Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/159/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713207094
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1713207094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou U.. N. L. v právnej veci navrhovateľa : Orange Slovensko, a.s.,

Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 697 270, proti odporcovi : X. O. , W. Q. W., S. XX, o zaplatenie
471,11 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 232,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 232,11 eur od 7.10.2011 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd návrh v časti o zaplatenie sumy 239 eur zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 30.04.2013 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy

471,11 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že s
odporcom uzavrel dňa 01.6.2001 zmluvu o pripojení č. Y.-XXXX, a dňa 26.06.2009 dodatok zmluve. V
zmysle predmetného dodatku zmluvy o pripojení žalobca predal odporcovi mobilný telefón za akciovú
cenu 1 euro vypožičal odporcovi 1 kus

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb
vyfakturovaných v období od 05/2011-08/2011, čím porušil zmluvné povinnosti.

Navrhovateľ v písomnom podaní uviedol, že v konaní žiada priznať sumu 232,11 eur za neuhradené
službyasumu239,00eurztitulunáhradyškody,ktorámuvzniklazaodpredanýmobilnýtelefón.Uviedol,

že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou, to znamená, že predstavuje škodu, ktorú odporca spôsobil tým, že získal mobilný telefón za
cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tým, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Odporca sa k návrhu , ktorý mu bol doručený dňa 27.02.2014, písomne nevyjadril.

Súd vykonal vo veci dokazovanie zmluvou o pripojení zo dňa 01.06.2001 a jej dodatku, faktúrou
č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXX0, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX,

všeobecnými podmienkami poskytovania verejných telekomunikačných služieb, pokusom o pokonávku
a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
zmluvné podmienky a dňa 26.06.2009 dodatok k tejto zmluve.Odporca riadne a včas nezaplatil žalobcovi cenu za poskytnutie služieb za obdobie od 05/2011-08/2011,
čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle vyššie uvedenej zmluvy. Navrhovateľ preto pokusom o
pokonávku zo dňa 22.09.2011 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a

vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou
úhradou.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú

verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
v Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená

nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa navrhovateľ
zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby. Súčasne s touto zmluvou uzavreli účastníci aj
dodatok, na základe ktorého vznikol navrhovateľovi záväzok zabezpečiť odporcovi predaj zľavneného
mobilného telefónu za kúpnu cenu 1 euro a záväzok odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24
mesiacov.Odporca napriekvyužívaniuslužiebžalobcuneuhradilfaktúryzamesačnépoplatkyzaslužby.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporca porušil svoju povinnosť platiť za poskytnuté služby, na ktorú sa v
zmluve zaviazal, súd návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu
232,11 eur za neuhradené služby. Navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania v súlade s nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z.z., a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu
spolus9,5%ročnýmúrokomzomeškaniaod07.10.2011,kedyodporcovijuplynulalehotanadodatočné

plnenie v zmysle pokusu o pokonávku .

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 239 eur označenej ako náhrada škody, súd uvádza, že
navrhovateľ po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že i)
predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho
neprijateľnosť, ii) vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo XX/XXXX je tu daná

podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosti žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na
zaplatenietýchtozmluvnýchpokút,iii)jedanáviazanosťostatnýchsúdovvyhlásenímzmluvnejpokutyza
neprijateľnú,pristúpilkzmenesvojejprocesnejaktivitytak,žeužnepožadujezaplateniezmluvnejpokuty,
ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného
telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 239 eur a navrhovateľ ho považuje

za škodu vzniknutú porušením povinností odporcom.

Navrhovateľ poukazujenačlánokIIIbod3.7dodatku,podľaktorého"účastníkvyhlasuje,žesijevedomý,
že mobilný telefónny je mu predávaný za cenu uvedenú v článku 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať službyposkytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v
tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode
2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj prípadný

obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu)".

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že tohto sa domáha z
dôvoduporušeniapovinnostiodporcuzotrvaťvzmluvnomvzťahusnímpodobuminimálne24mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420

ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností (zmluvná alebo záväzková zodpovednosť) a môže tiež vzniknúť z porušenia
iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť). Pre vznik zodpovednosti za
škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii
čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie prvého
predpokladu,atoprotiprávnyúkonodporcu. Vychádzajúczoskutkovéhovymedzenianávrhu nazačatie
konania , navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov.
Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4
(Doba platnosti a ukončenie zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1 týchto všeobecných podmienok
platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy,
d) smrťou alebo zánikom účastníka.

Podľa článku 2 bodu 2.1 Všeobecných podmienok (Zmluva o pripojení. Aktivácia služieb) - spoločnosť
poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa článku 2 bodu 2.6

Všeobecných podmienok je zmluva uzatvorená dňom jej podpísania.

V tejto súvislosti súd poukazuje na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomne uzavretá
dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie
písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že
platné ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo, čím nie je daný prvý predpoklad vzniku

občianskoprávnej zodpovednosti.

Pokiaľ sa jedná o druhý predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti - vznik škody, k tomu súdu
poukazuje na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá

nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlým ziskom je ujma spočívajúca v tom, že u

poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.Podľa tvrdenia navrhovateľa škoda mu vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu
a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k
uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu

za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento predáva
mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom bolo možné dosiahnuť
iným spôsobom (napríklad podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenu
mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu , ale výsledkom zmluvného
konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom . Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany

navrhovateľa deklarovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do
zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku odporcom tak nedošlo,
pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik
občianskoprávnej zodpovednosti, pretože v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného
v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej

škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej
ceny.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 232,11 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 07.10.2011 do zaplatenia zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého k mal účastník vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, trojmo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).