Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Gajerová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 28P/194/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713213068
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1713213068.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa : B. B., N.. XX.XX.XXXX, A. M. M. A., K. XXXX/XX, zastúpené v
konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec , dieťa rodičov : matky S. B.,
N.. XX.XX.XXXX, A. M. M. A., K. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Martou Urbánkovou, advokátkou so sídlom
v Bratislave, Šafárikovo námestie 2, otca : V. B., N.. XX.XX.XXXX, A. N. F. , N. Č.J. M. XX, zastúpeného
JUDr. Máriou Hanzlíkovou, advokátkou so sídlom v Pezinku, Trnavská 53, o zmenu úpravy rodičovských
práv a povinností voči maloletému dieťaťu , takto

r o z h o d o l :

Súd maloleté dieťa B. B., N. F. XX.X.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,

tak, že dieťa bude striedavo v starostlivosti otca každý nepárny týždeň od nedele od 19. hod do nedele
nasledujúceho týždňa do 19. hod a v starostlivosti matky každý párny týždeň od nedele od 19. hod do
nedele nasledujúceho týždňa do 19. hod., počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Otec V. B., N. F. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého Samuela Szighardta,
narodeného dňa 17.2.2000 sumou 100 eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

Obaja rodičia sú oprávnení naďalej dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Prídavky na dieťa je naďalej oprávnená poberať matka maloletého S. B., T. F., N. F. X.XX.XXXX.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok XC/XXX/XXXX -XX zo dňa 25.2.2011.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 19.3.2013 sa otec maloletého dieťaťa B. B., N.. XX.XX.XXXX domáhal
zmeny úpravy práv a povinností rodičov k dieťaťu a to, tak, že žiadal maloleté dieťa zveriť do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Uviedol, že o úprave práv a povinností k maloletým deťom bolo
naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.02.2011, Č..K.. XC XXX/XXXX-
XX, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a deti ( vtedy ešte aj maloletý B. V. ) boli zverené do
osobnej starostlivosti matky , otcovi detí bola určená vyživovacia povinnosť v sume 250 eur na každé
dieťa a styk otca s deťmi bol ponechaný bez obmedzení.

Otec maloletého dieťaťa má momentálne zriadenú samostatnú domácnosť v Novej Dedinke, žije v
rodinnom dome so svojou priateľkou a ich spoločným dieťaťom . V dome sú vytvorené dobré podmienky
na bývanie dieťaťa , škola sa nachádza v blízkosti. Otec sa o syna dobre a vzorne stará, má ho
rád, jeho práca mu dovoľuje venovať synovi voľný čas, dozerať na jeho výchovu a štúdijné výsledky.Striedavú starostlivosť navrhuje najmä z dôvodu, že styk so synom , tak ako je momentálne upravený,
je nepostačujúci, so synom chce tráviť viac času, rovnako i syn sa vyjadril, že by rád trávil s otcom viac
času a chcel by bývať s otcom.

K návrhu na začatie konania sa vyjadrila matka maloletých detí podaním doručeným súdu dňa
23.04.2013 . Uviedla, že deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Od rozvodu sa otec detí snaží
odtrhnúť ich od nej. Starší syn sa po dovŕšení 18. roku veku svojvoľne odsťahoval ku svojej babke.
Po rozvode zabezpečila sebe a deťom nové bývanie , na deti je veľmi citovo naviazaná, nevie si bez
nich predstaviť čo i len jeden deň. Presťahovaním sa snažila tiež zamedziť styku syna s nevhodnými

kamarátmi. Na oboch deťoch jej veľmi záleží a chce urobiť všetko pre zachovanie ich výchovy, šťastia
a zdravia.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise : rodný list dieťaťa, potvrdenie
o návšteve školy, potvrdenie o príjmoch a nákladoch rodičov , nákladov dieťaťa, a iné.

Naprejednanievecisúdnariadilpojednávaniekdevypočulrodičovdetí,kolíznehoopatrovníka,právnych
zástupcov a maloletého B. B..

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav : rodičia maloletých detí boli manželia,
manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. XC XXX/XXXX-XX zo dňa
25.2.2011, rodičia pred súdom uzavreli rodičovskä dohodu podľa ktorej, boli obe deti zverené do osobnej
starostlivosti matke, otec detí sa zaviazal prispievať na výživu detí sumou 250 eur mesačne na každé
dieťa zvlášť. Styk otca s deťmi bol ponechaný na dohodu rodičov. Toho času starší syn dospelý, žije

v domácnosti svojej starej matky. Mladší B. B., žije striedavo v domácnosti matky a otca, navštevuje
základnú školu v N. F..

Matka detí bola v čase začatia konania SZČO, odbor kadernícke služby, otec dieťaťa je podnikateľ.

Na nariadenom pojednávaní otec maloletého dieťaťa uviedol, že súčasná úprava styku je
nepostačujúca. Dieťa by chcelo tráviť s ním viac času, rovnako on má záujem viac sa mu venovať.

Výchovu staršieho syna zanedbali, boli s ním problémy. Nie je žiadúce, aby sa situácia opakovala. Chce
sa synovi viac venovať, viesť ho ku koníčkom. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a
vzťah syna k nej je dobrý.

O dieťa sa vie komplexne postarať.

Právna zástupkyňa matky uviedla, že striedavá starostlivosť oboch rodičov má svoje pozitíva a

negatíva. Dôležitá je tiež schopnosť rodičov normálne komunikovať a tá je narušená. Obaja rodičia majú
rozdielne zázemie, otec si založil novú rodinu, je tu nové dieťa a riziko rozdielneho prístupu k deťom.
Je tu i manipulácia zo strany otca.

Matka detí uviedla, že s manželom nežijú od roku 2010, od roku 2011 býva v novom dome, ktorý
si zabezpečila. Stretávanie sa syna s otcom nijako neobmedzuje. Nesúhlasí so striedavou osobnou

starostlivosťou, nakoľko nechce byť sama. O syna sa riadne stará. Otec syna manipuluje. Náklady na
syna vyčíslila matka nasledovne :

Strava........100

Cestovné.....60

Mobil..........10

Ošatenie......30

Škola.............5

Voľný čas....20

Hygiena.........5

Lekár............20Spolu..........240 + náklady na bývanie a domácnosť v celkovej sume 231 eur.

Podľa správy predloženej kolíznym opatrovníkom zo dňa 27.03.2014, otec dieťaťa žije v novom dome
v Novej Dedinke, spolu s priateľkou a ich spoločným novonarodeným synom .Domácnosť je kompletne

zariadená, Samuel má samostatnú izbu so samostatnou kúpeľňou.

Matka dieťaťa žije v 4 izbovom dome v novovybudovanej časti obce Veľký Biel, domácnosť je kompletne
zariadená. Dieťa má samostatnú izbu.

Kolízny opatrovník doporučil, aby sa k striedavej starostlivosti vyjadrilo dieťa samo, vzhľadom na to, že
je dostatočne rozumovo vyspelé.

Súd vypočul maloletého B. B., N.. XX.X.XXXX na pojednávaní dňa 28.03.2014.

Uviedol, že s oboma rodičmi vychádza dobre. Žije u mamy a s otcom sa stretáva každý utorok a štvrtok
a každý druhý víkend. Keď je u mamy, nemá žiadne aktivity, u otca chodí na ryby, cez víkend do kina.
Stretávanie takto mu nevyhovuje, lebo je to málo. S otcom chce byť častejšie, stále. Je mu tam lepšie.
S otcovou priateľkou si rozumie dobre. Do školy sa pripravuje sám, občas mu pomáha otec. Vie, čo je
striedavá starostlivosť. Radšej však, by bol s otcom stále. Mama je nervózna, kričí. Opakovane uviedol,

že chce byť s otcom.

Po výsluchu maloletého kolízny opatrovník doporučil návrhu otca vyhovieť.

Otec dieťaťa žiadal počas striedavej starostlivosti výživné neurčovať, s čím matka dieťaťa vyjadrila
nesúhlas.

Súd preto skúmal majetkové pomery oboch rodičov.

Otec dieťaťa predložil súdu doklady o nákladoch na vedenie domácnosti : el. energia 35, plyn 50, voda
16,62, odpady 7,33, poistenie 5,75, rozhlas a TV 21,80, internet 15, spolu 151,50 + náklady na stravu
150 eur/mesačne. Otec detí okrem toho uviedol, že znáša všetky náklady plnoletého syna , spolu v
sume 175 eur/mesačne. Podľa Daňového priznania za rok 2013 príjmy z podnikania predstavovali
sumu 377379, 37 eur, výdavky 373137,62 eur, z čoho základ dane bol 4241,75 eur. Podľa výpisu z účtu

vedeného vo M. A. a.s. priemerné mesačné vklady predstavovali za obdobie od 08/2013 až 02/2014
sumu 500 eur, výbery cca 400 -500 eur.

Matka dieťaťa predložila súdu daňové priznanie za rok 2013, podľa ktorého príjmy z podnikania
predstavovali čiastku 3451,80 eur ročne a výdavky 1380,72 eur ročne, kde základ dane bol určený na
sumu 2071,08 eur. Podľa výpisu z osobného účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., v mesiaci

03/2014 predstavovali vklady na účet spolu sumu 750 eur ( suma vložená otcom dieťaťa ) a výbery
sumu 746 eur.

Matka dieťaťa tiež predložila súdu Pracovnú zmluvu zo dňa 19.03.2014 , podľa ktorej predstavuje jej
hrubá mzda sumu 352,- eur brutto- za mesiac.

Otec maloletého dieťaťa sa zmenou petitu doručenou súdu 19.03.2013 domáhal alternatívne zverenia

dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a uloženia výživovacej povinnosti matke dieťaťa v rozsahu
stanovenom súdom a ponechania práva styku matky s dieťaťom na základe dohody .

Na pojednávaní dňa 02.05.2014 matka dieťaťa trvala na tom, aby i v prípade nariadenia striedavej
osobnej starostlivosti bolo určené výživné na dieťa zo strany otca a to najmenej v sume 150 eur.

Kolízny opatrovník sa priklonil k čiastke 100 eur , ktorou by mal otec dieťaťa naďalej na syna prispievať.

Súd ďalšie dokazovanie nevykonával, nakoľko mal za to, že skutkový stav veci bol zistený v rozsahu
dostatočnom, pre rozhodnutie súdu. Za situácie, kedy sa maloleté dieťa jasne k striedavej starostlivosti
vyjadrilo, k starostlivosti ani jedného z rodičov neboli vznesené námietky zásadného charakteru, neboli
zistené žiadne závažné okolnosti, ktoré by si vyžadovali posúdenie súdnym znalcom.Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 1 súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa

b) zastupovanie maloletého dieťaťa

c) správa majetku maloetého dieťaťa

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd i vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

Predmetom konania bola zmena úpravy práv a povinností rodičov k deťom prijatej rozhodnutím
Okresného súdu Pezinok XC XXX/XXXX-XX D. F. XX.X.XXXX. V tom čase malo dieťa 11 rokov a rodičia

sa na úprave práv a povinností k deťom na čas po rozvode dohodli. Návrhom na začatie konania žiadal
otec maloletých detí zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že frekvenciu
striedania ponechal na úvahu súdu, výživné počas trvania striedavej starostlivosti žiadal neupraviť,
alternatívne žiadal zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti a uložiť matke vyživovaciu povinnosť v
rozsahu stanovenom súdom.

Do právneho poriadku Slovenskej republiky bol novelou zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine po prvýkrát
zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Nový inštitút umožní súdu zveriť dieťa do
starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Predmetná
novela zákona o rodine nadobudla účinnosť dňa 1. júla 2010.

Striedavá osobná starostlivosť o dieťa (ďalej len "striedavá starostlivosť") sa na základe skúseností

viacerých krajín, napr. USA, SRN, Nórska či susednej Českej republiky, javí ako najefektívnejšia forma
porozvodovej starostlivosti. Ako vyplýva zo štatistických údajov Hospodárskej komisie OSN pre Európu,
trend zverovania detí do starostlivosti otcom bol za sledované obdobie rokov 1990-2001 v Slovenskej
republike počas platnosti pôvodnej právnej úpravy výrazne klesajúci.

Zavedenie striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa opiera o znenie Dohovoru o právach

dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej
sa detí, nech už uskutočňovanej verejným alebo súkromným zariadením sociálnej starostlivosti, súdmi,
správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa vynaložia
štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia
majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Novela vychádza z úpravy zákona o rodine v

Českej republike a inšpiráciou pre ňu bol aj nemecký Cochemský model opatrovníckeho súdu.

Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a
druhémurodičovinapresnestanovenéčasovéobdobie.Právaapovinnostirodičovuplatňujúcesapočas
uvedeného obdobia vymedzí súd. Striedavá starostlivosť umožňuje dieťaťu mať primeraný kontakt s
obidvoma rodičmi a prispieva k jeho zdravému citovému a psychickému vývoju. Na základe novely

môže súd zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa
vychovávať a ak o osobnú starostlivosť majú obidvaja rodičia záujem.Pokiaľ záujem o striedavú starostlivosť prejaví len jeden z rodičov, nie je to dôvod na vydanie
zamietavého rozhodnutia. Aj v uvedenom prípade súd bude musieť skúmať, či bude striedavá
starostlivosť v záujme dieťaťa. Novela zákona o rodine uvedeným spôsobom zdôraznila potrebu

sledovania záujmov dieťaťa a umožnila zavedenie striedavej starostlivosti aj v tom prípade, ak jeden z
rodičov bude blokovať snahy druhého rodiča o uzatvorenie dohody.

Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov súd vychádza
predovšetkýmzozáujmovdieťaťaaskúma,čiuvedenýmzverenímbudúlepšiezaistenépotrebydieťaťa.
Formulácia druhej časti prvej vety nového ust. § 24 ods. 2 zákona o rodine má donútiť súd, aby vždy

skúmal, či striedavá starostlivosť o dieťa bude v záujme dieťaťa, napr. či nedôjde k citovému strádaniu
dieťaťa alebo či bude jeho rozvoj úplný, pokiaľ by nebola dieťaťu umožnená striedavá starostlivosť.
Podľa dôvodovej správy k novele bude súd preto nútený orientovať sa vyslovene na záujmy dieťaťa,
čím sa má docieliť postupné upúšťanie od sledovania stereotypov u rodičov.

Nové ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o rodine explicitne zakotvuje právo dieťaťa na starostlivosť a
výchovu obidvoch rodičov aj po rozvode či rozpade rodiny.

V zmysle ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
aleboprischvaľovanídohodyrodičovrešpektovaťprávomaloletéhodieťaťanazachovaniejehovzťahuk
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Na základe toho je potom povinnosťou súdu dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Zavedenie inštitútu zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti má za cieľ posilniť jeho vzťah
k obidvom rodičom.

V danom prípade bolo dokazovaním v konaní preukázané, že obaja rodičia sa dokážu o deti

plnohodnotne postarať, tak po stránke výchovnej, ako aj materiálnej. U oboch rodičov existujú
vyhovujúce podmienky pre východu a starostlivosť o dieťa. Dieťa má dobrý vzťah k obom rodičom,
avšak do popredia vystupuje preferovanie otca. Dieťa je vekovo a rozumovo vyspelé natoľko, že
dokázalo pred súdom veľmi spontánne a bezprostredne vysloviť svoj názor a jasne formulovalo, že
vie, čo je striedavá starostlivosť a chce byť v striedavej starostlivosti, najlepšie však by bolo stále byť

s otcom. Súd v konaní, kde rozhoduje o právach a povinnostiach vo vzťahu k maloletým deťom, musí
vždy prihliadať na záujem dieťaťa. Súčasná judikatúra súdov kladie veľký dôraz na potrebu zaoberať
sa názorom maloletého dieťaťa a vypočuť jeho stanovisko v rámci súdneho konania. Dieťa svoj názor
formulovalo jasne. Súd sa nestotožňuje s tvrdením matky dieťaťa, že je , ktorého záujmom je obrať ju o
deti. Tu je potrebné uviesť, že dieťa má 14 rokov a je dostatočne rozumovo vyspelé na to, aby prejavilo

svoj názor a nie iba reprodukovalo názor rodiča. Nebolo ničím preukázané, že by otec dieťa nahováral,
aby proti matke vystupovalo a trvalo na zmene úpravy rodičovských práv a povinností len preto, že si
to jeho otec želá. Otec dieťaťa nie je závadnou osobou, ktorej výchovné pôsobenie by znamenalo pre
dieťa ohrozenie,čododisciplínyadodržiavaniabežných,zaužívanýchpovinností. Matkadetíneuviedla
v konaní žiadne tak závažné okolnosti, ktoré by boli vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti rodičov

kontraproduktívne. Samotná okolnosť spočívajúca v nesúhlase matky detí so striedavou starostlivosť,
nemôže byť jediným dôvodom, pre ktorý by mal súd návrh zamietnuť. Je zrejmé, že matke detí sa
myšlienka striedavej osobnej starostlivosti o deti nepáči a nevie sa s ňou stotožniť. Mala by si však
uvedomiť, že dieťa nie je majetok ani jedného z rodičov, nepatrí mu. Dieťa je samostatná, jedinečná a
mysliaca ľudská bytosť, ktorá má právo na svoj názor, na svoj postoj k životu. Neznamená to, že rodič

nemá na dieťa výchovne vplývať a korigovať správanie dieťaťa, ale nemôže mu autoritatívne vnucovať
svoje predstavy o živote, bez rešpektovania postoja dieťaťa k veciam, ktoré sa ho bytostne týkajú.

Postavenie rodičov, matky i otca je rovnoprávne. Tak matka ako aj otec majú rovnaké práva a povinnosti
voči deťom, v tomto nemá ani jeden z nich "monopol ." Otec detí v konaní preukázal, že je rovnako
spôsobilý o deti sa postarať a zabezpečiť ich potreby ako matka. Rodičia detí žijú v rovnakom meste,

škola je v dostupnej vzdialenosti, rovnako miesta záujmovej činnosti. Deti nemusia zásadným spôsobom
meniť svoje zaužívané zvyklosti.Súd opiera svoje rozhodnutie i názory " odbornej obce " z oblasti detskej psychológie ´, ktorá v zásade
zaujíma k striedavej osobnej starostlivosti pozitívne stanovisko, pokiaľ sú rodičia detí tzv. psychicky v
poriadku a disponujú vhodnými podmienkami pre výchovu dieťaťa.

Stanovisko detskej psychologičky PhDr. Zuzany Martinkovej : " Zaužívaná prax "párnovíkendovej"
úpravy styku detí s rodičom, ktorému

neboli deti zverené do starostlivosti v naprostej väčšine neuspokojuje

potrebu a túžbu detí mať druhého rodiča k dispozícii tak, ako by to

odpovedalo ich predstavám. A to už bez ohľadu na to, či si to trúfnu

deklarovať nahlas alebo nie.

Striedavá výchova by mala predstavovať po rozpade partnerského vzťahu

rodičov jednu z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti a to

bez ohľadu na to, či medzi rodičmi panuje dohoda. Rozpad vzťahu a

definitívne riešenie partnerského vzťahu vo väčšine prípadov so sebou

prináša napätie, nepohodu a nepochopenie. Deti veľmi často nechápu,

prečo sa to všetko deje, keďže ich optika je veľmi často iná ako

optika dospelých a predstava zachovania rodiny pretrváva dlho po tom,

čo sa rodičia rozídu. Striedavá výchova by sa mohla stať najmä v prvej

fáze alternatívou, ktorá deťom pomôže prekonať adaptáciu na zmenu

vzťahových pomerov /nielen z hľadiska aktuálneho zjednodušenia

prijatia nového vzťahové status quo, ale aj z hľadiska ďalšej

štruktúrácie ich životnej cesty/. Takýmto riešením by sa z ich života

nevytratil výraznejším spôsobom ani jeden z rodičov, ktorí svojou

rolou najvýznamnejším spôsobom determinujú ich budúcu partnerskú,

rodičovskú a obecne ľudskú prosperitu. Mohlo by to byť len potvrdením

často rodičmi deklarovaného prísľubu, "my sa síce rozchádzame, ale

Teba milujeme a urobíme všetko pre to, aby si neprišiel ani o jedného

z nás". Je však v každom prípade nutné neprehliadnuť konkrétne

charakteristiky či už dieťaťa alebo rodičov, čím nemám na mysli

prirodzený vzťahový diskomfort, ktorý sa viaže na fázu rozpadu vzťahu.

Pre dieťa je v prvom rade dôležité, aby cítilo, že je skutočne

milované, čo nie je viazané dominantne na miesto, ale na reálne

vzťahové posolstvá, ktorých sa mu dostane od mamy, otca a často aj

širšieho sociálneho prostredia /starí rodičia, krstní rodičia.../. Čímlepšie sa bude dieťa cítiť u jedného aj druhého rodiča, čím viac lásky

v podobe láskavého, nemanipulatívneho, nekonfrontačného prístupu si

bude môcť zažiť, tým menej bude poškodené nepochybne náročnousituáciou v podobe zmenenej

rodinnej konštelácie. Všade tam, kde ide o skutočný záujem rodičov o dieťa a nestáva sa dieťa len
nástrojom, či prostriedkom", ktorý ľahko poslúži k vybavovaniu si účtov s tým druhým - a to platí o jednom
aj druhom rodičovi - je v záujme dieťaťa zachovať mu obidvoch rodičov. V prípade, že to tak nie je, potom
je potrebné dieťa ochrániť a zvážiť, či zachovaním jedného "kompetentnejšieho" rodiča sa nezredukuje
miera traumatizácie dieťaťa, ktorej by bolo dlhodobo vystavované. Zachovanie obidvoch rodičov je pre

dieťa nesporne prospešnejšie ako sa pokúsiť ho o jedného z rodičov pripraviť. Za vhodné podmienky
pre dieťa okrem iných je nutné považovať aj tie, kedy nie je dieťa vystavované konfrontačnej vzťahovej
atmosfére, kedy sa rodičia, keď už nič iné, dokážu od seba vzdialiť bez toho, že by toho druhého pred
dieťaťom stavali do pozície "nežiadúceho" - pokiaľ na to nie sú preukázateľné, závažné dôvody.

Základným mementom pre každého rodiča by mala byť skutočnosť, že snahou implantovať dieťaťu
problematický obraz toho druhého sa aktívne podpisujú na jeho nielen súčasných, ale aj budúcich

problémoch. Je nutné mať na pamäti, že tým primárneneubližujú druhému rodičovi /tak, ako to majú
často na mysli/, ale predovšetkým svojmu dieťaťu. Pokiaľ sú rodičia naozaj psychicky "v poriadku",
disponujúvyhovujúcimipodmienkaminavýchovudieťaťa,máotakútoalternatívuriešeniazáujemaspoň
jeden z rodičov a zároveň aj dieťa prijíma túto formu riešenia - teda aj ono je v tejto terminológii psychicky
v poriadku - nevidím z psychologického hľadiska dôvod na upretie alternatívy striedavej výchovy. "

S poukazom na uvedené, súd návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti vyhovel a
z uvedeného dôvodu o alternatívnom návrhu otca už nerozhodoval. Dieťa sa bude striedať u rodičov v
trvaní striedavo jedného týždňa v mesiaci - od nedele jedného týždňa, do nedele nasledujúceho týždňa.
Týždňové intervaly striedania sa javia ako najvýhodnejšie tak pre deti, ako aj rodičov. Obaja rodičia
budú naďalej oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Výživné, počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd spravidla neurčuje, nakoľko starostlivosť
o dieťa tu má byť rovnomerne rozdelená i po stránke finančnej materiálnej, nakoľko sa predpokladá,
že potreby dieťaťa hradí v plnom rozsahu rodič, ktorý má aktuálne dieťa v starostlivosti a teda všetky
náklady sú rovnomerne rozdelené. Avšak v danom prípade bol zistený výrazný nepomer v príjmoch
rodičov, kedy príjem otca z podnikania presahuje čiastku 37.000,- eur ročne a príjem matky sumu

cca 4000,- eur ročne. Hrubá mzda matky z pracovného pomeru je 350 eur mesačne a jej náklady na
domácnosť dosahujú čiastku 230 eur + výživné na dieťa, ktorého náklady boli vyčíslené na sumu 240
eur. Je teda zrejmé, že matka dieťaťa nedokáže v celom rozsahu zabezpečovať náklady dieťaťa a
je potrebné, aby na ne otec dieťaťa i naďalej prispieval, aby úroveň dieťaťa , ktoré sa bude striedavo
vyskytovať v domácnosti matky a otca, zostala zachovaná na rovnakej úrovni. Ak otec dieťaťa doposiaľ

prispieval sumou 250 eur na dieťa, nebude mu dozaista robiť problém platiť i naďalej výživné v sume 100
eur mesačne a to i za predpokladu, že dieťa bude v jeho starostlivosti 2 týždne z mesiaca nepretržite.

Prídavky na dieťa bude naďalej poberať matka dieťaťa.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § ods.146 ods. 1 písm. a / OSP, kedy súd vysloví, že
žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov nepriznáva, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na tunajšom súdu , písomne, v troch
vyhotoveniach, v lehote 15 dni odo dna jeho doručenia.

Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že,a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.