informovať.
Hodnotiac obsah internej smernice č. 3 dospel k záveru, že pre navrhovateľku žiadna takáto povinnosť
zo smernice nevyplývala. Z výsluchu navrhovateľky, svedkyne I., ako aj z triednej knihy vyplýva, že žiaci
skutočne v prvom polroku v školskom roku 2012/2013 nacvičovali skladby, ktoré následne predviedli
aj na spornom koncerte. Je ale pochopiteľné, že žiak vystupuje verejne alebo súkromne s tým, čo sa
v rámci svojej výučby na škole naučí. Podľa presvedčenia súdu žiadny zákon ani interná smernica
vydaná školou nemôže obmedziť právo žiaka verejne na inom podujatí, než je podujatie organizované
jeho školou prezentovať to, čo sa v škole naučil. Škola slúži k výučbe a žiak má výsledky svojej
výučby právo prezentovať kde len chce. Pokiaľ sa ale prezentuje ako žiak školy, teda prezentuje svoju
príslušnosť ku škole a prezentuje sa na podujatí, ktoré organizuje jeho škola, je podľa presvedčenia
súdu legitímne, aby boli splnené podmienky pre takúto verejnú prezentáciu žiaka ako žiaka školy,
ktoré stanoví škola. V takom prípade má škola legitímne právo zabezpečiť, aby bola na verejnosti čo
najkvalitnejšie reprezentovaná prostredníctvom vystúpení svojich žiakov. Tak tomu ale nebolo v prípade
sporného koncertu. Naviac bolo preukázané, že príprava žiakov prebiehala aj na Základnej umeleckej
škole M. Haľamovej, kde sa koordinovala činnosť jednotlivých vystupujúcich. Žiaci predviedli skladby, s
ktorými sa chceli prezentovať aj na koncerte, ktorý bol organizovaný v decembri o niekoľko dní neskôr
pri príležitosti 90. výročia žalovanej školy. V prípade žiadneho žiaka nie je vylúčené, aby repertoár,
ktorý má nacvičený v rámci svojej výučby v základnej umeleckej škole, nemohol použiť inde. S takouto
iniciatívou súhlasili aj rodičia vystupujúcich detí, ktorí inak, ak by chceli vystúpiť v mene žalovanej
školy, možno pre slabšie výsledky nemali možnosť splniť podmienku prehrávok, ktoré boli podmienkou
pre ich verejné vystúpenia na podujatiach organizovaných školou alebo pod jej záštitou. V danom
prípade sa jednalo o aktivitu, ktorá nesúvisela s činnosťou žalovanej školy, ale sa išlo o vzájomnú
mnohostrannú dohodu navrhovateľky, rodičov, vedenia Súkromnej umeleckej školy M. Haľamovej, teda
aktivitu, do ktorej odporca nemal byť zaangažovaný, keďže navrhovateľka ako zamestnanec žalovanej
školy nevystupovala. Pokiaľ sa na prezentácii nachádzal podtitul o Súkromnej umeleckej M. Haľamovej
v Martine, jednalo sa o nesporný fakt, pretože navrhovateľka v tom čase bola aj zamestnankyňou tejto
školy. Navrhovateľka od začiatku školského roka v rámci učebného plánu pripravovala deti a nacvičovala
s nimi rôzne skladby a uskutočňovala tým ich vzdelávací proces. Skutočnosť, že výsledky tohto procesu
boli použité na súkromnom koncerte, nie je možné stotožniť s tvrdením, že program pripravovala vrámci pracovného pomeru, najmä ak koordinácia vystúpení žiakov a docvičenie bolo uskutočnené
mimo pracovného času na pôde iného subjektu - Súkromnej umeleckej školy M. Haľamovej. Už
vôbec nie je možné súhlasiť s konštatovaním v okamžitom skončení pracovného pomeru, že takýmto
počinom navrhovateľky bolo vážne poškodené dobré meno odporkyne, pretože ani v médiách, ani v
programe, ani na plagáte neboli vystupujúci akýmkoľvek spôsobom spájaní so žalovanou školou. Za
závažnéporušeniepracovnejdisciplínynepovažovalanioneskorenýnástupnavrhovateľkydoprácedňa
14.01.2013. Že sa tento skutok stal, nebolo medzi navrhovateľkou a odporcom sporu. Navrhovateľka
vysvetlila dôvod meškania, pomerne presvedčivo opísala svoje myšlienkové pochody a úvahy dňa
14.01.2013, keď sa z dôvodu meškania vlaku dostavila oneskorene do práce. Aj keď navrhovateľka
porušila jedno zo základných povinností uvedených v ust. § 81 písm. b/ Zákonníka práce, v tomto
jednotlivom prípade nejde o porušenie pracovnej disciplíny tak intenzívnym a závažným spôsobom, že
by nebolo spravodlivé proti zamestnávateľovi žiadať, aby navrhovateľku napriek takémuto porušeniu
pracovnej disciplíny zamestnával. Naviac, navrhovateľka meškala na hodinu, na ktorej nebol prítomní
žiaci, nedošlo k ohrozeniu iných osôb tým, že by včas nebola nad nimi vykonávaný pedagogický dozor
v triede. Z pohľadu intenzity a závažnosti porušenia pracovnej disciplíny, nebolo nutné sankcionovať
zamestnanca okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Namietal nesprávne
vyhodnotenie skutkových okolností vo vzťahu posúdenia závažného porušenia pracovnej disciplíny
navrhovateľkou podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Navrhovateľka tým, že s jeho žiakmi
vystupovala na koncerte pod názvom „Horúca hudba v mraze Vianoc“ v Národnom dome v Martine,
porušila internú smernicu, ktorá náležite upravuje postup pri verejnom vystupovaní a prezentácií žiakov,
v zmysle ktorej je pedagóg/zamestnanec povinný informovať riaditeľstvo školy o konaní takéhoto
vystupovania. Na verejnom koncerte sa môžu zúčastniť jedine žiaci, ktorí prešli prehrávkami. Okresný
súd nesprávne vyhodnotil skutkovú situáciu, keďže z jeho strany nebola vytýkaná účasť žiakov na
koncerte - jedná sa o ich právo ako so svojimi schopnosťami naložia. Porušenie pracovnej disciplíny
zo strany navrhovateľky spočíva ale v tom, že spolu s druhou zamestnankyňou organizovala koncert
žiakov školy, pričom v danej veci to robila pod záštitou inej súkromnej školy, bez vedomia svojho
zamestnávateľa a celý koncert prezentovala na verejnosti ako koncert organizovaný Súkromnou
umeleckou školou M. Haľamovej. Pedagogická činnosť je jedna vec a prezentácia úspechov v
konkurenčnom boji škôl vo vzťahu k verejnosti vec druhá, od nej sa odvíja aj otázka financovania. Je
neprípustné, aby zamestnanec, ktorý pracuje v pracovnom pomere vykonával aktivity bez toho, aby zo
strany zamestnávateľa bol udelený súhlas, pričom nie je podstatné, či sa jedná o súkromnú prezentáciu
na verejnosti alebo prezentáciu pod záštitou školy. Celá príprava súvisiaca s koncertom bola pred ním
zatajovaná a to aj napriek tomu, že nikdy nebol po konzultácii s riaditeľom školy žiadny koncert zakázaný
a zo strany riaditeľstva, ako aj ostatných pedagógov, bola vždy vyvíjaná maximálna snaha zabezpečiť
svojim žiakom odmenu formou verejných vystupovaní. V danom prípade navrhovateľka ako aj p. I.
pripravovali žiakov na koncert počas vyučovacieho procesu, o čom p. I. vykonávala aj záznamy v triednej
knihe a jednotlivých žiakov v rámci prípravy hodnotila aj známkou. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie
navrhovateľky o tom, že celá organizácia koncertu nebola vykonávaná z jej iniciatívy, ale na podnet
rodičov, ktorí mali záujem, aby ich deti mohli verejne vystupovať. Uvedené tvrdenie bolo vyvrátené
svedeckou výpoveďou p. M., ktorý pred súdom uviedol, že sa nejednalo o jeho iniciatívu, ale o podnet
zo strany navrhovateľky s tým, že týmto svojim konaním sa snažila úmyselne obísť vedenie školy. Za
porušenie práva na spravodlivé rozhodnutie považuje aj tú skutočnosť, že okresný súd nepovažoval
za dôležité, aby si vypočul aspoň niektorých iných pedagógov, ktorí by sa mali vyjadrovať k postupu
vedenia školy, k dodržovaniu smernice, k potrebám vypracovania smernice a postoju navrhovateľky a jej
kolegyne. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej preukázané, že nebolo pravdivé tvrdenie navrhovateľky
o tom, že sa rozhodli spolu s p. M., že cez školu nepôjdu, keďže mala predchádzajúce negatívne
skúsenosti s kritikou svojich žiakov a zrejme by žiakom nebolo umožnené vystúpiť. Takéto tvrdenie
sa nezakladá na pravde, keďže na základe prehrávok boli na koncert k 90-temu výročiu školy v kine
Strojár dňa 11. decembra 2012 doporučení žiaci p. L. menovite X. P. a Y. U.. Svedok M. o týchto veciach
nevedel, na požiadavku navrhovateľky vybavoval len miestnosť na koncert. Z uvedeného vyplýva, že
príprava žiakov na Vianočný koncert sa uskutočňovala počas pracovnej doby, v rámci pracovného
pomeru, za ktorý dostávala navrhovateľka mzdu; uvedená skutočnosť je relevantným dôvodom na
okamžité skončenie pracovného pomeru. Za opodstatnené považuje okamžité skončenie pracovného
pomeru aj pre neospravedlnené meškanie navrhovateľky do zamestnania. Dňa 14.01.2013 začínala
pracovná zmena navrhovateľke o 12:40, pričom podľa pracovného poriadku je zamestnanec povinnýbyť na pracovisku 15 minút pred začatím pracovného času tak, aby v čase začatia pracovnej zmeny
mohol riadne podať pracovný výkon. Počas konania bolo síce objektívne preukázané, že neskorý
príchod do zamestnania bol spôsobený meškaním vlaku, podstatné bolo ale to, že zamestnankyňa
(navrhovateľka) nepokladala za najmenšiu povinnosť prísť k zamestnávateľovi a ospravedlniť sa mu
za neskorý príchod do zamestnania, či vysvetliť mu okolnosti meškania. Meškanie vlaku nebolo
hlavným dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže je potrebné vnímať celú situáciu
v širšom kontexte. Navrhovateľka svojim správaním na pracovisku neustále deklarovala, že svojho
zamestnávateľa absolútne nerešpektuje. Príkladom je to, že navrhovateľka sa nezúčastňovala, tak ako
ostatní kolegovia, medzinárodných ani celoslovenských súťaží, organizovala triedne besiedky mimo
školy napriek tomu, že sa mali konať na jej pôde, k svojim kolegom sa správala arogantne a podobne.
Takéto správanie navrhovateľky sa nedalo večne prehliadať a ako zamestnávateľ bol povinný z toho
vyvodiť adekvátne dôsledky. V danom prípade boli splnené všetky formálne, ako i materiálne podmienky
pre okamžité skončenie pracovného pomeru dané zákonom (§ 11 ods. 1, § 81, § 74 Zákonníka práce).
V priebehu konania, z postupu okresného súdu, nadobudol dojem, že súd pristupuje k účastníkom
konania rozdielne a používa „dvojaký meter“. V priebehu konania vzniesol námietku zaujatosti voči
sudkyni z dôvodu, že na prvom pojednávaní boli vypočúvaní pred súdom výlučne svedkovia navrhnutí
navrhovateľkou napriek tomu, že ich výpoveď absolútne nesúvisela s prejednávanou vecou. Táto
skutočnosť by ešte mohla byť akceptovateľná, ale následne po navrhnutí svedkov z jeho strany, títo boli
ihneď na začiatku zamietnutí, aj napriek tomu, že svedkami boli pedagógovia a kolegovia navrhovateľky,
ktorí by jasne a zreteľne mohli preukázať situáciu na pracovisku. Na základe tejto skutočnosti je
zrejmé, že bolo porušené jeho procesné právo, keďže s poukazom na ust. § 14 O.s.p. stačí, keď
existujú pochybnosti o zaujatosti sudcu. Okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách konania, keď
úspešnej navrhovateľke priznal neúčelné trovy konania, keď napríklad vykonal výsluch svedkov, ktorí
nevypovedali k meritu veci, ich účasť na pojednávaní bola neúčelová a nehospodárna. Okresný súd
nevzal do úvahy ani podporné stanovisko podpísané 40-timi pracovníkmi ZÚŠ, mimo iných aj externých
pracovníkov, čo svedčí o nepriateľskej atmosfére, ktorá vznikla vo vzťahu k navrhovateľke na danej
škole. Okresný súd nesprávne vyhodnotil aj skutočnosť, že v rozpore so Zákonníkom práce sa vedenie
školy nesnažilo skutok navrhovateľky prejednať a žiadať od nej vysvetlenie. Ak sa pracovník dopustí
závažného porušenia pracovnej disciplíny, takáto povinnosť zo Zákonníka práce pre zamestnávateľa
nevyplýva. Navrhovateľka neustále ignorovala postup školy, ako aj internú smernicu č. 3, keďže
postupovala v rozpore s ňou. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh navrhovateľky
zamietne a prizná mu náhradu trov konania v celkovej výške 1.070,20 Eur.
Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako správny
potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a jeho rozhodnutie
vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na skutočnosť, že dôvodom na
okamžité skončenie pracovného pomeru s ňou, ktorá bola 32 rokov hodnotená ako vzorný a iniciatívny
zamestnanec a rešpekt zo strany kolegov vyjadruje skutočnosť, že vykonávala aj funkciu predsedu
odborovej organizácie pri škole odporcu, boli údajne dva závažné porušenia pracovnej disciplíny. Pri
skutku, ku ktorému malo dôjsť dňa 08.12.2012 poukazuje, že nie je porušenie pracovnej disciplíny
bezplatné vystúpenie dňa 08.12.2012 vo svojom voľnom čase na benefičnom koncerte v Národnom
dome SKD Martin, keďže pokiaľ aj spoluorganizovala vystúpenie svojich žiakov, ktorí boli žiakmi
žalovanej školy, v spolupráci so svojim ďalším zamestnávateľom - Súkromnou umeleckou školou M.
Haľamovej v Martine a v spolupráci s rodičmi v predmetnom hudobno-tanečnom podujatí „Horúca hudba
v mraze Vianoc“, nekonala tak v mene školy odporcu, pod záštitou školy odporcu a školu odporcu
neprezentovala; jednalo sa o iniciatívu nadšených učiteľov a rodičov, za pomoci sponzorov, ktorí sa
rozhodli zorganizovať podujatie pre deti. Taktiež nemožno považovať skutok uvedený pod bodom 2 za
závažné porušenie pracovnej disciplíny, z dôvodu meškania vlaku v dôsledku snehovej kalamity, kedy
meškala cca 15 minút na hodinu, o čom predložila odporcovi potvrdenie o meškaní vlaku, pričom na
hodine neboli prítomní žiaci, nedošlo k ohrozeniu iných osôb, že by včas nebola nad nimi vykonávala
pedagogický dozor v triede. V danom prípade nejde o porušenie pracovnej disciplíny tak intenzívnym
a závažným spôsobom, aby bolo dôvodné ukončiť pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce. V danom prípade sa jedná o osobnú prekážku práce na strane zamestnanca v
zmysle § 141 ods. 2 písm. g/ Zákonníka práce, podľa ktorej, zamestnanec má nárok na pracovné voľno
na nevyhnutne potrebný čas/nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej
dopravy. Je nesporné, že meškanie na pracovnú zmenu 15 minút v dôsledku meškania vlaku aniskutočnosť, že to vopred neoznámila odporcovi, nedosahuje intenzitu porušenia pracovných povinností
závažným spôsobom. Skutočnosť, že nemala doposiaľ žiadnu absenciu a jedná sa o výnimočný
prípad, potvrdzuje aj jej výplatná páska za mesiac január 2013. V tejto súvislosti poukazuje aj na ust.
§ 144a ods. 6 Zákonníka práce, podľa ktorého o tom, či sa jedná o neospravedlňujúce meškanie
práce,rozhodujezamestnávateľpoprerokovanísozástupcamizamestnancov;odporcavšakpredmetné
meškanie so zástupcami zamestnancov neprerokoval. Jediným argumentom odporcu počas celého
konania ako aj v odvolaní bolo, že vystúpením vo svojom voľnom čase na koncerte 08.12.2012 porušila
internú smernicu č. 3 zo dňa 02.10.2012. Počas celého konania tvrdila, že smernica č. 3 zo dňa
02.10.2012 sa nevzťahuje na benefičný koncert konaný dňa 08.12.2012 vo svojom voľnom čase,
že uvedená smernica je v rozpore so zákonom a je diskriminačná. Zbytočnosť smernice potvrdzuje
skutočnosť, že škola odporcu existovala 88 rokov bez smernice a bola prijatá v reakcii na jej iniciatívu
a iniciatívu jej kolegyne I.. Aj podľa vyjadrenia hlavného inšpektora práce v Žiline F. H., zo strany
odporcu boli jednoznačne porušené jej ústavné práva. Interná smernica č. 3 účinná od 02.10.2012
ustanovuje, že podmienkou vystúpenia žiaka na verejnom koncerte je účasť na prehrávkach (čl. 3).
Podľa čl. 5 smernice pedagóg školy je povinný informovať riaditeľstvo školy o tom, že o umelecké
vystúpenie požiadala iná organizácia, nezisková organizácia a podobne, pokiaľ to bolo v súvislosti s
činnosťou školy alebo aktivity s činnosťou školy súvisia. Uvedené ustanovenie sa netýka individuálnych
aktivít, ktoré nesúvisia s aktivitami, či prezentáciou školy a sú čisto súkromnej povahy toho ktorého
žiaka školy. V danom prípade neporušila žiadne ustanovenie smernice, pretože vianočný koncert z
08.12.2012 nesúvisel s činnosťou školy odporcu, pretože sa jednalo o individuálne aktivity rodičov a
žiakov školy, ktorí neboli vybratí v prehrávkach 26.11.2012, teda nesúviseli s aktivitami, či prezentáciou
školy odporcu a boli čisto súkromnej povahy toho ktorého žiaka školy. Zo strany odporcu sa jedná o
prekrúcanie skutočností, že príprava žiakov na vianočný koncert sa uskutočňovala počas pracovnej
doby v rámci pracovného pomeru, za ktorý dostávala (ako i jej kolegyňa) mzdu. Vystúpenia na koncert
08.12.2012 účastníci cvičili na Ľadovni po sobotách a je len samozrejmé, že vystupujúci využili svoje
zručnosti získané v škole. Platí práve opak, že žiaci svoje zručnosti získané pri nacvičovaní programu
na Ľadovni využili v prospech odporcu na vystúpení k 90-temu výročiu školy odporcu. V prípade
benefičného koncertu z 08.12.2012, tento zabezpečoval a z iniciatívy rodičov, najmä žiakov nevybratých
na prehrávkach, organizačne bol zastrešený Súkromnom základnou umeleckou školou M. Haľamovej
v Martine (priestorovo a materiálne), sponzorsky ho zabezpečil Ing. U. M., jednalo sa o súkromný
koncert, ktorý nebol prezentovaný ako akcia odporcu resp. vystupujúci neboli prezentovaní ako žiaci
odporcu, celý program mal dobročinný charakter (nejednalo sa o konkurenčný boj medzi školami alebo
o nábor žiakov do súkromnej umeleckej školy). Na benefičnom koncerte účinkovali nielen žiaci, ale aj
všetci ochotníci hudby a tanca v meste, ktorí chceli ukázať, že kultúra a umenie má v Turci svojich
reprezentantov. Na koncerte vystupovala džezová skupina HOGO - FOGO, víťazka programu Repete
MUDr. Y. B., operná speváčka A. I., tanečná sólistka M. F. a mnoho tanečníkov z tanečného klubu DEEP
MARTICO. V tom čase koncertu mala súbežný pracovný pomer aj so Súkromnou umeleckou školou
M. Haľamovej a nebola na koncerte ako pedagogický dozor. Celé podujatie sa uskutočnilo v sobotu
večer, v jej osobnom voľne. Aj na strane 3 odvolania odporca uznáva, že nevytýkal účasť žiakov na
koncerte, pretože ide o ich právo, ako so svojimi schopnosťami naložia. Ak aj žiaci v prvom polroku
školského roku 2012/2013 nacvičovali na hodinách skladby, ktoré následne predviedli aj na spornom
koncerte, je pochopiteľné, že žiak vystupuje verejne alebo súkromne s tým, čo sa v rámci svojej výučby
naučí. Žiadny zákon ani interná smernica vydaná školou nemôže obmedziť právo žiaka verejne na inom
podujatí, než je podujatie organizované jeho školou, prezentovať to, čo sa v škole naučil. Škola slúži k
výučbe a žiak má výsledky svojej výučby právo prezentovať, kde len chce. Pokiaľ sa ale žiak prezentuje
ako žiak školy, teda prezentuje svoju príslušnosť ku škole a prezentuje sa na podujatí, ktoré organizuje
jeho škola, je podľa presvedčenia súdu legitímne, aby boli splnené podmienky pre takúto verejnú
prezentáciu žiaka ako žiaka školy, ktorý stanoví škola. Keďže v takom prípade je vystúpenie žiaka
spojené s menom školy, škola má legitímne právo zabezpečiť, aby bola na verejnosti čo najkvalitnejšie
reprezentovaná prostredníctvom vystúpení svojich žiakov. V prípade koncertu 08.12.2012 sa žiaci
neprezentovali ako žiaci školy odporcu. V takom prípade nebolo potrebné informovať a žiadať súhlas
vedenie školy (odporcu), keďže sa neprezentovala ako zamestnanec školy a neprezentovala akúkoľvek
inú príslušnosť k žalovanej škole. Pokiaľ sa pod jej vystúpením nachádzal podtitul Súkromnej umeleckej
školy M. Haľamovej v Martine, šlo o fakt, ktorý je nesporný, keďže v tom čase bola zamestnankyňou
aj tejto školy. Nie je však možné súhlasiť ani s tým, že program bol pripravovaný v rámci pracovného
pomeru u odporcu. Od začiatku školského roku v rámci učebného plánu pripravovala deti a nacvičovala
s nimi rôzne skladby a uskutočňovala tým ich vzdelávací proces. Skutočnosť, že výsledky tohto procesu
boli použité na súkromnom koncerte, nie je možné stotožniť s tvrdením, že program pripravovala vrámci pracovného pomeru, najmä ak koordinácia vystúpení žiakov a docvičovanie boli uskutočňované
mimo pracovného času na pôde iného subjektu, teda na pôde súkromnej umeleckej školy. Námietka
zaujatosti odporcu vznesená na pojednávaní dňa 18.10.2013 ako „moment prekvapenia“ nespĺňala
náležitosti uvedené v § 15a O.s.p.. V danom prípade je potrebné vychádzať z podmienok uvedených v
§ 14 ods. 3 O.s.p., kedy dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa jej názoru, okresný
súd mal v konaní rovnaký prístup k obom účastníkom konania. Skutočnosť, ako je potrebné hodnotiť
výsledky vykonaného dokazovania a jednotlivé dôkazy, je vždy vecou súdu. Odporca považuje výsluch
svedkov na prvom pojednávaní konanom dňa 07.06.2013 za hlavný dôvod námietky zaujatosti. Výsluch
svedkov navrhnutý jej osobou nemožno vykladať za zaujatosť súdu, keďže na uvedenom pojednávaní
boli vykonané výsluchy účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Na pojednávaní dňa 07.06.2013
boli vypočutí ako svedkovia P. C. - zriaďovateľ SÚŠ M. Haľamovej, Mgr. B. X. - predsedníčka rady
ZOOZ, Mgr. B. X. PhDr. - učiteľka hudby, MUDr. Y. B., P. P., P. U., P. M. V., Y. I., P. M., Ing. P. L.,
pričom súd nevypočul jej navrhovaných svedkov Y. Q. a P. H.. Rovnako považuje za neopodstatnenú
námietku odporcu týkajúcu sa priznanej náhrady trov konania za účasť na pojednávaní dňa 07.06.2013,
spočívajúcich v účelnosti alebo neúčelnosti vypočutých svedkov a vykonaného dokazovania na tomto
pojednávaní. Dôvody odvolania odporcu v celom rozsahu považuje za vykonštruované a účelové,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukazuje aj na stanovisko predsedu Odborového
zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku zo dňa 11.11.2013, podľa ktorého je jej návrh na
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v celom rozsahu dôvodný. Rovnako podľa vyjadrenia
hlavného inšpektora práce v Žiline F. H., žiaden zákon nezakazuje robiť jej aktivity, za ktoré dostala
okamžité skončenie pracovného pomeru a zo strany odporcu boli porušené jej ústavné práva.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.
Okresný súd, na základe rozsiahle vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu správne
dospel k záveru, keď okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke listom odporcu zo
dňa 31.01.2013 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, považoval za neplatné. Krajský súd v
podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktoré z hľadiska vyhodnotenia
skutkových okolností prejednávanej veci v zmysle § 132 O.s.p. považuje za úplné, presvedčivé a
výstižné a na uvedené dôvody v plnom rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd považoval
za potrebné na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu poukázať na ďalšie skutočnosti
významné pre právne posúdenie veci a to aj vzhľadom na odvolacie dôvody odporcu, ktorými je krajský
súd, ako súd odvolací, viazaný (§ 205 ods. 1, 3 O.s.p.).
Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý môže konať to, čo nie je zákonom zakázané a
nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa čl. 2 veta tretia Základných zásad Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovno-právnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Zákonný príkaz vykonávať subjektívne práva v súlade s dobrými mravmi má spolu so zákazom zneužitia
práva spoločný právny základ, pretože je spojený s výkonom subjektívnych práv. Zákaz zneužitia práva,
zakotvený v článku 2 Základných zásad Zákonníka práce predstavuje právnu normu, ktorej porušenie
oprávneným subjektom je protiprávnym úkonom. Osobitosťou tohto protiprávneho úkonu je, že nevzniká
porušením právnej povinnosti, ale pri výkone práva spôsobom, ktorý zákon zakazuje.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak
zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z
pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností, ktoré sú stanovené právnymi predpismi, pracovným
poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť
porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod skončenia pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa, musí byť porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené
(aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce rozlišuje medzi
menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Zákonník
práce, ani ostatné pracovno-právne predpisy nedefinujú tieto pojmy porušenia pracovnej disciplíny,
pričom práve na ich vymedzení závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca za porušenie pracovnej
disciplíny. Vymedzenie hypotézy v ustanovení § 63 ods. 1 písm. e/ a § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu; súd môže prihliadnuť pri skúmaní intenzity
porušeniapracovnejdisciplínynaosobuzamestnanca,nafunkciu,ktorúzastáva,najehodoterajšípostoj
k plneniu pracovných úloh, na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru
zavinenia zamestnancom, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na
dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či zamestnanec svojim konaním
spôsobil zamestnávateľovi škodu a podobne.
V danom prípade odporca zrušovacím prejavom zo dňa 31.01.2013, doručeným navrhovateľke toho
istého dňa, okamžite s navrhovateľkou skončil pracovný pomer z dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo porušenie pracovnej
disciplíny navrhovateľkou „zvlášť hrubým spôsobom“, ktorého sa mala dopustiť tým, že:
a/ porušila internú smernicu č. 3 odporcu zo dňa 02.10.2012 tým, že bez súhlasu odporcu dňa
08.12.2012 vystupovala so žiakmi žalovanej školy v rámci koncertného programu „Horúca hudba v
mraze Vianoc“ v Národnom dome v Martine, keď bolo povinnosťou navrhovateľky informovať o tom
riaditeľstvo školy, že o vystúpenie požiadala iná organizácia, že koncert bol organizovaný pod hlavičkou
inej školy so žiakmi žalovanej školy, čím mohlo byť poškodené dobré meno žalovanej školy,
b/ dňa 14.03.2013 navrhovateľka meškala do práce viac ako 30 minút, keď pracovná zmena začínala
o 12:40 hod. a ako zamestnanec mala byť prítomná v práci 15 minút pred začiatkom zmeny.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka spoluorganizovala benefičný koncert
pod záštitou jej ďalšieho zamestnávateľa - Súkromnej umeleckej školy M. Haľamovej v Martine, keď v
predmetnom hudobno-tanečnom podujatí „Horúca hudba v mraze Vianoc“, ktorý sa uskutočnil v SKD
Martin, vystupovala so žiakmi žalovanej školy U., O., U., P., T., M. a U., pričom v rámci tohto benefičného
koncertu vystúpili aj ďalšie tanečno-hudobné zoskupenia. Organizácia ako aj vystúpenie hudobno-
tanečných skupín malo neziskový charakter. Vystúpenie navrhovateľky so žiakmi žalovanej školy nebolo
pred podujatím alebo v priebehu podujatia proklamované ako vystúpenie žiakov a učiteľa žalovanej
školy, alebo inej školy s obdobným zameraním. V takom prípade krajský súd súhlasí so záverom
okresného súdu, že je možné konštatovať, že negatívnym spôsobom (vystúpením navrhovateľky
so žiakmi žalovanej školy) nebolo hodnotené dobré meno odporcu a taktiež to nemohlo ovplyvniť
„konkurenčný boj“ medzi viacerými umeleckými školami s rovnakým alebo podobným spôsobom výuky
v rámci regiónu Turiec. Krajský súd sa ďalej stotožňuje so záverom okresného súdu, že žiaka verejne
na inom podujatí, než je podujatie organizované jeho školou, nemožno obmedzovať v prezentácii toho,
čo sa v škole naučí. Na doplnenie uvedeného záveru okresného súdu krajský súd dodáva, že pri
hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, súd nie je viazaný tým, ako
zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise alebo pokyne vedúceho
zamestnanca hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie pracovnej disciplíny. V
danom prípade nebolo oprávnením odporcu internou smernicou obmedziť navrhovateľku, ako učiteľku
danej školy a žiakov, na prezentáciu hudobno-tanečných vystúpení, ak tieto nie sú organizované školou,
v mene školy alebo pod jej záštitou. Podľa názoru krajského súdu, je oprávnením školy s daným
zameraním výučby upravovať si podmienky verejných vystúpení a prezentáciu žiakov svojej školy, len,
aktietosúorganizovanéškoloualebovmeneškoly(učiteliaažiacijureprezentujú).Zuvedenéhokrajský
súd zhodne s názorom okresného súdu vyvodil, že vystúpením navrhovateľky na benefičnom koncerte,hudobno-tanečnom podujatí „Horúca hudba v mraze Vianoc“ so žiakmi žalovanej školy, nedošlo zo
strany navrhovateľky k porušeniu pracovnej disciplíny, tobôž nie závažným spôsobom podľa § 68 ods.
1 písm. b/ Zákonníka práce, keďže takúto (súkromnú) činnosť nemôže zakázať ani interný predpis
odporcu, ktorý musí byť v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily tak, ako upravuje článok 2
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ako aj článok 2 Základných zásad Zákonníka práce.
V časti, pokiaľ bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou porušenie
pracovnej disciplíny - oneskorený príchod do zamestnania dňa 14.03.2013, krajský súd sa stotožnil so
záverom okresného súdu, že v danom prípade k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky
nedošlo „zvlášť hrubým spôsobom“, na základe ktorého by bolo dôvodné zo strany odporcu skončiť s
navrhovateľkou pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu z ktorého vyplýva, že navrhovateľka dňa 14.03.2013 meškala do
práce, avšak z dôvodu, ktorý odporcovi vysvetlila a následne (na druhý deň) písomne dokladovala,
možno vyvodiť, že krátkodobá absencia v práci nebola zo strany navrhovateľky vyvolaná úmyselne, ale
na základe objektívnych okolností. Odvolanie odporcu, že uvedený neskorý príchod do zamestnania
nebol hlavným dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ale že prihliadol na správanie
sa navrhovateľky na pracovisku, ktorá neustále deklarovala, že svojho zamestnávateľa absolútne
nerešpektuje, krajský súd nepovažoval za dôvodné. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že
v prípade navrhovateľky sa jedná o dlhoročnú pracovníčku, odporcom ako zamestnávateľom nebolo
preukázané, že by sa navrhovateľka v minulosti pravidelne a úmyselne dopúšťala obdobných porušení
pracovnej disciplíny. V danom prípade, prihliadajúc na osobu navrhovateľky ako zamestnanca, na
funkciu,ktorúzastáva,najejdoterajšípostojkplneniupracovnýchúloh(negatívnepostojenavrhovateľky
ako zamestnanca tvrdené odporcom v odvolaní, neboli v konaní preukázané), vzhľadom na intenzitu
konkrétneho porušenia pracovnej povinnosti dostaviť sa do práce včas, nezakladá záver o porušení
pracovných povinností „zvlášť hrubým spôsobom“, pre ktoré by bolo dôvodné okamžite skončiť pracovný
pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Námietku odporcu v priebehu konania, ako aj v odvolacom konaní proti rozsudku okresného súdu, že vo
veci nekonal a nerozhodoval nestranný sudca (sudkyňa JUDr. Mária Gazdačkova), nepovažoval krajský
súd za dôvodnú. Námietka zaujatosti spočívala v postupe zákonného sudcu v konaní o prejednávanej
veci v tom, že na prvom pojednávaní vypočul svedkov výlučne navrhnutých navrhovateľkou a nevypočul
svedkov navrhnutých z jeho procesnej strany.
Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci.
Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti
voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Podľa § 15a ods. 5 O.s.p. ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3), súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa
vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Právo na nestranný súd je zabezpečované ustanoveniami O.s.p. o vylúčení sudcov, o ktorých
nezaujatosti sú dôvodné pochybnosti. Účelom inštitútu veci nadriadenému súdu upraveného v § 15a
O.s.p. je zabezpečenie plynulosti konania. Okrem toho zákonodarca výslovne ustanovil ako dôvod
nevylúčenia sudcu okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. Ak sám
sudca, voči ktorému bola námietka vznesená vyhodnotí námietku tak, že táto spočíva v okolnostiach
jehopostupuvprejednávanejveci,takonámietkeformálnenerozhodujeanepredkladájunadriadenému
súdu. Sudca ďalej, bez ďalšieho pokračuje v konaní. Účastník konania môže svoje námietky vždy
uplatniť prostredníctvom opravných prostriedkov. Keďže v danom prípade odporca v námietke zaujatosti
namietal iba okolnosti spočívajúce v postupe zákonného sudcu podľa § 14 ods. 3 O.s.p. postup sudcu
okresného súdu, ktorý vec nepredkladal nadriadenému súdu a ďalej vo veci konal bol súladný s ust. §
14 ods. 3, § 15a ods. 5 O.s.p. v spojení s čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.Na základe uvedených skutočností, krajský súd rozsudok okresného súdu ako správny v celom rozsahu
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Krajský súd nepovažoval odvolanie odporcu proti rozsudku okresného súdu za dôvodné ani v časti, v
ktorej namietal priznanie náhrady trov konania navrhovateľke. V danom prípade navrhovateľka bola v
spore úspešná, preto v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. jej prináleží náhrada vzniknutých trov konania v
plnej výške proti odporcovi, ktorý úspech v konaní nemal. Právnemu zástupcovi úspešného účastníka
prináleží náhrada trov konania aj za úkon právnej pomoci - zastupovanie účastníka na pojednávaní
podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov, pričom hodnotenie účastníka, že odmena právnemu zástupcovi za úkon
právnej pomoci neprináleží, keďže na pojednávaní boli vypočutí svedkovia, ktorí sa k predmetu sporu
nevyjadrovali, nemá na rozhodovanie o trovách konania žiadny právny význam.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúca v uplatnenej odmene
trov právneho zastúpenia jej právnou zástupkyňou za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu
zo dňa 02.04.2004, keď podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov advokátovi prináleží odmena za uvedený úkon právnej
služby vo výške 61,87 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20 % DPH 13,98 Eur, t.j. odmena v celkovej výške
83,89 Eur, ktoré zaplatí odporca na účet JUDr. Alžbety Skočdopolovej (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.