Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/244/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206204
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812206204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Vlárska 32, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti
odporcovi: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, o zaplatenie 1.224,49 eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/209/2012-38 zo dňa 25.
marca 2013, takto

r o z h o d o l :

RozsudokokresnéhosúduvovýrokuII.,ktorýmvozvyšnejčastinávrhnavrhovateľazamietolavovýroku

o trovách konania, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 896,69 eur spolu
s 9 % úrokom z omeškania ročne od 08.12.2010 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním zistil, že
medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 30.05.2006 uzavretá zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, na základe ktorej navrhovateľ (ako banka) zriadil odporcovi (ako
klientovi) bankový účet - rastový osobný účet. Na základe žiadosti odporcu zo dňa 29.05.2009
navrhovateľ poskytol odporcovi možnosť čerpať peňažné prostriedky do výšky debetného limitu.

Odporca pred súdom uznal z výpisu z účtu skutočnosť, že prečerpal na účte čiastku 896,69 eur.
Z uvedeného dôvodu preto návrhu navrhovateľa v uvedenej časti podľa § 497 v spojení s § 708
a § 710 Obchodného zákonníka vyhovel. Zamietol nárok navrhovateľa na zaplatenie sankčného
úroku z omeškania vo výške 327,80 eur. Navrhovateľ bol podľa § 120 ods. 4 O.s.p. poučený o
možnosti predkladať a navrhovať dôkazy. Navrhovateľ neuviedol, na základe čoho vyvodzuje uplatnený
nárok v uvedenej časti, nešpecifikoval akým spôsobom a za aké obdobie bol vyčíslený. Okrem toho
navrhovateľ predložil sadzobník poplatkov platný od 01.01.2004 a listinu označenú ako „Podmienky

zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte““. Z predložených dôkazov v
spojení s predloženou zmluvou zo dňa 30.05.2006 a návrhom odporcu zo dňa 29.05.2009 nevyplýva
existencia navrhovateľom uplatneného nároku. Navrhovateľ nepredložil žiadne obchodné podmienky
(všeobecné či osobitné), na ktoré odkazuje zmluva, pričom z predložených podmienok zriadenia a
vedenia predmetnej služby prečerpania je zrejmé, že sa jedná o podmienky z obdobia až po 01.01.2012.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a podľa pomeru úspechu účastníkov konania
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vzniknuté zaplatením súdneho poplatku a z tituluvzniknutých trov právneho zastúpenia, ktoré umožnil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50,-
eur mesačne, spolu so žalovanou istinou (§ 160 ods. X O.s.p.).

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa na zaplatenie

sankčného úroku vo výške 327,80 eur zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Poukázal
na dikciu § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka a článok I bod 2 Všeobecných obchodných podmienok
(ďalej len ako „VOP“), článok III. bod 23, 36 VOP a bod 1.D.5. Sadzobníka poplatkov. 20 % sankčný
poplatok zo sumy 896,69 EUR od 08.12.2010 (deň nasledujúci po vyrovnaní zostatku uzatvoreného
účtu) do dňa podania návrhu predstavuje sumu 327,80 eur. Okresný súd tým, že jeho návrh zamietol,

postupoval v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žiadal
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného

súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej
časti odvolaním navrhovateľa (spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania) ako správny potvrdil.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada.
Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú,
je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov

leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je
zaviazaný každý účastník konania. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky a
sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z označených

dôkazov vykoná (viď § 120 ods. 1 O.s.p.). Ani v sporovom konaní úprava neopúšťa zásadu materiálnej
pravdy ako protipól zásady formálnej pravdy. Zásada materiálnej pravdy je vyjadrená najmä v § 153 ods.
1 O.s.p. tak, že základom rozhodnutia súdu je zistený skutkový stav. V prípade, ak účastník si nesplní
povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník
vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak

sa jedná o rozhodnú skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto
skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. K naplneniu týchto
skutočností došlo aj v prejednávanej veci.

Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania okresný súd správne dospel k záveru, že navrhovateľ
nárok na zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 327,80 eur v súlade s ust. § 120 ods.

1 a nasl. O.s.p. (z dôvodu neunesenia dôkazného bremena) nepreukázal. Na doplnenie dôvodov
rozsudku okresného súdu krajský súd dodáva, že v návrhu na začatie konania vo vzťahu k uvedenej
časti uplatneného nároku navrhovateľ uviedol, že deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých
pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka
k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy. V súvislosti s preukazovaním dôvodnosti uplatňovaného

nároku navrhovateľ súdu ako listinné dôkazy predložil „Podmienky zriadenia a vedenia služby „Povolené
prečerpanie na osobnom účte““, z ktorého je však zrejmé, že tieto podmienky platia pre zmluvy
uzatvorené „Prima bankou Slovensko, a.s. a „Sadzobník poplatkov platný od 01.01.2004“. Z postupu
navrhovateľa v konaní je zrejmé, že až po rozhodnutí okresného súdu (odvolaní proti rozsudku
okresného súdu) tento odôvodňoval nárok na zaplatenie „sankčného poplatku“, vychádzajúc z článku

III bod 23 VOP, ktorý ako listinný dôkaz predložil až v odvolacom konaní a taktiež v odvolacom konaní
odôvodňoval postup pri výpočte sankčného poplatku. Vychádzajúc z koncentračnej zásady, z ktorej
prvostupňový súd pri vykonaní dokazovania vychádzal, bolo oprávnením (a zároveň povinnosťou)
navrhovateľa skutočnosti uvádzané v návrhu na začatie konania preukázať až do skončenia vykonania
dokazovania okresným súdom. Keďže navrhovateľ aj napriek poučeniu okresného súdu podľa ust. §

120 ods. 4 O.s.p. do vyhlásenia rozhodnutia ku skutočnostiam uvádzaným v návrhu relevantné dôkaznéprostriedky na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku nepredložil, okresný súd správne vyvodil,
že návrh navrhovateľa v uvedenej časti je nedôvodný.

Na základe uvedených skutočností, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, spolu so

súvisiacim výrokom o trovách konania, ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žiadne si neuplatnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.