Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. máj 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200643
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200643.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej

a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu
LIVONEC, s.r.o. so sídlom Hraničná 13, Poprad, IČO: 31 730 671, zastúpeného BAJO LEGAL, s.r.o.
so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova
10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. júna 2013 číslo:
S/2013/01573-2.1, O-80/2013 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 28.
februára 2013 číslo: 206/11-11.0/pok./r. na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a mi e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25.6.2013 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán v
súlade s § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej len
ZoIP), vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 28.2.2013
č. 206/11-11.0/pok./r. (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) o uložení pokuty vo
výške 4 000,- Eur podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZoIP, za porušenie § 21 ods. 8 zákona č. 124/2006
Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len ZoBOZP), spočívajúce v tom, že žalobca v
období od 24.3.2011 do 29.4.2011 vykonával bezpečnostnotechnickú službu pre objednávateľa Mesto
Banská Bystrica na základe písomne uzatvorenej zmluvy č. 209/2010/PK-RKR zo dňa 10.3.2010 bez

oprávnenia, pretože dňa 24.3.2011 mu bolo Národným inšpektorátom práce odobraté oprávnenie na
výkon bezpečnostnotechnickej služby č. BTS-000028-06 zo dňa 11.1.2007 tak, že odvolanie žalobcu
zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázal na priebeh prvostupňového konania, keď
Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal kontrolu zameranú na výkon bezpečnostnotechnickej služby
(BTS), súčasťou ktorej bola aj kontrola plnenia nariadení z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce.
Zistené nedostatky boli uvedené v protokole č. IBB-23-ll-2.2/P-B, F22,24,25-ll zo dňa 8.7. 2011 a v

Dodatku k protokolu č. 1 zo dňa 2.8.2011, podľa ktorého žalobca (ďalej účastník konania) v období
od 24.3. do 29.4.2011 vykonával BTS dodávateľským spôsobom pre objednávateľa Mesto Banská
Bystrica na základe písomne uzatvorenej zmluvy č. 209/2010/PK-RKR zo dňa 10.3.2010 bez platného
oprávnenia, pretože toto oprávnenie bolo účastníkovi konania dňa 24.3.2011 odobraté.Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca s tým, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí
žalobné námietky konkretizoval.

Keďže inšpektorát práce neakceptoval námietky žalobcu predložil spis žalovanému, ktorý preskúmal v

zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.

Z predloženej dokumentácie zistil, že účastníkovi konania bolo Národným inšpektorátom práce vydané
dňa 11.1.2007 oprávnenie na vykonávanie BTS č. BTS-000028-06 na obdobie 5 rokov.

Inšpekciou práce vykonanou v dňoch 16.4. až 21.6.2010 bolo zistené, že účastník konania vykonáva
BTS len prostredníctvom bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov, čím
nebola dodržaná podmienka pracovného pomeru odborných zamestnancov k účastníkovi konania,

vyplývajúca z § 21 ods. 9 písm. a) zákona o BOZP. Na základe uvedeného porušenia zákonných
podmienok bolo účastníkovi konania odobraté oprávnenie na vykonávanie BTS rozhodnutím č.
AK/2006/00403-2007/00438nip/2011/02121zodňa4.2.2011,ktorénadobudloprávoplatnosť24.3.2011.
Počnúc uvedeným dňom nebol účastník konania oprávnený vykonávať BTS, a to až do 29.4.2011, kedy
mu bolo vydané nové oprávnenie č. BTS - 008811.

Ďalšou inšpekciou práce vykonanou v dňoch 20.5. až 8.7.2011 bolo zistené, že účastník konania
opakovane porušil podmienky výkonu BTS tým, že v období od 24. 03. do 29. 04. 2011 naďalej vykonával
BTS u objednávateľa Mesta Banská Bystrica prostredníctvom svojich zamestnancov K. U. a Ing. F. B.,
PhD. aj napriek tomu, že na jej výkon nemal potrebné oprávnenie.

Zákon v § 22 vymedzuje rozsah a spôsob, akým sú zamestnávatelia povinní zabezpečovať preventívne

a ochranné služby. Podľa uvedeného je zamestnávateľ povinný v zásade zabezpečovať tieto služby
svojimi odborne spôsobilými zamestnancami, s ktorými má uzatvorenú pracovnú zmluvu a len v prípade,
ak so zreteľom na podmienky citované v uvedenom ustanovení nemá dostatok svojich odborných
zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie týchto služieb dodávateľským spôsobom
s jednou alebo s viacerými fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré sú na výkon tejto

činností oprávnené. Objednávateľ Mesto Banská Bystrica, ako aj ďalšie subjekty uvedené v napadnutom
rozhodnutí, zabezpečovali BTS prostredníctvom účastníka konania, na základe písomne uzatvorenej
zmluvy.

Podľa § 21 ods. ods. 8 zákona o BOZP môže bezpečnostnotechnickú službu dodávateľským spôsobom
vykonávať len fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba, ak má na výkon

bezpečnostnotechnickej služby oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce.

Podľa § 21 ods. ods. 9 zákona o BOZP vydá Národný inšpektorát práce toto oprávnenie, ak žiadateľ o
oprávnenie preukáže, že na výkon BTS

má odborných zamestnancov, s ktorými má uzatvorený pracovný pomer,

má vypracované pracovné postupy na vykonávanie jednotlivých odborných činností

a primerané organizačné zabezpečenie na ich vykonávanie,

má primerané pracovné priestory,

je primerane technicky a prístrojovo vybavený,

je nezávislý pri vykonávaní odborných činností vo vzťahu k zamestnávateľom.

Ďalej žalovaný v rozhodnutí citoval § 22, § 21 ods. 8, 9 ZoBOZP a uviedol, že fyzická osoba ktorá

je podnikateľom, alebo právnická osoba oprávnená na výkon BTS sú v zmysle ustanovení povinnévykonávať túto činnosť tak, aby sústavne plnili uvedené podmienky a tiež umožniť príslušnému orgánu
inšpekcie práce kontrolu ich plnenia pri výkone BTS (§21 ods. 10 až 12 ZoBOZP).

Na základe skutočností zistených vykonanou inšpekciou práce mal Národný inšpektorát práce za to,

že inšpektorát práce preukázal, že účastník konania konal v rozpore so zákonnými predpokladmi
a podmienkami stanovenými na výkon BTS, ktorú je možné vykonávať len pri splnení rigorózne
stanovených podmienok uvedených v § 21 ods. 8 ZoBOZP. Podľa uvedeného ustanovenia účastník
konania nebol oprávnený vykonávať túto činnosť po odňatí oprávnenia, a to ani prostredníctvom
zamestnancov, ktorí boli na túto činnosť spôsobilí.

Počas výkonu inšpekcie práce u zamestnávateľa Mesto Banská Bystrica bolo zistené, že Mesto Banská

Bystrica nevykonávalo preventívnu a ochrannú službu - BTS vlastnými zamestnancami, ale na obdobie
od 1.5.2010 do 31.12.2012 zmluvne dohodlo vykonávanie BTS dodávateľským spôsobom s účastníkom
konania (Zmluva č. 209/2010/PR-RKR na Poskytovanie služieb súvisiacich s ochranou zdravia pri práci
v zmysle § 261 Obchodného zákonníka, zo dňa 10.3.2010).

V predmetnej veci podal na požiadanie Inšpektorátu práce Banská Bystrica informácie Ľubomír Grendel

- SZČO, IČO 40 093 298, ABT, ktorý je zároveň zamestnancom účastníka konania. V zápisnici o
podaní informácie zo dňa 29.6.2011 nepotvrdil, že vykonával BTS pre Mesto Banská Bystrica vo svojom
mene, na základe písomnej či ústnej dohody. Existenciu takýchto zmlúv alebo dohôd o vykonávaní
BTS dodávateľským spôsobom, uzavretých medzi Mestom Banská Bystrica a SZČO K. U., nepotvrdili
vo svojich písomných stanoviskách ani predstavitelia Mesta Banská Bystrica, konkrétne Mgr. X. U.,

primátor Mesta Banská Bystrica (štatutárny zástupca), ani Mgr. F. J., prednosta MsÚ Banská Bystrica.
S vyjadrením uvedených osôb sa inšpektorát práce podrobne zaoberal v odôvodnení rozhodnutia.

Inšpektorát práce preukázal, že K. U. je zamestnancom účastníka konania a na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 30.7.2010 vykonával pre účastníka konania prácu na pozícii autorizovaný bezpečnostný
technik vo všetkých pracovných dňoch v čase od 07:00 hod. do 15:00 hod. Za vykonanú prácu mu

účastníkkonaniaposkytovalmzduvovýškedohodnutejvpracovnejzmluve.MzdovýlistzamestnancaK.
U. za rok 2011 a výplatná listina za mesiac 03/2011 bola Inšpektorátu práce Banská Bystrica poskytnutá
Inšpektorátom práce Prešov, keďže kontrolovaný subjekt, resp. jeho splnomocnený zástupca, odmietli
predložiť tieto doklady Inšpektorátu práce Banská Bystrica napriek opakovanej písomnej výzve.

Ďalšie informácie získal inšpektorát práce z rovnakého dôvodu z webovej stránky Mesta Banská

Bystrica, ktoré sú povinne zverejňované a verejne prístupné. Z nich je zrejmé, že K. U. ani Ing. F. B.,
PhD. nevystavili Mestu Banská Bystrica žiadnu faktúru za poskytovanie BTS v období od 24.3.2011 do
29.4.2011 (ani za poskytovanie inej služby). Tiež bolo zistené, že účastník konania vystavil za služby
poskytované v tomto období Mestu Banská Bystrica faktúry v obvyklej výške 858,- Eur za mesiac marec
2011 a 858,- Eur za mesiac apríl 2011 tak, ako to vyplýva z čl. 4 zmluvy uzatvorenej medzi Mestom

Banská Bystrica a účastníkom konania.

Účastník konania zmluvne dohodol výkon BTS s Mestom Banská Bystrica a jeho zamestnanec K.
U. preukázateľne vykonával činnosti spojené s BTS v jeho mene, teda vykonával činnosť, ktorá
vykazuje znaky závislej práce. Nejedná sa o podnikateľskú činnosť menovaného, ktorá spočíva vo
výkone zárobkovej činnosti vo vlastnom mene a na vlastné náklady, ktorej cieľom je dosiahnutie zisku.

Úhrady za poskytované služby boli poukazované na účet účastníka konania, čo sám potvrdil vo svojich
vyjadreniach.

Z uvedeného je zrejmé, že účastník konania vykonával aj v čase, kedy mu bolo odobraté oprávnenie - v
období od 24.3. do 29.4.2011 - predovšetkým prostredníctvom ABT K. U. činnosť BTS pre objednávateľa
Mesto Banská Bystrica, čím závažným spôsobom porušil § 21 ods. 8 zákona o BOZP.Podľa podkladov rozhodnutia vykonal K. U. dňa 25.3.2011 kontrolu požitia alkoholu na pracovisku
Mestských jaslí III, Trieda SNP 15, Banská Bystrica, o tejto bol spísaný riadny záznam.

Účastník konania v čase odobratia oprávnenia vykonával tiež opakované oboznamovanie (školenie)

zamestnancov z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre Obec A., čo potvrdzuje písomný záznam
zo dňa 5.4.2011.

Je teda zrejmé, že účastník konania vykonával vo vlastnom mene, prostredníctvom svojich
zamestnancov, BTS aj v období, kedy mu bolo odobraté oprávnenie. Porušil tým zákonné podmienky
pre výkon BTS a na tejto skutočnosti nič nemení ani skutočnosť, že jeho zamestnanec K. U. je zároveň
autorizovaný bezpečnostný technik - OSZC.

Inšpektorát práce poukázal v odôvodnení rozhodnutia aj na právne posúdenie skutkového stavu
Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré v rozhodnutí č. 0011/2010-1/13
zo dňa 20.12.2010 uviedlo, že oprávnenie na výkon BTS sa podľa § 21 ods. 8 zákona o
BOZP vyžaduje na poskytovanie tejto služby dodávateľským spôsobom pre iného zamestnávateľa.
Ministerstvo sa nestotožnilo s tvrdením účastníka konania, podľa ktorého „zákon v ustanovení § 21 a

ani v ďalších ustanoveniach neustanovuje, že by nemohol vykonávať bezpečnostnotechnickú činnosť aj
prostredníctvom subdodávateľských vzťahov založených na mandátnej zmluve“ a ďalej tiež „pokiaľ teda
zákonodarca umožnil zamestnávateľovi, aby sekundárne zabezpečil vykonávanie BTS dodávateľskými
vzťahmi, umožnil zároveň výkon týchto činností aj subdodávateľským spôsobom ďalšími oprávnenými
osobami“. Podľa názoru ministerstva ustanovenie § 21 ods. 1 až 3 zákona umožňuje zamestnávateľovi

zabezpečiť bezpečnostnotechnickú službu dodávateľským spôsobom iba pre vlastných zamestnancov.

Ministerstvo zastáva názor, že nie zamestnávateľ, ale fyzická osoba, ktorá je podnikateľom alebo
právnická osoba, ktoré poskytujú na základe oprávnenia BTS dodávateľským spôsobom pre iného
zamestnávateľa, musia túto službu poskytovať v súlade s § 21 ods. 9 písm. a) zákona iba
prostredníctvom odborných zamestnancov, s ktorými majú uzatvorený pracovný pomer. Ak by teda

účastník konania poskytoval BTS okrem svojim odštepným závodom aj iným zamestnávateľom
prostredníctvombezpečnostnýchtechnikov,resp.autorizovanýchbezpečnostnýchtechnikovnazáklade
mandátnych zmlúv, porušil by tým § 21 ods. 9 písm. a) zákona o BOZP.

S ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav mal Národný inšpektorát práce za to,
že inšpektorát práce dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci, skutkový

stav bol presne a úplne zistený a náležité kvalifikovaný. Účastník konania mohol v zmysle vydaného
oprávnenia vykonávať BTS, po jeho odobratí však nebol oprávnený iným spôsobom zabezpečovať, teda
sprostredkovať jej výkon. Objednávateľ tejto služby mal v čase, kedy účastník konania nedisponoval
príslušným oprávnením, uzatvoriť zmluvný vzťah s iným oprávneným subjektom, alebo zabezpečovať
BTS prostredníctvom vlastných zamestnancov.

Inšpektorát práce správne kvalifikoval skutkový stav a jednoznačne preukázal porušenie povinností zo
strany účastníka konania tak, ako to uviedol vo výroku aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a inšpektorát práce v
napadnutom rozhodnutí vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti.

Ďalej uviedol, že porušenie podmienok výkonu BTS, ktoré bolo zistené, a za ktoré správny orgán

ukladá pokutu, patrí medzi správne delikty právnickej osoby postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide
o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti
zo strany účastníka konania, a nie zavinenie. Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne
konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu
ustanovenú administratívnoprávnou normou (zákonom o inšpekcii práce). Účastník konania aby sa

zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti, musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavilizodpovednosti za zistené porušenia. Ten však na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadny relevantný
dôkaz.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bodu 2 zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce povinný

uložiť pokutu za vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ak
na vykonávanie činnosti je potrebné oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie, ktoré vydáva
Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitného
predpisu, od 300 eur do 33 000 eur.

V uvedených prípadoch je teda inšpektorát práce povinný konať vo veci ex offo, len čo sú splnené
podmienky, teda len čo bolo inšpekciou práce preukázané porušenie povinností. Správnemu orgánu

vyplýva priamo z tejto právnej úpravy povinnosť začať správne konanie a vo veci rozhodnúť, preto ani
v odvolacom konaní nie je možné upustiť od uloženia pokuty.

Odvolací orgán mal za to, že pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky inšpektorát práce zohľadnil
jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6
citovaného právneho predpisu, v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 4 správneho poriadku.

Vzhľadom na okolnosti a na skutočnosť, že ide o opakované porušenie povinností súvisiacich s výkonom
BTS zo strany účastníka konania, ktorému už v minulosti bolo odobraté oprávnenie na výkon BTS, je
tento správny delikt považovaný za závažný. Výška pokuty bola stanovená v sume 4 000,- eur, čo je
blízko najnižšej možnej výmery.

Podľa záverov uvedených v protokole, boli inšpekciou práce zistené aj ďalšie porušenia povinností, ktoré

inšpektorát práce riadne vymedzil. V odôvodnení rozhodnutia sa dôsledne vysporiadal s argumentáciou
účastníka konania, ktorý tieto nedostatky opakovane spochybnil vo svojich písomných vyjadreniach.

Odvolací orgán dospel k záveru, že inšpekcia práce bola vykonaná zákonným a korektným spôsobom,
pri jej výkone bol inšpektorát práce oprávnený požadovať od účastníka konania všetky písomnosti tak,
ako to uviedol vo svojich písomných výzvach. Podklady, predloženie ktorých vyžadoval, priamo súviseli

s obsahom vykonávanej inšpekcie práce, preto účastník konania bol povinný ich predložiť.

Pri ukladaní sankcií za konanie spočívajúce v súbehu sa sankcia ukladá ako úhrnný trest podľa zásad
ukladania trestov v trestom konaní za čin, za ktorý je možné uložiť najprísnejší trest, pri zohľadnení
všetkých ďalších skutkov, avšak bez samostatného určenia sankcie za každý skutok, resp. konanie,
ktoré je administratívnym deliktom.

Inšpektorát práce sa pri ukladaní sankcie za zbiehajúce správne delikty opieral o aplikačnú prax súdov
Slovenskej republiky a postupoval v súlade so zásadou absorpcie sadzieb (tzv. absorpčnou zásadou),
uložil pokutu iba za ten správny delikt, ktorý možno považovať za najzávažnejší. Kritérium závažnosti
bolo odvodené od charakteru individuálneho objektu záujmu, proti ktorému delikt smeruje, a ktorému
je ochrana právnymi predpismi určená. Stotožnil sa s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na

základe zistených nedostatkov a v zmysle absorpčnej zásady rozhodol o uložení pokuty v sume

4 000,- Eur.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré s poukazom na § 250i ods. 2 v spojení s §
250j ods. 5 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) žiadal zmeniť tak,

že rozhodnutie žalovaného č. S/2013/01573-2.1, O-80/2013 zo dňa 25.6.2013 v spojení s rozhodnutím
Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. 260/11-11.0/pok./r. zo dňa 28.2.2013 a konanie o uložení pokutyzastavuje z dôvodu, že skutok o ktorom sa koná nie je správnym deliktom. Zároveň žiadal aby mu boli
nahradené trovy konania.

V žalobe opísal skutkový stav a namietal nezákonnosť rozhodnutí z dôvodu nesprávneho skutkového

zistenia, nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu porušenia ďalších povinnosti za ktoré
bola žalobcovi uložená sankcia nedôvodne. Vo vzťahu k nesprávne zistenému skutkovému stavu a k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vychádzal z
rovnakých skutkových zistení ako prvostupňový správny orgán, pričom nad rámec skutkových okolností
len zdôraznil niektoré skutočnosti ktoré vyplývajú z rozhodnutia IPBB. Žalovaný sa v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu uvádzanými v jeho
predchádzajúcich podaniach a odvolaní, a to nielen vo vzťahu k výroku BTS, ale aj vo vzťahu k ďalším
porušeniam právnych predpisov. Nestotožnil sa s odôvodnením žalovaného ani IPBB, podľa ktorých
vykonával bezpečnostnotechnickú službu dodávateľským spôsobom v čase, keď mu bolo odobraté
oprávnenie, čím mal porušiť § 21 ods. 8 ZoBOZP. Nestotožnil sa ani s argumentáciou, že po odobratí
oprávnenia na výkon BTS nebol oprávnený iným spôsobom BTS zabezpečovať, teda ani sprostredkovať

jej výkon. Poukázal na § 28 ods. 1 BOZP, keď už v odvolaní proti rozhodnutiu IPBB, ako aj v
svojich prechádzajúcich podaniach a vyjadreniach zdôrazňoval, že BTS nevykonával, len zabezpečoval
prostredníctvom tretích osôb spôsobilých podľa zákona o BOZP. Na túto skutočnosť reflektovala aj
zmluva č. 209/2010/PK/RKR zo dňa 10.3.2010, uzavretá medzi žalobcom a Mestom Banská Bystrica,
v zmysle článku 6 ods. 4 ktorej bol žalobca oprávnený zabezpečiť plnenie predmetu zmluvy dočasne

aj prostredníctvom tretích osôb. Na skutočnosť, že žalobcovi bolo odobraté oprávnenie na výkon BTS
bolo Mesto Banská Bystrica upozornené (e-mailom zo dňa 18.3.2011), pričom so zabezpečením výkonu
činností inými spôsobilými osobami súhlasilo. Keďže žalobca v predmetnom období len zabezpečoval
výkon bezpečnostnotechnickej služby, pričom bezpečnostnotechnickú službu vykonávali vo svojom
mene samostatne zárobkovo činné a spôsobilé osoby určené v oznámení zo dňa 18.3.2011, nemohlo

činnosťou žalobcu dôjsť k porušeniu ustanovenia § 21 ods. 8 ZoBOZP. Osoby K. U. a Ing. F. B., PhD. boli
SZČO, BTS vykonávali ako spôsobilé subjekty vo vlastnom mene, ale na účet žalobcu. Z uvedeného
vyplýva, že osobou oprávnenou požadovať úhradu za zabezpečenie výkonu BTS bol žalobca a nie
osoby K. U. a Ing. F. B., PhD. Tieto osoby tiež nemuseli byť v osobitnom zmluvnom vzťahu s mestom.
Uložená sankcia preto nemá reálny základ v porušení žalobcu vyplývajúcej zo zákona o BOZP.

Vo vzťahu k porušeniu ďalších povinností za ktoré bola žalobcovi uložená sankcia nedôvodne uviedol,
že žalobca v priebehu celého výkonu inšpekcie práce ako aj v konaní o uložení pokuty namietal voči
povinnosti predložiť dokumenty, na predloženie ktorých bol vyzvaný viacerými výzvami IPBB, keďže
tieto dokumenty nesúviseli s výkonom inšpekcie práce, resp. boli predmetom obchodného tajomstva. Ich
nepredloženie bolo hodnotené ako porušenie § 16 ods. 2 písm. a) ZoIP. Citoval § 2 ods. 1 písm. a) až c),

§ 12 ods. 1 a § 16 ods. 2 písm. a) ZoIP. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že IPBB má oprávnenie
požadovať len také dokumenty a žalobca bol povinný ich predložiť, ktoré sú potrebné na výkon inšpekcie
práce, teda dokumenty týkajúce sa výlučne pracovnoprávnych predpisov upravujúcich pracovnoprávne
vzťahy, najmä ich vznik, zmenu, skončenie, mzdové podmienky, pracovné podmienky a podobne. Tým
sa numerus clausus rozsah oprávnení inšpektora končí a ich prekročenie je neústavným zásahom do

práv žalobcu - kontrolovaného subjektu. Žalobca poukázal na ústavnú premisu - základ materiálneho
právneho štátu a demokracie, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v rozsahu
a spôsobom ustanoveným zákonom a naopak, žalobcu nemožno nútiť konať to, čo mu zákon neukladá.

Ďalej namietal, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ani z napadnutého rozhodnutia
zásadne nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v jeho

predchádzajúcich podaniach a vyjadreniach. Odôvodnenie obidvoch správnych orgánov vykazuje znaky
arbitrárnosti a neodôvodnosti, čo znemožňuje toto rozhodnutie preskúmať a relevantne sa k nemu
vyjadriť.

V žalobe opätovne uviedol skutočnosti, za ktoré mu bola uložená sankcia, citoval § 47 ods. 3 správneho
poriadku, poukázal na článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe a na pojednávaní konanom dňa 16.5.2014 zotrval na skutkovej a právnej
argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu

predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa
s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo
rozhodnutie a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým správny orgán uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm.
d) ZoIP pokutu vo výške 4 000,- Eur, za porušenie § 21 ods. 8 ZoBOZP spočívajúce v tom, že žalobca
v období od 24.3.2011 do 29.4.2011 vykonával dodávateľským spôsobom pre objednávateľa Mesto

Banská Bystrica bezpečnostnotechnickú službu (BTS) bez oprávnenia, lebo toto oprávnenie mu bolo
odobraté.

Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a
rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

Rozsah preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti Os.p. upravujúcej rozhodovanie

o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. O.s.p.) bol daný
rozsahom žalobných námietok. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne
právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov, žalovaný sa naviac
nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. Zdôraznil, že neporušil § 21 ods. 8
ZoBOZP lebo BTS nevykonával, len zabezpečoval prostredníctvom tretích osôb na to spôsobilých, čo

korešponduje aj s článkom 6 ods. 4 zmluvy. Tretie osoby vykonávali BTS vo vlastnom mene, ale na
účet žalobcu, preto aj osobou oprávnenou požadovať úhradu za zabezpečenie výkonu BTS bol žalobca.
Ďalej žalobca namietal, že nebol povinný predkladať iné doklady než to vyplýva z § 2 ods. 1, § 12 ods. 1
d), § 16 ods. 2 ZoIP, t. j. bol povinný predkladať len také doklady ktoré boli potrebné na výkon IP. Opačný
výklad bol neústavným zásahom do práv žalobcu.

Podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZoIP inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu fyzickej osobe
alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo bez povolenia
činnosť, na ktorú oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie vydáva Národný inšpektorát práce,
inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu, až do výšky 33
000 eur.

Podľa § 12 ods. 1 písm. d) ZoIP inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať
predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a
požadovať ich kópie.

Podľa § 16 ods. 2 písm. a) ZoIP zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce
alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane

prvopisov dokladov a technických nosičov údajov

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 ZoIP inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a
ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich
faktory pracovného prostredia.

Podľa § 21 ods. 1 ZoBOZP preventívne a ochranné služby na účely tohto zákona sú odborné služby

poskytované zamestnávateľovi, ktorý je povinný ich zabezpečiť pre všetkých zamestnancov, a ktoré
súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi.Podľa § 21 ods. 2 ZoBOZP na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb, ktorými sú
bezpečnostnotechnická služba (§ 22) a pracovná zdravotná služba (§ 26), je zamestnávateľ povinný
určiť dostatočný počet odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo v

obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre
zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie. Zamestnávateľ, ktorý
vykonáva preventívne a ochranné služby vlastnými odbornými zamestnancami, musí byť primerane
technicky a prístrojovo vybavený potrebnými pracovnými prostriedkami.

Podľa § 21 ods. 3 ZoBOZP ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť organizácie, počet zamestnancov,

pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík,
nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie preventívnych a
ochranných služieb dodávateľským spôsobom s jednou fyzickou osobou alebo s viacerými fyzickými
osobami, ktoré sú podnikateľmi, alebo s právnickými osobami a ktoré sú oprávnené na výkon
preventívnej a ochrannej služby.

Podľa § 21 ods. 8 ZoBOZP bezpečnostnotechnickú službu alebo pracovnú zdravotnú službu môže

dodávateľským spôsobom vykonávať len fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba,
ak majú na výkon bezpečnostnotechnickej služby oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce a
na výkon pracovnej zdravotnej služby oprávnenie vydané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej
republiky (ďalej len "úrad verejného zdravotníctva"). Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, je oprávnená osobne vykonávať bezpečnostnotechnickú službu dodávateľským

spôsobom bez tohto oprávnenia, ak je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným
technikom.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rozsah a spôsob akým sú zamestnávatelia
povinní zabezpečovať preventívne a ochranné služby vymedzuje zákon o BOZP v § 21. Z tohto vyplýva,
že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vykonávanie BTS prostredníctvom svojich zamestnancov alebo

dodávateľským spôsobom.

V konaní nebolo sporné, že žalobca vykonával BTS dodávateľským spôsobom u „zamestnávateľa“
Mesto Banská Bystrica a že rozhodnutím č. AK/2006/00403-2007/00438nip/2011/02121 zo dňa
4.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.3.2011, bolo až do dňa 29.4.2011 žalobcovi odobraté
oprávnenie na vykonávanie BTS.

Inšpekciou práce však bolo zistené, že žalobca aj v období od 24.3.2011 do 29.4.2011 (ďalej len
rozhodné obdobie) vykonával BTS u objednávateľa Mesto Banská Bystrica, avšak žalobca tvrdil, že BTS
nevykonával, len zabezpečoval prostredníctvom tretích osôb spôsobilých podľa § 21 ods. 8 ZoBOZP a
práve posúdenie tejto otázky bolo základom preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti
O.s.p..

Z obsahu administratívneho spisu aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalobca
vykonával v rozhodnom období BTS u objednávateľa Mesto Banská Bystrica prostredníctvom
zamestnancov K. U. a Ing. F. B., PhD.

Krajský súd sa nestotožňuje s námietkami žalobcu, že BTS nevykonával len zabezpečoval
prostredníctvom tretích osôb pretože tak, ako to už uviedol vyššie, BTS dodávateľským spôsobom môže

vykonávať len fyzická osoba podnikateľ, ktorá nie je zamestnávateľom a ktorá vykonáva BTS osobne a
je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom.

Žalobca tvrdil, že BTS vykonávali fyzické osoby podnikatelia, ktorí sú zároveň jeho zamestnancami a
ktorí vykonávali BTS aj napriek tomu, že nemali oprávnenie, lebo K. U. je autorizovaný bezpečnostný
technik a Ing. F. B., PhD. je bezpečnostný technik. Zároveň poukázal na článok 6 ods. 4 zmluvy v zmyslektorej bol oprávnený zabezpečiť plnenie predmetu zmluvy (BTS) dočasne aj prostredníctvom tretích
osôb.

Uvedené však z dokazovania vykonaného inšpektormi práce nevyplýva. V zápisnici o podaní informácii

zo dňa 29.6.2011 K. U. nepotvrdil, že vykonával BTS pre Mesto Banská Bystrica vo svojom mene, na
základe písomnej alebo ústnej dohody a existenciu takejto zmluvy alebo dohody nepotvrdil ani štatutárny
zástupca Mesta Banská Bystrica. Zároveň správny orgán zistil, že K. U. je zamestnancom žalobcu na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.7.2010 a prácu ako autorizovaný bezpečnostný technik pre žalobcu
vykonával vo všetkých pracovných dňoch v čase od 07:00 do 15:00 hodiny, teda aj v rozhodnom, za

vykonávanú prácu mu žalobca vyplatil mzdu vo výške dohodnutej v pracovnej zmluve, čo mal správny
orgán preukázané z evidencie dochádzky zamestnanca a mzdových listov. Aj z faktúr nachádzajúcich sa
v administratívnom spise, ktoré správny orgán z dôvodu nespolupráce žalobcu (rovnako ako v prípade
mzdových listov) zabezpečil z webovej stránky Mesta Banská Bystrica vyplýva, že boli vystavené
žalobcovi, nie K. U. ani Ing. F. B., PhD. v obvyklej výške 850,- Eur za mesiac 3/11 a 858,- Eur za mesiac
4/2011 tak, ako to vyplýva z článku zmluvy 4.

Žalobca teda zmluvne dohodol výkon BTS s Mestom Banská Bystrica a jeho zamestnanec K. U.
preukázateľne vykonával činnosti spojené s BTS v jeho mene, lebo vykonával činnosť ktorá vykazuje
znaky závislej práce.

Pri objektívnej zodpovednosti za tento správny delikt (§ 19 ods. 1 písm. d) ZoIP v znení účinnom ku
dňu dopustenia sa správneho deliktu) žalobca nielenže nepreukázal, že išlo o podnikateľskú činnosť

menovaného, ktorá spočíva vo výkone zárobkovej činnosti vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť,
za účelom dosiahnutia zisku (§ 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka), ale nedôvodne
namietal aj v tom smere, že správny orgán od žalobcu požadoval doklady na predloženie ktorých nebol
oprávnený a teda že išlo o prekročenie oprávnení správneho orgánu a neústavný zásah do práv žalobcu,
pretože z § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 v spojení s § 12 ods. 1 písm. d) ZoIP vyplýva oprávnenie správneho

orgánu požadovať všetky doklady ktoré súviseli s predmetom kontroly. V súvislosti so zameraním
kontrolyinšpektorátuprácemalinšpektorpráceoprávnenieodžalobcupožadovaťpredloženiedokladov,
súvisiacich s výkonom BTS u odberateľov, požadovať predloženie faktúr vystavených odberateľom,
ktoré sa týkajú činnosti BTS.

Na druhej strane tým, že žalobca so správnym orgánom nespolupracoval a nepredložil doklady,

neuniesol dôkazné bremeno t. j. nepreukázal, že zamestnanci žalobcu K. U. a Ing. F. B., PhD. vykonávali
BTS ako fyzické osoby podnikatelia v súlade s § 21 ods. 8 ZoBOZP.

Vo vzťahu k ďalším námietkam na ktoré žalobca poukazoval v žalobe, s ktorými sa žalovaný údajne
nevysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí a ktoré sa týkajú ďalších porušení zo strany žalobcu
(citovaných v žalobe na strane 9 žaloby pod číslami 1. až 5.) krajský súd uvádza, že pri výkone

inšpekcie práce bolo zistených celkom desať nedostatkov, z toho jeden nedostatok spočívajúci v
porušení vyplývajúcich z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci bol zistený opakovane,
šesť nedostatkov spočívalo v porušení povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov a jeden
nedostatok spočíval v porušení povinností vyplývajúcej zo zákona o inšpekcii práce. Prvostupňový
správny orgán uložil žalobcovi pokutu len za bod 3 protokolu zo dňa 8.7.2011, t. j. len za porušenie §

21 ods. 8 ZoBOZP tak, ako to uviedol vo výroku rozhodnutia, t. j. za porušenie spočívajúce v tom, že
žalobca v období od 24.3.2011 do 29.4.2011 vykonával dodávateľským spôsobom pre objednávateľa
Mesto Banská Bystrica BTS bez oprávnenia. Upustil od uloženia pokuty za nedostatky spočívajúce v
porušení povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov a zákona o inšpekcii práce, konkrétne
uvedených v bodoch 4. až 10 protokolu.

Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkou, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne, lebo nereaguje
na všetky odvolacie námietky žalobcu.Naopak žalovaný relevantným spôsobom reagoval na všetky odvolacie námietky žalobcu, jasným a
zrozumiteľnýmspôsobomrozhodnutieodôvodnil,jehozáveryzodpovedajúzásadámlogickéhomyslenia
a správneho uváženia, sú v súlade s hmotnoprávnymi predpismi.

Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný
nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.