Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/400/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112230304
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112230304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: R. X. G., a.s., so sídlom U. XXXX/XXX,
C., IČO XX A. 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou J. W., s.r.o., so sídlom H., N. X proti odporkyni
Z. C., bytom H. nad H., R. XXX/XX, o zaplatenie 693,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 03.apríla 2013, č. k. 6C/367/2012-39
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku ktorým vo zvyšujúcej časti
návrh zamietol a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporkyňa n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie sa v časti o zaplatenie 0,72 eur zastavil. Vo
zvyšnej časti návrh v celom rozsahu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 12.11.2012 domáhal, aby súd
uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 653,64 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania do
zosplatnenia vo výške 0,18 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania
návrhu vo výške 39,58 eur, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 635,53 eur od
2.11.2012 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania. Podaním z 29.1.2013, ktoré bolo súdu doručené
4.2.2013, navrhovateľ vzal svoj návrh späť v časti o zaplatenie 0,72 eur. Keďže navrhovateľ vzal

návrh čiastočne späť ešte pred pojednávaním, súd v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. konanie
zastavil v časti, v ktorej navrhovateľ vzal návrh späť. Súd na základe vykonaných dôkazov zistil tento
skutkový stav: Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dňa 10.03.2009 úverovú zmluvu č. 3903034248. Na
základe uvedenej zmluvy a úverových podmienok poskytol navrhovateľ odporkyni ako fyzickej osobe -
nepodnikateľovi úver vo výške 800 eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver v 60 mesačných splátkach
vo výške 26,70 eur. Odporkyňa v období od 09.04.2009 do 09.09.2011 uhradila 29 splátok po 26,70 eur
a jednu splátku vo výške 30,02 eur, teda spolu 804,32 eur, potom prestala úver splácať. Navrhovateľ ju

listom z 27.02.2012 vyzval na splatenie celého čerpaného úveru vo výške 653,82 eur. Súd na základe
vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je nedôvodný.
Účastníci uzavreli úverovú zmluvu, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v súlade s
ustanovením § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon v § 4 ods. 2
ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade, že tie z nich, na ktoré odkazuje
§ 4 ods. 3, v zmluve uvedené nie sú, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
Zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou uvádza ako celkové náklady spotrebiteľa sumu

591,40 eur. V skutočnosti však mala odporkyňa zaplatiť 60 splátok po 26,70 eur, t.j. spolu 1 602 eur.
Pri poskytnutej istine 800 eur to predstavuje celkové náklady spotrebiteľa 802 eur, čo je o viac než 200eur viac, než je uvedené v úverovej zmluve. Úverová zmluva ustanovuje poistenie úverových splátok
takým spôsobom, že vo formulári zmluvy je uvedený ako základná voľba tzv. "súbor poistenia B", pričom
spotrebiteľ môže vyznačiť voľbu "súbor poistenia A" alebo voľbu "bez poistenia". Takýto formulár však

znamená, že dodávateľ vnucuje spotrebiteľovi dodávateľom vopred vybranú "službu", o ktorú spotrebiteľ
nežiadal, pričom síce spotrebiteľ má možnosť takúto "službu" odmietnuť, avšak vyžaduje to od neho
podrobné preštudovanie celého obsahu zmluvy, pričom uvedené ustanovenia o poistení sú uvedené
veľmi malým písmom. Z celkového kontextu tak súd dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Avšak aj v prípade, ak by bol "súbor poistenia B" v tomto prípade individuálne dojednaný,

teda ak by súd od mesačných splátok úveru 26,70 eur odpočítal poistné 1,88 eur mesačne, zostávajú
celkové náklady spotrebiteľa vo výške (26,70 eur - 1,88 eur) x 60 - 800 eur = 689,20 eur, čo je takmer
o 100 eur vyššia suma, než je uvedené v úverovej zmluve. Vzhľadom k tomu, že v úverovej zmluve
je nesprávne uvedený údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa, pričom ide o podstatnú odchýlku v
neprospech spotrebiteľa, ktorá mohla ovplyvniť správanie spotrebiteľa (teda ochotu uzavrieť zmluvu za
takto uvedených podmienok), súd považoval takúto situáciu za rovnocennú s neuvedením žiadneho

údajaocelkovýchnákladochspotrebiteľa,sktorouzákonspájatenprávnynásledok,žeúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatku (§ 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch). Navrhovateľ
tak mal právo len na vrátenie istiny poskytnutého úveru vo výške 800 eur, bez úrokov a poplatkov, pričom
odporkyňa už pred podaním žaloby uhradila v splátkach spolu 804,32 eur. Z uvedených dôvodov súd
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.

1 O.s.p. Keďže však odporkyňa, ktorá mala vo veci plný úspech, nepožiadala o náhradu trov konania,
súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ.
Dôvodil tým, že spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 01.11.2012 predložil súdu
prvého stupňa aj splátkový kalendár, z ktorého okrem iného vyplýva aj celková výške úrokov a poplatkov,

ktoré z titulu uzavretej úverovej zmluvy odporkyni vyrubil, a ktoré v súčte predstavujú celkovú výšku
nákladov spotrebiteľa. Celková výške vyrubených úrokov z úveru predstavuje sumu 521,83 eur, t. j.
súčet vyrubeného úroku z úveru do zosplatnenia úveru, uvedeného v splátkovom kalendári na poslednej
strane pod položkou „úrok“ v stĺpci „splátka“ vo výške 463,31 eur a tzv. ušlého úroku, čiže sumy, ktorú by
mala odporkyňa uhradiť v prípade riadneho platenia úveru vo výške 58,52 eur, uvedeného v splátkovom

kalendári na poslednej strane pod položkou „pokuta“ v stĺpci „splátka“. Celková výške vyrubených
poplatkov predstavuje sumu 57,05 eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové náklady predstavujú
sumu 578,88 eur, čo je dokonca menej ako deklarovaný údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa na
prednej strane zmluvy vo výške 591,40 eur. Záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ si voči odporkyni
uplatnil celkové náklady spotrebiteľa vo výške 802 eur je preto nesprávny a v rozpore s deklarovaným

skutkovým stavom. Ďalej namietal tvrdenie súdu, ktorým dospel k záveru, že dohodnuté poistenie tzv.
súbor poistenia B predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko podľa súdu sa v danom prípade
jednalo o službu vnútenú dodávateľom, uvedenú v úverovej zmluve veľmi malým písmom. Mal za
to, že úverové podmienky i celá Zmluva sú dobre čitateľné voľným okom, a to aj vo fotokópii, ktorá
bola predložená súdu s návrhom. Uvádzal, že v čase uzavretia Úverovej zmluvy v právnom poriadku

Slovenskej republiky neexistovala osobitná úprava týkajúca sa veľkosti písma jednotlivých zmluvných
ustanovení formulárových zmlúv. Namietal tiež tvrdenie súdu, že v danom prípade by prichádzalo
do úvahy, že odporkyňa si pred uzavretím zmluvy zmluvu nepreštudovala, čo by odporkyňu podľa
súdu ospravedlňovalo, nie je na mieste, keďže odporkyňa zmluvu podpísala, čím vyjadril súhlas byť
ustanoveniami tejto zmluvy a úverových podmienok viazaná, pričom je nesporné, že pred samotným

podpisom zmluvy sa s jej znením mala a mohla oboznámiť, a v prípade ak by s ich znením nesúhlasila,
zmluva by neuzavrela, resp. by vyznačila, že si neželá pristúpiť k tzv. poisteniu súboru B. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
alternatívne, aby rozsudok zmenil a vyhovel jeho návrhu, vrátane uplatnených trov prvostupňového
konania. Uplatnil si zároveň aj trovy odvolacieho konania spolu vo výške 71,11 eur.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu.Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu / v zamietajúcom výroku
a súvisiacom výroku o náhrade trov konania/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1 a §
214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoj zamietajúci rozsudok na tom právnom názore, že úver poskytnutý
navrhovateľom odporkyni na základe úverovej zmluvy zo dňa 10.03.2009 sa považuje za bezúročný a
bez poplatku podľa § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Vychádzal z toho, že v úverovej zmluve je nesprávne
uvedený údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa, pričom ide o podstatnú odchýlku v neprospech

spotrebiteľa,ktorámohlaovplyvniťsprávaniespotrebiteľaasúdpovažovaltakútosituáciuzarovnocennú
s neuvedením žiadneho údaja o celkových nákladoch spotrebiteľa, s ktorou zákon spája ten právny
následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku. Navrhovateľ tak mal právo len na vrátenie
istiny poskytnutého úveru vo výške 800 eur, bez úrokov a poplatkov, pričom odporkyňa už pred podaním
žaloby uhradila v splátkach spolu 804,32 eur. Zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou
uvádza ako celkové náklady spotrebiteľa sumu 591,40 eur. V skutočnosti však mala odporkyňa zaplatiť

60 splátok po 26,70 eur, t.j. spolu 1 602 eur. Pri poskytnutej istine 800 eur to predstavuje celkové
náklady spotrebiteľa 802 eur, čo je o 200 eur viac, než je uvedené v úverovej zmluve. Úverová
zmluva tiež ustanovuje poistenie úverových splátok takým spôsobom, že vo formulári zmluvy je uvedený
ako základná voľba tzv. "súbor poistenia B", pričom spotrebiteľ môže vyznačiť voľbu "súbor poistenia
A" alebo voľbu "bez poistenia". Takýto formulár však znamená, že dodávateľ vnucuje spotrebiteľovi

dodávateľom vopred vybranú "službu", o ktorú spotrebiteľ nežiadal, pričom síce spotrebiteľ má možnosť
takúto "službu" odmietnuť, avšak vyžaduje to od neho podrobné preštudovanie celého obsahu zmluvy,
pričom uvedené ustanovenia o poistení sú uvedené veľmi malým písmom. Z celkového kontextu tak
súd dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Avšak aj v prípade, ak by bol "súbor
poistenia B" v tomto prípade individuálne dojednaný, teda ak by súd od mesačných splátok úveru 26,70

eur odpočítal poistné 1,88 eur mesačne, zostávajú celkové náklady spotrebiteľa vo výške (26,70 eur -
1,88 eur) x 60 - 800 eur = 689,20 eur, čo je takmer o 100 eur vyššia suma, než je uvedené v úverovej
zmluve. Navrhovateľ tak mal právo len na vrátenie istiny poskytnutého úveru vo výške 800 eur, bez
úrokov a poplatkov, pričom odporkyňa už pred podaním žaloby uhradila v splátkach spolu 804,32 eur.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods.

2 O.s.p.. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného
navrhovateľom je zrejmé, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho
poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v rozhodnom období ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedené medzi účastníkmi

nebolo sporné. Sporným sa však stalo, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti
predpísané citovaným zákonom o spotrebiteľských úveroch, a či teda navrhovateľovi vznikol voči
odporkyni nárok na zaplatenie pohľadávok uplatnených návrhom. Z obsahu úverovej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi dňa 10.03.2009 založenej v spise a úverových zmluvných podmienok spoločnosti R..
a.s., tvoriacich jej súčasť, bolo zistené, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu, v ktorej je uvedené, že

úver sa poskytuje vo výške 800 eur, mesačná splátka 26,70 eur, počet splátok 60, ročná úroková
sadzba 24%, RPMN 32,3%, celkové náklady spotrebiteľa 591,40 eur, spôsob úhrady splátok bankovým
prevodom. Z uvedeného je potom zrejmé, tak ako to konštatoval súd prvého stupňa, že v zmluve sú
uvedené ako celkové náklady vo výške 591,40 eur, v skutočnosti však pri zaplatení 60 splátok po 26,70
eur mála odporkyňa zaplatiť sumu 1 602 eur, čo po odpočítaní úveru 800 eur, predstavujú celkové

náklady odporkyne 802 eur, teda nie 591,40 eur. Za správne odvolací súd považuje aj posúdenie
poistenia úverových splátok bod bodom 56. Zmluvy - súbor poistenia B / podľa ktorého sa tento
súbor dohodne, ak klient ďalej označením nezvolí poistenie A alebo možnosť bez poistenia/ ako
navrhovateľom vnútené odporkyni, keď uvedené ustanovenie je napísané veľmi malým písmom, ťažko
čitateľným, vyžadujúce si aj podrobné preštudovanie celého obsahu zmluvy a úverových zmluvných

podmienok, rovnako napísaných veľmi drobným písomnom. Preto aj túto časť dohodnutých podmienok
zmluvy správne súd prvého stupňa považoval za neprijateľné a tým aj neplatné. Odvolací súd tak v
zhode so súdom prvého stupňa považuje úver poskytnutý odporkyni za bezúročný a bez poplatkov.
Keďže odporkyňa zaplatila navrhovateľovi v splátkach sumu 804,32 eur už pred podaním návrhu,správne súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Odvolacie námietky navrhovateľa boli preto
neopodstatnené.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §

219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Úspešnej odporkyni nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O.s.p., nakoľko odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila podľa § 151 ods. 1
O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.