Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/181/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613207044
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613207044.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom, v právnej veci žalobkyne V. T., N..

XX. XX. XXXX, C. A. W. XXX, zastúpenej JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou so sídlom Liptovský
Mikuláš, Tranovského 1, proti žalovanému V. T., N.. XX. XX. XXXX, C. A. W. XXX, C.. Č.. A. XX T. E.,
A., A. XXX T., Z., o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý vrátiť žalobkyni dar, a to nehnuteľnosti rodinný dom, súp. č. XXX, postavený
na pozemku parc. č. KNC XXX spolu s humnom a maštaľou, pozemok parc. č. KNC XXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 180 m2, pozemok parc. č. KNC XXX záhrady o výmere 102 m2, pozemok
parc. č. KNC XXX záhrady o výmere 296 m2 a pozemok parc. č. KNC XXX záhrady o výmere 459 m2,

všetky nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností Okresného úradu R. V., Katastrálny odbor R. V.
na LV č. XXXX, k. ú. a Obec W., okres R. V. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1-ica, a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 272,08 eur a iné trovy
konania vo výške 99,50 eur, na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Evy Kukuricášovej, advokátky
so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Tranovského 1, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 04. 07. 2013, sa žalobkyňa, prostredníctvom právnej zástupkyne,
domáhala voči žalovanému vrátenia daru a to nehnuteľností, rodinného domu súp. č. XXX, postaveného
na parcele KN-C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 spolu s príslušenstvom (humno,

maštaľ), pozemku parcela KN-C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2, pozemku
parcela KN-C č. XXX - záhrady o výmere 102 m2, pozemku parcela KN-C č. XXX - záhrady o výmere 296
m2, pozemku parcela KN-C č. XXX - záhrady o výmere 459 m2, v spoluvlastníckom podiele 1-ica, všetky
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie W., obec W., okres R.Ý. V. a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou predmetných
nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, pre katastrálne územie W., o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1-ica. Žalobkyňa v roku 2006 svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach previedla darovacou

zmluvou na žalovaného, svojho vnuka. Prevod sa uskutočnil darovacou zmluvou, vyhotovenou formou
notárskej zápisnice, pred Notárskym úradom JUDr. Viery Kupcovej, č. N 92/2006, NZ 17110/2006,
NCR1s 17017/2006. Hodnota daru v čase darovania bola stanovená na sumu 400 000,-Sk, čo
predstavujeznačnúhodnotu.Dôvodom,prektorýsažalobkyňarozhodladarovaťsvojpodielžalovanému
bola skutočnosť, že po smrti manžela od roku 1990 žila sama a vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav
a príjem, nebola schopná starať sa o nehnuteľnosti, ako si to vyžadovala situácia. Táto situácia bola
umocnená faktom, že žalobkyňa sa v období pred darovaním starala o ťažko chorú dcéru Q. V., matku

žalovaného, ktorá po rozvode bývala aj so žalovaným u nej v spoločnej domácnosti a v roku 2005
napokon svojej chorobe podľahla. Táto psychická trauma zo smrti dcéry ešte umocnila a urýchlila jejrozhodnutie previesť svoj podiel na žalovaného, čo sa javilo v tej dobe ako najlepšie riešenie. Pred
darovaním sa dohodla so žalovaným, že tento sa o ňu postará, pomôže jej s domácimi prácami, častými
návštevami u lekára a taktiež sa ako väčšinový vlastník bude riadne starať o nehnuteľnosti. Spočiatku to

tak aj fungovalo, no s odstupom času sa situácia zmenila a žalovaný sa k navrhovateľke začal správať
arogantne, neposkytoval jej potrebnú pomoc zodpovedajúcu jej zdravotnému stavu a nestaral sa ani
o nehnuteľnosti. Žalobkyňa v súčasnosti znáša všetky náklady súvisiace s nehnuteľnosťou zo svojich
vlastných finančných prostriedkov, žalovaný po dobu posledných troch rokov sa nezdržiava v rodinnom
dome, momentálne pracuje v P. a domov chodí len sporadicky a v tomto čase sa o žalobkyňu absolútne

nestará, stále je u priateľov. Často je pod vplyvom alkoholu, vulgárne sa správa a žalobkyni sa vyhráža,
žejunechátakažeodídedosvojhobytu,ktorývlastnívObciR.W..Žalovanýodmietapomocsdomácimi
prácami a starostlivosťou o nehnuteľnosti. Vážnym dôvodom, pre ktorý sa žalobkyňa rozhodla žiadať
o vrátenie daru, je aj jej zdravotný stav, ktorý si vyžaduje každodennú pomoc. Trpí poruchou štítnej
žľazy, je po operácii obidvoch očí, v dôsledku osteoporózy je obmedzená aj jej pohyblivosť. V súčasnej
dobe jej potrebnú pomoc poskytuje jej ďalší vnuk W. T., ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti a svoj

osobný život prispôsobil v maximálnej možnej miere potrebe starostlivosti o žalobkyňu. Stará sa o chod
domácnosti, potrebné nákupy a návštevy žalobkyne u lekárov a zabezpečuje všetky práce súvisiace
s prevádzkovaním nehnuteľnosti (drobné opravy, údržbu a pod.). Z vyššie uvedených skutočností je
zrejmé, že žalovaný, ako obdarovaný, sa správa k žalobkyni - darkyni, v rozpore s dobrými mravmi
a porušuje tak aj ustanovenie darovacej zmluvy, kde prehlásil, že je si vedomý možnosti zo strany

žalobkyne domáhať sa vrátenia daru.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkov Ľ. T. a W. T., listinami a to notárskou
zápisnicou, výpisom z listu vlastníctva, výzvou na vrátenie daru a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žalobu podala preto, lebo jej vnuk sa o ňu nestará, neplní to,

čo sľúbil. Nemôže povedať, že by jej nadával, alebo ju udrel, len neplní to, čo sľúbil. Povedal jej, že sa
bude o ňu starať, že kúpi to, čo bude treba a že ju doopatruje do jej smrti. Žalovaný príde za ňou najviac
trikrát do roka. Naposledy bol počas Vianoc, cez Veľkú noc neprišiel. Príde v máji na svadbu. Keď za
ňou príde, správa sa k nej slušne, nehreší, ale nič jej nepomôže. Príde si oddýchnuť, lebo ťažko robí.
Keď na neho prevádzala nehnuteľnosti, tak jej sľúbil, že sa o ňu postará, že zabezpečí, čo bude treba a

to neplní. Raz, možno dva razy bol s ňou u lekára. Keby mu povedala, tak by ju zaviezol k lekárovi. Už
v čase, keď previedla nehnuteľnosti na vnuka, mala zlý zdravotný stav, boleli ju nohy, ale ešte chodila.
Už mala aj problémy s očami.

Zástupca právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní predniesol, že zotrvávajú na podanej žalobe
v celom rozsahu, ako aj dôvodoch v nej uvedených. Darkyňa sa vlastne k tomu darovaniu rozhodla v

roku 2006, a to na základe dosť emocionálnych udalostí, pretože žalovaný žil v tom čase v spoločnej
domácnosti so žalobkyňou. V tejto spoločnej domácnosti žil aj so svojou matkou. K tomuto došlo tým,
že jeho matka sa rozviedla a bola nútená nasťahovať sa k žalobkyni. V roku 2005 žalobkynina dcéra,
matka žalovaného zomrela na rakovinu po dlhej a ťažkej chorobe a žalobkyňa ju doopatrovala. Po jej
smrti žalobkyňa v značnom emocionálnom rozrušení z toho, čo sa stalo na základe opakovanej žiadosti

žalovaného, aby previedla na neho pol rodinného domu, že on sa o ňu bude starať, to uskutočnila
samostatne a ostatné jej dcéry o tom vôbec neboli informované. Rok po darovaní tejto nehnuteľnosti
žalovaný zo Slovenska odišiel a od tých čias od roku 2007 sa trvalo zdržiava v Anglicku, kde aj pracuje
a kde pravdepodobne nadobudol nehnuteľnosť a podľa jeho vyjadrení sa na Slovensko nemieni v
budúcnosti vrátiť. Situácia nastala zložitejšou v čase, keď žalobkyňa bola chorá. Má problémy so štítnou

žľazou, osteoporózu, problémy s chôdzou a dvakrát bola operovaná na oči a jej zdravotný stav sa
natoľko zhoršil, že vyžaduje stálu prítomnosť a opateru. Keďže každá z dcér mala svoju domácnosť a
svoj život mimo okres R. V.Š., tak po dohode sa k nej nasťahoval vnuk W. T., ktorý odišiel od svojich
rodičov v roku 2008 a nasťahoval sa do W.. Tu si po čase našiel aj prácu a celú tú dobu, vyše 6 rokov
sa intenzívne o žalobkyňu stará s tým, že jej poskytuje pomoc, prepravu k lekárovi, ktorá je potrebná

minimálne dvakrát mesačne, robí nákupy, stará sa o domácnosť, perie, varí. Žalobkyni poskytuje plnú
starostlivosť a nahrádza svojim spôsobom žalovaného, čo sľúbil, keď chcel nehnuteľnosť nadobudnúťdo svojho podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa svoj krok v podstate ľutuje a je veľmi sklamaná,
pretože svojim spôsobom bola uvedená zo strany žalovaného do omylu a nikdy sa jej nevenoval tak,
ako to sľúbil. Nejde len o jednorazové odmietnutia pomoci. Dlhodobo a opakovane, stále si neplní svoje

záväzky vyplývajúce z darovacej zmluvy. Aj v čase, keď príde na Slovensko, predmetnú nehnuteľnosť
užíva, ale nestará sa žiadnym spôsobom, či žalobkyňa niečo potrebuje. Jedine ak ho výslovne niečo
žiadala, tak niečo urobí, ale nezaujíma ho, nakoľko tam je vykurovanie na pevné palivo, nestará sa o
to, či má žalobkyňa pripravené zásoby na zimu. Všetky náklady spojené s celou nehnuteľnosťou, to
znamená aj s jeho podielom znáša ona na svoje náklady, pravidelne uhrádza elektrinu, vodu, náklady

na vykurovanie, poistenie domu. Pri jej príjme, dôchodku cca 300,- eur mesačne, 50,- až 60,- eur minie
na lieky, na svoj zdravotný stav. Na živobytie jej veľa neostáva. Ak by nenastúpil ďalší vnuk W. T.,
ťažko je povedať, ako by vôbec zvládla tieto veci, pretože má problém chodiť po lekároch do R. S.,
do Ľ. alebo do R. V.. Tak isto má problém ísť si nakúpiť a zabezpečiť si základné veci. U žalovaného
nejde iba o jednorazové konanie v rozpore s dobrými mravmi, je to opakované a dlhodobé a v rozpore
s tým, čo pri podpise darovacej zmluvy žalobkyni prisľúbil a hrubo tým porušuje obvyklé zvyklosti,

ktoré v danom regióne, teda v regióne R., a aj celého Slovenska sú bežne zaužívané. On dar prijal,
ale to, čo sľúbil, to neplní stále. On je vlastníkom bytu v R. W. a údajne nadobudol nehnuteľnosť v
Anglicku. Žalovaný v čase, keď je tu, tak rád si vypije. Opýta sa žalobkyne, čo jej treba, ale to je asi
tak všetko z jeho strany. Celé to správanie žalovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi začalo
krátko po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam. Žalovaný prisľúbil, že sa postará o

predmetnú nehnuteľnosť, že sa postará o žalobkyňu v jej chorobe a pri jej zdraví. Tento sľub si nesplnil
a tieto povinnosti zanedbával. Na Slovensko sa dostaví dvakrát do roka, čo žalobkyňa považuje za
nepostačujúce. K fyzickému napadnutiu žalobkyne zo strany žalovaného nikdy nedošlo. Možno niekedy
pod vplyvom alkoholu bol voči nej vulgárny. Problém spočíva v tom, že celé obdobie, keď je žalovaný na
Slovensku sa nezaujíma o žalobkyňu. Príde sa len vyspať do domu a čas trávi s kamarátmi. Účel, pre

ktorý mu bol darovaný podiel na nehnuteľnosti spočíval v starostlivosti o žalobkyňu. Pokiaľ by žalobkyňa
pri jej zdravotnom stave zostala sama, nebola by schopná existencie. Pokiaľ ide o vulgárne prejavy
žalovaného, sú skôr vo verbálnej rovine, keď príde a má vypité, tak k tomu dochádza. Zle to pôsobí
na žalobkyňu. Hlavným dôvodom, pre ktorý sa žalobkyňa rozhodla previesť podiel na predmetných
nehnuteľnostiach na žalovaného bola skutočnosť, že dcéra žalobkyne, ako aj vnuk žalobkyne, teda

žalovaný bývali dlhé roky, 16 rokov v spoločnej domácnosti so žalobkyňou. Po rozvode manželstva
ostala dcéra žalobkyne, ako aj jej syn, vnuk žalobkyne, bývať pri žalobkyni. Dcéra žalobkyne, ktorá
bola zároveň matkou žalovaného trpela rakovinou. Počas jej choroby sa o ňu aj o žalovaného starala
práve žalobkyňa. Matka žalovaného zomrela v roku 2005. Žalovaný povedal žalobkyni, že keďže sa ona
dovtedy o neho starala, tak teraz sa bude on o ňu starať.

Svedkyňa Ľ. T. vo svojej výpovedi uviedla, že účastníkov konania pozná, žalobkyňa je jej mama a V. je jej
synovec. Od mamy vie, čo je predmetom konania. Už keď to bolo V. darované, tak ešte rok po darovaní
býval s mamou, ale nestaral sa o ňu, všetko nechal na ňu, robil si svoje. Keď príde na Slovensko s
mamou býva, ale tiež sa nestará. Sem tam si vypije a potom z dovolenky odíde naspäť to Anglicka.
Nemá vedomosť o tom, že by sa žalovaný voči žalobkyni dopustil násilného konania, akurát sa o ňu

nestará a neplní si veci, ktoré si má plniť. O žalobkyňu sa v súčasnosti stará jej syn, ona tiež chodí s ňou
po lekároch, berie si ju do C.. Myslí to tak, že si ju zoberie na 2 - 3 týždne k sebe a potom sa vrátia sem,
keď je potrebné prísť po lieky. Jej syn sa stará o žalobkyňu od roku 2008. Žalobkyňa nie je schopná
samostatného života, musí jej byť zabezpečená starostlivosť. Dôvodom, pre ktorý žalobkyňa darovala
žalovanému nehnuteľnosti bola skutočnosť, že bola v rozžialenom rozpoložení, on jej sľuboval, že sa

bude o ňu starať, ale nepostaral sa.

Svedok W. T. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná účastníkov konania, V. T. je jeho stará mama a V. V. je
jeho bratranec. Má vedomosť o predmete konania a to od jeho starej mamy. Stará mama mu to darovala,
keď zostala sama po smrti jej manžela a jej dcéry. Žalovaný jej sľúbil, že sa bude o ňu starať, že ju
doopatruje, postará sa o nehnuteľnosť, keď bude treba niečo opraviť. Po uplynutí mesiaca po prepísaní

odišiel pracovať do P.. Na vysvetlenie nič neuviedol ani neriešil, kto sa bude o starú mamu starať. Po
roku od uzavretia darovacej zmluvy mu stará mama volávala, on vtedy býval v C.. Poprosila ho, či by
sa nechcel o ňu starať. On sa rozhodol, že sa bude o ňu starať, prispôsobil tomu svoj život, našiel si
prácu na R., aby sa o ňu mohol starať. Keď sa žalovaný vráti z P., neprejavuje o starú mamu záujem,
vyjadril sa, že zostane v zahraničí. Keď príde, nestará sa o ňu, holduje alkoholu, vulgárne jej nadáva.

Svedok je v priamom kontakte so žalovaným. Na Slovensko príde, keď má dovolenku, 2 - 3 krát doroka. Keď s ním bol teraz naposledy, tvrdil, že si nájde právnika a že stará mama prehrá spor. Ani teraz
neprejavoval záujem, narobil im neporiadok v kúpeľni. Svedok sa stará o žalobkyňu 7 rokov. Ona má
problémy s pohybom, doprevádza ju k lekárovi, slabo počuje, takisto sa stará o údržbu domu, prispieva

na náklady spojené s domácnosťou, keďže ona má nízky dôchodok, tak aj on sa podieľa čiastočne na
týchto nákladoch. Dôvodom darovania nehnuteľnosti bola skutočnosť, že stará mama žila sama s V. V.,
on na ňu tlačil, sľuboval jej, že keď to na neho prepíše, bude sa o neho starať. Nahovoril jej rozprávky,
ona mu naletela. Mohla mať na to vplyv aj skutočnosť, že dcéra žalobkyne zomrela. Starostlivosť o starú
mamu z jeho strany predstavuje prípravu obedov, jedla, pranie, stará sa o celý chod domácnosti. Teraz,

keď bol žalovaný na Slovensku, neopýtal sa ho, či nie je potrebné nejakou sumou prispieť na údržbu
domu. Žalovaný mu povedal, že si to do budúcnosti predstavuje tak, ako je to teraz, je to tak dobré. Z
P. sa vrátiť nemieni, nakoľko si kúpil v P. dom.

Dňa 04. 05. 2006 bola na Notárskom úrade v Liptovskom Mikuláši, notárkou JUDr. Vierou Kupcovou,
napísanánotárskazápisnicapodč.N92/2006,NZ17110/2006,NCR1s17017/2006.Notárkanazáklade
žiadosti účastníkov právneho úkonu a to žalobkyne a žalovaného a podľa predložených listín, spísala

do notárskej zápisnice darovaciu zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa ako darkyňa, svoj spoluvlastnícky
podiel 1-ice nehnuteľností a to rodinného domu súp. číslo XXX v W. spolu s príslušenstvom (humno,
maštaľ) a pozemkami, všetko v uvedenom podiele, stavba domu a pozemky vedené na LV č. XXX pre
katastrálne územie W. ako parcely registra C, parc. č. XXX o výmere 180 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, parc. č. XXX o výmere 102 m2 - záhrady, parc. č. XXX o výmere 296 m2 - záhrady, parc.

č. XXX o výmere 459 m2 - záhrady, darovala svojmu vnukovi, žalovanému, ako obdarovanému, do
jeho vlastníctva. Obdarovaný dar s vďakou od svojej starej matky prijal s tým, že na základe dohody
zmluvných strán jeho cena predstavovala sumu 400 000,-Sk. Obdarovaný vzal na vedomie, že darkyňa
sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa k nej alebo k členom jej rodiny bude chovať v rozpore s dobrými
mravmi.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. bolo zistené, že žalovaný je
podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1-ica.
Titulom nadobudnutia je darovacia zmluva N 92/2006, NZ 17110/2006, NCR1s 17017/2006, vklad
vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXXX/XXXX.

Žalobkyňa, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, výzvou zo dňa 20. 06. 2011 vyzvala

žalovanéhonavráteniedaruatospoluvlastníckehopodielunavyššiešpecifikovanýchnehnuteľnostiach.
O vyjadrenie k výzve požiadala žalovaného v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výzvy, v opačnom
prípade sa bude domáhať vrátenia daru súdnou cestou. Zásielka, adresovaná žalovanému od právnej
zástupkyne žalobkyne, sa vrátila dňa 26. 07. 2011 odosielateľovi ako nedoručená s oznámením, že
nebola prevzatá v odbernej lehote.

V zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd pojednával a rozhodol v
neprítomnosti žalovaného a žalobkyne, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. S
prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy súd vo veci rozhodol. Žalovaný nepožiadal
o odročenie pojednávania, svoju neúčasť na pojednávaní dňa 20. 05. 2014 ospravedlnil z dôvodu, že
dlhodobo žije v zahraničí. Žalobkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní dňa 20. 05. 2014 zo

zdravotných dôvodov.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka:

Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak,
že tým hrubo porušuje dobré mravy.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovaným ustanovením zákona súd vyhovel

žalobe v plnom rozsahu, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť.Súd nemal preukázané, že výzva žalobkyne na vrátenie daru adresovaná žalovanému pred podaním
žaloby v roku 2011, sa dostala do jeho dispozičnej sféry (keďže žalovaný žije v P.), navyše predmetná
výzva neobsahovala zákonom predpokladané náležitosti, pretože v nej absentuje opis konkrétneho

správania žalovaného preukazujúceho hrubé porušenie dobrých mravov. Súd preto za účinnú výzvu na
vrátenie daru, ktorá spôsobuje zánik právneho vzťahu z darovacej zmluvy, považoval žalobu o vrátenie
daru, ktorá bola doručená žalovanému.

Darovanie predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorý sa uzatvára nie medzi neznámymi osobami.
Jeho pojmovým znakom je bezodplatné nadobudnutie vlastníckeho práva (v prejednávanej veci

nehnuteľnosti), pričom správanie sa obdarovaného je korigované morálnym záväzkom. Obdarovaný
prevezme morálny záväzok spočívajúci v trvalom správaní sa v súlade s dobrými mravmi, aby zabránil
strate vlastníctva daru a svoje vlastnícke právo si udržal. Občiansky zákonník pozná v ustanovení §
630 osobitný spôsob zániku vzťahu z darovacej zmluvy. Ide o jednostranný právny úkon darcu, ktorý
sa domáha vrátenia daru. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto

právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto
okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi.
Ak sa obdarovaný vlastník správa k darcovi v rozpore s dobrými mravmi kvalifikovaným spôsobom,
nastupujezodpovednosťsmerujúcakzníženiujehomajetkua vznikupovinnostivrátiťdardarcovi.Dobré
mravy sú meradlom slušnosti v konkrétnej situácii s ohľadom na všetky okolnosti prípadu.

Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že žalobkyňa darovala žalovanému nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom konania, v spoluvlastníckom podiele 1-ice v roku 2006. Z vykonaného dokazovania a to
výpovede žalobkyne, ako aj svedkov Ľ. T. a W. T. mal súd preukázané, že žalovaný prisľúbil žalobkyni
(po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti), že sa o žalobkyňu postará, bude zabezpečovať jej
potreby a rovnako sa postará o chod domácnosti a nehnuteľnosti, ku ktorým nadobudol vlastnícke

právo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa dlhodobo nestará o žalobkyňu, žiadnym
spôsobom o ňu neprejavuje záujem, nezabezpečuje jej potreby súvisiace najmä s jej nepriaznivým
zdravotným stavom. Toto neplnenie povinností žalovaného je možné vyhodnotiť ako dlhodobé, nakoľko
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný žije niekoľko rokov v P., k čomu nepochybne pristúpil
na základe svojho slobodného rozhodnutia a bol si vedomý dôsledkov z toho vyplývajúcich. Súd mal

preukázané, že žalobkyňa, vzhľadom na jej zdravotný stav, nie je spôsobilá sa o seba postarať sama
a je odkázaná na pomoc inej osoby. V súčasnosti, a už niekoľko rokov, zabezpečuje starostlivosť o
žalobkyňu iná fyzická osoba, jej ďalší vnuk, a to nielen osobnou starostlivosťou o žalobkyňu a jej
potreby, ale aj starostlivosťou o domácnosť, údržbu nehnuteľnosti, znášaním nákladov spojených s
údržbou a prevádzkou nehnuteľnosti, ktorej podielovým vlastníkom je žalovaný. Správanie žalovaného

je možné kvalifikovať ako veľký nevďak z jeho strany, ktorým sústavne, dlhodobo porušuje dobré
mravy, ktoré v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na žalobkyňu ako darkyňu, nadobudlo
povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je v
zmysle ustálenej súdnej praxe aj neposkytnutie potrebnej pomoci. Skutočnosť, že žalovaný neprejavuje
záujem o žalobkyňu, neposkytuje jej potrebnú pomoc adekvátnu jej zdravotnému stavu, je preukázaná

tým, že dlhodobo žije v P.. Týmto svojim správaním prejavil záujem trvalo sa usadiť v cudzine a vôľu
neposkytovať žalobkyni potrebnú pomoc. Dlhodobý a sústavný nezáujem žalovaného o žalobkyňu, o
chod domácnosti, v ktorej žalobkyňa žije, dlhodobé a sústavné neposkytovanie nevyhnutnej potrebnej
pomoci žalobkyni, sú umocnené nepriaznivým zdravotným stavom žalobkyne, ako aj okolnosťou, že
žalovaný prijímal starostlivosť od žalobkyne v období pred darovaním a to obzvlášť v jeho ťažkom

životnom období v dôsledku úmrtia jeho matky. Žalobkyňa preto legitímne aj s ohľadom na tieto
skutočnosti, očakávala poskytnutie potrebnej pomoci od žalovaného po nadobudnutí vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam darovaním. Ani vážny zdravotný stav žalobkyne, ktorý jej bráni samostatne
uspokojovať svoje životné potreby, neviedol k náprave žalovaného. Žalovaný sa dostaví na Slovensko
sporadicky (2 - 3 krát do roka), ale ani v tomto čase nezabezpečuje starostlivosť o žalobkyňu a žiadnym,

ani minimálnym spôsobom o ňu neprejavuje záujem. Svoj pobyt na Slovensku hodnotí ako dovolenku.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že správanie žalovaného voči žalobkyni je nevyhnutné
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, keďže ide o porušenie sústavné, ktoré v dôsledku jeho
trvania, priebehu, pôsobenia na žalobkyňu, nadobudlo povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Je
potrebné zdôrazniť, že žalovaný neprejavil žiadnu procesnú aktivitu v prebiehajúcom konaní o vrátenie

daru, žiadnym spôsobom nerozporoval skutkové tvrdenia žalobkyne, preukazujúce jeho správanie. Súdpretorozhodolajnazákladeskutočností,ktorénebolimedziúčastníkmikonaniasporné.Súdzdôrazňuje,
že aj nečinnosť, mlčanie žalovaného v prebiehajúcom konaní, má svoju výpovednú hodnotu vo vzťahu k
predmetu konania. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol, že žalovaný je povinný

vrátiť žalobkyni vyššie špecifikované nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1-ice a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobkyni, ktorá bola
v konaní úspešná v plnom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalovanému v konaní
neúspešnému. Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku zaplateného žalobkyňou za

podanú žalobu vo výške 99,50 eur (podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov podľa
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch). Právnej zástupkyni žalobkyne prislúcha odmena za
zastupovanie, keď za jeden úkon právnej služby jej patrí odmena a to v roku 2011 v sume 57,-eur,
v roku 2013 v sume 60,08 eur a v roku 2014 v sume 61,85 eur, t. j. za štyri úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2011, podanie žaloby v roku 2013, účasť na súdnom pojednávaní
dňa 28. 04. 2014 a 20. 05. 2014) spolu 240,78 eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13a ods. 1

písm. a/, c/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Predmetom konania a teda
meritom veci nie je určenie hodnoty nehnuteľností, ale žaloba o vrátenie daru (nehnuteľností). Z tohto
dôvodu nie je možné určiť hodnotu veci v peniazoch. Súd teda nevykonáva dokazovanie ohľadom
ceny nehnuteľnosti, dokazovaním je potrebné preukázať, či došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov
zo strany obdarovaného, ktoré zakladá právo domáhať sa vrátenia daru. Podľa § 16 ods. 3 citovanej

vyhlášky právnej zástupkyni žalobkyne prislúcha paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti so
štyrmi úkonmi právnej služby vo výške 31,30 eur (7,41 + 7,81 + 2 x 8,04). Trovy právneho zastúpenia
činili celkom 272,08 eur.

Trovy právneho zastúpenia činili 272,08 eur a ďalšie trovy konania (náhrada súdneho poplatku) vo výške
99,50 eur. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia a ďalšie trovy konania na

účetprávnejzástupkynežalobkyneJUDr.EvyKukuricášovej,advokátkysosídlomvLiptovskomMikuláši
podľa § 149 ods. 1 O. s. p. a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.