Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 2P/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614201237
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6614201237.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti

R., R., nar. XX.X.XXXX a R., nar. XX.X.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom ÚPSVaR Brezno, deti V.. V. R., nar. XX.X.XXXX, bytom R.Z., N. XX a Q.. R. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom R., L. Q. XX/X, právne zastúpenom JUDr. Soňou Petrusovou, advokátkou so sídlom
AK Lučenec, Adyho 34, o návrhu matky na určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na určenie výživného v plnom rozsahu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí návrhom doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa 31.1.2014 žiadala, aby súd
zaviazal otca povinnosťou uhradiť k jej rukám výživné na maloletú R. R. za obdobie od 1.1.2011 do
31.7.2011 vo výške 715,-Eur, výživné na maloletú R. a maloletého R. R. za obdobie od 1.8.2011 do

31.3.2012 vo výške 2.995,-Eur a za obdobie od 1.4.2012 do 31.1.2013 vo výške 875,-Eur. V návrhu
vo veci samej poukázala na skutočnosť, že jej manželstvo s otcom maloletých detí bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Brezno, otec maloletých detí bol rozvodovým rozsudkom zaviazaný
prispievať na výživu maloletých detí vo výške 250 Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť
a zároveň vkladať na bankový účet maloletých detí sumu 150 Eur mesačne pre každé z maloletých
detí zvlášť za účelom tvorby úspor. Zdôraznila, že súd v konaní o rozvod manželstva nerozhodoval
o výživnom za obdobie, kedy rodičia nežili v spoločnej domácnosti; otec maloletých detí v období od

januára 2011 do júla 2011 prispieval na výživu maloletej R. sumou 110 Eur mesačne, od augusta 2011
do marca 2012 prispieval sumou 110 Eur mesačne na obe maloleté deti a od apríla 2012 do januára
2013 prispieval na obe maloleté deti sumou 200 Eur mesačne. Matka maloletých detí sa pritom od
januára 2011 odsťahovala s maloletou dcérou R. zo spoločnej domácnosti do podnájmu, syn R. sa
k matke od otca odsťahoval v auguste 2011. Matka poukázala na to, že otca maloletých opakovane
žiadala, aby prispieval na výživu maloletých detí väčšou sumou s prihliadnutím na výdavky súvisiace s
maloletými deťmi, tento však bez uvedenia dôvodu nesúhlasil. Matka považuje za nespravodlivé, aby

náklady na obe maloleté deti znášala vo zvýšenej miere len ona, s prihliadnutím na príjmy oboch rodičov
a skutočnosť, že otec maloletých detí si dlhodobo svoju vyživovaciu povinnosť neplnil.

Zákonný sudca, ako aj ostatní sudcovia Okresného súdu Lučenec oznámili, že vo veci sa cítia byť zaujatí
s prihliadnutím na skutočnosť, že otec maloletých detí je rovnako sudcom Okresného súdu Lučenec.
Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením č.k. 14NcC/6/2014-23 zo dňa 13.2.2014 rozhodol o
tom, že sudcovia Okresného súdu Lučenec sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci a vec
prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Brezno. Na Okresný súd Brezno vec napadla
dňa 25.2.2014.Otec maloletých v písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom právnej zástupkyne návrh matky
neuznal v celom rozsahu, nakoľko nie je pravdou, že za požadované obdobie neprispieval na výživu
maloletých detí. Uviedol, že už od 1.1.2011 do súčasnosti uhrádzal platby na uzavreté poistné zmluvy,

nakupoval lieky, oblečenie a prispieval na záujmové aktivity detí. Zároveň znášal ďalšie náklady týkajúce
sa platieb spoločnosti Orange a maloletým deťom nakupuje hygienické potreby. Prispieva im vreckovým;
bol s deťmi na dovolenke.

Vo veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 21.3.2014, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov
konania, oboznámil listiny obsiahnuté v súdnom spise a pripojenom rozvodovom spise a zistil

nasledovný skutkový stav:

Matka maloletého na pojednávaní žiadala určiť výživné podľa petitu návrhu, zdôraznila, že pri vyčíslení
požadovaného výživného prihliadla na sumu, ktorou otec na deti prispieval, prihliadala na prázdniny
ako aj na obdobie, počas ktorého boli maloleté deti na základe predbežného opatrenia v striedavej
starostlivosti. Návrh podala 31.1.2014, nakoľko rozvod a úprava výkonu rodičovských práv boli ťažké,
bolo to ťažké obdobie. Myslela si, že s otcom maloletých sa bude dať dohodnúť, stále hľadá možnosť

dohody, pričom otec maloletých bol spočiatku aj ochotný, potom zmenil náladu a ochota už nebola. Ona
spoločnú domácnosť opustila v januári 2011 spolu s maloletou R., R. prišiel v auguste 2011 z vlastného
rozhodnutia. Návrh v januári a v auguste 2011 nepodávala nakoľko dúfala, že otec maloletých detí príde
k rozumu, že sa dohodnú; bol aj náznak toho, že by sa pokúsil aby sa ona k nemu vrátila. V konaní
o rozvod z hľadiska pokoja by výživné od otca už nežiadala, ale myslí na záujmy maloletých detí, na

ich potreby a na to, že oni nemajú trpieť zato, že nebola schopná žiadať výživné. Im životná úroveň
po odchode od otca maloletých klesla, ale ten pokoj za to stojí. Od januára 2011 do apríla 2011 otec
na deti neprispieval, potom, nakoľko sa ináč nedalo, pristúpila na dohodu, podľa ktorej otec prispieval
na maloletú R. sumou 110 Eur a ona na maloletého R. prispievala sumou 30 Eur. Matka uviedla, že
ak chcela niečo dosiahnuť musela súhlasiť s takouto dohodou. Ona bola v konaní o rozvod zastúpená

právnou zástupkyňou, ktorá žiadala výživné určiť odo dňa podania návrhu (na rozvod manželstva),
pričom konajúcou sudkyňou im bolo povedané, že spätné výživné môžu žiadať osobitným návrhom.
Toto jej bolo povedané na pojednávaní dňa 17.1.2013. Nemala vedomosť, že výživné sa nedá spätne
uplatňovať. Pokiaľ ide o jej zamestnanie uviedla, že je samostatným radcom ÚPSVaR Lučenec; tri a
pol roka pracovala na dávkovom oddelení - náhradné výživné. Inak bola rok a pol sociálnou kurátorkou,

vystupovala za úrad aj na súdnych pojednávaniach, ale nie v konaniach o výživnom. Pred tým pracovala
na Okresnom súde Lučenec, na trestnom oddelení a robila aj personalistu. Poukázala na svoju sociálnu
situáciu a sociálnu situáciu maloletých detí od opustenia spoločnej domácnosti, musela si aj požičiavať.
Požičiavala si aj preto, aby deti nepocítili pokles životnej úrovne, nakoľko na istej životnej úrovni vyrastali.
Pomery na strane maloletých detí v období požadovaného výživného boli na rovnakej úrovni ako v čase

rozhodnutia o rozvode manželstva, boli na tej istej škole. V rokoch 2011 a 2012 boli o čosi vyššie náklady,
nakoľko v tom čase nosili zubné aparáty, pomery sa ale menia v súčasnosti nakoľko pre dcéru prenajíma
koňa a syn chodí na vodičský kurz. Od ukončenia spoločného spolužitia ona na dom v podielovom
spoluvlastníctve neprispievala, úver splácal otec maloletých.

Právna zástupkyňa otca žiadala na pojednávaní návrh matky ako nedôvodný zamietnuť, mala za to, že

je neopodstatnený a nie je právny dôvod, aby matka mohla žiadať výživné spätne. V tom čase nebolo
rozhodnutie súdu (o výživnom), zameškané výživné u otca nevzniklo. Matka tiež nárok na výživné nemá
z dôvodu, že otec na deti prispieval aj keď výživné nebolo (súdom) určené. Je zrejmé, že otec maloleté
deti finančne podporuje a prispieva im a otec tak robil aj v rozhodnom období a stále prispieva aj nad
rámec výživného.

Otec maloletého na pojednávaní s návrhom na určenie výživného nesúhlasil, vyjadril nesúhlas s
tvrdeniami matky prednesenými na pojednávaní. Poukázal na skutočnosť, že platí poistky, na ktoré bude
matke vyplatená suma 1.600,-Eur; zároveň poistka v poisťovni Union bola ukončená v auguste 2011,
poistné plnenie bolo vyplatené na účet syna a matka maloletých z tohto účtu vybrala sumu 1.000,-Eur.
Matka maloletých si myslí, že ona má právo robiť všetko za maloleté deti ako by deti nemali otca, čo

podľa jeho názoru odporuje zákonu o rodine. Je pravdou, že matka s maloletou R. odišla zo spoločnej
domácnosti v januári 2011 a maloletý R. odišiel bývať k matke v auguste 2011. On však až do rozvodumanželstva na maloleté deti prispieval, na dcéru R. sumou 110 Eur a od apríla 2012 sumou 200 Eur na
obe deti. Matka na maloletého R. prispievala sumou 30 Eur v čase, keď bol maloletý u neho. On v čase
do rozvodu manželstva okrem uvedenej sumy prispieval na záujmové aktivity maloletých, kúpil nový

bicykel a lyžiarsku výstroj. S deťmi chodieval lyžovať, bol s nimi na dovolenke, za dovolenku zaplatil na
jedno dieťa sumu 499 Eur. S matkou maloletých sa v čase do rozvodu manželstva dohodnúť nedalo.
Matka peniaze stále žiadala, matke v podaní návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
na čas do rozvodu manželstva nebránil. On spravoval majetok patriaci do BSM, platil poplatky súvisiace
s užívaním rodinného domu, splácal úvery na dom ako aj na motorové vozidlo.

Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť v prípade, ak súd uzná dôvody hodné osobitného
zreteľa. Má však zato, že dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú a je potrebné návrh matky zamietnuť.

Rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/271/2011-288 zo dňa 5.2.2013 bolo manželstvo rodičov
maloletých detí rozvedené; maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 400
Eur na každé z maloletých detí zvlášť; z toho 250 Eur mesačne na každé z maloletých detí k rukám

matky a sumou po 150 Eur na tvorbu úspor na účet založený na meno maloletých. Vo vzťahu k výške
výživného súd v odôvodnení poukázal na to, že vzal do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí ako
aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca s prihliadnutím na možnosti, schopnosti, majetkové
pomery matky a jej osobnú starostlivosť o maloleté deti. Mal za preukázané, že majetkové pomery
otca dovoľovali určiť, že časť výživného bude použitá na tvorbu úspor na osobné účty maloletých detí.

Súd zohľadnil plnenie poistiek maloletým deťom ich otcom. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim
rozsudkom č.k. 14CoP/29/2013-326 zo dňa 9.4.2013 odvolaním napadnutý prvostupňový rozsudok
okrem iného vo výrokoch o výške výživného zmenil tak, že spôsob platenia výživného a nakladania
s ním bližšie špecifikoval. Otec bol zaviazaný platiť výživné počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o
rozvode manželstva.

V konaní o rozvod manželstva súd vydal dňa 13.3.2012 pod č.k. 8P/271/2011-107 predbežné opatrenie,
ktorým maloleté deti R. predbežne odovzdal do striedavej starostlivosti rodičov tak, že v starostlivosti
každého rodiča budú maloleté deti týždeň od pondelka od 17:00hod do pondelka nasledujúceho
týždňa do 17:00hod. Na odvolanie matky Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením č.k.
14CoP/47/2012-124 zo dňa 9.5.2012 odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. Uznesenie o nariadení

predbežného opatrenia sa stal právoplatným dňom 28.5.2012 a vykonateľným dňom 13.3.2012. Súd o
výške výživného počas trvania predbežného opatrenia nerozhodoval.

Vyššie uvedené uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bolo zrušené uznesením Okresného
súdu Brezno, č.k. 8P/271/2011-277 zo dňa 17.1.2013, vykonateľným dňa 12.2.2013.

Matka maloletého k návrhu pripojila podrobný rozpis požadovaného výživného za obdobie od 1.1.2011

do dňa rozvodu manželstva; z prehľadu vyplýva, že otec platil pôvodne výživné vo výške 110 Eur
mesačnedoapríla2012,následneplatilsumu200Eurmesačne.Zprehľadutiežvyplýva,žematkažiada
rozdiel medzi vyplatenou sumou a výživným priznaným podľa rozvodového rozsudku, pričom výpočet
zohľadňuje aj trvanie striedavej starostlivosti na základe predbežného opatrenia.

Matka maloletého mala ako zamestnanec ÚPSVaR Lučenec priemerný mesačný príjem vo výške 551,03

Eur, v roku 2012 dosiahla priemerný mesačný príjem 585,81 Eur.

Podľa potvrdenia o výške príjmu zamestnanca vystaveného Okresným súdom Lučenec ako
zamestnávateľom otca tento mal v roku 2011 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2.699,04 Eur, v
roku 2012 jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval sumu 2.395,60 Eur.

Obaja rodičia do súdneho spisu doložili rozsiahly dôkazný materiál; listiny doložené matkou mali

preukázať náklady súvisiace so starostlivosťou o maloleté deti. Otec maloletých preukazoval, že namaloleté deti okrem plnení zasielaných k rukám matky prispieval aj nad tento rámec a to platením
poistného, voľnočasových aktivít, kúpou osobných potrieb maloletých detí ako aj úhradou nákladov pri
výletoch a dovolenke s maloletými.

Podľa § 36 ods.1 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §
25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku

striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne

neplní.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 113 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Matka maloletého svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na určenie výživného za obdobie od
1.1.2011 do 31.1.2013, výšku výživného uplatnila vo výške výživného určenej rozsudkom, ktorým bolo

jej manželstvo s otcom maloletých detí rozvedené; vo vyčíslení výživného zohľadňovala rôzne obdobia
a rozsah starostlivosti o maloleté deti zo strany oboch rodičov. V tomto zmysle poukazovala na to,
že pôvodne v jej starostlivosti bola len maloletá dcéra R., následne aj maloletý R.. Prihliadla tiež na
skutočnosť, že v rámci určitého obdobia boli maloleté deti na základe predbežného opatrenia v striedavejstarostlivosti oboch rodičov; zohľadnila aj plnenia, ktoré v minulosti k jej rukám zaplatil otec maloletých
detí.

Z návrhu vo veci samej a zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že manželstvo rodičov maloletých

detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/271/2011-288 zo dňa 5.2.2013, ktorý
rozsudok sa stal v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, konajúcem o odvolaní,
právoplatnýmdňom28.2.2013(vovýrokuorozvodemanželstva)adňom3.5.2013vovýrokochozverení
maloletých detí do starostlivosti matky a o určení a výške výživného. Z uvedených rozhodnutí vyplýva,
že otec maloletých detí bol zaviazaný platením výživného odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode

manželstva. Z návrhu vo veci samej vyplýva, že matka maloletých detí nežiada zvýšiť doposiaľ určené
výživné; žiada určiť výživné za obdobie pred rozvodom manželstva a to odo dňa opustenia spoločnej
domácnosti.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na výživné je potrebné tento nárok rozdeliť na obdobia od 1.1.2011 do
30.1.2011 a od 31.1.2011 do 31.1.2013. Matka návrh vo veci samej podala na Okresný súd Lučenec dňa
31.1.2014. S prihliadnutím na ustanovenie zákona o rodine je nutné konštatovať, že výživné, v danom

prípade na maloleté deti, je možné priznať len za obdobie troch rokov spätne odo dňa začatia konania.
Konanie začalo podaním návrhu vo veci samej (31.1.2014), súd mohol výživné priznať len za obdobie
troch rokov spätne od 31.1.2014. Z uvedeného dôvodu nebolo možné priznať výživné za obdobie, ktoré
presahuje zákonnú dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania.

Vo vzťahu ku zvyšku uplatneného nároku na výživné (za obdobie od 31.1.2011 do 31.1.2014) súd

opakovane poukazuje na ustanovenie § 77 ods.1 tretia veta Zákona o rodine; výživné za obdobie spred
podania návrhu možno priznať len v prípade, ak ide o výživné na maloleté dieťa a sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa. V tomto smere je potrebné poukázať na skutočnosť, že dôvody hodné osobitného
zreteľa je nutné vnímať ako dôvody, ktoré oprávnenému rodičovi (matke) bránili podať návrh na úpravu
výkonu rodičovských práv, prípadne na určenie alebo zvýšenie výživného. Právo žiadať, aby súd upravil

výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nielen matke, ale aj otcovi, vzniklo v súlade
s ustanovením § 36 ods.1 Zákona o rodine a to v prípade, pokiaľ rodičia maloletých detí spolu nežili,
prípadne jeden z nich na výživu maloletých detí neprispieval. K opusteniu spoločnej domácnosti došlo k
1.1.2011, už uvedeným dňom sa obaja rodičia mohli (a aj mali) dohodnúť o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností vrátane výšky výživného a ak sa nedohodli, mohol (a mal) ktorýkoľvek z nich žiadať,

aby o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodol súd. Z vyjadrení účastníkov konania
vyplýva, že tak nespravil žiaden z nich; matka maloletých na pojednávaní zdôraznila, že si myslela, že
súd konajúci o návrhu na rozvod manželstva rozhodne aj o výživnom za obdobie od podania návrhu na
rozvod manželstva. S poukazom na ustanovenie § 113 ods.1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je
ale spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva.

V konaní o rozvod manželstva preto súd o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do
rozvodu manželstva rozhodovať nemohol, bolo potrebné, aby si matka (resp. ktorýkoľvek z rodičov)
tento nárok uplatnila samostatným návrhom. Napriek tomu, že matka maloletých detí bola v konaní o
rozvodmanželstvazastúpenáprávnouzástupkyňou,takýtonávrhnepodalaatoaninapriekupozorneniu
daného jej podľa jej vlastného vyjadrenia v rozvodovom konaní.

Dôvody, pre ktoré matka návrh na určenie výživného na čas do rozvodu manželstva nepodala, resp.
ktoré jej bránili takýto návrh podať, v návrhu vo veci samej nijako nešpecifikovala. Na pojednávaní vo
vzťahu k uvedeným dôvodom zdôraznila, že obdobie pred rozvodom manželstva bolo ťažkým obdobím,
myslela si, že s otcom maloletého sa bude dať dohodnúť, dúfala, že otec maloletých detí príde k rozumu
a dohodnú sa. Uviedla, že po rozvode manželstva by výživné od otca nežiadala, ale (teraz) myslí na

záujmy maloletých detí, na strane ktorých došlo k poklesu životnej úrovne, na ktorú boli zvyknuté.
Súd hodnotiac uvedené skutočnosti mal zato, že na strane matky maloletých detí v rozhodnom čase
neexistovali dôvody, ktoré by mohli byť charakterizované ako dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by matke maloletých detí bránili uplatniť v súdnom konaní zákonné nároky maloletých detí na primerané
výživné zohľadňujúce ich odôvodnené potreby a možnosti a schopnosti otca.Pri hodnotení tvrdených dôvodov hodných osobitného súd prihliadol tiež na nasledovné skutočnosti:
Matka maloletých detí bola v čase rozvodového konania zastúpená právnym zástupcom, pričom sama
matka ako zamestnanec ÚPSVaR Lučenec vykonávala aj agendu sociálna kuratela, dávkové oddelenie

vo vzťahu k náhradnému výživnému. Zároveň súd prihliadal na skutočnosť, že istá forma rodičovskej
dohody bola v čase pred rozvodom manželstva realizovaná tým, že otec maloletých detí platil výživné
v určitej výške. Matka na pojednávaní výslovne uviedla, že pristúpila na dohodu, podľa ktorej otec
prispieval na maloletú R. sumou 110 Eur a ona na maloletého R. prispievala sumou 30 Eur, pričom
uviedla, že ak chcela niečo dosiahnuť musela súhlasiť s takouto dohodou. Neuviedla ale, čím bola zo

strany otca takáto dohoda vynútená a či a akým spôsobom jej bolo bránené v tom, aby návrh na určenie
výživného podala. S prihliadnutím na uvedené súd konštatuje, že v konaní dôvody hodné osobitného
zreteľa zistené neboli.

Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že výška dohodnutého výživného v čase pred rozvodom manželstva
nezodpovedala ako odôvodneným potrebám maloletých detí a ani možnostiam, schopnostiam a
majetkovým pomerom otca. Odôvodnené potreby maloletých detí a možnosti otca v rozhodnom čase

boli porovnateľné ako v čase vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva, bez výraznej zmeny pomerov.
Obdobné konštatovanie ale platí aj o pomeroch na strane matky, ktoré boli nesporne umožňujúce jej
prispievať na maloletého R. v čase, kedy bol tento v starostlivosti otca, výživným vyšším ako bola
dohodnutá suma 30 Eur mesačne. Aj keď takto dohodnuté výživné v čase pred rozvodom manželstva
nezodpovedalo požiadavkám ustanovenia § 75 ods.1 Zákona o rodine, bez toho, aby boli preukázané

dôvody hodné osobitného zreteľa, súd musel návrh na určenie výživného za obdobie spred podania
návrhu vo veci samej zamietnuť.

Z dôvodov pre ktoré súd návrh v celom rozsahu zamietol, nevykonával podrobnejšie dokazovanie vo
vzťahu k vynaloženým výdavkom matky súvisiacim so starostlivosťou o maloleté deti ako aj v súvislosti v
plneniami otca v rozhodnom období a tieto skutočnosti v rozsudku ani v plnom rozsahu nevyhodnocoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.