Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. máj 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/453/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610205158
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2610205158.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety

Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. M. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Martinom Olosom, advokátom, Žilina, M. R. Štefánika 71 proti
odporkyni R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., N. XX, o zaplatenie 3 159,67 eur s príslušenstvom, o
odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 22. augusta 2012, č. k. 11C/75/2010-229,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 128,80 eur titulom
trov právneho zastúpenia k rukám JUDr. Martina Olosa, advokáta, Žilina, M.R. Štefánika 71 do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi3159,67eurs9%úrokomzomeškaniaročneod31.5.2010dozaplateniaatrovykonania
220,13 eur a trovy právneho zastúpenia 699,27 eur. Zároveň vyslovil, že štát nemá právo na náhradu
konania voči odporkyni.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 511 ods. 1, 2 veta prvá, ods. 3 veta prvá a § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a splnením dlhu oboch účastníkov konania výlučne navrhovateľom vo výške
6 319,36 eur a podielom odporkyne na dlhu vo výške 3 159,68 eur. Vychádzal z toho, že 22.12.2004

obaja účastníci konania ako dlžníci SLSP, a. s. Bratislava uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č.
0423215353 na základe ktorej im bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 6 638,78 eur (200 000 Sk) a
5.9.2002 uzatvorili obaja účastníci konania ako dlžníci so SLSP, a. s. Bratislava ako veriteľom Zmluvu o
kontokorentnom úvere č. 0361256685/1/3 a 28.9.2004 uzatvorili dodatok k tejto zmluve, kde sa menila
výška úverového rámca na 2 157,60 eur (65 000 Sk). Zároveň vzal do úvahy skutočnosti vyplývajúce
zo správy SLSP, a. s. Bratislava, že oba tieto úvery po rozvode manželstva zaplatil výlučne navrhovateľ
zo svojich prostriedkov vo výške 6 319,36 eur. Z rozsudku Okresného súdu Žilina zo 16.2.2007 č.

k. 31C/117/2006-45, právoplatného 24.03.2007, mal preukázaným rozvod manželstva účastníkov. Z
výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, v zmysle ktorého za zaplatenie poskytnutých
úverov zodpovedali obaja účastníci spoločne a nerozdielne, t. j. solidárne. Po rozvode manželstva však
oba úvery zaplatil so svojich finančných prostriedkov výlučne navrhovateľ vo výške 6 319,36 eur, ktorú
skutočnosť odporkyňa nepoprela. Keďže odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno v smere preukázania
uzatvorenia dohody ktorej súčasťou by bolo aj splatenie sporných úverov, polovica zo zaplatenej sumy
6 319,36 eur pripadajúca na odporkyňu je 3 159,68 eur. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142ods. 1 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a v konaní plne úspešnému
navrhovateľovi prisúdil náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu
vo výške 191,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 699,27 eur prisúdených v zmysle vyhlášky č.

655/2004 Z. z. za 4 úkony po 121,17 eur - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie
k odporu a účasť na pojednávaní 11.4.2012, paušálnu náhradu výdavkov 2 x po 7,21 eur, paušálnu
náhradu výdavkov 2 x po 7,63 eur a náhradu za stratu času 11.4.2012 na ceste Žilina - Senica a späť
celkom 8 pol hodín po 12,71 eur a cestovné náhrady 11.4.2012 na ceste Žilina - Senica s päť vo výške
83,23 eur. Výrok o trovách konania štátu odôvodnil ust. § 148 O.s.p. a tým, že odporkyňa vzhľadom k

tomu, že jej priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, nemá povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške
24 eur, zaplatených z rozpočtových prostriedkov súdu na účet Slovenskej sporiteľne, ktorá podávala v
konaní správu.

Proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že rozsudok súdu prvého stupňa spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Argumentovala tým, že s navrhovateľom žila v spoločnej

domácnostidojúna2006afinančnéprostriedkyzkontokorentnéhoúverubolipoužiténakúpudomáceho
zariadenia, PC, televízoru, chladničky, mrazničky a nábytku. Uviedla, že nezodpovedné správanie
navrhovateľa - jeho dlhy najmenej trom osobám, neplatenie nájomného a gamblerstvo, mali za následok
rozpad rodiny a následne dlhy, pričom pri odchode z bytu v júni 2006 si zobrala len ošatenie pre deti a
osobné veci. Všetko, čo nadobudli počas manželstva, užíval navrhovateľ. Uviedla tiež, že pojednávania

sa nezúčastnila nie z dôvodu nezáujmu, ale zo zdravotného dôvodu.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a
uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 128,80 eur za vyjadrenie k odvolaniu vo výške
121,17 eur a režijný paušál vo výške 7,63. Navrhovateľ uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je
vecne správny, z ktorého dôvodu ho navrhuje potvrdiť. Odvolanie vyhodnotil neurčitým, chaotickým

a najmä pozostávajúcim z absolútne nepravdivých nepreukázaných tvrdení a súčasne irelevantných
skutočností. Poukázal na to, že ku dňu rozvodu zostali nevysporiadané spoločné solidárne záväzky
účastníkov konania voči tretím osobám, ktoré do súčasnosti pod hrozbou súdnych konaní a exekúcii po
rozvode uhrádza výlučne sám, nakoľko odporkyňa spoločné záväzky jednoducho neplatí. Ani napriek
viacerým jeho návrhom nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prišlo k

vyporiadaniu hnuteľných vecí ex lege, i keď v BSM nezostal prakticky žiaden majetok, s výnimkou
drobných opotrebovaných vecí a vecí, ktoré si sama odporkyňa zobrala z bytu. Podľa navrhovateľa
dohoda, podľa ktorej všetky dlhy má splácať iba on sám, neexistuje a nikdy uzavretá nebola. Ide len
o tvrdenie odporkyne. Poukázal tiež na rozhodnutie NS SR R22/1991 z ktorého vyplýva, že ak mali
spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli a o ich spoločnom majetku platí to, čo je stanovené v §

149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto
pôžičky (alebo viac ako polovicu) môže žalobou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželom
nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom, čo zistil, že odvolanie odporkyne bolo
podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného

odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p., zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3
O.s.p., pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom konania je zaplatenie 3 159,67 eur s 9% úrokom z omeškania od 31.5.2010 do zaplatenia.

Navrhovateľ vo svojom návrhu, doručenom súdu 31.5.2010, si uplatnil zaplatenie 3 933,04 eur s

9 % úrokom z omeškania ročne od 31.5.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj nárok
odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou bolo právoplatne rozvedené 24.3.2007 a majetkovo právne
sa nevysporiadali, pričom výlučne on zo svojich prostriedkov zaplatil titulom splátok úver poskytnutý
Slovenskou sporiteľnou, a. s. na základe Zmluvy o splátkovom úvere z 22.12.2004 č. 0423215353
spolu vo výške 5 819,36 eur, úver poskytnutý Slovenskou sporiteľnou, a. s. na základe Zmluvy o

kontokorentnom úvere z 5.9.2002 č. 0361256685/1/3 500 eur a titulom zameškaného nájomného zaspoločný nájomný byt za obdobie od 1.3.2006 do 31.12.2006 celkom 1 546,73 eur. Celkom tak titulom
vyššie uvedených spoločných záväzkov s odporkyňou zaplatil 7 866,09 eur a keďže ich podiely ako
solidárnych dlžníkov sú podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnaké, t. j. predstavujú polovicu,

uplatnil si zaplatenie 3 933,04 eur, keďže dlh po rozvode manželstva platil výlučne on so svojho platu
po rozvode.

Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Senica, ktorý návrhu vyhovel v celom rozsahu 29.3.2011
č. k. 11C/75/2010-129, podala odporkyňa odpor s odôvodnením, že s navrhovateľom žila v spoločnej
domácnosti do júna 2006. Finančné prostriedky z kontokorentného úveru použili na kúpu domáceho

zariadenia a spotrebičov a zmluvu o splátkovom úvere, ktorou zaplatili kontokorentný úver čiastkou 3
000 eur a za 2 700 eur nakúpili ďalšie domáce spotrebiče ako PC, televízor, chladničku a mrazničku,
manželskú posteľ a 660 eur vyplatili dlhy navrhovateľa u jeho kamarátov. Od februára do júna 2006
pracovala v Nemecku a navrhovateľ v tom čase prestal uhrádzať nájomné za byt a urobil dlhy u troch
osôb za účelom hrania automatov, ktoré musela odporkyňa vyplatiť. Pri odchode z bytu si zobrala len
svoje osobné veci a odevy pre deti, všetko užíva navrhovateľ, pričom ústne sa dohodli, že odporkyňa

si nebude nárokovať na žiadny hnuteľný majetok po rozvode, keď navrhovateľ splatí úvery. Dohodu o
vyporiadaní BSM napokon navrhovateľ odmietol podpísať.

Uznesením z 8.11.2011 č. k. 11C/75/2010-152 súd priznal odporkyni oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov.

Navrhovateľ podaním z 25.4.2012 vzal späť návrh v časti o zaplatenie 773,37 eur s príslušenstvom,

pričom Okresný súd Senica uznesením z 15.5.2012 č. k. 11C/75/2010-216 konanie v časti o zaplatenie
istiny 773,37 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 31.5.2010 zastavil.

Z výsledkov vykonaného dokazovania v tej veci vyplynuli skutkové zistenia, v zmysle ktorých 22.12.2004
uzatvorili obaja účastníci ako dlžníci so SLSP, a. s. Bratislava ako veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere
č. 0423215353, na základe ktorej im bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 6 638,78 eur (200 000

Sk) a 5.9.2002 uzatvorili obaja účastníci ako dlžníci so SLSP, a. s. Bratislava ako veriteľom Zmluvu o
kontokorentnom úvere č. 0361256685/1/3 a dňa 28.9.2004 uzatvorili dodatok k tejto Zmluve, ktorým sa
zmenila výška úverového rámca na 2 157,60 eur (65 000 Sk). Zároveň zo správy SLSP, a. s. vyplynulo,
že oba tieto úvery po rozvode manželstva zaplatil výlučne navrhovateľ so svojich prostriedkov v celkovej
výške 6 319,36 eur. Uvedené skutočnosti v konaní neboli spornými nakoľko odporkyňa ich nesporovala.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina zo 16.2.2007 č. k. 31C/117/2006-45, právoplatného 24.3.2007
vyplynulo, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené. Odporkyňa v konaní namietala, že účastníci
konania uzavreli dohodu v zmysle ktorej mal splatiť oba úvery výlučne navrhovateľ. Uvedená skutočnosť
však v konaní preukázaná nebola nakoľko odporkyňa neprodukovala žiadne návrhy na dokazovanie
uvedenej spornej skutočnosti.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov mal
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 511 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu

nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomere rovnaké.

Podľa § 511 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám
splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov.Z citovaných ustanovení vyplýva, že spoločným záväzkom je záväzok, keď na strane dlžníka je viacero
subjektov, ako je tomu v uvedenom prípade. Povinnosť viacerých dlžníkov plniť súčasne jednému
veriteľovi (alebo aj viacerým) môže vzniknúť na základe rôznych právnych skutočností. Citované

ustanovenie upravuje spoločné záväzky, ak je na strane dlžníkov viac osôb, na princípe solidárnej
zodpovednosti za splnenie dlhu veriteľovi (pasívna solidarita). Pasívna solidarita vzniká teda iba v
prípade, keď sa v zákone, v dohode účastníkov v súdnom rozhodnutí vydanom napríklad na základe
§ 439 (škoda) ustanovuje, alebo keď to vyplýva z povahy plnenia, že účastníci sú zaviazaní spoločne
a nerozdielne. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ (veritelia) je oprávnený

požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a ten je povinný veriteľovi poskytnúť celé plnenie.
V prípade, ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. Z pasívnej
solidarity vyplýva zároveň regresný vzťah, t. j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok a
ostatnými dlžníkmi. Dlžník, ktorého veriteľ vyzval na splnenie dlhu, môže ostatných dlžníkov požiadať,
aby mu pred tým plnili (tzv. predbežný regres) alebo splniť dlh a následne dlžníkov požiadať, aby mu
plnili (tzv. následný regres).

V danej veci nepochybne bolo preukázané, ktoré skutočnosti ani neboli sporné, že obaja účastníci
konania boli spoludlžníci veriteľa Slovenskej sporiteľne a že po rozvode manželstva dlh účastníkov
platil výlučne navrhovateľ zo svojich finančných prostriedkov, z ktorej skutočnosti vyplýva, že mu vznikol
regresný vzťah, tzv. následný regres, požadovať od odporkyne zaplatenie jej podielu na dlhu, ktorý za
ňu splnil. V danej veci nepochybne vyplýva, že navrhovateľ plnil po rozvode manželstva oba úvery v

celkovej výške 6 319,36 eur. Keďže právnym predpisom, ani rozhodnutím súdu nebolo ustanovené,
ani účastníkmi dohodnuté inak, podiely na dlhu oboch dlžníkov sú rovnaké. Z uvedeného dôvodu preto
navrhovateľovi vzniklo regresné právo požadovať od odporkyne zaplatenie polovice ním zaplateného
spoločného dlhu 6 319,36 eur, t. j. polovica 3 159,68 eur. Obranu odporkyne o tom, že uzavreli s
navrhovateľom dohodu o splácaní spoločného dlhu, vyhodnotil súd prvého stupňa správne právne

nerelevantnou. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal z toho, že odporkyňa o svojom
tvrdení neprodukovala žiadne dôkazy a navrhovateľ uzavretie odporkyňou tvrdenej dohody poprel.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa sa dostala do omeškania s platením svojho dlhu voči navrhovateľovi,
31.5.2010 vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania od uvedeného dňa vo výške

určenej Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. podľa § 3 ods. 1 Nariadenia č. 87/1995 Z. z. v znení
účinnom do 30.6.2010. Výška úrokov z omeškania je o 8 % percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom k tomu,
že základná úroková sadzba ECB k 31.5.2010 bola 1 % plus 8 percentuálnych bodov = 9 %, t. j. úrok
z omeškania vo výške 9 % prisúdil súd prvého stupňa správne.

V zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej z dôvodu
vecnej správnosti, keď správne postupoval súd prvého stupňa aj pri prisúdení trov konania, ktoré uložil v
konaní neúspešnej odporkyni v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vo výške zodpovedajúcej súdnemu poplatku
220,13 eur a trovám právneho zastúpenia vo výške 699,27 eur, ktoré prisúdil v zmysle vyhl. č. 655/2004
Z. z. za štyri úkony právnej služby po 121,17 eur v zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky za prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu a účasť na pojednávaní 11.4.2012 a 2 x
paušálna náhrada výdavkov po 7,21 eur a 2 x paušálna náhrada výdavkov po 7,63 eur, spolu aj s
náhradou za stratu času 11.4.2012 na ceste Žilina - Senica a späť za 8 polhodín po 12,71 eur a cestovné
náhrady 11.4.2012 na ceste Žilina - Senica a späť v sume 83,23 eur.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. podľa § 142 ods. 1
O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní prisúdil náhradu trov konania v ním uplatnenej
výške v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. za jeden úkon právnej služby, a to podanie vyjadrenia k odvolaniu

7.12.2012 spolu s paušálnou náhradou výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 7,63 eur.

Rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.