Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Fedor
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/49/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814205694
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814205694.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: Q. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S., Z. E. XX, proti odporkyni: T. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., M. Q.
XX/X, o zrušenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh navrhovateľa zamieta.
II. Odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 11.12.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti
voči maloletej R. V., nar. XX.XX.XXXX a zrušenie vyživovacej povinnosti voči rozvedenej manželke T. V..
Súd návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zrušenia príspevku na výživu rozvedenej manželky
uznesením vylúčil na samostatné konanie
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 6C/33/2011 z
10.8.2011,právoplatnýmdňa7.9.2011mubolaurčenávyživovaciapovinnosťnarozvedenúmanželkuvo
výške 70,- EUR mesačne, s účinnosťou od 25.2.2011. Od určenia výživného sa mu však zmenili životné
podmienky. Bol zamestnaný v spoločnosti B.P.B. spol., s.r.o. Karloveská 63, Bratislava s prevádzkou
Priemyselný park Západ, Prievidza, kde pracoval na pozícii zmenového kontrolóra, pričom pracovný
vzťah bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru z osobných dôvodov, nakoľko sa musel
odsťahovať z mesta Prievidza. Hneď po ukončení práce sa zaevidoval na ÚPSVaR v Prievidzi, kde bol
dňa 29.10.2012 vyradený z dôvodu nespolupráce. Bol trestne stíhaný a odsúdený za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa §207 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko si neplnil vyživovaciu povinnosť. Od tej
doby je stále nezamestnaný, hoci si hľadal prácu. Napríklad v spoločnosti Kovomont BM, s.r.o., kde sa
dohodol so zamestnávateľom, že ho príjme do práce ako zvárača. Prvý deň nástupu do práce 8.3.2013
odpracoval 4 hodiny ale majster mu povedal, že jeho zváračské schopnosti nie sú na úrovni, ktorú
zamestnávateľ požaduje a poslali ho domov. Odvtedy je stále nezamestnaný a musel sa presťahovať k
rodičom do Malých Krštenian. Rodičom nie je schopný ani prispievať na domácnosť, keďže nemá žiaden
príjem.Od11.10.2013jeevidovanýnaÚPSVaRvPartizánskom.Pokúšalsazamestnať,avšakpracovná
príležitosť sa mu doposiaľ nenaskytla. Určenie vyživovacej povinnosti v sume 70,-EUR mu prinieslo
existenčné problémy, nakoľko toto výživné bolo príliš vysoké, aby ho bol schopný platiť už v čase, keď
bol zamestnaný. Zo súdneho konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po
rozvode, ktoré sa stále vedie má vedomosť, že odporkyňa mala už v čase určenia vyživovacej povinnosti
uložený na účte vysoký obnos peňazí. Tiež má vedomosť, že odporkyňa si zarába brigádne. Oproti
nemu je dlhodobo sebestačná.Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že navrhovateľ má na príspevku na výživu dlh
430,-EUR, z čoho polovicu uhradil, druhá polovica je vymáhaná exekučne spolu s bežným výživným.
Navrhovateľ sa svojej povinnosti dva roky vyhýba a nič neplatí. Bývalý zamestnávateľ s ním skončil
pracovný pomer pre neplnenie pracovných povinností. S návrhom navrhovateľa odporkyňa nesúhlasí.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými
dôkazmi.
Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a uviedol, že jeho maloletá dcéra dovŕšila piaty
rok veku, preto podľa zákona nie je povinný prispievať odporkyni ako jej matke výživné. Nemá dôkazy
o tom, že by odporkyňa bola zamestnaná, alebo mala nejaký príjem z inej činnosti, ani že sa od určenia
príspevku na výživu nejako zmenili jej pomery. Má vedomosť o tom, že by mala mať príjmy z fotenia,
keďže fotí cez rôzne agentúry. Stále ju fotia. Aj od kamarátov má tú informáciu, posielajú mu jej fotografie
cez internet.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Je stále na rodičovskej dovolenke, keďže
jej maloletá dcéra je často chorá. Jediným príjmom odporkyne je rodičovský príspevok, ktorý dostáva
od štátu. Fotomodeling, ktorý spomenul navrhovateľ je jej koníčkom, nemá z toho žiadne veľké príjmy a
nefotí cez žiadne veľké agentúry. Niekedy ju odfotia jej známi, niekedy si to musí aj zaplatiť, alebo si platí
cestovné na fotenie. Občas sa stane, že má z fotomodelingu príležitostný príjem. Býva to však najviac
300,- EUR za polrok. Iné príjmy nemá. Navrhovateľ je stále dlžný na výživnom. Bol za to aj odsúdený.
Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: rozhodnutie ÚPSVaR Prievidza zo dňa
24.4.2013, trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp.zn. 3T/29/2013 zo dňa 14.2.2013, obžaloba
Okresnej prokuratúry Prievidza sp.zn. 1Pv/817/12 zo dňa 8.2.2013, potvrdenia o poberaní rodičovského
príspevku, rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn. 17C/112/2011 - neprávoplatný zo dňa 19.8.2013,
spis Okresného súdu Prievidza sp.zn. 14P/78/2013, spis Okresného súdu Prievidza sp.zn. 6C/33/2011
a spis Okresného súdu Prievidza sp.zn. 3T/29/2013.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ
a odporkyňa sú bývalí manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Prievidza č.k. 7C/5/2011-32 z 28.1.2011. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/33/2011-17
z 10.8.2011 súd uložil navrhovateľovi povinnosť prispievať na výživu odporkyne sumou 70,-EUR
mesačne, počnúc 25.2.2011. Účastníci konania sa na pojednávaní vzdali práva podať proti rozsudku
odvolanie. Navrhovateľ bol v čase určenia príspevku na výživu zamestnaný v spoločnosti B.P.B.
spol. s r.o. U tohto zamestnávateľa pracoval od 1.6.2010. Dňa 1.3.2012 bol za dobré vedomosti
preradený z obsluhy na vyššie kvalifikované miesto ako zmenový kontrolór. Pre neplnenie pracovných
povinností podľa pracovného poriadku a pokynov nadriadených s ním však zamestnávateľ dňa 9.4.2012
ukončil pracovný pomer. Porušenie ustanovení pracovného poriadku spočívalo konkrétne v tom, že
navrhovateľ svojvoľne a bez súhlasu nadriadeného opustil pracovisko a tiež že nedodržiaval povinnosť
informovať bez zbytočného odkladu zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré mu bránili výkonu práce
tým, že viackrát nenastúpil na pracovnú zmenu. O skončení pracovného pomeru uzatvoril navrhovateľ
so zamestnávateľom dohodu. Neskôr bol ako nezamestnaný vyradený z evidencie ÚPSVaR pre
nespoluprácu. Do evidencie uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR Partizánske bol potom zaradený dňa
11.10.2013. Navrhovateľ si riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči odporkyni. Na vymoženie
dlžného výživného sa voči nemu vedie exekúcia. Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č.k.
3T/29/2013-82 zo 14.2.2013 bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Navrhovateľ si svoju vyživovaciu
povinnosť voči odporkyni riadne neplní ani v súčasnosti. V súčasnosti pracuje na základe dohody o
vykonaní práce u zamestnávateľa UNIFUN s.r.o. Partizánske ako čašník, kde dosahuje príjem 100,- Eur
mesačne.Odporkyňa je na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje osobnú starostlivosť o spoločnú dcéru účastníkov,
maloletú R., nar. XX.XX.XXXX. Jej jediným pravidelným príjmom je rodičovský príspevok. Občas máva
príležitostné príjmy z fotomodelingu, ktoré nepresahujú 300,-EUR za polrok.
Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov rozvedený manžel,
ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú
výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod
manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z citovaného ustanovenia § 72 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že príspevok na výživu rozvedeného
manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Keďžerozsudokorozvodemanželstvaúčastníkovnadobudolprávoplatnosť8.2.2011,dobapiatichrokov
uplynieaž8.2.2016.Príspevoknavýživurozvedenéhomanželaniejeviazanýnavekspoločnéhodieťaťa
bývalých manželov. Dovŕšenie piatich rokov maloletej R., nar. XX.XX.XXXX, spoločnej dcéry účastníkov
konania, teda nemôže byť dôvodom na zrušenie príspevku na rozvedú manželku, ako sa nesprávne
domnieval navrhovateľ.
Pred uplynutí zákonom stanovenej päťročnej doby je možné zrušiť príspevok na výživu rozvedeného
manžela iba vtedy, ak sa zmenia pomery, a to či už na strane osoby povinnej platiť výživné, alebo na
strane osoby oprávnenej z výživného.
Podľa citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 druhej vety Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o vyživovacej
povinnosti musí prihliadať aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a to aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu.
Ide o kritérium tzv. potencionality príjmov. To znamená, že súd musí v takýchto prípadoch vychádzať
z potenciálneho príjmu, ktorý by osoba povinná platiť výživné mohla dosiahnuť, keby sa o zdroj tohto
príjmu vlastným zavinením nepripravila. Preto v takýchto situáciách pri posudzovaní pomerov povinného
nemožno vychádzať z nižšieho zárobku, ktorý dosahuje v súčasnosti.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ v čase určenia výživného bol zamestnaný a
dosahoval príjem, ktorý mu umožňoval platiť príspevok na výživu odporkyne v sume 70,- EUR mesačne.
K jeho tvrdeniu v návrhu, že táto suma bola pre neho vysoká už v čase určenia, súd poznamenáva, že
navrhovateľ sa vzdal práva podať odvolanie proti rozsudku, ktorým bol príspevok na výživu odporkyneurčený. Súd má teda zato, že s výškou príspevku v čase jeho určenia súhlasil a považoval ho za
primeraný svojim možnostiam a schopnostiam.
Dokazovaním bolo ďalej preukázané, že navrhovateľ prišiel o zamestnanie vlastným zavinením. Keďže
opakovane porušil pracovnú disciplínu, zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer. Pričom je bez
významu, že sa tak stalo dohodou a nie napríklad okamžitým skončením pracovného pomeru, či
výpoveďou. Tým, že navrhovateľ vlastnou vinou, z dôvodov čisto subjektívnych a na jeho strane prišiel
o zamestnanie, možno konštatovať, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania,
resp. zárobku. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval skutočnosť, že navrhovateľ vlastnou vinou stratil
pôvodné výhodnejšie zamestnanie a jeho súčasná situácia mu neumožňuje platiť príspevok na výživu
v súdom určenej výške za takú zmenu pomerov, akú má na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o
rodine a ktorá preto by odôvodňovala zrušenie povinnosti platiť tento príspevok.
Vykonaným dokazovaním zároveň nebolo preukázané, že by sa od doby určenia príspevku na výživu
boli zmenili pomery na strane odporkyne. Odporkyňa je stále na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje
osobnú starostlivosť o maloletú dcéru Timeu. Jej jediným pravidelným príjmom je rodičovský príspevok.
Občas máva príležitostné príjmy z fotomodelingu, v priemere 50,-EUR mesačne.
Navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať jeho tvrdenia v návrhu, že odporkyňa dlhodobo
sebestačná, že má iné príjmy a že v čase určenia príspevku na výživu mala na účte uložený vysoký
obnos peňazí. Príležitostný príjem odporkyne z fotenia súd nepovažoval za dostatočný na to, aby bolo
možné konštatovať, že pomery odporkyne sa zmenili. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na
zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporkyňa mala vo veci plný úspech, mala by preto právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov
konania. Keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli, resp. si ich náhradu neuplatnila, súd jej právo na
náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.