Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/83/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811201198
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8811201198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu Československá obchodná
banka, a. s., Radlická 333/150, Praha 5, IČO: 00 001 350, Česká republika proti žalovanej Y. Q., bytom
E. XX, t. č. bytom u X. B., V. XXXX/XX, V. X, E. Y., o zaplatenie 21 119,50 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/79/2011-144 zo dňa 12. 04. 2012 v spojení
s opravným uznesením č. k. 5C/79/2011-153 zo dňa 13. 06. 2012 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením v zamietavom výroku, vo výroku o vyhlásení
zmluvnej podmienky za neprijateľnú a vo výroku o trovách konania.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 15 000 Kč s
16,9 % ročným úrokom od 31. 01. 2010 do 10. 05. 2010, úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne
zo sumy 15 000 Kč od 10. 05. 2010 do zaplatenia a trovy konania v sume 51,50 Eur všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú
podmienku uvedenú v bode 13 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu v znení:
„E.jeoprávnenáúčtovaťmajiteľoviúčtuzasvojeslužbypoplatkyvsúladesosadzobníkompoplatkovE..“

V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných
dôkazov, citoval ustanovenia § 488, § 489 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právny vzťah medzi

účastníkmi bol založený zmluvou o bežnom účte - Konto plus a k nemu uzavretej zmluve o povolenom
prečerpaní do výšky 15 000 Kč. Uplatnená pohľadávka v sume 21 119,50 Kč pozostáva zo sumy
zodpovedajúcej limitu povoleného prečerpania, úroku z tejto sumy podľa úrokovej sadzby platnej v čase,
kedy došlo k omeškaniu, t. j. od 31. 01. 2010 do 08. 02. 2011 vo výške 18,9 % ročne, úroku z omeškania
od 31. 01. 2010 do 08. 02. 2011 a poplatkov v sume 1 800 Kč. Súd poukázal na to, že v upomienke z 03.
02. 2010 bola dlžná čiastka 512,91 Kč, ktorá predstavovala dlžnú istinu, úrok z omeškania, poplatok za
upomienku vo výške 300 Kč, ďalej v upomienke z 15. 02. 2010 žalobca uviedol dlžnú čiastku vo výške 1

014,47 Kč, vrátane príslušenstva a poplatkov. V opakovanej výzve zo dňa 04. 03. 2010 už dlžná čiastka
predstavovala 1 836,65 Eur a v poslednej výzve na zaplatenie predstavovala 2 790,30 Kč. K oznámeniu
o splatnosti celého úveru bola dlžná čiastka vo výške 17 730,77 Kč a pozostávala z istiny vo výške 15
000 Kč, zmluvného úroku vo výške 3 133,99 Kč, úroku z omeškania vo výške 1 185,51 Kč a poplatku
vo výške 1 800 Kč. Ku dňu splatnosti pohľadávky, t. j. k 29. 04. 2010 sa jednalo o čiastku 21 119,50 Kč,
pričom z prehľadu histórie účtu vyplýva, že sa jedná o dlh od 31. 01. 2010.Súd s poukazom na ust. § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka posúdil zmluvný vzťah ako vzťah
spotrebiteľský a následne aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že žalobca si
zmluvné povinnosti splnil a dôvodne sa domáhal splnenia povinnosti od žalovanej. Zmluvy o bežnom

účte a o povolenom prečerpaní sú typové zmluvy, ktorých súčasťou sú obchodné podmienky. Ich text je
vopred pripravený predtlačou, ktorú koncipoval žalobca s odbornou znalosťou. Spotrebiteľ do obsahu i
textu nemôže zasiahnuť, čím sa dostáva do nevýhodnejšieho postavenia v zmluvnom vzťahu, a preto
nemožno považovať obsah zmluvy a obchodné podmienky za dohodu zmluvných strán. Z histórie účtu
žalovanejč.XXXXXXXXX/XXXX vyplýva,ženebolaspornáistinavyplývajúcazpovolenéhoprečerpania

finančných prostriedkov vo výške 15 000 Kč, ktorých stav bolo možné overiť v účtovnej zostave žalobcu
(v spise na č. l. 42). Úrok z poskytnutia tejto čiastky nebol pevný a bol viazaný na platné úrokové
sadzby peňažného ústavu. Podľa žaloby výška úroku predstavovala 18,9 % ročne, ale takéto oznámenie
adresované žalovanej nebolo preukázané. Súd preto priznal žalobcovi úroky z istiny vo výške úroku
preukázaného oznámením z 30. 04. 2008 vo výške 16,9 % ročne od začiatku omeškania, t. j. od 31.
01. 2010, kedy žalovaná prestala splácať záväzok do 10. 05. 2010, ktorým dňom mala žalovaná splatnú

pohľadávku dobrovoľne vyrovnať. Súd poukázal na to, že priznaný úrok z omeškania je vyšší ako
priemerný úrok pri poskytovaní spotrebiteľských úveroch v januári 2010, ktorý podľa údajov Národnej
banky Slovenska bol pri úvere nad jeden rok vo výške 12,75 %. Priznanie tohto nároku súd nepovažoval
za rozpor s dobrými mravmi.

Počnúc dňom 10. 05. 2010 vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý je zákonným nárokom

v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka, ktorého výška je upravená v Nariadení vlády č. 586/2008
Z. z. (§ 3 ods. 1), ktorý bol žalobcom uplatnený v súlade so zákonom.

Následne súd citoval ust. § 53 ods. 1, 4, 5 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nepriznal žalobcovi
uplatnené poplatky v sume 1 800 Kč, lebo zmluvné strany sa vzhľadom na charakter zmluvy na
obchodných podmienkach ani nedohodli. Odmeny a poplatky za služby poskytované žalobcom neboli

individualizované, čiže neboli individuálne dojednané. Z odkazom na sadzobník poplatkov v bode 13
obchodných podmienok pre povolené prečerpanie nedošlo k oboznámeniu žalovanej s ich obsahom
pred uzavretím zmluvy. Z tohto dôvodu nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov súd považoval za
neprijateľnú podmienku, o ktorej rozhodol v zmysle ust. § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a
v rozsahu tejto zmluvnej podmienky považoval zmluvu za neplatnú. Zamietavý výrok sa týkal úroku z

istiny, úroku z omeškania, poplatkov vyplývajúcich z vyčíslenia histórie úveru z 08. 02. 2011.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel ohľadne istiny vo výške 15 000 Kč, úroku vo výške 16,9
% od 31. 01. 2010 do 10. 05. 2010, úroku z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 15 000 Kč od 10.
05. 2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyhlásil neprijateľnú zmluvnú podmienku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal

žalobcovi náhradu trov z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 51,50 Eur.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Zároveň namietal nesprávne
uvedenú ulicu sídla žalobcu a v tejto časti žiadal napadnutý rozsudok opraviť. Namietal zamietavý výrok,
ako aj vyhlásenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Poukázal na to, že úver bol dohodnutý v súlade
s právom Českej republiky, riadi sa právom a dôsledkami uvedeného právneho vzťahu, kde sa jedná o

absolútny obchod v zmysle ust. § 273 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že tým, že od zmluvy
odstúpili, úver sa stal splatný naraz, vrátane príslušenstva, lebo právny vzťah zo zmluvy nezanikol a
žalovaná je povinná zaplatiť úrok, ako aj úrok z omeškania až do zaplatenia. Trval na priznaní úroku od
31.01.2010aždozaplatenia.Ďalejnamietalúrokzomeškania,ktorýmunebolpriznanýod03.02.2010,
ale až od 10. 05. 2010. Podľa jeho názoru mu patrí úrok z omeškania za obdobie od 03. 02. 2010 do

09. 05. 2010 z dlžnej istiny, vrátane poplatkov. Vo vzťahu k výške úroku z omeškania poukázal na to, že
za obdobie od 01. 01. 2010 do 30. 06. 2010 bola stanovená percentuálna reposadzba Českej národnej
banky vo výške 1 %, teda táto sadzba bola zvýšená o 7 % bodov, čo predstavuje 8 percentuálnych
bodov za celý polrok až do 30. 06. 2010. Od 01. 07. 2010 však platí reposadzba Českej národnej banky
vo výške 0,75 % a sadzba je zvýšená o 7 percentuálnych bodov, čo predstavuje 7,75 %. Podľa názoružalobcu si oprávnene účtoval za služby svoje poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov. Navrhol
zrušiť napadnuté rozhodnutie a žalobe vyhovieť.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Uznesením č. k. 5C/79/2011-153 zo dňa 13. 06. 2012 súd prvého stupňa opravil záhlavie napadnutého
rozhodnutia v časti sídla žalobcu, názvu ulice z Y. na Y.. V prevyšujúcej časti návrh na opravu rozsudku
zamietol. Súd opravu vykonal v súlade s ust. § 164 Občianskeho súdneho poriadku, lebo sa jednalo
vo vzťahu k sídlu názvu ulice o chybu v písaní. Vo vzťahu k oprave výroku, ktorá mala spočívať v
konkretizácii, z ktorej istiny má žalovaná zaplatiť 16,9 % ročný úrok za obdobie od 31. 01. 2010 do
10. 05. 2010 súd návrhu nevyhovel, lebo na priznanú sumu sa viaže i priznaný úrok z omeškania so

stanovením doby, za ktorú bol priznaný.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako

aj internetovej stránke od 17. 04. 2014 (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, právnym posúdením veci
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu vo vzťahu k zamietavému výroku ohľadne úroku uvádza, že súd prvého stupňa
správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi ako vzťah spotrebiteľský, v danom prípade i napriek
tomu, že bola uzavretá zmluva o osobnom účte Konto Plus pod č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 12. 01.
2006, ktorý právny vzťah sa mal podľa všeobecných obchodných podmienok riadiť ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Nie je možné vylúčiť z aplikácie ustanovenia spotrebiteľských zmlúv z dôvodu,

ževprávnompostavenídodávateľaaspotrebiteľamajúustanoveniaObčianskehozákonníkapostavenie
špeciálneho predpisu vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne
s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka právny vzťah posudzoval. Pri posudzovaní
spotrebiteľskej zmluvy súd vykladal jednotlivé zmluvné podmienky, teda obsah zmluvy v prospech
spotrebiteľa, ktorý nemohol obsah dojednaných zmluvných podmienok ovplyvniť, lebo sa jedná o typickú

štandardnú zmluvu, ktorú žalobca používa pre väčší počet klientov paušálne (§ 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). V tejto časti preto súd prvého stupňa správne ohľadne úroku z poskytnutia finančných
prostriedkov, vrátane úroku z omeškania sčasti žalobu zamietol. Je nesporné, že súd priznal úrok z
poskytnutej sumy vo výške 16,19 % za obdobie od 31. 01. 2010 do 10. 05. 2010 a následne z dôvodu
splatnosti pohľadávky a uplynutí lehoty na plnenie úrok z omeškania v zákonnej výške. Namietané

nepriznanie uplatneného úroku, vrátane uplatnených poplatkov vo výške 1 800 Kč súdom nebolo
dôvodné, lebo k dojednaniu zmluvných podmienok nedošlo v zhode s prejavom vôle oboch účastníkov
zmluvy. Žalovaná v pozícii spotrebiteľa len zmluvné podmienky žalobcu prijala.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa vyhlásenej zmluvnej podmienky
ohľadne účtovania poplatkov v zmysle sadzobníka peňažného ústavu za neprijateľnú. Súd prvého

stupňa správne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodol v súlade s ust. § 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzal z toho, že zmluva je spotrebiteľská, zmluvné podmienky
neboli individuálne dohodnuté, a preto odkaz na sadzobník poplatkov v bode 13 obchodných podmienok
pre povolené prečerpanie nespĺňa povinnosť veriteľa pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom oboznámiť
ho so všetkými zmluvnými podmienkami, vrátane poskytnutia primeraného vysvetlenia s odbornou

starostlivosťou v záujme ochrany práv spotrebiteľa. Ani v tejto časti odvolací súd nepovažoval odvolanie
za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o vyhlásení neprijateľnej
zmluvnej podmienky potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd jej však náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, lebo z obsahu spisu jej iné trovy nevyplývajú, v konaní nebola zastúpená
právnym zástupcom. Návrh na predloženie náhrady trov odvolacieho konania nebol predložený (§ 151
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.