Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Stanislava Semanová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614203592
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614203592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci

navrhovateľky: K. P., K.. XX.X.XXXX, O. W. V., P.. Š. XXX/XX proti odporcom X/ G. P., K.. XX.X.XXXX, O.
Q. XXX, I., Č. Y. a 2/ Q. U. P., K.. XX.X.XXXX, O. W. V., P.. Š. XXX/XX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, o zapretie otcovstva rozhodol

r o z h o d o l :

U r č u j e, že odporca G. P., Y. Č., narodený 14.5.1980 n i e j e prirodzeným otcom maloletej U. P.,
K. XX.X.XXXX z matky K. P., Y. P., K. XX.X.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.2.2014 bol na tunajšom súde podaný návrh, ktorým navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že
odporca v 1. rade G. P. nie je otcom maloletej U. P.. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že s odporcom
v 1. rade uzavrela manželstvo dňa 3.7.2003. Po piatich rokoch manželstva odporca opustil spoločnú

domácnosť a od vtedy žije s družkou V. A.. od mesiaca júl 2012 žije v spoločnej domácnosti s druhom
R. Q.. Z ich vzťahu sa dňa 14.9.2013 narodila dcéra U..

Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že asi po 5 rokoch trvania manželstva s odporcom v 1. rade, t.
j. niekedy v roku 2008 ju manžel opustil a odišiel do Českej republiky. Od uvedenej doby s manželom
nežije v spoločnej domácnosti a od uvedenej doby nemali pohlavný styk. Od mesiaca júl 2012 žije v
spoločnej domácnosti s R. Q.. Od uvedenej doby mala pohlavné styky výlučne s týmto mužom. R. Q., s
ktorým žije v spoločnej domácnosti je otcom dieťaťa, o dieťa sa aj osobne stará. Po zapretí otcovstva
je ochotný uznať svoje otcovstvo k dcére U..

Odporca sa na pojednávanie sa nedostavil. Doručenie predvolania mal súd riadne preukázané a preto
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti. V písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že
s navrhovateľkou nežije v spoločnej domácnosti od roku 2009. V Českej republike má novú rodinu. Nie
je biologickým otcom maloletej U. P. a preto s návrhom súhlasí.

Kolízny opatrovník maloletej odporkyne v 2. rade doporučil návrhu vyhovieť.

Vypočutý svedok R. Q. uviedol, že G. P. nie je otcom maloletej U.. Otcom maloletej je on. S matkou
dieťaťa žije v spoločnej domácnosti po dobu asi dvoch rokov, od uvedenej doby sa pohlavne stýkajú.
Vylúčil, aby v uvedenom období, teda v období posledných 2 rokov matka maloletej mala pohlavné styky
s iným mužom, resp. s jej manželom. V prípade, že bude zapreté otcovstvo k maloletej U., mieni uznať

svoje otcovstvo k dcére.Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Manželstvo navrhovateľky a odporcu v 1. rade, ktoré bolo uzavreté dňa 3.7.2003 doposiaľ trvá. Tunajším
súdom je pod č. 13P/62/2014 vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a

povinností rodičov k maloletých I., K.Á. a U. P. na čas po rozvode. Toto konanie doposiaľ nie je
právoplatne ukončené. Z obsahu uvedeného spisu bolo zistené, že odporca v 1. rade písomne prehlásil,
že súhlasí s rozvodom manželstva s navrhovateľkou, ako aj so zverením dcér I. a K. do osobnej
starostlivosti matky. Tiež uviedol, že od roku 2009 nežije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti.
Založil si novú rodinu, žije s družkou, s ktorou má spoločné dieťa G. A..

Maloletá U. P. sa teda narodila za trvania manželstva navrhovateľky a odporcu v 1. rade. Krstné

meno maloletej U. bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu č. 11P/664/2009-15 zo dňa 2.12.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2009.

Výsluchom navrhovateľky a svedka mal súd preukázané, že žijú v spoločnej domácnosti a spoločne
zabezpečujú starostlivosť o maloletú U..

Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia

trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

Podľa § 88 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú
obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel
nemá. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.

Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

Dokazovaním mal súd preukázanie, že maloletá U. sa narodila počas trvania manželstva navrhovateľky
a odporcu v 1. rade a preto zákonná domnienka otcovstva v zmysle ustanovenia § 85 ods. 1 Zákona
o rodine svedčí o tom, že za otca maloletej U. sa považuje odporca v 1. rade. Dokazovaním však
bolo tiež preukázané, že navrhovateľka a odporca v 1. rade sa minimálne od roku 2009 pohlavne

nestýkajú.Navrhovateľkaodjúla2012udržiavavzťahsR.Q.,sktorýmoduvedenejdobyžijevspoločnej
domácnosti a s ktorým zhodne potvrdili, že menovaný svedok je otcom maloletej U.. O tom, že odporca v
1. rade nie je prirodzeným otcom maloletej svedčí aj jeho vyjadrenie v konaní vedenom tunajším súdom
pod č. 13P/62/2014. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd má za to, že v záujme maloletého dieťaťa
je, aby starostlivosť o neho a jeho výživu zabezpečoval jeho biologický otec a preto rozhodol tak, ako

je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd nerozhodol poukazujúc na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého
súd rozhoduje o trovách konania len na návrh, pričom účastníci konania si náhradu trov neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne

v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa totorozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide

o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a

vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.