Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. máj 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/365/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112238729
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112238729.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

TUreality s. r. o., so sídlom Horná 62/5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 314 205, právne zastúpená
JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom s miestom výkonu činnosti Hodžova 13, 010 01 Žilina, proti
odporcovi: S. H.¸. T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX D., Š. B. G., právne zastúpený JUDr. Františkom Beňom,
advokátom s miestom výkonu činnosti 013 23 Višňové 663, o zaplatenie 1.800,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 1.800,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 1.800,- eur do 03.07.2012 do zaplatenia z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania v sume 108,- eur titulom náhrady
súdneho poplatku za podanie odporu proti platobnému rozkazu a v sume 342,56 eur titulom náhrady

trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 31.10.2012 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 02.11.2012 sa navrhovateľ voči
odporcovi domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bol odporca zaviazaný zaplatiť mu sumu
1.800,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.800,- eur do 03.07.2012 do
zaplatenia a ktorým by bol odporca zaviazaný nahradiť mu trovy konania.

Navrhovateľ svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou
sa realitnou činnosťou. Dňa 24.012012 bola medzi účastníkmi uzatvorená nevýhradná zmluva na
sprostredkovianie predaja a kúpy nehnuteľností a poskytnutí služieb súvisiacich so sprostredkovaním

obchodu, na základe ktorej sa zaviazal vykonávať pre odporcu činnosť smerujúcu k tomu, aby odporca
mal možnosť odpredať byt 1+1 č. 1 na prízemí bytového domu súp. č. XXX postavený na parc. KN-
C č. XXX, k. ú. Višňové zapísaný na LV č. XXXX. Podľa čl. IV. zmluvy kúpna cena požadovaná
odporcom mala predstavovať 16.000,- eur, pričom odporca sa zaviazal uhradiť navrhovateľovi odmenu
za sprostredkovanie vo výške 1.800,- eur. V súlade s podmienkami nevýhradnej zmluvy zabezpečil
pre odporcu vhodného záujemcu na kúpu uvedenej nehnuteľnosti, ktorým bol Y. Y.. Záujemca o
uvedenú nehnuteľnosť vykonal dňa 17.02.2012 jej ohliadku. Kúpnou zmluvou zo dňa 16.04.2012 došlo

k nadobudnutiu vlastníckych práv k uvedenej nehnuteľnosti Y. Y. Z. N. Y., M.. D.. Podľa čl. VIII. bod 3
zmluvy zo dňa 24.01.2012 má sprostredkovateľ nárok na odmenu, ak obstaral pre vlastníka príležitosť,
aby mohol so záujemcom uzavrieť obchod s obsahom podľa požiadaviek vlastníka. Vzhľadom k tomu,
že sprostredkoval pre odporcu príležitosť na uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa jeho požiadaviek, vznikol
mu nárok na úhradu uvedenej odmeny vo výške 1.800,- eur vyplývajúcej z nevýhradnej zmluvy. Keďže
odporca do dňa vyhotovenia návrhu mu nevyplatil odmenu za sprostredkovanie predaja bytu, žiada, aby
súd zaviazal odporcu na žalované plnenie.Súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. 8Ro/372/2012-15 zo dňa
06.11.2012.

Keďže odporca v zákonnej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor zo dňa 23.11.2012, došlo zo

zákona podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu.

Odporca v podanom odpore namietal, že nevýhradná zmluva zo dňa 24.01.2012 je neplatná, pretože
nebola podpísaná aj jeho manželkou G. H., M.. M., ktorá bola bezpodielovou spoluvlastníčkou
uvedenej nehnuteľnosti. K ďalšiemu pochybeniu navrhovateľa došlo, keď manželku odporcu uviedol
v nevýhradnej zmluve síce ako spoluvlastníka, avšak v podanom návrhu ju neuviedol, hoci ide o

solidárnu zodpovednosť. Navrhovateľovi nevznikol nárok na odmenu vo výške 1.800,- eur, nakoľko
nie je pravdou, že by bol obstaral pre neho príležitosť, aby mohol uzavrieť kúpnu zmluvu, pretože
kupujúcich si našli predávajúci na základe nimi podaného inzerátu v týždenníku Žilinský večerník,
ktorý bol zverejnený v č. 4, 5 a 6. Dôkazom toho, že kupujúci manželia Y. sa kontaktovali s
predávajúcimi na základe uvedeného inzerátu, je aj následná skutočnosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy
došlo bez hocijakej sprostredkovateľskej aktivity a iniciatívy navrhovateľa. Takže v danom prípade k

obchodu došlo bez hocijakého sprostredkovania navrhovateľom. V dôsledku tejto skutočnosti preto
navrhovateľovinevznikolnároknapožadovanúodmenu,čohodôkazomjerovnakoskutočnosť,žemedzi
sprostredkovateľom a záujemcom nedošlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy, čo je základný
predpoklad pre vznik nároku na odmenu v zmysle čl. VIII. bod 3 nevýhradnej zmluvy. Vzhľadom
na uvedené odporca žiadal návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť a zaviazať ho nahradiť

odporcovi trovy konania.

Súd vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 16.05.2014, a to za účasti odporcu a právnych
zástupcov účastníkov a v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, keďže tento sa
na pojednávanie neustanovil, prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril súhlas s prejednaním
a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na návrhu v plnom rozsahu. Pokiaľ sa týka obrany
odporcu v spore, k tejto uviedol, že pokiaľ odporca poukazuje na skutočnosť, že predmetný byt bol v
bezpodielovom spoluvlastníctve s jeho manželkou a táto zmluva bola uzavretá výlučne s odporcom,
teda jedná sa o neplatný právny úkon, poukazuje na znenie ust. § 40a Občianskeho Zákonníka,
podľa ktorého relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto samotnú neplatnosť

spôsobil. V danom prípade sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu sám odporca, teda ktorý
tú zmluvu podpísal. Na druhej strane poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade pri uzatvorení
sprostredkovateľskej zmluvy sa nejedná o právny úkon, na ktorý by bol potrebný súhlas druhého
manžela, nakoľko táto zmluva nesmeruje k samotnej realizácii prevodu tohto bytu, ale je to len zmluva,
pričom však následne na prevod bytu je nevyhnutá kúpna zmluva. Takýto súhlas ku kúpnej zmluve

manželka odporcu bezpochybne dala, pretože tá zmluva bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností.
V zmysle platnej legislatívy sprostredkovateľská zmluva nie je právny úkon, ktorý sa bezprostredne
dotýka spoločnej veci. Až kúpna zmluva, ktorú podpísala manželka odporcu a odporca, predstavuje
právny úkon, ku ktorému bol potrebný súhlas druhého manžela pod sankciou relatívnej neplatnosti.
V tejto súvislosti poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33Odo 533/2005. K

námietke odporcu týkajúcej sa nesprávneho vymedzenia okruhu účastníkov pasívne legitimovaných na
strane odporcu, uviedol, že je to dispozitívny návrh navrhovateľa, ktorým vymedzil okruh účastníkov
v súlade s ust. § 90 O.s.p., a to vzhľadom k tomu, že túto zmluvu podpísal výlučne s odporcom.
Pasívna legitimácia odporcu v danom spore je dostatočne daná. Ďalej právny zástupca navrhovateľa
uviedol, že z predloženej listiny odporcom, nevyplýva, kedy mal byť dotknutý inzerát zverejnený. Na

druhej strane poukazuje na to, že záujemca najskôr kontaktoval navrhovateľa, pričom tento zabezpečil
pre záujemcu ako aj pre odporcu ohliadku predmetného bytu, pričom následne však všetko išlo mimo
navrhovateľa a odporca so záujemcom takto navrhovateľa obišli ako realitnú kanceláriu. Výsledok tohto
sa však navrhovateľ dozvedel až z katastrálneho portálu, v zmysle ktorého príslušného listu vlastníctva
vyplýva, že bola medzi odporcom a jeho manželkou a záujemcom s manželkou uzavretá kúpna zmluva.

Má tak za to, že navrhovateľ zabezpečil pre odporcu predmetnú príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu so
záujemcom a z tohto dôvodu navrhovateľovi nárok na províziu vznikol. Právny zástupca navrhovateľa
poukázal na navrhovateľom produkovaný listinný dôkaz - dokument o obhliadke nehnuteľnosti. Z tohto
dokumentu, kde sú uvedení ako vlastníci nehnuteľnosti odporca a G. H., je uvedené telefóne číslo
odporcu a zrejme jeho manželky. To telefónne číslo je identické, ako je uvedené v tom inzeráte, takže

p. Y. to číslo mal podľa dokumentu o obhliadke nehnuteľnosti. V listine sa udáva, že záujemca okúpunehnuteľnostipotvrdzujesvojimpodpisomuskutočnenieprehliadkynehnuteľnostisprostredkovanú
navrhovateľom. Predávajúci sa zaväzuje, že v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy (zmluvy o prevode
práv a povinností) vyplatí navrhovateľovi odmenu uvedenú v sprostredkovateľskej zmluve. Záujemca

o kúpu uvedenej nehnuteľnosti sa zaväzuje, že neuzatvorí kúpnu ani obdobnú zmluvu s vlastníkom
nehnuteľností uvedenej v tomto dokumente bez vedomia a písomného súhlasu navrhovateľa. Z tohto
dokumentu jednoznačne vyplýva, že obchod sprostredkoval navrhovateľ a že odporca akceptoval
situáciu, že pokiaľ dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi ním a týmto záujemcom o byt, zaplatí
dohodnutú sprostredkovateľskú odmenu.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní v zásade zopakoval argumentáciu
už uvedenú v odpore proti platobnému rozkazu. Ďalej v reakcii na prednesenú argumentáciu
navrhovateľa uviedol, že z dokumentu o obhliadke nehnuteľnosti jednoznačne vyplýva, že nárok na
odmenu má podľa toho, ako je to uvedené v sprostredkovateľskej zmluve. Poukázal na ust. čl. VIII. bod 3
nevýhradnej zmluvy, kde sa takisto udáva, že sprostredkovateľ má nárok na odmenu, ak uzavrie zmluvu
o rezervácii nehnuteľnosti so záujemcom. V danom prípade k uzavretiu žiadnej zmluvy o rezervácii

nehnuteľnosti, ani k uzavretiu inej sprostredkovateľskej zmluvy nedošlo, takže navrhovateľ nemá nárok
na žiadnu odmenu.

Odporca vo výpovedi účastníka podľa ust. § 131 ods. 1 O.s.p. uviedol, že si podal na predmetný byt
inzerát, pričom 24.01.2012 prišla realitná kancelária obzrieť predmetný byt. Hneď si dali podpísať odo
neho nevýhradnú zmluvu a províziu. Mali viacerých potencionálnych kupcov, stále s niekým chodili,

pričom dňa 17.02.2012 prišli aj s pánom Y.. Po siedmich dňom mu pán Y. na základe inzerátu zavolal,
pričom on ani nevedel, že to je on, ale keď sa stretli, videl, že to je on a tento mu povedal, že byt predsa
už videl a má záujem o kúpu. Uviedol mu však, že tento byt ponúkol na predaj prostredníctvom ešte
ďalších dvoch realitných kancelárií, pričom samotný maklér od navrhovateľa prišiel za ním, keď sa byt
za týždeň nepredal, aby dal nižšiu cenu, avšak stále chcel rovnakú províziu. Nikdy vlastne tak z predaja

nič nebolo. Žiaden kupca zo strany navrhovateľa mu nebol predstavený, pričom nehnuteľnosť sa tak
nepredávala. Potom mu opätovne po asi troch týždňoch zavolal pán Y. a obchod nakoniec zrealizovali,
pretože on (odporca) nemal čas stále chodiť do D. kvôli tejto záležitosti. Pokiaľ sa týka toho, že sa mu
pán Y. ozval, musel sa mu ozvať na základe jeho inzerátu, pretože nemal mať odkiaľ na neho telefonický
kontakt, keďže ho od navrhovateľa nemohol dostať.

Súd tak vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinami produkovanými účastníkmi a výsluchom
odporcu, pričom zistil nasledovný skutkový stav postačujúci pre rozhodnutie súdu vo veci.

Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica oddiel: Sro, vložka č.: 16389/
S je navrhovateľ zapísaný ako obchodná spoločnosť, ktorá má zapísaný ako predmet podnikania
sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť).

Navrhovateľ prostredníctvom S. K. a odporca dňa 24.01.2012 podpísali listinu na predtlači označenú ako
„Nevýhradná zmluva na sprostredkovanie predaja a kúpy nehnuteľností a poskytnutí služieb súvisiacich
so sprostredkovaním obchodu uzavretá podľa § 642 a nasl. zákona č. 513/Z. z. (obchodný zákonník)“.

V tejto listine sú ako zmluvné strany označení v čl. I. navrhovateľ ako sprostredkovateľ (realitná
kancelária), v čl. II. Vlastníci odporca ako vlastník 1 a G. H., M.. M. ako vlastník 2.

V čl. III. listiny - Predmet zmluvy bolo uvedené sprostredkovanie predaja a kúpy nehnuteľnosti s popisom
nehnuteľnosti: byt 1+1 v okrese Žilina, obec D.Š., adresa D. G.. Č.. XXX, W. Č.. XXXX, H. Č.. X, prízemie,
spoluvlastnícky podiel 1/1, pozemok parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria a titul nadobudnutia
zmluva o prevode vlastníctva bytu č. V 2632/09.

V čl. IV. listiny - Cena a financovanie bola uvedená cena požadovaná vlastníkom vo výške 16.000,- eur

+ odmena sprostredkovateľa 1.800,- eur, celková kúpna cena 17.800,- eur.

V čl. V. listiny - Trvanie zmluvy bolo uvedené doba neurčitá od 24.01.2012 na neurčito.

V čl. VI. listiny - Nevýhradné zastúpenie a doplnkové služby sprostredkovateľa je uvedené, že
nevýhradné zastúpenie znamená, že okrem sprostredkovaného predaja uvedenej nehnuteľnosti
prostredníctvom realitnej kancelárie si môže nehnuteľnosť predávať aj majiteľ sám. Pokiaľ

dôjde k samostatnému predaju uvedenej nehnuteľnosti predávajúcim, táto okolnosť musí byťbezodkladne písomne oznámená sprostredkovateľovi. Nevýhradné zastúpenie zahŕňa nasledovné
činnosti sprostredkovateľa: obhliadka a fotodokumentácia nehnuteľnosti, poradenstvo, prezentácia na
domácej internetovej stránke spoločnosti, vyhotovenie zmluvy o rezervačnom poplatku, kúpnej zmluvy,

návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, dokumentáciu o obhliadke nehnuteľnosti a preberacieho
protokolu.

V čl. VIII. listiny - Práva a povinnosti sprostredkovateľa bod 3 je uvedené, že sprostredkovateľ má nárok
na odmenu: ak obstaral pre vlastníka príležitosť, aby mohol so záujemcom uzavrieť obchod - kúpnu
zmluvu s obsahom podľa požiadaviek vlastníka, čo preukazuje sprostredkovateľ uzavretím zmluvy o

rezervácii nehnuteľnosti so záujemcom; ak za jeho aktívnej súčinnosti alebo v dôsledku nej dôjde medzi
vlastníkom a záujemcom k uzavretiu kúpnej zmluvy na predmet sprostredkovania do 1 roka po ukončení
tejto zmluvy, a to aj v prípade, keď sprostredkovateľ neuzavrie so záujemcom zmluvu o rezervácii
nehnuteľnosti.

V čl. IX. listiny - Práva a povinnosti vlastníka bod 6 je uvedené, že vlastník je povinný zaplatiť
sprostredkovateľovi zo sprostredkovaného obchodu odmenu podľa čl. X. bodu 2 zmluvy a za podmienok

uvedených v čl. VIII. bode 3 a čl. X. bode 4.

Včl.X.listiny-Cenaafinancovanie:(cenaaodmenasprostredkovateľa)bode2a4jeuvedené,ževýška
odmeny sprostredkovateľa pri sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti je dohodou zmluvných strán; v
prípade uzatvorenia rezervačnej zmluvy k nehnuteľnosti sa zložená rezervačná záloha od kupujúceho
započíta na kúpnu cenu a započíta sa ako odmena sprostredkovateľa podľa čl. IV. tejto zmluvy.

V čl. XII. listiny - Záverečné ustanovenia je uvedené, že zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej
podpisu oboma zmluvnými stranami.

Napokon je z uvedenej listiny nepochybne zrejmé, že túto ako vlastník podpísala jedna osoba, a to medzi
účastníkmi nesporne odporca. Podpis vlastníka 2. Silvie Blahovej sa na zmluve nikde nenachádza.

Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. D. zo dňa 24.01.2012 vyplýva, že

v časti A LV bola na tomto liste vlastníctva evidovaná stavba dom súp. č. XXX postavený na parc. KN
č. XXX. V časti B LV boli ku dňu 24.01.2012 pod B11 zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č.
1 na prízemí vo vchode č. 1 domu súp. č. 540 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti 377/3437 odporca s manželkou G. H., M.. M..

Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. D. zo dňa 24.04.2012 vyplýva, že

v časti A LV bola na tomto liste vlastníctva evidovaná stavba dom súp. č. XXX postavený na parc. KN
č. XXX. V časti B LV boli ku dňu 24.04.2012 pod B11 zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. 1
na prízemí vo vchode č. 1 domu súp. č. XXX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti 377/3437 Y. Y. s manželkou N. Y., M.. D..

Dňa 17.02.2012 podpísal maklér S. K. za navrhovateľa, odporca ako vlastník nehnuteľnosti a Y. Y.

ako záujemca o kúpu nehnuteľnosti listinu na predtlači „Dokument o obhliadke nehnuteľnosti“. Na
tomto dokumente je nehnuteľnosť označená ako 1+1 byt Višňové ID 5438, ako vlastník nehnuteľnosti
odporca a G. H., M.. M. (sú uvedené dve tel. č.), kúpna cena 16.300,- eur, ďalej nie je vypísaný
údaj, kde získal informácie o nehnuteľnosti. Ďalej je v listine v predtlači uvedené, že tento dokument
nezaväzuje kupujúceho k podpísaniu kúpnej zmluvy (zmluvy o prevode práv a povinností). Záujemca o

kúpunehnuteľnostipotvrdzujesvojimpodpisomuskutočnenieprehliadkynehnuteľnostisprostredkovanú
navrhovateľom. Predávajúci sa zaväzuje, že v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy (zmluvy o prevode
práv a povinností) vyplatí navrhovateľovi odmenu uvedenú v sprostredkovateľskej zmluve. Záujemca o
kúpu horeuvedenej nehnuteľnosti sa zaväzuje, že neuzatvorí kúpnu ani obdobnú zmluvu s vlastníkom
nehnuteľnosti uvedenej v tomto dokumente bez vedomia a písomného súhlasu navrhovateľa.

Právny zástupca výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 22.06.2012 vyzval odporu na zaplatenie sumy
1.800,- eur do 02.07.2012, a to na základe rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v návrhu na začatie
konania. Doručenie tejto výzvy odporcovi navrhovateľ v konaní nepreukázal.

Z bližšie neoznačenej listiny produkovanej odporcom vyplýva nasledovný oznam: 83/4* 1-izb. byt vo
Višňovom, neprerobený, 16.000,- eur, uvedený telefón. Na listine sa nachádza pečiatka spoločnosti

Publishing House, a. s., ul. Jána Milca 6, 010 01 Žilina.Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto

predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

Podľa ust. § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 2 ObZ v znení zákona č. 500/2001 Z. z. účinnom od 01.01.2002, touto časťou

zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo
právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania
verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel
sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých
obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

Podľa ust. § 261 ods. 3 ObZ v znení zákona č. 500/2001 Z. z. účinnom od 01.01.2002 do 31.01.2013,

touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi
zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi
spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo
zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych
a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a

obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom
a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom,
pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností,
záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové
vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia, c) z burzových obchodov a ich

sprostredkovania ( § 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov, d) zo zmluvy
o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §
591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716), e)

z bankovej záruky ( § 313), z cestovného šeku ( § 720) a sľubu odškodnenia ( § 725).

Podľa ust. § 262 ods. 1 ObZ, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod
vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa ust. § 262 ods. 2 ObZ, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa ust. § 272 ods. 1 ObZ, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených

v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva
uzavrela v písomnej forme.

Podľa ust. § 642 ObZ, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť
smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa
zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa ust. § 644 ObZ, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je
predmetom sprostredkovania.

Podľa ust. § 644 ObZ, ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu
príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na
províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Podľa ust. § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne
určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.Podľa ust. § 43a ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, návrh pôsobí od
doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak
dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

Podľa ust. § 43c ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, včasné vyhlásenie
urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej
súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa ust. § 43c ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, včasné prijatie
návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa ust. § 44 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluva je uzavretá
okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy
o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa ust. § 44 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je návrh určený
dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby,

ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.

Podľa ust. § 45 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, prejav vôle pôsobí
voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53c OZ v znení zákona č. 129/2010 Z. z. účinnom od 01.06.2010, ak je spotrebiteľská
zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto
zmluvysvýnimkounázvuzmluvyaoznačeníjejčastí.Zmluvauzatvorenávrozporestýmtoustanovením
je neplatná.

Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), každý z manželov je
oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia.
Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne
a nerozdielne.

Podľa ust. § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len

„O.s.p.“), účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z
označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva

určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.Na úvod posúdenia navrhovateľom návrhom uplatneného nároku, súd považuje za potrebné uviesť,
že bez akýchkoľvek pochybností si navrhovateľ návrhom v prejednávanej veci uplatňoval pohľadávku
v žalovanej výške vyplývajúcu z jeho práva vzniknutého z ust. čl. XIII. Bod 3 nevýhradnej zmluvy na

sprostredkovaní predaja a kúpy nehnuteľnosti a poskytnutí služieb súvisiacich so sprostredkovaním
obchodu, ktorú mal uzavrieť s odporcom dňa 24.01.2012. Je tak možno konštatovať, že navrhovateľ si
uplatňoval pohľadávku na zmluvnom základe. Týmto skutkovým vymedzením sa súd cítil byť v zmysle
ust. § 153 ods. 2 O.s.p. viazaný, a to vzhľadom k tomu, že z cit. ust. § 153 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že súd
nemôže priznať navrhovateľovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani

niečo iné, než požadoval (teda odporcovi nemôže uložiť inú ako navrhovateľom navrhovanú povinnosť),
alebo nemôže navrhovateľovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako
bol navrhovateľom vymedzený.

Navrhovateľ v prejednávanej veci produkoval skutkové tvrdenie, že s odporcom vstúpil do zmluvného
vzťahu na základe nevýhradnej zmluvy na sprostredkovaní predaja a kúpy nehnuteľnosti a poskytnutí
služieb súvisiacich so sprostredkovaním obchodu (´dalej len „Zmluva“) uzavretej podľa ust. § 642 a nasl.

ObZ.

Súd sa tak aj vzhľadom k námietke odporcu ohľadom platnosti Zmluvy, ktorá mala byť medzi účastníkmi
uzavretá, spočívajúcej v skutkovej okolnosti, že túto Zmluvu nepodpísala jeho manželka G. H., M.. M.,
zaoberal otázkou platnosti Zmluvy.

Súd považoval za podstatnú skutkovú okolnosť skutočnosť, že v Zmluve ako zmluvné strany boli

označení na jednej strane navrhovateľ ako sprostredkovateľ (resp. realitná kancelária) a na druhej
strane ako vlastníci (pluralita subjektov) odporca (vlastník 1) a jeho manželka G. H., M.. M. (vlastník
2). V kontexte tejto skutkovej okolnosti je ďalšia skutková okolnosť, a to, že Zmluvu nepodpísala G.V.
H., M.. M., teda osoba, ktorá bola ako zmluvná strana priamo v Zmluve označená. Je teda možné
konštatovať, že nepochybne vôľou subjektov (ktoré vstupovali do budúceho zmluvného vzťahu), ktorá

bola v danom prípade prejavená v ich právnom úkone, bolo, aby zmluvnou stranou sa stala aj G. H.,
M.. M.. V súvislosti s týmto záverom poukazuje súd na právne názory vyslovené doterajšou súdnou
praxou. Skutočná vôľa toho, kto právny úkon urobil, môže byť pri výklade právneho úkonu relevantná
len za predpokladu, že nie je v rozpore s jednoznačným jazykovým prejavom vyjadreným písomne.
Raz vyjadrený obsah právneho úkonu (zmluvy) možno preto vykladať len týmto spôsobom, nemožno

však výkladom už urobený prejav vôle doplňovať, meniť či dokonca nahrádzať. Ak vznikne pochybnosť
o obsahu právneho úkonu, je potrebné pomocou výkladu právneho úkonu objasniť skutočný zámer
účastníkov týmto spôsobom vyjadrený. Výklad právneho úkonu môže smerovať len k objasneniu toho,
čo bolo prejavené. Pomocou výkladu právneho úkonu však nie je dovolené meniť zmysel a obsah inak
jasnéhoprávnehoúkonu.(rozsudokNajvyššiehosúduČRspis.zn.21Cdo957/2001zodňa04.04.2002)

Rovnako možno vychádzať v súvislosti s riešením otázky platnosti Zmluvy z toho, že zmluvné strany
nepochybne prejavili vôľu, aby Zmluva bola uzavretá písomne. Táto ich vôľa výslovne vyplýva zo znenia
ust. čl. XII. Bod 6 Zmluvy, v ktorom je explicitne uvedené, že Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom
podpisu oboma zmluvnými stranami.

Pokiaľ sa týka otázky, či Zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá v písomnej forme, súd považuje za

potrebné pozastaviť sa pri spôsobe uzavretia zmluvy. K uzavretiu zmluvy medzi jej účastníkmi dochádza
na základe prejavu vôle jedného účastníka zmluvy smerujúceho k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým osobám. (tzv. oferta, § 43a ods. 1 OZ) Návrh pôsobí a zároveň je pre navrhovateľa
(oferenta) záväzný od doby, kedy dôjde do dispozičnej sféry osobe, ktorej je určený (obláta). (§ 43a
ods. 2 OZ) Včasné vyhlásenie adresáta návrhu je jednostranný adresný právny úkon, ktorým tento

akceptuje návrh (ofertu) v celom jeho rozsahu (obsahu) a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy.
Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadu, keď ju určuje zákon alebo dohoda
účastníkov (návrh na uzavretie zmluvy). Včasnému vyhláseniu je na roveň postavené aj iné včasné
konanie adresáta návrhu (oferty), z ktorého možno vyvodiť súhlas s návrhom. (§ 43c ods. 1 OZ) Včasné
vyhlásenie alebo iné včasné konanie je včasným prijatím návrhu až vtedy, keď takto vyjadrený súhlas

s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi do dispozície (účinnosť prijatia, § 43c ods. 2 OZ, § 45 ods. 1
OZ). Zmluva je tak uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu oblátom nadobúda účinnosť. (§ 44 ods. 1
OZ) Ak navrhovateľ adresuje návrh na uzavretie zmluvy dvom alebo viacerým osobám a jeho úmysel
smeruje k tomu, aby sa všetci adresáti stali stranou zmluvy, zmluva je uzavretá až vtedy, keď všetky tieto
osoby návrh prijmú, teda ich prijatie návrhu (akceptácia) nadobudne účinnosť podľa ust. § 43c ods. 2OZ. Presnejšie možno povedať, že v tomto prípade zmluva nadobúda účinnosť okamihom nadobudnutia
účinnosti prijatia návrhu posledným z adresátov návrhu - oferty (§ 44 ods. 3 OZ). Pokiaľ má byť uzavretá
zmluva v písomnej forme musí byť návrh (oferta), ako aj prijatie návrhu (akceptácia) urobený písomne.

Pre dodržanie písomnej formy právneho úkonu je v zásade potrebné, aby bola vôľa účastníka právneho
úkonu vtelená do textu zaznamenaného písmom na materiálnom podklade (listine) a súčasne, aby
bol na tento materiálny podklad pripojený podpis konajúcej osoby. V zmysle ust. § 40 ods. 3 OZ, ak
ide o právny úkon viacerých osôb, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine. Uvedený mechanizmus
uzavretia zmluvy platí tak v občianskoprávnych vzťahoch, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch, keďže

ObZ neobsahuje osobitnú právnu úpravu tohto mechanizmu, a preto sa aj na obchodnoprávne vzťahy
podľa ust. § 1 ods. 2 ObZ vzťahujú vyššie uvedené ustanovenia OZ.

V danom prípade z vykonaného dokazovania nepochybne vyšlo najavo, že ofertu, teda návrh Zmluvy
pripravil navrhovateľ (aj keď podľa ust. čl. XII. bod 5 Zmluvy mal vlastník ako zmluvná strana vyhlásiť, že
o sprostredkovanie predaja svojej nehnuteľnosti požiadal navrhovateľa z vlastnej iniciatívy, teda možno
maž za to, že návrh Zmluvy pripravil navrhovateľ na podnet odporcu), čo vyplýva z toho, že Zmluva je

spísaná na predtlačenom formulári navrhovateľa (graficky spracovaná hlavička s logom navrhovateľa,
navrhovateľakozmluvnástranašpecifikovanýužvpredtlači,pričomakodruházmluvnástranabolirukou
dopísaní odporca s G. H., M.. M.. Vzhľadom k tomu, že zo strany G. H., M.. M. bezpochybne nedošlo k
podpisu Zmluvy, možno konštatovať, že v danom prípade nedošlo k akceptácii návrhu navrhovateľa na
uzavretie Zmluvy v písomnej forme, a to vzhľadom k tomu, že písomný návrh navrhovateľa na uzavretie

Zmluvy, ako už bolo vyššie uvedené, bol z jeho strany určený obom vlastníkom, t. j. odporcovi, ako aj
jeho manželke G. H., M.. M.. K nadobudnutiu účinnosti prijatia písomného návrhu (podľa ust. §43c ods.
2 v spojení s ust. § 45 ods. 1 OZ) G. H., M.. M. doposiaľ nedošlo a teda ani nemohlo dôjsť k uzavretiu
zmluvy v písomnej forme podľa § 44 ods. 3 OZ. Súd tak vychádzajúc zo znenia ust. § 272 ods. 1 ObZ
dospel k záveru, že Zmluva je neplatným právnym úkonom, keďže zmluvné strany nepochybne prejavili

vôľu uzavrieť Zmluvu v písomnej forme, k čomu však nedošlo. Pokiaľ sa týka neplatnosti podľa ust. §
272 ods. 1 ObZ ide o neplatnosť absolútnu, ktorá pôsobí od samotného počiatku bez toho, aby ju musel
niekto namietať: Na absolútnu neplatnosť je povinný súd prihliadať z úradnej moci (ex offo).

Súd považuje súčasne za potrebné uviesť, že v danej veci ani nemožno aplikovať ust. § 20 ods. 1
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v zmysle ktorého každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého

manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia a konanie jedného z manželov pri
obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne. Je zrejmé, že
sprostredkovanie predaja bytu v bezpodielovom vlastníctve manželov s dojednaním odplaty nemožno
považovať za bežnú vec v zmysle uvedeného ustanovenia zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Rovnako
treba poukázať na to, že v danom prípade odporca nekonal ako zástupca G. H., M.. M., keďže takáto

skutočnosť z textu Zmluvy nevyplýva (ani samotní účastníci konania toto netvrdili).

Bez toho, aby táto otázka bola predmetom sporu medzi účastníkmi, súd musí konštatovať absolútnu
neplatnosť Zmluvy aj z iného, ako vyššie uvedeného dôvodu.

Súd sa z hľadiska právnej kvalifikácie právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť na základe uzavretej
Zmluvy medzi účastníkmi konania, zároveň zaoberal kvalifikovaním ich právneho vzťahu v rovine

právnej úpravy tzv. spotrebiteľských zmlúv. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že spotrebiteľská
zmluva ako taká nie je zvláštnym zmluvným typom, na úrovni napr. kúpnej zmluvy, ale definovaním
subjektov zmluvného vzťahu vymedzuje predmet úpravy spotrebiteľských zmlúv, teda právne vzťahy,
ktorých právny režim sa popri všeobecnej právnej úprave riadi špeciálnou právnou úpravou v prvej
časti piatej hlave OZ. Forma spotrebiteľskej zmluvy môže byť všeobecne ako ústna, tak aj písomná,

záleží na tom, akú formu vyžaduje právna úprava alebo dohoda účastníkov pre zmluvný typ použitý
v konkrétnom prípade. Bez ohľadu na konkrétny zmluvný typ právneho vzťahu, ktorý mal byť medzi
účastníkmi predmetnou Zmluvou založený, súd dospel k jednoznačnému záveru, že medzi účastníkmi
by malo ísť nepochybne o vzťah vyplývajúci z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy podľa cit. ust. § 52
ods. 1 OZ, a to vzhľadom na povahu účastníkov k Zmluve pristupujúcich. Navrhovateľ túto uzatváral

bez najmenších pochybností ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti - „sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť)“
- (cit. ust. § 52 ods. 3 OZ) a odporca ako spotrebiteľ pri uzavretí Zmluvy bez najmenších pochybností
nekonajúci v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (cit. ust. § 52
ods. 4 OZ).OZ novelou zákonom č. 129/2010 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2010 v cit. ust. § 53c zaviedol absolútnu
neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu formálnej chyby, za ktorú sa považuje skutočnosť, že
predmet a cena v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa vyhotovuje v písomnej forme, sú uvedené menším

písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou veľkosti písma použitého pri názve zmluvy alebo pri
označení jej častí.

Právna úprava ust. § 52 a nasl. OZ sa vzťahuje aj na zmluvné vzťahy účastníkov, ktoré sa spravujú iným
právnym predpisom ako OZ. Teda z hľadiska platnosti zmluvy o sprostredkovaní podľa cit. ust. § 642
ObZ je nutné prihliadať aj na požiadavky stanovené pre spotrebiteľskú zmluvu podľa cit. ust. § 53c OZ.

Po oboznámení s obsahom ako aj formou Zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 24.01.2012 (teda už
za účinnosti cit. ust. § 53c OZ) musí súd konštatovať, že predmet zmluvy (t. j. sprostredkovanie predaja
a kúpy nehnuteľnosti čl. III. Zmluvy bližšie stelesnený v základných povinnostiach sprostredkovateľa a
vlastníka v čl. VIII. a IX. Zmluvy) je v zmluve uvedený písmom o výške 2 mm. Mimo názvu zmluvy a
označení jej jednotlivých častí sa v zmluve nachádzajú časti, ktoré sú uvedené písmom o vyššej výške,
ako je výška písma pri predmete zmluvy (napr. označenie v záhlaví zmluvy „TUREALITY“ 9 mm, údaje o

mene a priezvisku, trvalom pobyte, dátume narodenia, telefónnom čísle vlastníkov, mene a priezvisku,
ID a telefónnom čísle osoby konajúcej za navrhovateľa, dátume a mieste uzavretia zmluvy: 3 mm - 6
mm). Súd tak musel konštatovať spomínanú formálnu chybu vyhotovenia Zmluvy, ktorú OZ v cit. ust. §
53c sankcionuje absolútnou neplatnosťou, na základe čoho dospel k záveru o neplatnosti predmetnej
Zmluvy aj z tohto dôvodu.

V kontexte s uvedeným záverom si súd dovolí poukázať na to, že má zo svojej činnosti vedomosť (§
121 O.s.p.), že v principiálne rovnakých veciach už Okresný súd Žilina zaujal vo svojich rozhodnutiach
rovnaký právny názor (napr. rozsudok č. k. 6C/178/2011-60 zo dňa 07.10.2011, rozsudok č. k.
13C/41/2011-34 zo dňa 26.05.2011), pričom na odvolanie navrhovateľa (dodávateľa) proti týmto
rozhodnutiam Okresného súdu Žilina a jeho argumentácii, že Okresný súd Žilina nesprávne až

šikanózne aplikoval na daný prípad cit. ust. § 53c OZ (za nesprávne a šikanózne považovali
navrhovatelia Okresným súdom Žilina vyvodený záver, resp. rozhodnutie o neplatnosti predmetnej
zmluvy len na základe toho, že obchodný zástupca navrhovateľa nenapísal predmet zmluvy exaktne,
presne takou istou veľkosťou písma akou označil v zmluve odporkyňu a pod. Rozdiely vo veľkosti
písma, ktorými súd odôvodnil svoj rozsudok, vznikli pri ručnom spisovaní zmluvy, navyše sú tieto

rozdiely len milimetrové, t. j. minimálne), tieto rozhodnutia boli potvrdené Krajským súdom v Žiline ako
odvolacím súdom (rozsudok spis. zn. 9Co/29/2012 zo dňa 19.04.2012 a č. k. 5Co/294/2011-60 zo
dňa 30.01.2012). Krajský súd v Žiline sa v odôvodnení svojich rozhodnutí stotožnil v celom rozsahu s
dôvodmi napadnutých rozhodnutí Okresného súdu Žilina. Krajský súd v Žiline na doplnenie dôvodov
svojho rozhodnutia pod spis. zn. 9Co/29/2012 zdôraznil, že po účinnosti novely OZ vykonanej zákonom

č. 129/2010 Z. z. bolo na dodávateľovi, aby zabezpečil vyhotovenie zmluvy tak, aby zodpovedala platnej
právnej úprave.

Zhrnúc tak vyššie uvedené závery súd musel v prejednávanej veci konštatovať neexistenciu zmluvného
základu, na základe ktorého navrhovateľ požadoval od odporcu žalované peňažné plnenie vo výške
1.800,- eur s príslušným úrokom z omeškania. Z tohto dôvodu navrhovateľovi nemohlo vzniknúť právo

na zaplatenie žalovanej provízie, a preto súd návrh bez ďalšieho v plnom rozsahu zamietol.

Súd s poukazom na dôvody svojho rozhodnutia v ďalšom považoval za nadbytočné sa zaoberať v
odôvodnení svojho rozhodnutia inými medzi účastníkmi konania spornými otázkami a v súvislosti s
týmito či už skutkovou alebo právnou argumentáciou účastníkov, pretože akékoľvek či už skutkové
alebo právne závery súdu vzťahujúce sa k týmto otázkam, resp. argumentácii účastníkov, by nemohli

na dôvodoch jeho rozhodnutia nič zmeniť.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie uvedeného ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi
plnú náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie jeho práva, a to s poukazom na jeho plný
úspech v konaní.

Odporca si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. v podaní doručenom súdu dňa 19.05.2014
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslil trovy konania, pozostávajúce zo súdneho poplatku
zaplateného za podanie odporu proti platobnému rozkazu vo výške 108,- eur a z trov právneho

zastúpeniavovýške358,67eurzaúkonyprávnejslužby:1.prevzatieaprípravazastúpeniavrátaneprvej
porady s klientom: odmena 81,33 eur + režijný paušál 7,63 eur; 2. podanie odporu zo dňa 23.11.2012
81,33 eur + režijný paušál 7,63 eur; 3. Účasť na pojednávaní dňa 16.05.2014 81,33 eur + režijný paušál
8,04 eur + náhrada za stratu času 26,80 eur (13,40 eur x 2 polhodiny) + náhrada za použitie motorového
vozidla spolu 5,76 eur za cestu osobným motorovým vozidlom Višňové - Žilina a späť; napokon 20 %

DPH zo sumy 294,09 eur, t. j. 58,67 eur.

S poukazom na uvedené súd priznal odporcovi voči navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške
450,56 eur, t. j.:

1. sumu 108,- eur titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za podanie odporu proti platobnému
rozkazu,

2. sumu 342,56 eur:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom na základe plnej moci
zo dňa 23.11.2012 podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. v znení účinnom do 30.06.2013 odmena vo výške 81,33 eur a režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 v
spojení s ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 7,63 + 20 % DPH podľa ust. § 18 ods. 3

vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 17,79 eur, celkovo suma 106,75 eur,

b) písomné podanie na súd - návrh na začatie konania zo dňa 23.11.2012 podľa ust. §14 ods.1
písm. b) v spojení s ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 odmena
vo výške 81,33 eur a režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. vo výške 7,63 + 20 % DPH podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 17,79 eur,

celkovo suma 106,75 eur,

c) účasť na pojednávaní dňa 26.11.2012 podľa ust. §13a ods. 1 písm. d) v spojení s ust. § 10 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške 81,33 eur a režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení
s ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 8,04 + náhrada cestovného osobným motorovým
vozidlom EČ: ZA 013 CN (podľa osvedčenia o evidencii vozidla spotreba 7 l/100 km, palivo benzín 95)

podľa ust. § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v spojení s ust. 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. a
ust. § 1 písm. b) opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z. vo výške 5,74 eur {[náhrada za spotrebované
pohonnéhmotyvsume2,07eur=7l/100kmx1,482eur/l(keďžeprávnyzástupcaodporcunepreukázal
cenu nákupu pohonných hmôt, súd vychádzal zo všeobecne známych údajov o priemerných cenách
pohonných hmôt v SR zverejnených štatistickým úradom SR, pričom cena benzínu 95 bola v týždni od

12.05.2014 do 18.05.2014 vo výške 1,482 eur / l) x 20 km (cesta Višňové - Žilina a späť)] + základná
náhrada za každý km jazdy 0,183 eur / km x 20 km = 3,66 eur}+ náhrada za stratu času podľa ust. § 15
písm. b) v spojení s ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 13,40 eur (za 1 polhodinu, keďže
cesta Višňové do Žiliny a späť, t. j. 20 km pri povolenej rýchlosti v obci 50 km / h trvá 24 minút) + 20
% DPH zo základu 102,77 eur (81,33 eur + 8,04 eur + 13,40 eur; z náhrady za spotrebované pohonnéhmoty a základnej náhrady za každý km jazdy si právny zástupca odporcu DPH neuplatňoval) podľa
ust. § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 20,55 eur, celkovo suma 129,06 eur.

Súd zároveň s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu na náhradu trov konania spolu

vo výške 450,56 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.