Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. máj 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/285/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712203742
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2712203742.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš
Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: L. W.,
nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX Z., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 231,67 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 25.5.2012 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť

zaplatiť sumu 231,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 49,26 eur a úrokom z omeškania vo
výške 14 % ročne zo sumy 96,71 eur od 25.10.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh
zdôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Bratislave
(ďalej v texte označovaný aj ako právny „predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ „) na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“) a ďalej
tvrdil, že jeho právny predchodca uzavrel s odporkyňou dňa 25.1.2006 Zmluvu o kontokorentnom úvere
č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej

sporiteľne, a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby (ďalej len „všeobecné obchodné
podmienky“), na základe ktorých boli odporkyni poskytnuté peňažné prostriedky v sume 19 000 Sk.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Navrhovateľ uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky
náležitosti zmluve o úvere podľa § 497 - §507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že odporca
neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, pôvodný veriteľ

odstúpilodzmluvyavyzvalodporcunaúhradudlžnejsumy.Pohľadávkanavrhovateľakudňupostúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 427,67 eur, ktorá pozostáva z istiny 292,71 eur, úroku z omeškania
134,96 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška
a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku
dňu postúpenia pohľadávky. Navrhovateľ uplatnil návrhom aj úrok z omeškania odo dňa 11.12.2009, t.j.
nasledujúcim dňom po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni splatnosti úveru podľa prílohy
k zmluve o postúpení pohľadávky. V prípade, ak nenastala splatnosť úveru, podľa uvedenia v návrhu

si navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia o
vyhlásenímimoriadnejsplatnostiúverusodkazomnavrhovateľana§369ods.1Obchodnéhozákonníka
účinného do 14.1.2009 a od 15.1.2009 odkazom na jeho znenie účinné od uvedeného dátumu, pre
prípad, že výška úroku z omeškania dohodnutá nebola na spravovanie sa pri nesplnení povinnostidlžníka plniť riadne a včas na predpisy občianskoprávne, na § 517 OZ a nariadenie vlády SR č. 586/2008
Z. z. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že odporkyňa ku dňu podania návrhu uhradila sumu 196 eur.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa na jeho doplnenie, ktorý sa vo svojej
odpovedi zo dňa 29.7.2013 vyjadril, že navrhovateľ sa domáha plnenia, ktorého základom je zmluva
o kontokorentnom úvere. Medzi navrhovateľom a odporkyňou boli uzatvorené dve Dohody o uznaní
záväzku. Na základe Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 24.2.2010
mala odporkyňa dohodnuté splátky vo výške 22 eur. Odporkyňa zaplatila tri splátky po 22 eur v dňoch

23.2.2010, 19.3.2010 a 19.4.2010. Vzhľadom k tomu, že sa odporkyňa dostala do omeškania sa
stal splatný celý dlh. Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou druhú Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach dňa 7.9.2010, kde bola istina ponížená o úhrady odporkyne.

Súd uznesením č.k. 3C/285/2012-41 konanie čiastočne zastavil o sumu 17,54 € na úroku z omeškania
a o úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 96,71 € od 25.10.2011 do zaplatenia.

Navrhovateľ,právnyzástupcanavrhovateľasanapojednávanienedostavili.Predvolanínapojednávanie
boli riadne a včas, neúčasť ospravedlnili.

Odporkyňa sa na riadne a včasné predvolanie nedostavila, neúčasť vôbec neospravedlnila.

Súd preto vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa, jeho
právneho zástupcu a odporkyne a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy, zvážiac, že ide
o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 25.1.2006, Osobitnými
obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby,
Všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami,Dohodououznanízáväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkach
zo dňa 7.9.2010, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 24.2.2010,
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 10.12.2009, Prílohou č. 1 k Zmluve o

postúpení pohľadávok, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2009, pokusom o zmier
zo dňa 25.4.2012, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, oznámením o zastavení čerpania
kontokorentného úveru, výpoveďou zmluvy o sporožírovom účte, výpoveďou zmluvy o kontokorentnom
úvere, cenníkmi poplatkov, výzvou súdu na špecifikáciu úroku, výzvou súdu zo dňa 30.5.2013 voči
navrhovateľovi na preukázanie individuálneho dojednania zmluvných podmienok, výzvou súdu zo dňa

11.7.2013, odpoveďou navrhovateľa zo dňa 29.7.2013 na výzvu súdu zo dňa 11.7.2013, výpisom z účtu
odporkyne a zistil tento skutkový stav :

Dňa 25.1.2006 uzatvorila odporkyňa s pôvodným veriteľom Zmluvu o kontokorentnom úvere č.
XXXXXXXXX pre osobné potreby klienta. Zo Zmluvy o kontokorentnom úvere súd zistil, že predmetom

zmluvy je poskytnutie kontokorentného úveru č. XXXXXXXXX/X/X pôvodným veriteľom odporkyni v
sume, mene a podľa podmienok dohodnutých v zmluve (ďalej len „úver“). V časti zmluvy základné
podmienky je uvedený úverový rámec vo výške 19 000 Sk (630,68 eur), s dohodnutou úrokovou
sadzbou vo výške 12,1 % ročne, termínmi splatnosti úrokov - mesačne, k poslednému dňu v mesiaci,
s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 24.1.2007. Výška úroku z omeškania ani výška poplatkov, ani

ich bližšia špecifikácia nie sú v zmluve uvedené. Zmluva obsahuje iba v článku II. v bode 6. odkaz, že
veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej veriteľom
zverejnením. V článku II zmluvy označenom ako podmienky poskytnutia úveru je v bode 1. uvedené,
že sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver do výšky úverového rámca, čerpanie úveru je dlžník
oprávnený požadovať až do času konečnej splatnosti, v rozsahu úverového rámca. Podľa bodu 2 je

veriteľ oprávnený odmietnuť vykonať príkaz dlžníka na prevod alebo na výber finančných prostriedkov,
realizáciou ktorého by došlo k prekročeniu úverového rámca. Podľa bodu 3 je v prípade, ak bude
rozsah čerpaného úveru väčší ako je úverový rámec v čase pred termínom konečnej splatnosti, je
dlžník povinný veriteľovi zaplatiť úrok z prečerpania vo výške určenej veriteľom zverejnením zo sumy,
o ktorú je rozsah čerpaných peňažných prostriedkov väčší ako výška úverového rámca. Podľa bodu

5 je pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky
a náklady veriteľa spojené s úverom. Podľa bodu 6 v prípade omeškania dlžníka so splácaním istiny,
úrokov a iných nákladov spojených s úverom, je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie úroku z
omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením a dlžník je povinný úrok z omeškania zaplatiť. Vzmysle bodu 7 za podmienok stanovených v zmluve je veriteľ oprávnený jednostranne zmeniť (znížiť
alebo zvýšiť) výšku úverového rámca (novourčený úverový rámec) a dlžník s tým súhlasí. Podľa bodu 8
sa strany dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny. Odporkyňa

v časti III. v bode 5. prehlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásila, že sa oboznámila so Sadzobníkom
a súhlasí s ním, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú VOP vydané veriteľom s účinnosťou od
1.8.2002. V bode 7. zmluvy je uvedené, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve
sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a

ostatnými právnymi predpismi, a to v uvedenom poradí. Podľa bodu 8. sa zmluvné strany dohodli, že ich
vzájomnévzťahysabudú,podľa§262Obchodnéhozákonníka,spravovaťpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka.

Predložené osobitné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre balíky produktov a služieb pre
fyzické osoby sú účinné od 1.2.2006, pričom zmluva o kontokorentnom úvere odkazuje na Všeobecné

obchodné podmienky s účinnosťou od 1.8.2002. Predložené všeobecné obchodné podmienky boli súdu
doručené v znení všetkých dodatkov ako ich úplné znenie, účinné od 1.8.2002 v znení Dodatku č. 1
účinného od 1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003, v znení Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004,
Dodatku č. 4 účinného od 1.1.2006, Dodatku č. 5 účinného od 1.12.2006, Dodatku č. 6 účinného od
15.7.2007, Dodatku č. 7 účinného od 1.1.2008, Dodatku č. 8 účinného od 1.11.2008. U žiadneho z

ustanovení takto menených VOP nie je uvedené, ktorým dodatkom sa menilo a ako, či bolo napríklad
vypustené alebo do VOP vložené to ktoré ustanovenie a v ktorom čase a keďže dodatkov je celkom
8 bez poznania obsahu toho ktorého dodatku nemožno zistiť, ako boli vo VOP upravené práva a
povinnostibankyaodporcu,čiobsahovalivčaseodvznikuzmluvyustanoveniaospôsobezánikuzmluvy
a ďalšie náležitosti, ktoré boli ustanovené ako náležitosti zmluvy o úvere podľa zákona č. 281/2001 Z

z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2009 právny predchodca navrhovateľa oznámil
odporkyni, že postupuje pohľadávku vo výške 427,67 eur na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok

č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 10.12.2009. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odporkyni doručené
dňa 15.2.2010.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 10.12.2009 a k nej patriacou prílohou č.
1 postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na postupníka, ktorým je navrhovateľ v tomto konaní

pohľadávku voči odporkyni v tomto konaní, a to v sume 427,67 eur pozostávajúcej z istiny 292,71 eur,
úrokov 134,96 eur, s počtom dní omeškania 1177.

Dňa 25.4.2012 zaslal navrhovateľ odporkyni pokus o zmier, v ktorom ju vyzýval na uhradenie celého
záväzku do 2.5.2012 v sume 351,76 eur, z toho neuhradený úver predstavuje 96,71 eur, zmluvný/

zákonný úrok 55,94 eur, úrok z omeškania 134,96 eur, náklady na inkasné konanie 64,15 eur.

S odporkyňou boli uzatvorené dve Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky. Prvá Dohoda o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 24.2.2010 je formulárom s predtlačou, na
ktorom odporkyňa ako dlžník uznala záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere a

pozostávajúci z istiny 292,71 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 292,71 eur za dobu
od 10.12.2009 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa dohody a nákladov na inkasné konanie 64,15
eur. Dlžník sa zaviazal splatiť svoj dlh v 24 splátkach s dátumom prvej splátky dňa 20.2.2010 a dátumom
poslednej splátky dňa 20.1.2012, splátky splatné 20 deň v mesiaci, minimálna výška splátky bola 22
eur. Dátum splatnosti prvej splátky bol skorší ako dátum podpisu dohody, z čoho vyplýva, že už v čase

podpisu dohody bola odporkyňa v omeškaní s úhradou prvej splátky. V bode 3.5 dohody je uvedená
podmienka, že v prípade, ak dlžník nebude splácať svoj záväzok podľa dohodnutých termínov splatnosti
splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky. Druhá Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku zo dňa 7.9.2010 je formulárom s predtlačou, na ktorom odporkyňa ako dlžník uznala
záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere a pozostávajúci z istiny 226,71 eur,

príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy 134,96 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
226,71 eur za dobu od 10.12.2009 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa dohody a nákladov na
inkasné konanie 64,15 eur. Dlžník sa zaviazal splatiť svoj dlh v 15 splátkach s dátumom prvej splátky dňa
22.8.2010 a dátumom poslednej splátky dňa 22.10.2011, splátky splatné 22 deň v mesiaci, minimálnavýška splátky bola 30 eur. Takisto aj v tejto dohode bol dátum splatnosti prvej splátky skorší ako dátum
podpisu dohody. V bode 3.5 dohody je uvedená podmienka, že v prípade, ak dlžník nebude splácať svoj
záväzok podľa dohodnutých termínov splatnosti splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky.

Súd výzvou zo dňa 30.5.2013 vyzval navrhovateľa, s poukazom na § 120 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc zo
záverov súdu, že sa jedná vo veci účastníkov o zmluvu, ktorá má spotrebiteľský charakter v nadväznosti
naustanovenia§53ods.1,2anasl.OZabypreukázalžezmluvnédojednaniaovýškeúroku,poplatkuza
vedenie účtu, poplatku za upomienku a ostatných poplatkoch boli individuálne s odporkyňou dojednané,

aby predložil a označil dôkazy, že neprijateľná podmienka týkajúca sa úrokov a poplatkov bola s
odporkyňou individuálne dojednaná.

Podľa výpisu z účtu odporkyne mala účet založený dňa 25.1.2006 a začala čerpať úver schválením
kontokorentnej zmluvy dňa 25.1.2006 vo výške 19000 Sk. Odporkyňa reálne vybrala z účtu iba 18 000
Sk (597,49 eur), zvyšok sumy jej bol zaúčtovaný ako úroky a poplatky. Odporkyni bol v ten istý deň ako

jej bola schválená kontokorentná zmluva účtovaný poplatok za poskytnutie kontokorentného úveru v
sume 380 Sk (12,61 eur), čím reálne mohla disponovať iba so sumou 18 620 Sk (618,07 eur). Odporkyňa
žiadne iné výbery, než výber vo výške 18 000 Sk nerealizovala. Odporkyňa realizovala úhrady veriteľovi
na účet spolu vo výške 13 000 Sk (431,52 eur) a to v dňoch 13.9.2006 v sume 1000 Sk, dňa 3.11.2006 v
sume 4500 Sk a dňa 11.4.2007 v sume 7500 Sk. Odporkyni boli postupne účtované mnohé poplatky ako

poplatok za výber hotovosti, poplatok za vedenie účtu, poplatok za správu úveru, poplatok za hotovostné
operácie, poplatok za vyhotovenie a doručenie výpisu, poplatok za zrušenie účtu. Posledná položka vo
výpise z účtu predloženom súdu je pod číslom 512 označená prolongácia účtu zo dňa 31.12.2008.

Posledná položka vo výpise z účtu predloženom súdu je na č.l. 33 pod číslom 512 označená prolongácia

účtu. Vo výpise z účtu nie je uvedené, kedy bol ukončený úverový rámec aktívnej kontokorentnej
zmluvy zo dňa 31.12.2008. K postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 10.12.2009. Vzhľadom k tomu, že
navrhovateľ nepredložil súdu úplný výpis z účtu odporkyne, zo spisu nie je zrejmé dokedy bol účet
vedený a aké sumy odporkyňa uhradila veriteľovi v období od 1.1.2009 do 10.12.2009. V prílohe k
zmluve o postúpení pohľadávok je uvedený dátum poslednej úhrady dňa 21.9.2009 v sume 10 eur. Z

tohto dátumu vyplýva, že súdu nebol predložený úplný výpis z účtu, z čoho vyplýva, že odporkyňa mohla
vrátane uvedených 10 eur navrhovateľovi uhradiť v období od 1.1.2009 do 10.12.2009 aj ďalšie finančné
prostriedky.

Oznámením o zastavení čerpania kontokorentného úveru zo dňa 7.8.2006 oznamoval pôvodný veriteľ

odporkyni, že s účinnosťou od 7.8.2006 zastavil odporkyni čerpanie kontokorentného úveru a súčasne
informoval odporkyňu, že v prípade ak v lehote 10 dní od doručenia oznámenia neodstráni skutočnosti,
ktoré mali za následok pozastavenie čerpania úveru, bude nútený pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru alebo k výpovedi zmluvy o kontokorentnom úvere.

Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 7.9.2006 oznamoval pôvodný veriteľ odporkyni
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 2 1068,44 Sk ku dňu 7.9.2006 a súčasne vyzval
odporkyňu na úhradu celej pohľadávky v lehote 3 dní od doručenia oznámenia.

Výpoveďou zmluvy o sporožírovom účte zo dňa 17.10.2006 pôvodný veriteľ vypovedal zmluvu o účte,

kde zostatok účtu bol v sume 20 409,80 Sk. Výpoveď nadobudla účinnosť dňom doručenia.

Výpoveďou zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 19.9.2006 pôvodný veriteľ vypovedal zmluvu o
kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X. Výpoveď nadobudla účinnosť dňom doručenia.

Predložené cenníky poplatkov neobsahovali údaj o ich platnosti, boli v nich uvedené poplatky pri
jednotlivých bankových operáciách.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 23a ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochranu spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy veriteľ môže
svoju pohľadávku veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky

zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa /ďalej len „neprijateľná podmienka“/.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a/ má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy
b/ dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanemôževopredvzdaťsvojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z. účinného od 1.1.2009, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o

spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ

nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby

veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky

poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa

ods. (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
podľa ods. (2) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
podľa ods. (3) zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
podľa ods. (4) pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základ
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

podľa ods. (5) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 79 ods.2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Rozhodujúcou právnou otázkou v prejednávanej veci je to, či právny vzťah založený zmluvou o
kontokorentnom úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi
je obchodno-právny alebo občiansko-právny. K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah
vzniknutý medzi účastníkmi sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, podľa ktorého účastníci konania nie

sú povinní právny nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, musia
ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu
právne kvalifikoval. Súd zastáva názor, že navrhovateľom tvrdené skutočnosti nemožno podriadiť pod
hypotézu právnej normy § 497 a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka, ale dospel k záveru,
že právny vzťah založený zmluvou o úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

medzi účastníkmi nie je obchodno-právny, ale občiansko-právny vzťah. Z úvodných ustanovení zák. č.
258/2001 Z.z. je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi
podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania spotrebiteľmi.
Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že
právny predchodca navrhovateľa je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky
založenou ako akciová spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a po b) poskytuje úvery a ktorá má na
výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie, ktorého predmetom podnikateľskej
činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v
konaní nevyplynulo, žeby odporkyňa požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3

OZ, ale žeby naopak konal ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd aplikoval na vzťah účastníkov konania predpisy
občianskoprávne, najmä Občiansky zákonník, nakoľko dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že
medziprávnympredchodcomnavrhovateľaaodporcomvzniklazmluvaoúvere,ktorejplatnosťatrvanie,
ďalej posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nie Obchodného zákonníka a celý právny

vzťah posudzoval aj podľa zákona č. 258/2001 Z. z v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že návrh nebol podaný dôvodne. Súd má v konaní preukázané,
že odporkyňa pred podaním návrhu na súd uhradila navrhovateľovi vyššiu sumu, než aká jej bolaposkytnutá. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny predchodca ako veriteľ uzavrel s odporkyňou
ako dlžníkom zmluvu o kontokorentnom úvere. Súd má za to, že uvedená zmluva nazvaná ako
Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 22.8.2005 má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne

spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení
zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetnou zmluvou sa pôvodný veriteľ zaviazal
odporkyni poskytnúť na čerpanie úverový rámec vo výške 630,68 eur (19 000 Sk) s konečnou
splatnosťou úveru do 24.1.2007 a odporkyňa sa zaviazala splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase,
v stanovenom čase platiť úroky, poplatky, ďalšie poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. Úver

bol poskytnutý takým spôsobom, že veriteľ bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery
finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá
vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti
na tento účet, a to do výšky úverového rámca. Súd mal za preukázanú existenciu úverovej zmluvy,
pričom súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje ustanoveniami Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Z formy a obsahu Zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu,

uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, ktorej predtlač formulára mal veriteľ
už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporkyne, pričom odporkyňa obsah
zmluvy nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a teda „dohoda“ v rámci zmluvnej voľnosti strán bola
daná do zmluvy o úvere na predtlači vyhotovenej veriteľom a odporkyňa mala síce možnosť sa pred
podpísaním zmluvy s ňou oboznámiť, ale nemohla ju individuálne vyjednať. Pri týchto záveroch sa

súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako
platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia v
písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. sumu,
úrokovú sadzbu, konečnú splatnosť úveru, meno a adresu spotrebiteľa.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS už súd v
predchádzajúcom odseku rozhodnutia uviedol, že sa zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva,
neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd poukazuje na
ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to
na prospech strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Zákon č. 150/2004 Z.z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) zakotvil do nášho právneho poriadku inštitút
spotrebiteľských zmlúv. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom
Slovenska do EÚ. Uvedenou novelou, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2004 (s výnimkou § 60,
ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004), boli zosúladené s naším právnym poriadkom niektoré právne
akty Európskych spoločenstiev a EÚ, v oblasti spotrebiteľského práva Smernica Rady 93//13 EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej význam spočíva v ochrane spotrebiteľa v
EÚ a jej zmyslom je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva,
avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana
slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Novela zaviedla do
prvej časti Občianskeho zákonníka (Všeobecné ustanovenia) piatu hlavu pod názvom Spotrebiteľské

zmluvy. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami
adhéznymi,ktoréourčitomrovnakompredmeteplneniaštandardneaopakovaneuzatvárajúdodávatelia
s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred
v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva
často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť

ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, boli upravené ďalšími novelami Občianskeho zákonníka.
Systém ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči
predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že
spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby

mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa je preto v článku 6 Smernice premietnutý záväzok
pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce,
tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo vnútorných právnych poriadkoch a zabezpečiť primerané
a účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluváchuzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov, ak podľa Čl. 3 Smernice,
spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo je

premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným
veriteľom a odporcom v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") pod následkom ich neplatnosti
podľa § 54 ods. 5 OZ. Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 Smernice ten ustanovuje, aby bez toho, aby boli

dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
C-243/08 - Pannon GSM Zrt.proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora
vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať

zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, aby sa dosiahla faktická rovnosť zásahom
vonkajším zásahom.

Na základe preskúmania zmluvy o kontokorentnom úvere z 25.1.2006 súd dospel k záveru, že celá
zmluva o kontokorentnom úvere a aj dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je

postavená na „dohode“ zmluvných strán, čo sa uvádza v ustanovení zmluvy o úvere podľa jej čl. III
bod 8, podľa ktorého strany prejavili vôľu, aby sa ich právne vzťahy riadili Obchodným zákonníkom.
Za neplatné zmluvné dojednanie o tom, že sa právne vzťahy budú riadiť ustanoveniami Obchodného
zákonníka súd považuje z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 OZ a v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje

zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nakoľko je zrejmé, že je zneužitím
silnejšieho postavenia dodávateľa /banky/ voči spotrebiteľovi tým, že mu vnútil bez individuálneho
dojednania /súd pripomína, že zmluva o kontokorentnom úvere podpísaná 25.1.2006 je formulárovou
zmluvou s predtlačou podmienok zmluvy stanovených dodávateľom/ podmienky zmluvy dané do zmluvy
dodávateľom, ktoré mohol spotrebiteľ buď ako celok prijať alebo odmietnuť. Dodávateľ sa správal

pri predkladaní zmluvy odporcovi ako profesionál, podnikateľ, ktorý ovláda na rozdiel od spotrebiteľa
obchodné právo a využil ho stanovením prísnejších podmienok vo svoj prospech oproti spotrebiteľovi,
neznalému práva. Pri posudzovaní neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súd vyvodil, že došlo k
porušeniu zmluvnej slobody a rovnosti zmluvných strán medzi účastníkmi v neprospech spotrebiteľa a
ručiteľa.Dohoduovoľbeprávasúdpretopovažovalspoukazomna§53ods.1ods.1OZzaustanovenie

v spotrebiteľskej zmluve, spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
vneprospechspotrebiteľaazapodmienkuprespotrebiteľaneprijateľnú,poškodzujúcuhoatiežvzmysle
§ 53 ods. 4 OZ za neplatnú, porušujúcu podľa § 54 ods. 1 OZ zákon v tejto časti, odchýliac sa v zmluvnej
podmienke od tohto zákonného ustanovenia v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho nastal stav, že
spotrebiteľ sa vopred vzdal svojich práv, ktoré mu priznávajú na jeho ochranu Občiansky zákonník a

občianskoprávne predpisy, zhoršujúc si cez zmluvné podmienky stanovené dodávateľom svoje zmluvné
postavenie. Svedčia o tom aj ostatné zmluvné podmienky stanovené bez individuálneho vyjednania so
spotrebiteľom dodávateľom zistené v konaní podľa výpisu z účtu odporcu, pretože dodávateľ riadiac sa
pre spotrebiteľa neprijateľným ustanovením o voľbe obchodného práva a zmluvnými podmienkami v
rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch:

Články II. bod 4., 5., 6., 8. a článok III. bod 7., 8 obsahujú neprijateľné podmienky.

Súd určuje, že článok II. bod 4, kde dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase v
stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve a ďalšie platby spojené s úverom a

dodržiavať dohodnuté podmienky, bod 5., kde pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina,
úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa, bod 6. kde v prípade omeškania dlžníka so
splácaním istiny, úrokov, poplatkov a iných nákladov spojených s úverom je veriteľ oprávnený požadovať
zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením a dlžník je úrok z omeškania
povinný zaplatiť a bod 8., kde sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich

splatnosti stávajú súčasťou istiny, obsahuje neprijateľnú podmienku. Tieto podmienky sú neurčité vtom,
že nie je jasné aké poplatky a náklady spojené s úverom má spotrebiteľ platiť. Tieto náklady ani
poplatky nie sú v zmluve presne špecifikované a tak má dodávateľ priestor účtovať akékoľvek poplatky
a náklady, čo pôsobí v neprospech spotrebiteľa. Pre neprijateľnosť podmienky ohľadom poplatkov, zktorých nie sú žiadne ani uvedené v zmluve v časti I. predmet zmluvy, dodávateľ nemôže požadovať
podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve a bolo potrebné určiť túto podmienku za neprijateľnú a neplatnú.

V týchto súvislostiach súd ohľadom nároku navrhovateľa uplatneného z neprijateľnej podmienky na
poplatky a úrok súd uvádza, že z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky bolo zistené, že
banka postúpila pohľadávku celkom vo výške 427,67 eur, na istine 292,71 eur, na úrokoch postúpila
0 eur, na úrokoch z omeškania postúpila 134,96 eur, počet dní omeškania 1177. Z výpisu z účtu je
zrejmé, že banka započítavala splátky najskôr na poplatky, úroky, úroky z omeškania a až nakoniec

na istinu. Vzhľadom k tomu, že poplatky neboli v zmluve uvedené, považuje sa úver za bezpoplatkový.
V zmluve v časti I. predmet zmluvy nebolo uvedené, že je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi poplatok
za poskytnutie úveru, avšak z výpisu z účtu vyplýva, že odporkyni bol strhnutý z účtu poplatok za
poskytnutie kontokorentného úveru v sume 380 Sk. V rozpore s predpismi občianskoprávnymi bolo
zistené účtovanie úroku z omeškania pôvodným veriteľom spotrebiteľovi, čo súd zistil z výpisu z účtu
odporkyne, spočívajúce v tom, že pôvodný veriteľ zrejme vychádzajúc z nesprávnej voľby práva, dohody

o voľbe Obchodného zákonníka, poškodzoval spotrebiteľa pri vyrubovaní mu úroku z omeškania vo
vyššej miere podľa predpisov Obchodného zákonníka, sadzby, ktorá sa v čase uzavretia zmluvy o úvere
medzi stranami používala ako sankcia za omeškanie u dlžníka, ktorý bol podnikateľom. Súd má za to,
že odporkyňa vôbec nepoznala výšku úroku z omeškania, ktorú jej veriteľ pri omeškaní so splátkami
účtoval a ak veriteľ využil právo na úrok z omeškania v takejto výške, vo vzťahu k spotrebiteľovi sa jedná

o neprijateľnú podmienku, s ktorou nemal možnosť spotrebiteľ sa oboznámiť pred uzatvorením zmluvy
a ktorá značne poškodzuje spotrebiteľa na jeho práve byť v prípade omeškania s peňažným dlhom
sankcionovaný podľa predpisov občianskeho práva, konkrétne § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a k nemu vykonávaciemu právnemu predpisu nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Podľa výpisu z
účtu odporkyne nezákonná výška úroku z omeškania ovplyvňovala výšku úhrady na istine a úroku v

neprospech dlžníka, pretože pôvodný veriteľ zo splátok odpočítaval z došlých splátok najprv poplatky,
úrok z omeškania a až potom úroky a istinu, čo je v rozpore s ustanovením § 566 ods. 2 OZ, kedy sa
pri čiastočnom plnení peňažného dlhu plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak
dlžník neurčí inak.

K bodu 7 čl. II zmluvy, kde veriteľ je oprávnený jednostranne znížiť výšku úverového rámca, v prípade
zmeny finančného správania dlžníka, pričom dlžník s takýmto znížením súhlasí a prípade, že v lehote
stanovenej v písomnej výzve nedôjde k vyrovnaniu čiastky presahujúcej novourčený úverový rámec,
nevyrovnanásumasapovažujezanepovolenéprekročenieúverovéhorámca,jeneprijateľnouzmluvnou
podmienkou danou do formulárovej zmluvy bez možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah vzhľadom na

formulárovú predtlač dodávateľa a je nepochybne zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako
dlžníka. Spotrebiteľ je nepochybne v danom prípade slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe získať
úver spravidla náležite nevyhodnotí zmluvné podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu
a neporozumie významu podmienok. Táto podmienka dáva veriteľovi možnosť, aby bez toho, že dlžník
pozná konkrétny obsah zmeny svojho záväzku pristúpil veriteľ k jednostrannej zmene dohodnutých

podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa a aby sa zmenila aj dohodnutá konečná splatnosť úveru a
spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu
bez dodržania ktorej je zmluva neplatná. Súd mal v konaní preukázané, že Zmluva o kontokorentnom
úverebolauzavretávpísomnejformeapovažovalpretouvedenúzmluvnúpodmienkuzaneplatnúnielen
z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,

ale aj za neplatnú podľa § 40 ods. 2 OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť
alebo zrušiť iba písomne a v konaní nebol súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene písomne
uzavretej zmluvy s obsahom, z ktorého by vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene tak, ako
je to uvedené v podmienke čl. II bod 7 zmluvy, teda nedostatok písomnej formy o zmene zmluvy robí
zmluvnú podmienku neplatnou.

K určeniu, že zmluvná podmienka v článku III., bod 7. a 8. Zmluvy o dohode zmluvných strán, že všetky
právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré
sú súčasťou zmluvy, obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí a že
ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných

ustanovení Obchodného zákonníka, súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku s ohľadom na to, že
nie je v prospech spotrebiteľa riadiť sa v právnych vzťahoch ustanoveniami Obchodného zákonníka,
je to zákonom neprípustné, v rozpore so zákonom a v neprospech spotrebiteľa podľa § 54 ods. 1 OZ,
takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných stránv neprospech spotrebiteľa, tento výklad obsahu časti spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 OZ,
keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona si spotrebiteľ
nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Navrhovateľom nebolo preukázané, že podmienka bola

individuálne so spotrebiteľom vyjednaná v zmysle § 53 ods. 3 OZ, čo sa premietlo aj do výšky úroku z
omeškania určeného dodávateľom.

Súd určil za neprijateľné podmienky uvedené v dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach zo dňa 7.9.2010 a zo dňa 24.2.2010 v časti uznania záväzku. Aj pre platnosť dohody o uznaní

záväzku sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť
pohľadávky podpísaním dohody, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď dospel k záveru,
že pri podpísaní oboch dohôd boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to
nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa. Odporkyňa sa v oboch dohodách zaviazala
splatiť prvú splátku v čase, ktorý už uplynul, teda už v čase podpisu oboch dohôd bola v omeškaní
so splatením prvej splátky. Samotné dohody sú vopred navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný

formulár,vktoromjenímzakomponovanáajformuláciaouznanípremlčanéhodlhu.Vtlačivesúuvedené
údajeovýškepohľadávky,najmäovýškesplátkyajejsplatnosti,keďžeideoformulárdohody,odporkyňa
pri podpise dohody, v nej nemohla nič meniť. Navyše v čase, keď odporkyňa podpisovala obe dohody
nebola výška pohľadávky v takej sume, akú si navrhovateľ vyčíslil a u odporkyne uplatnil. Súd považuje
dohodu neplatnú aj z dôvodu jej neurčitosti v časti uznanie záväzku, z ktorého nevyplýva, čo všetko tvorí

istinu a dlžnú sumu. Uznanie dlhu odporkyňou súd hodnotí tiež ako neplatný právny úkon, nadiktovaný
dodávateľom spotrebiteľovi do „Dohody“, ktorý sa podľa § 39 OZ prieči dobrým mravom. Súd dohodu
vyhodnotil ako neplatnú a uznanie záväzku za neúčinné a v konaní na obe „dohody“ neprihliadal.

Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje
toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže
neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre
výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Z uvedeného vyplýva, že z vykonaného dokazovania súd
nemal preukázané, či skutočne dlží odporkyňa zo záväzkového vzťahu navrhovateľom navrhované

na zaplatenie odporkyňou peňažné plnenie, pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o výške
plnenia a s ním predloženého dôkazu - výpisu z účtu sa nedalo oddeliť to, čo predstavuje ešte
nárokovateľnú istinu či iné zákonom dovolené plnenia a čo už plnenia nedovolené, pretože dodávateľ
najprv odpočítaval zo splátok zaplatených odporkyňou príslušenstvo pohľadávky / úroky, úroky z
omeškania podľa § 121 ods. 3 OZ/ a poplatky, hoci ak by sa riadil ustanovením § 566 ods. 2 OZ

nedovolený stav by nenastal. Súd má za to, že navrhovateľovi zo zmluvy o úvere s poukazom na § 4 ods.
5 zákona č. 258/2001 Z.z. nevznikol nárok na poplatky, ktorými zaťažil podľa výpisov účet odporkyne,
keďže tieto nie sú všetky uvedené v zmluve. Súdu nebolo preukázané od ktorého dňa a z akej čiastky
istiny sú úroky a úroky z omeškania počítané v ten ktorý mesiac z návrhu a ani z výpisu z účtu to nie je
zrejmé. Nárok navrhovateľa za zisteného stavu je preto nepreskúmateľný a keďže nebolo preukázané v

konaní, po akú výšku je dôvodné priznať úrok zo zmluvného vzťahu úverovej zmluvy a nebolo ustálené,
aká čiastka na úroku navrhovateľovi oprávnene patrí, nebolo možné priznať ani úrok z omeškania ako
ďalšie príslušenstvo pohľadávky, čo bol hlavný dôvod, pre ktorý súd návrh zamietol. Súdu bolo v konaní
preukázané, že odporkyňa získala od navrhovateľa finančné prostriedky vo výške 597,49 eur, pričom
z predložených listinných dôkazov vyplýva, že splatila navrhovateľovi finančné prostriedky vo výške

637,52 eur, z toho pred postúpením pohľadávky v období od 25.1.2006 do 31.12.2008 sumu 431,52
eur, dňa 21.9.2009 v sume 10 eur a v období od 23.2.2010 do 24.10.2011 sumu 196 eur. Súd má
za to, že dlžná suma, už bola navrhovateľovi odporkyňou v celosti splatená. Za zistenia, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, na
základe uvedeného treba vyvodiť, že celý právny úkon zmluvy o úvere z 25.1.2006 je právnym úkonom

predovšetkým aj v dôsledku voľby práva podľa Obchodného zákonníka neplatným z dôvodu rozporu s
dobrými mravmi podľa § 3 OZ a podľa § 39 OZ, čo súd zdôvodňoval vyššie v odôvodnení rozsudku. Súd
pri určení zo sporu, týkajúcej sa spotrebiteľskej zmluvy - vo veci účastníkov zmluvy o úvere a dohody o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, vyslovil aj bez návrhu, že podmienky používané v
tejto zmluve sú podmienkami neprijateľnými, v dôsledku čoho nebolo navrhovateľovi priznané plnenie.

O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporkyni, ktorá mala vo
veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si trovy konania nevyčíslila ani neuplatnila (§
151 ods. 1 a 2 O.s.p.) a taktiež jej ako vyplýva zo spisu žiadne trovy ani nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).