Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Valéria Černegová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313217428
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313217428.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľa Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270 proti odporcovi Q. O., nar. XX.X.XXXX,
S. Y. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka v 1. rade Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS",
Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42343828, zastúpené advokátkou JUDr. Jaroslava Oravcová,
Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, v 2. rade Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske
združenie, IČO: 42 264 979, Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, o zaplatenie 667,45 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 79,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

z dlžnej sumy od 11. 5. 2012 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Vedľajšiemu účastníkovi v 1. a v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.11.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni
zaplateniaistinyvovýške667,45eurspríslušenstvomvskrátenomkonanívydanímplatobnéhorozkazu.
Súd tomuto návrh nevyhovel, pretože navrhovateľ sa v konaní domáha na odporkyni aj náhrady škody,
a preto podrobil uzavretú zmluvu súdnej kontrole.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.2.2014 a 9.5.2014. Odporkyňa sa nedostavila na nariadené
pojednávania, zásielky súdu nepreberala v odbernej lehote, preto súd so súhlasom navrhovateľa v
konaní pokračoval v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.

V konaní mal súd za preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou Zmluvu o pripojení č.
U. zo dňa 27.6.2011 a Dodatok k zmluve o pripojení spolu s Prílohou č. 1 k Dodatku k zmluve.
Predmetompredmetnejzmluvyopripojeníbolúčastníckyprogram„Paušál3Eurá“aodpredajmobilného
zariadenia zn. Nokia C1-01 s dobou viazanosti 24 mesiacov. Dňa 14.12.2011 uzatvorili účastníci ďalšiu
Zmluvu o pripojení č. U., predmetom ktorej bol účastnícky program „Internet na doma Exkluzív+“ a
odpredaj mobilného zariadenia Samsung Galaxy Tab 10.1 16GB s dobou viazanosti 24 mesiacov.
K predmetnej zmluve bol uzatvorený Dodatok a Príloha č. 1. Odporkyňa v súlade s predmetnýmizmluvami o pripojení sa zaviazala plniť svoje povinnosti, medzi ktoré patrilo uhrádzať poskytnuté služby
navrhovateľom. Odporkyňa tieto povinnosti porušila, neuhradila cenu služieb fakturovaných v období
12/2011 - 02/2012 vo výške 141,45 eur. Na výzvu navrhovateľa zo dňa 26.4.2012 reagovala čiastočnou

úhradou pohľadávky vo výške 1 euro. Z tohto dôvodu navrhovateľ pri porušení povinnosti odporkyne
uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 588,- eur za odpredaj mobilného zariadenia (pri prvej zmluve
uplatnená škoda 40,- eur, akciová cena 1,- eur, predajná cena 41,- eur; pri druhej zmluve uplatnená
škoda 548,- eur, akciová cena 1,- eur, predajná cena 549 eur). Navrhovateľ sa na odporkyni domáha
aj úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9 % ročne od 11.5.2012 do zaplatenia a trov konania vo

výške 182,22 eur.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila, nakoľko nepreberala písomností súdu v odbernej
lehote.

Do prejednávanej veci na strane odporkyne vstúpili aj vedľajší účastníci, a to oznámením zo dňa
21.1.2014 Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ktoré cestou právnej zástupkyne poukázalo
na súdny prieskum uzavretej spotrebiteľskej zmluvy a na nekalé obchodné praktiky a z opatrnosti

vzniesol aj námietku premlčania žalovanej pohľadávky. Po doručení návrhu dňa 5.3.2014 sa vedľajší
účastník k uplatnenému nároku navrhovateľa voči odporkyni nevyjadril.

Dňa 30.1.2014 oznámil svoj vstup vedľajší účastník Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske
združenie, ktoré netrvalo na doručení návrhu a príloh a žiadalo, aby súd podrobil súdnej kontrole
Zmluvu o pripojení a posúdil uzavretý zmluvný vzťah v slade s ustanoveniam § 53 a nasl. Občianskeho

zákonníka.

Dňa 18.2.2014 oznámil svoj vstup vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
ktoré po doručení návrhu a príloh oznámením zo dňa 7.3.2014 oznámilo, že vystupuje z konania ako
vedľajší účastník.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaný návrh v časti uplatneného hovorného vo

výške 141,45 eur je dôvodný.

Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba
(ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne
v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach
používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie

alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa
služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.
Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca.
Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných
volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného

alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené
prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom
čase. Prevádzky schopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených
prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi
koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.

Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne
dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak
sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú
službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový
užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a

divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu
o pripojení.Podľa ustanovenia § 43 ods. 1, 2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany navrhovateľa, súd má dostatočne preukázané, že medzi
navrhovateľomaodporkyňouboliuzatvorenédňa27.6.2011a14.12.2011zmluvyopripojení,nazáklade

ktorej navrhovateľ dodal odporkyni služby a odporkyňa je povinná platiť cenu za poskytnuté služby.
Odporkyňa cenu za poskytnuté služby vo výške 141,45 eur neuhradila, preto súd v tejto časti návrhu
vyhovel v prospech navrhovateľa.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o
zaplatenie 141,45 eur a preto navrhovateľ má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal navrhovateľovi
podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade
s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

Po vykonanom dokazovaní súd návrh v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 588,- eur zamietol
z dôvodov nižšie uvedených.

V prípade náhrady škody, navrhovateľ po tom ako sú mu zamietané návrhy o zaplatenie zmluvnej pokuty
z dôvodu, že:

a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho

neprijateľnosť,

b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX je tu daná podľa § 53a Občianskeho
zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných
pokút,

c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú

pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu
škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel pri jednej zmluve 40,-- eur a pri druhej zmluve
548,-- eur, t.j. 588,-- eur a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením povinnosti
odporkyne.Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24
mesiacov v prípade oboch zmlúv. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné

právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv.
všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané
už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu,
navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov v prípade

oboch zmlúv.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4
(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,

c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

V predmetnom konaní navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení
nepreukázal a ani zo strany odporkyne súd nemal preukázané, že by takúto listinu od navrhovateľa
obdŕžala. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy s odporkyňou preukázané nebolo a teda

odporkyňa svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila (na tom nič nemení, že vo
faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku
zmluvy), čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala

(prejavujesa)vmajetkovejsférepoškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľnávšeobecnýmekvivalentom,t.j.
peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971, s. 151 ).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153 ).

To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na
pravidelný beh vecí ( R 55/1971, s. 152 ).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou.
Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek

deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať
to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu.
Účel sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.
podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom
(tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu ale výsledkom zmluvného konsenzu

medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože
tento za MT obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny

nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporkyňou s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

Preto súd návrh v časti o zaplatenie sumy 588,- eur z titulu náhrady škody, vrátane úroku z omeškania
zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danej veci navrhovateľ
bol úspešný iba v časti sumy 141,45 eur, preto súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným ustanovením
O.s.p.

O trovách konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi v 1. a 2.

rade náhradu trov konania nepriznal, pretože po doručení návrhu s prílohami sa k tomuto návrhu
nevyjadrili, do spisového materiálu pri oznámení o vstupe podali štandardné stanovisko, ktoré doručujú
do obdobných právnych vecí. Vedľajší účastník v 1. a 2. rade doručil do spisového materiálu iba
oznámenie o vstupe do konania na strane odporkyne a ďalšiu aktivitu v konaní nevyvinul. Vedľajší
účastník v 3. rade v priebehu konania oznámil svoj výstup z konania, preto súd o trovách konania tohto

vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.