Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223103
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512223103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: O. L.W., O.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, dieťa rodičov: matky - G. L., V. V., E. X, a otca - R. B., V. F. XX, D., P.,
M., o návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, na odvolanie otca
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.07.2013, č.k. 17P 333/2012-79, jednohlasne
(pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 17.07.2013, č.k. 17P 333/2012-79 zveril maloletého O. L.,
O.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otca zaviazal platiť na výživu maloletého od 20.09.2012 sumu XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v
mesiacivopredkrukámmatkyod20.09.2012.Zročnévýživnézaobdobieod20.09.2012do31.07.2013v
celkovej sume X.XXX € uložil otcovi zaplatiť matke jednorázovo do 31.08.2013. Žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania nepriznal.

O zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky rozhodol podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine po
zistení, že rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletého

zabezpečuje matka bez akejkoľvek účasti otca, pričom v jej výchovnom prostredí neboli zistené žiadne
nedostatky. Pri určení výšky výživného vychádzal z kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zák.
o rodine, keď na strane maloletého zohľadnil, že má 8 rokov, ukončil 1.ročník špeciálnej základnej
školy pre autistické deti, je astmatik, užíva lieky, musí mať inhalátor, nosí taktiež okuliare, čo všetko
zvyšuje náklady na jeho výživu z hľadiska zdravotného stavu. Na strane rodičov zohľadnil ich zárobkové
a majetkové pomery. U matky na skutočnosť, že je nezamestnaná neprihliadal, keďže posledný
pracovný pomer ukončila dohodou a na jej strane nebolo preukázané, že nie je v jej možnostiach a

schopnostiach dosahovať pravidelný príjem z pracovnej aktivity. Rovnako neprihliadol na strane otca
na jeho nezamestnanosť s vyplácanou sociálnou dávkou XX € mesačne, vysloviac názor, že to, že
otec či jeho rodina poberá sociálnu dávku nezakladá samo o sebe dôvod na určenie výživného len
v minimálnej výške ( § 62 ods. 3 Zák. o rodine ). Mal za to, že otec v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav tvoril nejakú objektívnu prekážku v pracovnom pomere
a možnosti a schopnosti otca vyhodnotil v kontexte aj s obsahom zápisu o predmete činnosti jeho
obchodnej spoločnosti O. N.. F..E..D.. v obchodom registri, z výpisu ktorého mal za to, že otecmá odborné predpoklady pre výkon pracovnej aktivity v oblasti predmetu činnosti firmy, ktoré musia
byť nepochybne lepšie využiteľné v jeho domovskom štáte, než na území Slovenska. Vo vzťahu k
zárobkovým a majetkovým pomerom otca pri rozhodovaní prihliadol taktiež na to, že otec bol vyzvaný,

aby sa formou písomného prísažného prehlásenia - affidavitu vyjadril nielen k návrhu, ale tiež ku svojim
osobným, majetkovým a príjmovým pomerom, vrátane pomerov na strane jeho manželky, na čo otec
nereagoval. Z uvedeného dôvodu vychádzal pri svojom rozhodovaní z tých skutočností, ktoré vyšli v
konaní najavo, a ktoré súd mohol zistiť a aj zistil v rámci vykonávania dokazovania z úradnej povinnosti.
Otcovi dal do pozornosti, že je povinnosťou každého rodiča zadovážiť si príjem z pracovnej aktivity, aby

na svoje nezaopatrené deti nielen prispieval, ale ich aj riadne uživil, a to aj na vlastný úkor. Uvedené
sa týka nielen detí pochádzajúcich z manželstva, resp. žijúcich s ním v spoločnej domácnosti, ale aj
deti nemanželských na osobnej starostlivosti ktorých sa takýto rodič nepodieľa. Podľa názoru súdu
prvého stupňa určené výživné korešponduje odôvodneným potrebám primeraným veku maloletého,
ktorý je v mladšom školskom veku, pri zohľadnení nákladov na jeho zdravotný stav, takisto je primerané
možnostiam a schopnostiam otca, za jestvovania jeho ďalších vyživovacích povinností. Pokiaľ otec v

konaní poukazoval na finančné prostriedky, ktoré poskytol matke maloletého pri svojom odchode z jej
domácnosti, tieto nezohľadnil, nakoľko plnenie poskytnuté otcom bolo za uplynulé roky spotrebované a
prináležalo nielen výslovne maloletému, ale tiež aj jeho matke. Výživné na maloletého určil od podania
návrhu matky, nakoľko otec preukázateľne sa nepodieľal na výžive maloletého žiadnym spôsobom v
obdobíod20.09.2012.Zročnévýživné,ktoréodpodanianávrhudorozhodnutiavzniklovyčíslil,vyčíslené

zročné výživné uložil otcovi zaplatiť jednorazovo v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom podal odvolanie otec maloletého, ktorý uviedol, že určené
výživné nie je schopný platiť, nakoľko dostáva len XX € sociálne dávky, svojho syna veľmi ľúbi a keby
mal peniaze, dal by mu aj viac ako XXX €.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého a kolízny opatrovník.

Matka maloletého vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom ako
vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec by si mal byť vedomý svojich záväzkov k synovi a plniť si ich.
Počas 2 a pol roka sa o syna vôbec nezaujímal, žiadnym spôsobom ho nepodporil, žiadala ho aspoň
o malú čiastku napr. na opravu okuliarov, zaplatenie školskej stravy, avšak bezvýsledne. Pri rozhodnutí

žiadala zohľadniť, že maloletý navštevuje špeciálnu školu kvôli autizmu, jeho zdravotný stav si vyžaduje
špeciálny prístup a opateru, z uvedeného dôvodu sa nemôže plnohodnotne zamestnať na rozdiel od
otca, ktorý je v produktívnom veku, jeho zdravotný stav mu dovoľuje pracovať a tým sa podieľať na
zabezpečovaní synových potrieb. Pokiaľ otec uviedol, že syna veľmi ľúbi, bohužiaľ žiadnym spôsobom
to nedáva najavo, mal by si uvedomiť, že rok má 365 dní a každý tento deň potrebuje dieťa jedlo a

starostlivosť.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o výžinkom taktiež potvrdiť, mal za to, že určené výživné je v záujme maloletého.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.

2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o otcom napadnutý výrok o výživnom, súd prvého stupňa v konaní postupoval v súlade s
kritériami rozhodnými pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedenými v ust. § 62 ods.1 až 5
a § 75 ods. 1 zák. o rodine, keď na strane maloletého zohľadnil jeho odôvodnené potreby, na strane

rodičov ich zárobkové a majetkové pomery. Na strane maloletého správne prihliadol, že ide o dieťa
navštevujúce špeciálnu základnú školu, so zvýraznením jeho nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý
si vyžaduje zvýšené finančné náklady, rovnako aj zvýšenú osobnú starostlivosť zo strany matky, ktorá
matku čiastočne obmedzuje v hľadaní si primeraného zamestnania. Na strane otca správne zohľadnil
jeho možnosti a schopnosti, skutočnosť, že od roku 2009 je v obchodnom registri Bratislava I vedenýako jediný spoločník a konateľ firmy pod obchodným menom NIKI co. s.r.o., je zdravý v produktívnom
veku. Rovnako správne vyhodnotil otcom tvrdenú zlú finančnú situáciu, keď otec v tomto smere žiadne
hodnoverné dôkazy, a to napriek výzve súdu prvého stupňa nepredložil a tieto nedoložil ani spolu s

podaným odvolaním. K tvrdeniu otca uvedeného v odvolaní, že svojho syna veľmi ľúbi treba uviesť, že
s láskou k dieťaťu je spojená aj povinnosť rodiča dieťa uživiť, čo si otec podľa obsahu spisu dlhodobo
neplní,keďakovýkonosobnejstarostlivosti,takajplnenievyživovacejpovinnostizanehosuplujematka,
ktorá sa taktiež nachádza v ťaživej finančnej situácii. Matka pritom žije s maloletým sama, otec žije s
manželkou a tromi deťmi, pričom otec v konaní príjem svojej manželky ani to, či a ku ktorým deťom má

ešte vyživovaciu povinnosť v konaní nepreukázal.

Za daného skutkového stavu rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku je vecne správny,
výška určeného výživného na maloletého je v súlade s kritériami rozhodnými pre určovanie výživného
na maloleté dieťa, rovnako je správne určený počiatok vzniku vyživovacej povinnosti otca, z ktorého
dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa
ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa

v plnom rozsahu stotožnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.