Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 12C/191/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512209103
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3512209103.5

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou, v právnej
veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787
783, právne zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Martin,
Hviezdoslavova 7, proti odporcovi: C. T., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom Č.
XXX, právne zastúpeného JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom,

Poľovnícka 10, o zaplatenie 811,02 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 207,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 537,57 Eur od 01.05.2011 do 24.06.2011, zo sumy 487,57 Eur od 25.06.2011
do 16.07.2011, zo sumy 437,57 Eur od 17.07.2011 do 20.09.2011, zo sumy 387,57 Eur od 21.09.2011
do 19.10.2011, zo sumy 327,57 Eur od 20.10.2011 do 19.11.2011, zo sumy 267,57 Eur od 20.11.2011
do 18.12.2011, zo sumy 207,57 Eur od 19.12.2011 až do zaplatenia, v splátkach vo výške 40,- Eur

mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudne
tento rozsudok právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa
stane splatný celý dlh.

II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 87,13 Eur k rukám
právneho zástupcu odporcu, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným dňa 30.08.2012 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
811,02Eurspríslušenstvom,titulompohľadávkyvzniknutejzposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveru,ktorý
odporca nesplácal riadne a včas. Navrhovateľ svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že poskytol odporcovi
revolvingový úver na základe časti C) návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
zo dňa 30.10.2008. Navrhovateľ odporcovi poskytol úverovú kartu s možnosťou čerpania peňažných
prostriedkov z úverového rámca. Odporca ku dňu 09.09.2009 vyčerpal z úverového rámca peňažné

prostriedky v celkovej výške 1.104,90 Eur. Tieto sa zaviazal splácať vrátane úrokov a poplatkov riadne
a včas formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5% z poskytnutého úverového rámca, teda
40,-Eur, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Odporcovi bola zaslaná úverová karta spolu s
údajmi týkajúcimi sa revolvingového úveru v súlade so všeobecnými podmienkami a následne odoslaný
PIN kód. Maximálny úverový rámec bol vo výške 663,88 Eur. Odporcovi vznikla povinnosť uhradiť sumu
1.141,02 Eur, ktorá pozostáva z úverovej istiny 1.011,83 Eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného

vo výške 113,19 Eur a zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru vo výške 16,-Eur. Odporca
uhradil dňa 24.06.2011 sumu 50,-Eur, dňa 16.07.2011 sumu 50,-Eur, dňa 20.09.2011 sumu 50,-Eur, dňa
19.10.2011 sumu 60,-Eur, dňa 19.11.2011 sumu 60,-Eur a dňa 18.12.2011 sumu 60,-Eur. Čo sa týka
zvyšovania úverového rámca, navrhovateľ uviedol, že od prvého mesiaca čerpania úveru, t.j. máj 2009do augusta 2009 bol úverový rámec vo výške 700,-Eur. Nakoľko bolo v auguste 2009 vyčerpané viac ako
200,-Eur, bol úverový rámec týmto čerpaním zvýšený na 900,-Eur a keďže bolo v septembri vyčerpané
viac ako 100,-Eur, bol úverový rámec týmto čerpaním zvýšený na 1.000,-Eur. Uvedeným zvyšovaním

úverového rámca bola v súlade so všeobecnými podmienkami zvýšená aj mesačná splátka, ktorá bola
stanovená na 4% z aktuálneho úverového rámca. Zvýšenie úverového rámca a výška mesačnej splátky
je podľa vyjadrenia navrhovateľa klientovi vždy oznámená, a to prostredníctvom mesačného výpisu z
úverového rámca. Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporca úver riadne nesplácal, a preto bolo vymáhanie
pohľadávky predané inkasnej spoločnosti M.B.A Financie s.r.o., ktorej bol odporca povinný zaplatiť aj

administratívny poplatok za vymáhanie pohľadávky vo výške 89,-Eur.

Odporca nepoprel výšku splatenej istiny, ktorá je vo výške 794,63 Eur, ale namietal navrhovateľom
uplatnenú celú čiastku vo výške 811,02 Eur, pretože navrhovateľ si uplatňuje aj poplatky, ktoré sú
odporcovinejasné,akoajspôsobzapočítavaniaapoplatkyzavstupdovymáhaniaakoajvýškazmluvnej
pokuty za omeškanie so splácaním úveru, ktorých výšku považuje odporca za neprimeranú a nevie,
akým spôsobom bola vypočítaná. K okolnostiam uzatvorenia zmluvy odporca uviedol, že zmluvu o úvere

podpisoval v obchode v Trenčíne. Úver si odporca zobral na nákup počítača a po určitej dobe, kedy
začal splácať tento úver, mu bola doručená úverová karta a PIN kód. V čase, keď mu bola doručená
karta, nemal ešte nemal splatený úver. Kartu ani nevyužíval, ale prišiel o zamestnanie a začal kartu
používať na vykrytie finančných potrieb. Nikdy nežiadal o vydanie karty ani o zvýšenie úverového rámca.
O tom, že mu bol zvyšovaný úverový rámec sa dozvedel až z návrhu, pretože mu nikdy nebolo doručené

oznámenie o zvýšení úverového rámca a výške splátok. Podľa vyjadrenia odporcu podpisoval zmluvu
veľmi na rýchlo. Obchodník iba zavolal do spoločnosti CETELEM, či je možné mu poskytnúť úver a či
je zamestnaný. Odporca zmluvu ani poriadne nečítal a obchodník ho nepoučil o výške splátok a výške
úrokov. Keby vedel o výške úrokov ako aj úrokov za výbery z úverovej karty, nikdy by si úver nezobral.
Telefonicky ho kontaktovala vymáhačská spoločnosť a zaplatil takú výšku, ako požadovali. Záverom

uviedol, že bol presvedčený, že všetko už má uhradené, keby ho boli upozornili, bol by všetko zaplatil,
pretože v tom čase pracoval.

Vo veci súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a právneho
zástupcu navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa požiadal o ospravedlnenie neprítomnosti ako aj
neprítomnosti navrhovateľa s tým, že súhlasí, aby bolo rozhodnuté na základe listinných dôkazov a

písomných vyjadrení.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä so
Žiadosťou/Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, čiastočným odstúpením od úverovej zmluvy v
spojení s doručenkami, oznámením o poistnej udalosti, písomným vyjadrením navrhovateľa v spojení s
doplnením, akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, potvrdenia o odfinancovaní

apotvrdeniaovýškezaplatenýchfinančnýchprostriedkov,výpismizúčtuodporcu,peňažnýchpoukážok,
Sadzobníkom poplatkov spojených s klasickým úverom a zistil nasledovný skutkový stav.

V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.10.2008, navrhovateľ poskytol odporcovi
spotrebiteľský úver vo výške 597,49 Eur. Zaplatenie tohto úveru nebolo predmetom tohto konania.
Navrhovateľ svoj nárok odvíja od ustanovení žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde v

časti C/ je predtlačeným písmom uvedené „Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO
a.s., zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo
výške 663,88 Eur a vydala kreditnú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie
úverovej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického
spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania, a že v prípade, že po hodnotení aktuálnej situácie

nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť
navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver
a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% mne poskytnutého
aktuálneho úverového rámca. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný zo
zvolenou možnosťou v časti D/. Aktuálna výška poplatku za výpis z úverového účtu je stanovená v

sadzobníku poplatkov CETELEM SLOVENSKO a.s.“Z výpisu z účtu, z potvrdenia o odfinancovaní a zo zhodných tvrdení mal súd za preukázané, že odporca
vyčerpal ku dňu 07.09.2009 celkovo sumu 1.002,- Eur.

Z prehľadu o prijatých platbách a zhodných tvrdení mal súd za preukázané, že odporca uhradil celkovo

794,43 Eur.

Podľa tvrdení navrhovateľa, právny vzťah medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako
dlžníkom mal vzniknúť práve na základe uvedenej „žiadosti“ podľa ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi
revolvingový úver, ktorý čerpal prostredníctvom úverovej karty. Nakoľko žiadosť o nový produkt bola
formulovaná v zmluve, ktorá sa uzatvárala na obstaranie iného produktu, teda poskytnutie úveru na kúpu
veci, súd sa zaoberal ďalej legitímnosťou, resp. prijateľnosťou tejto zmluvnej podmienky ako aj tým, či

takýto úkon mohol spôsobiť vznik zamýšľaného právneho úkonu.

Podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie
odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo
odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach.

Podľa § 4 ods. 3 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane, predávajúci nesmie viazať predaj výrobku

alebo poskytnutie služby (ďalej len "viazanie predaja") na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie inej
služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných predpisov. Za viazanie
predaja sa nepovažuje, ak

a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,

b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo

poskytovania služieb.

Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia je názoru, že uvedeným zmluvným ustanovením
spotrebiteľovi, ktorý žiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie kúpy tovaru bolo vnútené
ajposkytnutierevolvingovéhoúveru,oktorýnežiadalanemalmožnosťvylúčiťžiadosťojehoposkytnutie
(obdobne ako napr. pri vylúčení poistenia úveru v časti D zmluvy), pričom prípadný revolvingový

úver, o ktorý mal žiadať v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebol špecifikovaný podľa § 4
ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, teda odporcovi ako spotrebiteľovi bol vnútený
produkt - úver, o ktorý nežiadal, v čase žiadosti nemal o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce
informácie, ako aj o spôsobe započítavania a výške nezaplateného úveru.

Najmä zodpovedajúcim spôsobom na uzatvorenie zmluvy mu nebol predložený taký návrh, ktorý

by obsahoval základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých podmienok
poskytnutia úveru, pričom nemožno ani odhliadnuť od skutočnosti, že nemal ako vylúčiť svoje
zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, vydanie kreditnej karty. Súdom
skúmanápredtlačenážiadosťnapísanádrobnýmpísmomakontextovozačlenenáakoosobitnézmluvné
ustanovenie v inej úverovej zmluve neobsahovala podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č.

258/2001 Z.z.. Na základe týchto skutočností súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie - resp.
zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie
veci spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie revolvingového úveru (ak chce získať úver na kúpu tovaru je
donútený fakticky žiadať aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov), je v rozpore s ustanovením § 4 ods.
3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Nepriamo je viazané poskytnutie spotrebiteľského

úveru na obstaranie veci (úhradu kúpnej ceny) na žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru,
o ktorý žiada spotrebiteľ v danej zmluve návrhu automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená
zmluvná úprava spôsobuje následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o
poskytnutí revolvingového úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere na kúpu tovaru.
Predtlačené ustanovenie zmluvy, ktorou sa žiada o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie

revolvingového úveru, nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné či bude alebo nebude aj revolvingový
úver poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je anipodstatné, či aj dôjde k čerpaniu revolvingového úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver
a s tým spojené úroky a poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na „prvé použitie
karty“, pretože fakticky schválením „žiadosti“ a poskytnutím kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k

dispozícii úver (produkt, služba), o ktorý nežiadal. Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani
nemusí mať vedomosť o tom, že o poskytnutie takéhoto úveru žiada. Nemá ani prehľad o podmienkach
poskytovania následného revolvingového úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru, o
ktorý bezprostredne klient žiada (okrem zvolenej možnosti splácania) a môže sa o nich len domnievať.
Ak spotrebiteľ použije kreditnú kartu alebo začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad o

jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť, čo bolo potvrdené aj vykonaným
dokazovaním, že odporca nemal vedomosť o výške čerpaných peňažných prostriedkoch a výške,
ktorú má uhradiť. Z tohto dôvodu má súd za to, že samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou
sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru, rôzneho
alebo rovnakého druhu, nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú
činnosť vnútením produktu. Predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov veriteľa poskytovateľa služieb

využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu, ale hlavne skutočnosť, že jednoduché
poskytnutie ďalšieho úveru doručením kreditnej karty samo osebe nabáda k jej použitiu, hoci možno
konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient - spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem. Takéto
správanie navrhovateľa možno označiť za nekalú obchodnú praktiku, pretože obchodná praktika sa
považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje

alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku
alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny,
ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane
spotrebiteľa). Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú
možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca

čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti
(§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa). Podstatným narušením ekonomického správania
spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa
urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane
spotrebiteľa).

Takéto konanie navrhovateľa je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého
obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade neskoršieho záujmu
o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných
poskytovateľov.

Súčasne však súd musí konštatovať, že predmetné posúdenie zmluvnej podmienky nemá vplyv na

platnosť inej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá na základe takejto neprijateľnej podmienky vznikla mimo
skutočnosti, že práve daná neprijateľná podmienka mala založiť právny vzťah.

Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a

Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak
národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.

Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľaustanoveniačl.3ods.3SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,prílohaobsahujeindikatívny
a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,

prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len „zákona č. 258/2001 Z.z.“)
- spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov nazáklade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V súlade s § 2 písm. c) zákona č. č. 258/2001 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,

priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú
osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho

čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.; pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.; od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok

alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo
poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky
za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie

od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah založený podľa zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý
vznikol nie podpisom právneho úkonu v ktorom žiadal odporca o poskytnutie spotrebiteľského úveru,
ale až poskytnutím peňažných prostriedkov formou čerpania prostredníctvom karty.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.

258/2001 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na
úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitostiobsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy § 48 Občianskeho zákonníka,
úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z
22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na

jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro
konformným výkladom.

Súd je toho názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe žiadosti, ktorá neobsahuje
základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z,
znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a sankcií. Vznik právneho vzťahu je daný

jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, pretože samotná zmluva neobsahovala
základné náležitosti, dokonca nespĺňala náležitosti zmluvy vyhotovenej v predpísanej písomnej forme.
V danom prípade súd prihliadal na ustálenú judikatúru, kedy vo viacerých iných obdobných konaniach
bolo ustálené, že sa nejedná o neexistenciu právneho úkonu a je len možné sa domáhať nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ale takýto nárok možno kvalifikovať ako nárok na vrátenie úveru

bez úroku a bez poplatkov.

Súd pritom opätovne poukazuje na skutočnosť, že návrh (žiadosť) uvedený v časti C „Úverová karta“
neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., najmä sumu, počet a termíny splátok
istiny,úrokovainýchpoplatkovpodľa§4ods.2písm.a/zákonač.258/2001Z.z.,neobsahujepodmienky
podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., ale najmä neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov

podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z.. Podľa § 4 ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktoré však v
danej žiadosti uvedené neboli. Navyše ak bol revolvingový úver poskytnutý len na základe žiadosti, súd
je názoru, že pri poskytnutí spotrebiteľského úveru na základe žiadosti nemožno hovoriť ani o dodržaní
písomnej formy podľa § 46 Občianskeho zákonníka pre absenciu existencie písomného prijatia návrhu.

Preto daný zmluvný vzťah je platný podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. len z
dôvodu započatia čerpania zo strany odporcu.

Z dôvodu, že platný úkon je len následkom skutočnosti, že odporca ako spotrebiteľ začal čerpať úver
a navrhovateľ neuniesol bremeno dôkazu o platnej dohode o výške úrokov a sankcií, tak súd nepriznal
navrhovateľovi s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. nárok na zaplatenie

zmluvných úrokov, poplatkov ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý tvorí nezaplatenú istinu.

Podľaustanovenia§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Úver sa ku dňu 30.04.2011 stal splatný v celom rozsahu. Odporcovi vznikla povinnosť vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky vo výške rozdielu medzi výškou odfinancovaných peňažných prostriedkov

registrovaných na úverovom prípade odporcu a prijatých splátok registrovaných na úverovom prípade
odporcu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporcovi boli poskytnuté finančné prostriedky
z úverového rámca vo výške 1.002,- Eur. Z tejto sumy odporca uhradil postupne celkovo 794,43 Eur,
a preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie rozdielu medzi odfinancovanými peňažnými prostriedkamia prijatými platbami, teda na zaplatenie sumy 207,57 Eur a vo zvyšku žalobný návrh zamietol vrátane
požadovaného úroku z omeškania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z dôvodu, že odporca riadne a včas neplatil za služby poskytnuté navrhovateľom, dostal sa s plnením

dlžnej sumy do omeškania, pričom navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania dňom nasledujúcim po
zosplatnení úveru, t.j. dňom 01.05.2011. Základná úroková sadzba ECB platná ku dňu splatnosti bola
vo výške 1,25 %. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania z celej dlžnej sumy od 01.05.2011 v sadzbe
9,25 %, avšak súd priznal navrhovateľovi len nárok na úroky z omeškania po zohľadnení jednotlivých
splátok zaplatených odporcom po zosplatnení celého dlhu, teda súm zodpovedajúcim nezaplatenej časti

peňažných prostriedkov poskytnutých navrhovateľom.

Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi uloženú povinnosť v splátkach v súlade s § 160 ods.
1 veta druhá O.s.p., pričom zohľadnil majetkové a osobné pomery odporcu.

O trovách konania súd rozhodol vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu účastníkov podľa 142 ods.
2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, avšak odporca ako úspešnejší účastník
si náhradu trov konania uplatnil, preto mu súd náhradu trov konania priznal v pomere zodpovedajúcom
výške jeho úspechu, teda v rozsahu 48,82% (úspech navrhovateľa 25,59 % a úspech odporcu
74,41%). Trovy konania navrhovateľa boli vo výške 87,13 Eur súdom považované za účelné, dôvodné
a preukázané pozostávajú z náhrady za trovy právneho zastúpenia, a to za tri úkony právnej služby

prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a účasť na pojednávaní dňa 23.01.2014
a dňa 20.05.2014) á 51,45 Eur spolu s režijným paušálom á 8,04 Eur za úkon v roku 2014, podľa § 10
ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/, d/, § 16 ods. 3, vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej ku dňu poskytnutia právnej služby.

Trovy konania je navrhovateľ povinný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť k rukám právneho zástupcu

odporcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Právny zástupca odporcu súdu v
písomnom vyčíslení oznámil súdu číslo účtu, na ktorý žiada poukázať náhradu trov konania, a to
XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v E., K..E.., pobočka Nové Mesto nad Váhom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia.