Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/107/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512215348
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2512215348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: C. J., L..
XX.XX.XXXX, J. X. C.I. XXXX/X, G., o zaplatenie 181,38 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.11.2012, súdu doručeným dňa 11.12.2012, domáhal vydania
rozhodnutia,ktorýmbysúdzaviazalodporcunazaplateniesumy181,38eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 25.03.2011 do zaplatenia z titulu náhrady škody, ktorej výška
predstavuje neuhradený rozdiel medzi predajnou (trhovou) cenou odporcovi odpredaného mobilného

telefónu a jeho akciovou cenou. Uviedol, že odporca mal navrhovateľovi spôsobiť škodu tým, že získal
mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom zmluvne sa zaviazal používať služby a
za tieto platiť ich cenu po dobu viazanosti a následne svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby porušil.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

V zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva
v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol bez nariadenia ústneho
pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa zmluvou o
pripojení č. S. zo dňa 04.05.2004 a dodatkom k tejto zmluve zo dňa 15.05.2008, prílohou č. 1 dodatku
k zmluve, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
účinnými od 01.10.2006, predloženými faktúrami, dokladom o predajnej cene mobilného telefónu,
pokusom o pokonávku zo dňa 10.03.2011 ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:Na základe zmluvy o pripojení č. S. zo dňa 04.05.2004, uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom,
poskytol navrhovateľ odporcovi SIM kartu s prideleným účastníckym číslom, ktorá mu umožňovala
využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Dňa 15.05.2008 bol účastníkmi zmluvy

o pripojení uzavretý dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný
telefón značky D. R. F. za dohodnutú kúpnu cenu 59,42 eur (1.790 Sk).

Podľa čl. 2 bod 2.3 písm. a), c) dodatku k zmluve o pripojení sa odporca zaviazal, že nepretržite po
dobu 24 mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa
zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM
karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby užívať, neuskutoční žiaden taký úkon,

ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy či dodatku.
Odporca sa zaviazal nedopustiť sa takého konania alebo nedať svojim konaním žiaden taký podnet a ani
neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo
vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo poručenia povinností zo strany odporcu.

Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatku k citovanej zmluve si účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že účastník bude

povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur (15.000 Sk), a to v prípade, že by účastník
nedodržal svoje záväzky uvedené v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku dodatku. V predmetnom bode
bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu samotným
porušením povinností účastníka v okamihu porušenia povinností a toto právo nie je podmienené
vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

Odporcovi boli za obdobie 11/2010 - 01/2011 vyúčtované poplatky za elektronické komunikačné
služby poskytované navrhovateľom v celkovej výške 92,18 eur. Navrhovateľ listom zo dňa 10.03.2011,
označeným ako pokus o pokonávku, vyzval odporcu na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté
elektronické komunikačné služby v sume 92,18 eur a zmluvnej pokuty za porušenie povinností v
celkovej sume 497,91 eur v lehote do 24.03.2011. Odporca na pokus o zmier reagoval úplnou úhradou

pohľadávky za poskytnuté služby a zaplatením sumy 7,82 eur, ktorá bola navrhovateľom započítaná
na čiastočnú úhradu škody vyčíslenej vo výške 189,21 eur. Keďže zvyšok škody odporca neuhradil,
navrhovateľ si jeho zaplatenie uplatnil v tomto konaní a z dôvodu omeškania so zaplatením peňažnej
sumy si uplatnil i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po
uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „zákon o
elektronických telekomunikáciách“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť
súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení
sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o
pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu

možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetného dodatku
k zmluve o pripojení (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom ako podnikateľom v zmysle

Obchodného zákonníka a odporcom ako fyzickou osobou - nepodnikateľom bola platne uzatvorená
zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona o elektronických telekomunikáciách, ktorá je v zmysle § 52
Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ zriadil odporcovi
prístupu k verejnej telefónnej sieti a poskytoval mu elektronické telekomunikačné služby v súlade so
zmluvou o pripojení, jej dodatkom a všeobecnými zmluvnými podmienkami poskytovania služieb, ktoré

boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Hlavným záväzkom odporcu vyplývajúcim zo zmluvy o pripojení
bolo riadne a včas platiť cenu za služby poskytované navrhovateľom. Medzi účastníkmi došlo súčasne k
uzatvoreniu dodatku k predmetnej zmluve o pripojení, na základe ktorej navrhovateľ odpredal odporcovi
mobilný telefón za zľavnenú cenu. Podľa dodatku k zmluve sa odporca zaviazal, že v prípade porušenia
jeho zmluvných povinností uhradí zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur. V období od 11/2010 do

01/2011 si odporca svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, keď cenu poskytnutých služieb neuhradil, čím
mu vznikol nedoplatok podľa predložených faktúr v celkovej výške 92,18 eur. Túto sumu odporca
uhradil až po lehote splatnosti uvedenej v jednotlivých faktúrach, a to na základe dodatočnej výzvy
navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté služby obsiahnutej v pokuse o pokonávku zo dňa
10.03.2011. Zároveň zaplatil sumu 7,82 eur, ktorá bola navrhovateľom započítaná ako čiastočná úhrada

škody, ktorú mal odporca spôsobiť navrhovateľovi tým, že nedodržal svoj záväzok zotrvať v zmluvnom
vzťahu s navrhovateľom a počas doby viazanosti platiť cenu elektronickým telekomunikačných služieb
poskytovaných navrhovateľom. Navrhovateľ sa v konaní domáha zaplatenia sumy 181,38 eur z titulu
náhrady škody v rozsahu, v akom zostala táto škoda neuhradená. V konaní však nebolo preukázané
splneniepredpokladovobčianskoprávnejzodpovednostizaškodu,vdôsledkučohosúdnávrhvyhodnotil

ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol, vychádzajúc pritom z právnych záverov uvádzaných
nižšie.

Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ po tom, ako bol v obdobných súdnych
konaniach zamietaný ním uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej
povinnosti účastníkom vystupujúcim v pozícii odporcu z dôvodu, že ustanovenie o zmluvnej pokute v

zmluvách o pripojení, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv, bolo vyhodnotené ako neprijateľná
zmluvná podmienka, v dôsledku ktorej skutočnosti je navrhovateľ v zmysle § 53a Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov povinný zdržať sa používania takejto podmienky v praxi,
pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že v konaní pred súdom už nepožaduje zaplateniezmluvnej pokuty, ale namiesto toho sa domáha náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi
predajnou (trhovou) cenou spotrebiteľovi odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V
prejednávanej veci tento rozdiel predstavuje sumu 189,21 eur.

Navrhovateľ poukázal na ustanovenie dodatku k zmluve o pripojení (článok 3 bod 3.7), v zmysle ktorého
účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode
1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou telefónu a v zmysle
tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal
užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu

dohodnutúvtomtododatku,pričomnedodržanietohtozáväzku(konkrétnezáväzkovuvedenýchvčlánku
2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu, ako aj prípadný
obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny telefónu).

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto náhrady
škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne

24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže
vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo

záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností,
vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za
škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik
zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov.
Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie prvého predpokladu, t.j. protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu,
navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Pri tomto
závere súd vychádzal z bodu 4.1 všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy a podľa ktorého platnosť zmluvy zaniká a) dohodou

zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
Ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení navrhovateľ v konaní nepreukázal, a teda ak nebolo zo
strany navrhovateľa preukázané platné ukončenie zmluvy s odporcom, súd má za to, že odporca svoj
záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení ani fakt, že vo faktúre je
účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy).

Pokiaľ ide o samotný vznik škody ako druhý predpoklad zodpovednosti za škodu,
k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nede?
nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k
naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo
k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s.
153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý

zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s
ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho

akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7, resp. 4.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu
za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento
predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podanou
žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi

skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného)
protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom.
Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho
rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal
kúpnu cenu tak, ako bolo medzi účastníkmi dojednané.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody,
a síce kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom
záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody)
by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom, v ktorej bola účastníkmi dojednaná
konkrétna kúpna cena.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť
mu 181,38 eur, súd pritom návrh v celom rozsahu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol plne
úspešný odporca, ktorý si však žiadne trovy konania neuplatnil, a ako je preukázané zo spisu, tieto mu

ani nevznikli, a preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia