Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114200005
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114200005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:

K. O., K.. XX.XX.XXXX, O. S. XXXX/XX, XXX XX S. K. Q., štátny občan SR, právne zastúpená JUDr.
Emíliou Muškovou, advokátkou s miestom výkonu činnosti Námestie slobody 73, 024 01 Kysucké Nové
Mesto, proti odporkyni: B. O., K.. XX.XX.XXXX, O. D. XXXX/XXX, XXX XX S. K. Q., štátny občan SR,
o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku prispievať na
výživu navrhovateľky sumou 45,- eur mesačne so zročnosťou do 20. dňa kalendárneho mesiaca
predchádzajúcemu kalendárnemu mesiacu, za ktorý je takto odporkyňa povinná prispievať na výživu

navrhovateľky, a to k rukám navrhovateľky.

Konanie o návrhu v časti, ktorou sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného zo sumy 23,30 eur
mesačneosumurozdielusumy250,-eurasumy150,-eursúčinnosťouodprávoplatnostitohtorozsudku
z a s t a v u j e .

V ostatnej časti návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 27C/326/2007-70 zo dňa 11.02.2008
v časti týkajúcej sa úpravy vyživovacej povinnosti odporkyne k navrhovateľke.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 03.12.2013 doručeným súdu dňa 02.01.2014 domáhali vydania
súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 27C/326/2007-70 zo
dňa 11.02.2008 tak, že výživné určené na navrhovateľku voči odporkyni sa počnúc dňom právoplatnosti

rozsudku zvyšuje zo sumy 702,- Sk, t. j. 23,30 eur na sumu 250,- eur mesačne so splatnosťou vždy do
20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Svoj návrh navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že manželstvo jej rodičov Q. O., K.. XX.XX.XXXX a
odporkyne bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 27C/326/2007-70 zo dňa 11.02.2008.
Týmto rozsudkom bola zároveň schválená rodičovská dohoda jej rodičov, ktorou boli s jej bratom K. O.,
K.. XX.XX.XXXX zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca a odporkyňa bola zaviazaná
platiť výživné na ňu a K. O. na každého po 702,- Sk mesačne, t. j. 23,30 eur mesačne, vždy do 20. Dňa

v mesiaci vopred k rukám otca. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2008 a vykonateľnosťdňa 21.03.2008. Od uvedeného rozsudku Okresného súdu Žilina, teda od posledného určenia výšky
vyživovacej povinnosti ubehlo päť rokov. Toho času bola žiačkou strednej školy a teraz je študentkou
prvého ročníka bakalárskeho štúdia v dennej forme na vysokej škole v Bratislave, čím sa jej podstatne

zmenili a narástli náklady spojené hlavne s jej štúdiom v Bratislave. Odporkyňa jej okrem súdom
určeného výživného v sume 23,30 eur neprispieva ničím iným, celú starostlivosť o ňu zabezpečuje jej
otec, ktorý pracuje ako živnostník a jeho mesačný príjem je 400,- eur. Odporkyňa pracuje ako krajčírka
vo firme FADEN-SK, s. r. o. a jej mesačný príjem je 292,48 eur. Navrhovateľka v ďalšom uviedla, že v
roku 2013 sa podstatne a výrazne zmenili jej náklady, keď začala navštevovať vysokú školu v Bratislave.

Jej náklady sa zvýšili najmä vzhľadom na jej ubytovanie v Bratislave, kde žije v Hotely Plus a. s., kde
platí nájomné v sume 90,- eur mesačne, ďalej vzhľadom na náklady spojené so stravovaním vo výške
asi 140,- eur mesačne, na náklady spojené s cestovaním, nakoľko mesačník MHD stojí 20,- eur a cesta
do Bratislavy a späť domov vychádza okolo 30,- eur mesačne (jednorazová cesta vlakom s prestupom v
Žiline5,05eur,jednorazovácestaautobusomsprestupomvŽiline5,28eurajednorazovácestapriamym
spojom z Kysuckého Nového Mesta do Bratislavy 4,88 eur) a vzhľadom na náklady vo výške 20,- eur

mesačne spojené so štúdiom, ktoré spočívajú v zadovážení si učebníc, skrípt a rôznych školských
pomôcok. Jej ďalšie náklady súvisia s užívaním liekov, t. j. okolo 20,- eur mesačne, nakoľko je liečená na
alergiu a astmu, ďalej s používaním mobilného telefónu, t. j. okolo 20,- eur mesačne a náklady spojené
s hygienickými a kozmetickými potrebami vo výške 20,- eur mesačne a oblečením a obutím vo výške
90,- eur mesačne. Odporkyňa jej od rozvodu neprispieva ani na jednu z uvedených položiek.

Odporkyňa sa k návrhu, ktorý jej bol aj s poučením riadne doručený, písomne vyjadrila podaním zo
dňa 12.03.2014 doručeným súdu dňa 17.03.2014, ktorým žiadala súd, aby súd návrh v plnom rozsahu
zamietol. Odporkyňa nesúhlasila s podaným návrhom, nakoľko jej mesačný príjem predstavuje sumu
292,50 eur. Jej mesačné výdavky predstavujú: nájomné vo výške 220,- eur mesačne, výživné na
maloletého K. O. vo výške 23,30 eur a navrhovateľku vo výške 23,30 eur, pričom spolu na ich výživu

posiela sumu 47,- eur. Po odrátaní nájomného a výživného jej na živobytie ostáva suma 25,50 eur. Svoje
životné náklady kompenzuje sumou 300,- eur, ktorú jej bývalý manžel štvrťročne vypláca na základe
dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo mesačne predstavuje sumu 100,-
eur. Celkovo jej tak ostáva mesačne na náklady spojené so stravou, hygienickými potrebami, ošatením
a pod. suma 125,50 eur. Z uvedeného dôvodu, aj keby rada prispela na výživu svojej dcére vyššou

sumou, jej to momentálne finančná situácia nedovoľuje.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 06.05.2014, na ktorom došlo k prejednaniu veci za účasti
účastníkov konania, ako aj právneho zástupcu navrhovateľky.

Navrhovateľka na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobrala návrh v časti
výživného prevyšujúcej sumu 150,- eur späť. V ďalšom zotrvala na skutkových dôvodoch uvedených

v návrhu.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi účastníka konania uviedla, že si myslí, že odporkyňa zarobí viac, ako
je to uvedené v potvrdení o jej príjme. Má za to, že by mohla prispievať na jej výživu aspoň o niekoľko
eur viac, pretože zo sumy 23 eur, ktoré jej doposiaľ poskytuje, nezaplatí ani stravu a ani ubytovanie.
Podotýka, že tak s ňou ako aj s jej bratom sa nestretáva a nemá o nich záujem. K otázke súdu, že

pokiaľ v návrhu deklaruje výdavky spojené s uhrádzaním jej potrieb vo výške 430,- eur mesačne a
súčasne deklaruje príjem svojho otca vo výške 400,- eur mesačne a príjem od odporkyne vo výške 23,30
eur mesačne, z akých peňažných prostriedkov uhrádza tieto výdavky, ktoré prevyšujú súčet celkových
príjmov jej otca a sumy výživného plateného odporkyňou, navrhovateľka uviedla, že tie peniaze jej
posiela otec na jej účet. Nebýva však len s otcom, ale aj s jeho partnerkou, pričom títo majú spoločné

peniaze. Otec má aj niečo našetrené, inak by jej nedovolil bývať v Bratislave. Otec však, pokiaľ vie, iné
príjmy nemá.

Odporkyňa na pojednávaní vyjadrila súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu, inak sa v zásade
pridržiavala svojho písomného vyjadrenia. Vo svojej výpovedi ako účastníka konania uviedla, že na
začiatku, teda po rozvode, navrhovateľke a synovi K. volala, pričom jej nedvíhali telefón a bolo jej

povedané, že ju k životu nepotrebujú. Vždy za ňou prídu len vtedy, keď niečo potrebujú, napríklad čo
sa týka školy. Keď sa už navrhovateľka stala plnoletou, nechala to tak, aby jej do života nezasahovala.
K pravidelným mesačným výdavkom spojeným so zabezpečovaním jej potrieb odporkyňa uviedla, že si
dobíja kredit na telefón, pričom je to nepravidelné. Ide približne o sumu 10,- eur raz za štvrťroka. Keď
je chorá, kupuje si lieky. V zamestnaní sa nestravuje pravidelne, ale ak na to nemá, polievku si nedá.Inak, aby mala aspoň teplé jedlo počas práce, tak si dá polievku. Inak sú výdavky na stravovanie rôzne.
Niekedy má výplatu o 5,- eur menej, čiže presne tak, ako to bolo uvedené v potvrdení, to na euro nie je.
Snaží sa žiť a stravovať v podstate na polievkach alebo zemiakoch. Ak nejaké peniaze ušetrí, potom si

možno niečím prilepší. Toto však často nie je. Nevie však odhadnúť výšku týchto jej výdavkov. Vzhľadom
k tomu, že zamestnanie má v mieste bydliska, dochádza do práce pešo. Iné pravidelné výdavky nemá.
Zdravotné problémy nemá. Nespláca žiadne úvery, ani pôžičky a súčasne nevlastní žiaden majetok
vyššej hodnoty. V prenajatom byte žije sama.

Súd tak vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinným dôkazmi produkovanými účastníkmi a

výsluchom účastníkov.

Z rodného listu navrhovateľky vyplýva, že ako jej rodičia sú v matrike zapísaní Q. O., K.. XX.XX.XXXX
a odporkyňa.

Z rodného listu K. O., K.. XX.XX.XXXX (č. l. 8 pripojeného psisu Okresného súdu Žilina spis. zn.
27C/326/2007) vyplýva, že ako jeho rodičia sú v matrike zapísaní Q. O., K.. XX.XX.XXXX a odporkyňa.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/326/2007-70 zo dňa 11.02.2008, ktorý nadobudol podľa

doložky na ňom vyznačenej právoplatnosť dňa 14.03.2008, vyplýva, že súd na návrh otca navrhovateľky
rozviedol manželstvo rodičov navrhovateľky, pričom súčasne schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej
bola v tom čase maloletá navrhovateľka a jej maloletý brat K. O., K.. XX.XX.XXXX zverení do osobnej
starostlivosti matky otca, ktorý ich mal zastupovať a spravovať ich majetok a odporkyňa sa zaviazala
prispievať na čas po rozvode na výživu navrhovateľky a maloletého K. O. na každého sumou 702,- Sk

mesačne, a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že
rozsudok bol vyhotovený v skrátenej forme podľa ust. 157 ods. 3 O.s.p. vzhľadom k tomu, že účastníci
konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podľa proti nemu odvolanie.

Na pojednávaní Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. 27C/326/2007 dňa 11.02.2008 otec
navrhovateľky uviedol (zápisnica o pojednávaní na č. l. 58 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis.

zn.27C/326/2007),žemápriemernýčistýmesačnýpríjem20-25.000,-Sk,platípoistkunanavrhovateľku
vo výške 192,- Sk mesačne a za byt, ktorý obýva s navrhovateľkou, synom K. O. a priateľkou platí
spolu poplatky vo výške 4.000,- Sk. Navrhovateľka navštevuje 1. ročník 6-ročného gymnázia v Žiline,
ktorý zodpovedá 8-memu ročníku základnej školy. Má dobrý zdravotný stav, nemá zvýšené výdavky, a
to ani s mimoškolskou činnosťou, za obedy v škole sa uhrádza 500,- až 600,- Sk, na cestovné vynakladá

170,- Sk.

Z potvrdenia Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Fakulty chemickej a potravinárskej
technológie zo dňa 01.09.2013 vyplýva, že v tom čase navrhovateľka bola študentom bakalárskeho
štúdia dennej formy 1. ročníka v akademickom roku 2013/2014 so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky. Súd
vďalšompovažovalmedziúčastníkmizanesporné(§120ods.3a§153ods.1O.s.p.),ženavrhovateľka

pokračovala v tomto štúdiu aj v čase rozhodovania súdu v prejednávanej veci.

Podľa záznamu zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky zo dňa 07.11.2013 vyhotoveného MUDr. X.
S., klinickým imunológom a alergológom, bola navrhovateľka u nich dispenzarizovaná s polyvalentnou
alergiou s prejavmi bronchiálnej astmy, alergie rinosinusitídy a potravín urtiky. Liečená liekmi, v tom čase
v pláne aj započatie alergo-imunoterapie najpravdepodobnejšie injekčnou formou.

Podľa príjmových pokladničných dokladov obchodnej spoločnosti Hotely Plus a. s., Bratislava zo dňa
16.09.2013, 16.09.2013 a zo dňa 14.10.2013 uhradila navrhovateľka dňa 16.09.2013 sumu 80,- eur
titulom kaucie za ubytovanie a dňa 16.09.2013 a dňa 14.10.2013 zakaždým sumu 90,- eur titulom
ubytovania.

Z cestovných lístkov produkovaných navrhovateľkou vyplýva, že cena jednosmernej študentského lístka

na priamy spoj vlakom z Kysuckého Nového Mesta do Bratislavy bola ku dňu 06.11.2013 vo výške 4,88
eur a na spoj s prestupom v Žiline bola ku dňu 30.10.2013 vo výške 5,05 eur.

Dňa 06.11.2013 uhradila navrhovateľka za dobytie karty O2 sumu 20,- eur.Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - otca navrhovateľky za rok
2012 vyplýva, že otec navrhovateľky uviedol v daňovom priznaní za rok 2012 základ dane vo výške
439,60 eur a daňovú povinnosť vo výške 83,52 eur.

Podľa daňového priznania otca navrhovateľky za rok 2006 tento dosiahol príjmy z podnikania vo výške
1.522.464,- Sk a vynaložil na podnikanie výdavky vo výške 1.386.336,- Sk, pričom tak dosiahol zisk pred
zdanením vo výške 136.128,- Sk. V daňovom priznaní bola zároveň uvedená daň na úhradu vo výške
0,- Sk. Vychádzajúc z toho, bol potom priemerný čistý mesačný príjem otca navrhovateľky v roku 2006
vo výške 4.518,62 Sk (149,99 eur).

Podľa čestného prehlásenia otca navrhovateľky zo dňa 02.12.2013 je priemerná výška jeho mesačného
platu 400,- eur.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa odporkyne Ing. Antona Žideka zo dňa 21.06.2007 (č. l. 32 pripojeného
spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 27C/326/2007) mala odporkyňa v období jún 2006 až máj 2007
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 6.674,83 Sk (221,56 eur).

Podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti FADEN-SK, s. r.o. zo dňa 04.11.2013 je u tejto spoločnosti

zamestnaná odporkyňa na základe pracovnej zmluvy od 01.03.2009 a jej čistý mesačný príjem je 292,48
eur.

Podľa výplatného lístku odporkyne za mesiac december 2013 vystaveného zamestnávateľom FADEN-
SK, s. r. o. dosiahla odporkyňa v tomto mesiaci čistú mzdu vo výške 292,50 eur.

Podľa potvrdenia G. Q. a B. Q. zo dňa 13.03.2014, títo odporkyni prenajímajú 1-izbový byt, ktorý je v

ich vlastníctve, za mesačnú odplatu 220,- eur.

V zmysle dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej dňa 02.04.2012
medzi otcom navrhovateľky a odporkyňou, nadobudol otec navrhovateľky z majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov do výlučného vlastníctva medzi iným aj 3-izbový byt v Kysuckom Novom
Meste s tým, že sa zaviazal zaplatiť odporkyni vyporiadavací podiel vo výške 8.298,50 eur, a to v časti

2.489,54 eur pred uzavretím dohody, v časti 1.000,- eur do 5 dní od uzavretia dohody a v časti 4.808,96
eur v pravidelných štvrťročných splátkach po 300,- eur splatných do posledného dňa príslušného
kalendárneho štvrťroka až do úplného vyrovnania dlhu so splatnosťou prvej splátky do 30.06.2012 (pri
sume 4.808,96 eur ide tak o 17 splátok, t. j splatnosť poslednej splátky je 30.09.2016).

Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 2 Os.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 136 O.s.p., ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju
nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa ust. § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa ust. § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení

alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj
bez návrhu, ak sa zmenia pomery.Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore
s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa

sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

Podľa ust. § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

Trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine

je limitované do času, kedy je dieťa schopné sa samo živiť. Aj keď dosiahne dieťa plnoletosť, avšak sa
ďalej pripravuje na budúce povolanie ďalším štúdiom, v zásade nie je ešte schopné samo sa živiť.

Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia
(§ 154 O.s.p.). Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré
nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o

plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase
rozhodovania nedali predvídať. Vychádza sa z teoretického predpokladu, že sa podstatne nezmenia.
V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od
skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť
súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Jednorazová úhrada výživného

sa neujala z dôvodu spotrebného charakteru vyživovacej povinnosti, neopomenuteľné je hľadisko
hospodárnosti konania, keďže nie je možné, aby o každej splátke výživného rozhodoval súd osobitne.
Vzhľadom na takúto konštrukciu zákon o rodine v ust. § 78 ustanovuje osobitný mechanizmus nápravy
(ktorý nemožno využiť pri iných právoplatných rozhodnutiach) pre prípady, keď sa skutkový stav odchýlil
od podmienok daných pri rozhodnutí, ako výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí.

Rozsudkyodsudzujúcenaplnenievbudúcnostisplatnýchdávoksúprípadmiclausularebussicstantibus
(výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom
tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov
odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami. Zmenu pomerov možno vymedziť ako podstatnú a závažnú
zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcomrozhodnutiu súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého
charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata
zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb

(vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Cit. ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine umožňuje
zmenutakvovzťahuksúdnymrozhodnutiam(musíísťorozhodnutie,ktorýmbolavyživovaciapovinnosť
priznaná, prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť
možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu.

Navrhovateľka sa tak návrhom v prejednávanej veci domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bol podľa

ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine zmenený rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
27C/326/2007-70 zo dňa 11.02.2008, ktorým bola naposledy súdom určená vyživovacia povinnosť
odporkyne k nej vo výške 702,- Sk, t. j. 23,30 eur, a to tak, že by bola odporkyňa zaviazaná prispievať
jej na výživu namiesto sumy 23,30 eur sumou 250,- eur mesačne, keďže doposiaľ odporkyni určené
výživné v sume 23,30 eur nezodpovedá jej odôvodneným potrebám.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka na pojednávaní zobrala návrh o zvýšenie výživného v časti

prevyšujúcej sumu 150,- eur späť, súd konanie sú súhlasom odporkyne so späťvzatím v tejto časti v
zmysle ust. § 96 ods. 1a 2 O.s.p. zastavil.

Pokiaľ tak ide o zvyšnú časť návrhu navrhovateľky, súd sa zaoberal otázkou, či od času, kedy bolo
rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 27C/326/2007-70 zo dňa 11.02.2008 rozhodnuté naposledy
o určení vyživovacej povinnosti odporkyne k navrhovateľke, došlo k podstatnej zmene pomerov. Túto

otázku súd v zmysle vyššie uvedeného výkladu ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. považoval pri
svojom rozhodovaní za určujúcu.

Súd sa konkrétne v prvom rade zaoberal otázkou zmeny pomerov na strane oprávneného subjektu, t.
j. navrhovateľky, pričom je možné bez ďalšieho konštatovať, že za obdobie od rozhodnutia Okresného
súdu Žilina v konaní pod spis. zn. 27C/326/2007, t. j. odo dňa 11.02.2008 ku dňu rozhodnutia súdu

v prejednávanej veci, t. j. ku dňu 06.05.2014, došlo nepochybne k podstatnej zmene pomerov na
strane navrhovateľky, keďže táto bola v čase rozhodovania súdu v konaní vedenom pod spis. zn.
27C/326/2007 maloletá vo veku 14 rokov zodpovedajúceho veku žiaka základnej školy, pričom toho
času je vo veku 20 a pol roka. Už len z biologického hľadiska došlo nepochybne k nárastu výdavkov
spojených so zabezpečením stravovania, ošatenia, obutia a hygieny navrhovateľky. V ďalšom je zrejmé,

že v súvislosti so štúdiom navrhovateľky na vysokej škole v Bratislave, došlo aj k nárastu výdavkov
spojených so zabezpečením vzdelávania, cestovania a bývania navrhovateľky. Teda možno konštatovať
aj s v porovnaní s výdavkami spojenými s výživou navrhovateľky udávanými jej otcom na pojednávaní
Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. 27C/326/2007 dňa 11.02.2008, že sa podstatne
zvýšili výdavky spojené s výživou navrhovateľky. Ak ide o navrhovateľkou položkovito vyčíslené výdavky

spojené so zabezpečovaním jej potrieb, súd tieto azda s výnimkou výdavkov na hygienické a kozmetické
potreby a mobil považoval s poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj s poukazom na ust. § 136
O.s.p. za primerané.

Súdu sa tak javila ako dôvodná potreba zvýšenia výživného na strane navrhovateľky, a to aj pri
zohľadnení vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky. Toto právo navrhovateľky je však limitované v

zmysle ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine možnosťami, schopnosťami a majetkovými
pomermi povinného rodiča. Zo znenia ust. § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine vyplýva, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. To však neznamená, že dieťa sa podieľa len na vysokej
životnej úrovni rodiča, avšak ak je životná úroveň rodiča nízka, túto už sledovať nemusí. Práve naopak,
ak je životná úroveň rodiča nízka, musí sa jej prispôsobiť svojimi potrebami aj dieťa. Najmä v dospelom

veku možno od dieťaťa spravodlivo v súlade s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine) požadovať, že ak chce pokračovať v príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole a
možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov nepostačujú na krytie potrieb dieťaťa s týmto štúdiom
spojených, aby sa čiastočne pričinil o zabezpečenie zdrojov, z ktorých bude jeho štúdium zabezpečené.
Na druhej strane nemožno od povinného rodiča spravodlivo požadovať, aby potlačil prípadne aj svoje

základné životné potreby v záujme zabezpečenia zdrojov na prípravu na budúce povolanie dieťaťa. (k
tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 5Cz 112/1965 zo dňa 03.12.1965 uverejnené v
Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 14/1966: „Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov
veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú
mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.“)Práve vyššie uvedený výklad sa súdu javil v prejednávanej veci ako limitujúci. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že odporkyňa disponuje v súčasnosti príjmom vo výške 392,50 eur mesačne
(navrhovateľka svoje skutkové tvrdenia o možnom vyššom príjme odporkyne popri jej oficiálnej mzde

nepreukázala), ktorý je o 170,94 eur vyšší, ako bol v čase rozhodovania Okresného súdu Žilina vo
veci vedenej pod spis. zn. 27C/326/2007 (392,50 eur - 221,56 eur). Z tohto pohľadu sa aj na strane
odporkyne ako povinnej osoby podstatne zmenili pomery, avšak podstatne sa zmenili aj výdavky
odporkyne spojené so zabezpečovaním jej potrieb, keďže z tohto príjmu odporkyňa uhrádza nevyhnutné
výdavky spojené so zabezpečením svojho bývania vo výške 220,- eur mesačne vo forme nájmu,

keďže nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti (súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z tohto záveru,
keďže ani jeden z účastníkov opačné skutkové tvrdenie neprodukoval a ani z vykonaného dokazovania
nevyšiel najavo opak). Súčasne súd z hľadiska výdavkov odporkyne musel prihliadať na to, že táto je
povinná v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/326/2007-70 zo dňa 11.02.2008 rovnako
ako na výživu navrhovateľky prispievať sumou 23,30 eur aj na doposiaľ maloletého syna Nicolasa
Boráka, nar.01.04.1997 (toho času vo veku 17 rokov). Súd taktiež musel vziať do úvahy bez ďalšieho

preukazovania nevyhnutné výdavky odporkyne spojené so zabezpečením jej základných životných
potrieb, a to výdavky na stravovanie, výdavky na ošatenie a obutie a výdavky na osobnú hygienu. Všetky
tieto výdavky súd zobral u navrhovateľky do úvahy minimálne vo výške 100,- eur mesačne, t. j. cca 3,-
eurá denne (§ 136 O.s.p.). Ak teda od príjmov odporkyne vo výške 392,50 eur odpočítal uvažované
výdavky odporkyne vo výške 343,30 eur, mohol návrhu navrhovateľky z hľadiska potencionality plnenia

si vyživovacej povinnosti odporkyne k navrhovateľke návrhu vyhovieť len čo do sumy 45,- eur mesačne
a v ostatnej časti musel návrh navrhovateľky zamietnuť.

Podľa ust. 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa

jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Pokiaľ ide o trovy konania, ani jeden z účastníkov si právo na ich náhradu návrhom v zmysle cit. ust. §
151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil. Súd tak vzhľadom ku zastaveniu konania v časti, ako aj vzhľadom

k tomu, že v ostatnej časti konania nedosiahol žiadny z účastníkov plný úspech, rozhodol s poukazom
na cit. ust. § 142 ods. 2 a § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak ,ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.