Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. máj 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/210/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113221643
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113221643.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

O. H., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXX, XXX XX Č., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Marekom
Belkom, advokátom s miestom výkonu činnosti F. Kráľa 1504, 022 01 Čadca, proti odporcovi: Capital
development s. r. o., so sídlom Nám Ľudovíta Fullu 25/8384, 010 08 Žilina, IČO: 45 639 141, o zaplatenie
10.000,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5,75 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 05.04.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 05.04.2013

do zaplatenia z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu vo výške 1.781,10 eur (z
toho titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 600,-eur a titulom trov právneho
zastúpenia vo výške 1.181,10 eur), k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 18.04.2013 doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 19.04.2013 sa navrhovateľ
domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu
10.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 05.04.2013

do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil skutkovo tým, že s odporcom ako zhotoviteľom uzavrel dňa
15.06.2012 rezervačnú zmluvu, ktorej predmetom bol jednopodlažný rodinný dom - bungalov o výmere
zastavanej plochy 93,5 m2 postavený na parcele o výmere 567 m2, ktorá je v zastavovacom pláne
vedená ako druhá parcela od konca ulice III. etapa v schválenej novostavbe RD Rosina pod Bôrkou.
S odporcom si zároveň dohodli v zmluve rezervačnú zálohu vo výške 10.000,- eur, ktorú uhradil
prevodom na účet odporcu. Ďalej si v zmluve určili termín podpisu zmluvy o dielo do 15.08.2012.
Dňa 31.07.2012 prijali dodatok č. 1 k rezervačnej zmluve zo dňa 15.06.2012, v ktorom si dohodli

odklad podpisu zmluvy o dielo na 15.09.2012. Následne dňa 13.09.2012 bol prijatý dodatok č. 2 k
rezervačnej zmluve, v ktorom sa dohodli, že podpis zmluvy o dielo sa odkladá na termín 15.02.2013.
Dňa 13.02.2013 sa v Žiline uskutočnilo rokovanie, kde si určili termín do 28.02.2013. Aj napriek prijatým
dodatkom ostatné dojednania rezervačnej zmluvy zostávajú bez zmien. V zmysle bodu rezervačnej
zmluvy „odstúpenie od rezervačnej zmluvy objednávateľom“ je zhotoviteľ povinný v prípade odstúpeniaod zmluvy objednávateľom vrátiť objednávateľovi rezervačnú zálohu. Dňa 22.02.2013 zaslal odporcovi
odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že rezervačná zmluva je nejasná, nezrozumiteľná - nie je v nej
presne špecifikovaný predmet zmluvy. Má známosť o skutočnosti, že pozemky, ktoré sú predmetom

výstavby, nie sú majetkovo-právne vyporiadané a odporca nemá na tieto pozemky list vlastníctva, ako
základný predpoklad k tomu, aby mohlo byť začaté stavebné konanie. Ďalej od zmluvy odstúpil z dôvodu
neustálehoodďaľovaniastavebnéhokonaniaazačatiastavebnýchpráczostranyodporcu.Vzhľadomna
uvedené tak využil právo stanovené v sut. § 49 Občianskeho zákonníka a odstúpil od rezervačnej zmluvy
zo dňa 15.06.2012. V dôsledku odstúpenia sa zmluva od počiatku zrušila. Odporcu požiadal o vrátenie

rezervačnej zálohy vo výške 10.000,- eur Dňa 25.03.2013 zaslal odporca vyjadrenie k odstúpeniu od
zmluvy s tým, že nesúhlasí s vrátením rezervačnej zálohy v plnom rozsahu. Odporca mu tak doposiaľ
nevyplatil rezervačnú zálohu vo výške 10.000,- eur, i keď ho na to vyzval a určil mu lehotu 10 dní odo
dňa doručenia odstúpení od zmluvy. Odporcovi bolo odstúpenie od zmluvy doručené dňa 26.03.2013,
t.j. bol povinný vyplatiť mu sumu 10.000,- eur do 05.04.2012.

Vo veci bol Okresným súdom Čadca pod č. k. 4Ro/53/2013-17 dňa 02.05.2013 vydaný platobný rozkaz,

v ktorom bolo v celom rozsahu vyhovené návrhu navrhovateľa.

Nakoľko odporca podal v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu na Okresnom súde Čadca dňa
04.06.2013 odpor, došlo ex lege k zrušeniu platobného rozkazu v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p.

Odporca v podanom odpore namietal, že návrh navrhovateľa je neoprávnený. Ako právny podklad na
vydanie platobného rozkazu navrhovateľ vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza, že

s odporcom uzavrel dňa 15.06.2012 rezervačnú zmluvu, ktorej predmetom bol jednopodlažný rodinný
dom postavený na parcele - o výmere 567 m2. Navrhovateľ zaplatil rezervačnú zálohu vo výške 10.000,-
eur. Na základe vyplatenia zálohy začal odporca pripravovať podklady potrebné k výstavbe rodinného
domu, t. j. zabezpečenie geometrického plánu s výmerou pozemku podľa požiadaviek navrhovateľa
spolu s projektovou dokumentáciou rodinného domu taktiež podľa požiadaviek navrhovateľa. V rámci

toho boli u odporcu niekoľkokrát dojednané stretnutia navrhovateľa s projektantom, ktorí vypracoval
vizualizáciu a stavebný projekt pre navrhovateľa. Navrhovateľ mylne uvádza v návrhu na vydanie
platobného rozkazu, že zo strany odporcu bol v rezervačnej zmluvy nesprávne, či dokonca nedostatočne
špecifikovanýpredmetzmluvy.Akbytomutakbolo,niejemožné,abysapostúpilikrokykpodpisuzmluvy
o dielo, na ktoré vyzval odporca navrhovateľa dňa 07.02.2013 listom písomne. Navrhovateľ dokonca

uvádza mylné predpoklady v súvislosti s majetkovo-právnym vysporiadaním predmetu zmluvy, a to
konkrétne pozemku, nakoľko argument o základnom predpoklade vlastníctva k danej parcele v súvislosti
so začatím stavebného konania je čisto na ťarchu navrhovateľa, keďže zahájenie stavebného konania
v súvislosti so získaním stavebného povolenia sa môže vydať len na meno vlastníka nehnuteľnosti.
V tomto prípade mal záujem o realizáciu jednopodlažného rodinného domu na uvedenej parcele

navrhovateľ, preto podmienka aby odporca bol vlastníkom danej parcely je absolútne nezmyselná a
navrhovateľ o postupe získania danej parcely do svojho vlastníctva od tretej osoby vedel. Odporca
v tejto súvislosti bol len sprostredkovateľom kúpy danej parcely, ale realizátorom výstavby rodinného
domu. Navrhovateľ taktiež mylne opisuje situáciu na základe čoho nedošlo k podpisu zmluvy o dielo a
zmene termínov uvedených v rezervačnej zmluve, keďže sám z vlastnej iniciatívy pristúpil k rokovaniam

o výmene pozemku a zmene rezervačnej zmluvy a možnosti výstavby svojho rodinného domu na inej
parcele. Navrhovateľ taktiež neúplne uvádza ustanovenie rezervačnej zmluvy o vrátení rezervačnej
zálohy v prípade odstúpenia, resp. súdu vo svojom návrhu ponúkol len jeho zredukované znenie. Celé
znenie tohto ustanovenie znie: „V prípade odstúpenia od tejto zmluvy objednávateľom je zhotovíte
ľ povinný vrátiť objednávateľovi rezervačnú zálohu, avšak od tejto zálohy budú odpočítané náklady

spojené s prípravou rezervovaného rodinného domu, t. j. projektová dokumentácia, vyjadrenia, atď.“. Z
uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ odporca vykonal pre navrhovateľa akýkoľvek úkon hodnota tohto sa
odrátava od rezervačnej zálohy. Keďže navrhovateľ aj po dátume 07.02.2013, kedy mu bol zaslaný list
o pristúpení k podpisu zmluvy o dielo komunikoval s odporcom, nemal tento dôvod prerušiť akékoľvek
prípravné práce na prepis nového pozemku a podpísať zmluvu o dielo. Odporca naďalej pokračoval

v plnení povinností vyplývajúcich z rezervačnej zmluvy. Faktom je, že z plnenia povinností vyplynuli v
tejto súvislosti odporcovi nemalé finančné náklady, ktoré priamo súvisia s povinnosťami vyplývajúcimi z
rezervačnej zmluvy, ktoré si plnil voči navrhovateľovi v zmysle dodržania rezervačnej zmluvy a taktiež
náklady v súvislosti s vyhotovením potrebných podkladov. Odporcovi boli na základe tohto plnenia
zaslané daňové doklady vo forme faktúr za dodané práce na projektovej dokumentácii pre navrhovateľa

od obchodných partnerov, ktorí na tejto intenzívne pracovali a nie sú povinní prihliadať na to, že vzťahmedzi odporcom a navrhovateľom zanikol. Tieto záväzky momentálne predstavujú čiastku cca 4 600,-
eur. Odporcovi týmto vznikol záväzok voči týmto partnerom zaplatiť za projektovú dokumentáciu, ktorej
realizácia bola spracovaná na základe požiadaviek navrhovateľa a taktiež, ktorú vyžiadal navrhovateľ i v

čase, kedy zaviedol odporcu v zmysle ďalšej spolupráce a platnosti rezervačnej zmluvy. Odporca preto
nie je povinný znášať tieto náklady, nakoľko vyplynuli iba z plnenia jeho povinností dodržať zmluvné
podmienky medzi ním a navrhovateľom a má za to, že tieto by mal znášať navrhovateľ v plnej výške. S
poukazom na uvedené mal odporca za to, že nárok navrhovateľa nie je oprávnený.

Odporca podaním doručeným súdu spolu s odporom proti platobnému rozkazu vzniesol námietku

miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Čadca.

Okresný súd Čadca vec postúpil následne s odkazom na ust. § 105 ods. 1 v spojení s ust. § 84 a § 85
O.s.p. Okresnému súdu Žilina.

Navrhovateľ sa k podanému odporu vyjadril písomne na výzvu súdu podaním zo dňa 01.10.2013, v
ktorom uviedol, že ho považuje za účelovo podaný. Odporca v podanom odpore zavádza, keď tvrdí, že
po zložení rezervačnej zálohy na jeho účet začal vyhotovovať podklady potrebné k výstavbe rodinného

domu - geometrický plán, projektovú dokumentáciu, vizualizáciu a stavebný projekt, všetko podľa
požiadaviek navrhovateľa. Odporca nevykonal žiadny úkon, ktorého hodnota by sa mala odpočítať od
rezervačnej zálohy. Z uvedených dodatkov č. 1 a 2 k rezervačnej zmluve vyplýva neustále odďaľovanie
podpisu zmluvy o dielo odporcom. Navrhovateľ preto využil svoje právo a odstúpil od zmluvy, a to najmä
z dôvodu neustáleho odďaľovania stavebného konania a začatia stavebných prác zo strany odporcu.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že nepopiera, že v návrhu uviedol, že pozemky, ktoré sú predmetom výstavby,
nie sú majetkovo-právne vyporiadané a odporca nemá na tieto pozemky list vlastníctva. Odporca v
odpore uvádza, že zahájenie stavebného konania v súvislosti so získaním stavebného povolenia sa
môže vydať len na meno vlastníka nehnuteľnosti. Ďalej tvrdí, že bol len sprostredkovateľom kúpy danej
parcely a realizátorom výstavby rodinného domu. Navrhovateľ k tomu s odkazom na ust. § 58 ods. 1 a

§ 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. uviedol, že stavebníka určuje stavebný zákon hlavným subjektom
výstavby, vymedzuje jeho konkrétne povinnosti a zodpovednosti spojené s riadnou prípravou stavby,
najmä zabezpečenie príslušnej projektovej dokumentácie a bezpečné uskutočňovanie stavby. Definícia
stavebníka je dôležitá pre jeho postavenie v konaniach. Zásadným znakom pojmu stavebník je, že
ním môže byť len ten, kto môže byť nositeľom práva založeného rozhodnutím stavebného úradu. To

znamená vlastník stavebného pozemku, ak má ísť o novostavbu alebo vlastník stavby, ak má ísť o
zmenu stavby. Okrem toho môže ako stavebník vystupovať aj ten, kto má právo postaviť stavbu na
základe iného vecného práva zapísaného vkladom do katastra nehnuteľností alebo zmluvy oprávňujúcej
na zriadenie stavby. Navrhovateľ v ďalšom namietal, že aj z e-mailu doručenom mu dňa 04.09.2013
odporcom vyplýva, že odporca nie je vlastníkom pozemku a nemá k pozemku iné právo v zmysle

stavebného zákona. Z toho dôvodu tak nie je možné uzatvoriť zmluvu o dielo medzi účastníkmi. Odporca
tak v podanom odpore zavádza, že nie jeho chybou nedošlo k podpisu zmluvy o dielo. Naopak, odporca
dostatočne nezabezpečil uzavretie zmluvy o dielo. Preto v súvislosti s dodatkom č. 2 k rezervačnej
zmluve navrhovateľ žiadal o vyplatenie rezervačnej zálohy v plnej výške, nakoľko nedošlo k podpisu
zmluvy o dielo z dôvodu na strane odporcu.

Na pojednávanie konané dňa 02.05.2013 sa ustanovil iba navrhovateľ a jeho právny zástupca. Odporca
mal predvolanie na pojednávanie doručené spôsobom podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p., pričom svoju
neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal ani o odročenie pojednávania. Vzhľadom k tomu
súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti odporcu.

Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na podanom návrhu v plnom rozsahu, pričom odkázal na dôvody

uvedené v jeho písomnom vyhotovení.

Súd tak na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými
navrhovateľom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 15.06.2012 uzavrel navrhovateľ ako objednávateľ a odporca ako zhotoviteľ rezervačnú zmluvu, v
zmysle ktorej mal byť predmetom rezervácie rodinný dom typu bungalov o výmere 93,5 m2 postavený

na parcele o výmere 567 m2, ktorá je v zastavovacom pláne vedená ako druhá parcela od konca
ulice III. etapa. (súčasťou rezervačnej zmluvy je neupravený pôdorys rodinného domu). Ďalej bol
špecifikovaný pozemok pod rodinný dom nasledovne: rozmery 21 x 27 m v zástavbe je vedený ako druhýpozemok od konca ulice. Parcela sa nachádza v schválnej novostavbe RD Rosina pod Bôrkou (súčasťou
rezervačnej zmluvy je situačný plán pozemku). Objednávateľ si rezervoval výstavbu rodinného domu
typu bungalov v štandarde holodom. Dom mal byť zhotovený podľa následne uvedenej špecifikácie

podľa projektovej dokumentácie (súd nepovažuje za potrebné túto špecifikáciu v ďalšom v odôvodnení
tohto rozsudku presne vypisovať pre nadbytočnosť). Cena rodinného domu spolu s pozemkom bola
dohodnutá v sume 66.000,- eur s DPH. Zhotoviteľ sa zaviazal začať s výstavbou do 15.09.2012 a
ukončiť výstavbu do 15.06.2013. Ďalej si účastníci dohodli rezervačnú zálohu, ktorá mala splatená v deň
podpisu zmluvy v hodnote 10.000,- eur. Táto čiastka mala byť odpočítaná s celkovej ceny diela. Súčasne

sa dohodli účastníci na ukončení rezervačnej zmluvy, pričom táto mala zaniknúť dňom podpísania
zmluvy o dielo, ku ktorému podpisu malo byť potrebné vypracovanie projektovej dokumentácie, ktoré
vypracovanie bol povinný zabezpečiť zhotoviteľ na vlastné náklady. Najneskorším termínom podpisu
zmluvy o dielo mal byť deň 15.08.2012, pričom do tejto doby mal zhotoviteľ povinnosť vypracovať
projektovú dokumentáciu. Napokon si zmluvné strany dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy, pričom v
prípade odstúpenia od zmluvy objednávateľom je zhotoviteľ povinný vrátiť objednávateľovi rezervačnú

zálohu, od ktorej budú odpočítané všetky náklady spojené s prípravou rezervovaného rodinného domu
(projektová dokumentácia, vyjadrenia, atď.).

Navrhovateľ na bankový účet odporcu uvedený v rezervačnej zmluve vložil dňa 18.06.2012 sumu
10.000,- eur, čo vyplýva z navrhovateľom predložených potvrdenia o pokladničnej operácii a vkladového
lístku Prima banky Slovensko, a. s.

Dňa 31.07.2012 uzavreli účastníci k rezervačnej zmluve dodatok č. 1, v zmysle ktorého sa dohodli,
že podpis zmluvy o dielo sa odkladá na termín 15.09.2012. Zároveň sa odporca zaviazal so začatím
výstavby k 01.10.2012 s ukončením diela do 15.06.2013. Ostatné ustanovenia rezervačnej zmluvy ostali
bezo zmien.

Dňa 13.09.2012 uzavreli účastníci k rezervačnej zmluve dodatok č. 2, v zmysle ktorého sa dohodli,

že podpis zmluvy o dielo sa odkladá na termín 15.02.2013. Zároveň sa odporca zaviazal so začatím
výstavby k 15.04.2013 s ukončením diela do 10 mesiacov. Súčasne sa účastníci dohodli, že v prípade
odstúpenia od rezervačnej zmluvy navrhovateľom v dôsledku nedodržania termínu na podpis zmluvy o
dielo zo strany odporcu je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi rezervačnú zálohu v plnej výške do 14
dní od doručenia odstúpenia od zmluvy. Ostatné ustanovenia rezervačnej zmluvy ostali bezo zmien.

Podľa záznamu z rokovania medzi účastníkmi rezervačnej zmluvy zo dňa 13.02.2013 (nepodpísaného
navrhovateľom) si mali dať účastníci na rozmyslenie termín do 28.02.2013, pričom ak by sa účastníci
nedohodli do 28.02.2013 budú postupovať v zmysle ustanovení rezervačnej zmluvy a jej dodatku č.
2. Z listu odporcu zo dňa 25.03.2013 však vyplýva, že tohto rokovania sa navrhovateľ nezúčastnil, ale
zúčastnil sa ho jeho syn.

Navrhovateľ listom zo dňa 21.02.2013 odstúpil od rezervačnej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy
navrhovateľ odôvodnil tým, že napriek uzavretým dodatkom k rezervačnej zmluve odporca nedodržal ani
len termín začatia výstavby. Zmluva je nejasná, nezrozumiteľná, lebo v nej nie je presne špecifikovaný
predmet zmluvy, pričom zistil, že pozemky, na ktorých sa malo začať s výstavbou, nie sú majetkovo-
právne vysporiadané a odporca nemá na tieto list vlastníctva, ako základný predpoklad k tomu, aby

mohlo byť začaté stavebné konanie. Vzhľadom na neustále odďaľovanie stavebného konania zo strany
odporcu a začatia stavebných prác, ako tomu bolo naposledy dňa 13.02.2013 sa rozhodol využiť svoje
právo a od zmluvy odstúpiť. Súčasne tak navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie rezervačnej zálohy
do 10 dní.

Odporca reagoval na odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 25.03.2013, v ktorom potvrdil, že dňa

26.02.2013 mu bolo odstúpenie od zmluvy navrhovateľom doručené. Odporca vyjadril svoj nesúhlas
s odstúpenie od zmluvy, pričom poukazoval na to, že dňa 07.02.2013 písomne vyzval navrhovateľa
na podpis zmluvy o dielo na predmet rezervácie. Pokiaľ sa týka stretnutia účastníkov dňa 13.02.2013,
odporca uviedol, že sa stretol so synom navrhovateľa, ktorému oznámil, že môže pristúpiť k podpisu
zmluvy o dielo a že si vie svoj záväzok voči nemu naplniť a po kúpe pozemku začať s realizáciou diela.

Do rúk syna navrhovateľa bol odovzdaný a návrh zmluvy o dielo. Napokon odporca poukázal na to,
že rezervačná zmluva mala zaniknúť dňom podpísania zmluvy o dielo. Nemohol tak žiadať o stavebné
povolenie do doby prepisu pozemku na navrhovateľa.Podľa ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,

ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.

účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro
v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.

účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 15.06.2012 rezervačnú
zmluvu, ktorú sú posúdil ako tzv. inominátnu zmluvu podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka. Touto
zmluvou sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť odporcovi rezervačnú zálohu vo výške 10.000,- eur, ktorú

povinnosť si aj navrhovateľ dňa 18.06.2012 (medzi účastníkmi) nesporne splnil. Odporca sa zaviazal
pre navrhovateľa rezervovať výstavbu rodinného domu typu bungalov podľa odporcom zabezpečenej
projektovej dokumentácie v rozsahu holodom ďalej v obsahu rezervačnej zmluvy špecifikovanom, a
to na pozemku, k. ú. Rosina o výmere 567 m2 podľa situačného plánu pozemku, ktorý bol súčasťou
rezervačnej zmluvy. Zároveň sa zmluvné strany zaviazali, že následne uzavrú zmluvu o dielo na

výstavbu rezervovaného rodinného domu v termíne do 15.08.2012, a to so začiatkom výstavby
rodinného domu najneskôr do 15.09.2012 s ukončením výstavby do 15.06.2013. Cena rodinného domu
s pozemkom bola dojednaná v sume 66.000,- eur vrátane DPH. Zároveň do 15.08.2012 sa zaviazal
odporca vypracovať projektovú dokumentáciu na rezervovaný rodinný dom. V zmluve bolo zároveň
dohodnuté, že v prípade odstúpenia navrhovateľa od zmluvy je odporca povinný vrátiť mu rezervačnú

zálohu, od ktorej budú odpočítané náklady s prípravou rezervovaného rodinného domu (projektová
dokumentácia, vyjadrenia, atď.).

V zmysle uzavretého dodatku č. 2 k rezervačnej zmluve sa účastníci písomne dohodli, že podpis
zmluvy o dielo sa odkladá na termín 15.02.2013. Zároveň sa odporca zaviazal so začatím výstavby k15.04.2013 s ukončením diela do 10 mesiacov. Súčasne sa účastníci dohodli, že v prípade odstúpenia
od rezervačnej zmluvy navrhovateľom v dôsledku nedodržania termínu na podpis zmluvy o dielo zo
strany odporcu je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi rezervačnú zálohu v plnej výške do 14 dní od

doručenia odstúpenia od zmluvy. Ostatné ustanovenia rezervačnej zmluvy ostali bezo zmien.

Možno tak konštatovať, že účastníci sa v rezervačnej zmluve v znení jej dodatku č. 2 dohodli, že
najneskôr dňa 15.02.2013 uzavrú zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie diela odporcom
spočívajúcom vo výstavbe rezervovaného rodinného domu. Z dojednania účastníkov v dodatku č. 2 zo
dňa 13.09.2012 k rezervačnej zmluve možno vyvodiť, že účastníci sa dohodli na práve navrhovateľa

odstúpiť od rezervačnej v prípade nedodržania termínu na podpis zmluvy o dielo zo strany odporcu s
tým, že odporca sa zároveň zaviazal vrátiť navrhovateľovi rezervačnú zálohu v plnej výške do 14 dní od
doručenia odstúpenia od rezervačnej zmluvy.

Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka je, že jednému z

účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu),
alebo u neho nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr., ak za neho plnil niekto iný), a
to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu.
Plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia,
ku ktorému dochádza tým, že tu síce spočiatku existoval právny dôvod na plnenie (napr. zmluva), ale

potom tento dodatočne odpadol (bol následne zrušený napríklad odstúpením od zmluvy).

Z hľadiska úspešného uplatňovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sporovom konaní
je tak potrebné, aby navrhovateľ preukázal, že je aktívne vecne legitimovaný a že žalovaný subjekt je
pasívne vecne legitimovaný v takomto konaní.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej
povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná.

Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ust. § 451
Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u
koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť.

Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva z zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 456
Občianskeho zákonníka) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

Navrhovateľ si tak z hľadiska právneho posúdenia uplatnil v konaní nárok, vyplývajúci z práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 457 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorý majetkový prospech zodpovedajúci tomuto bezdôvodnému obohateniu mal odporca nadobudnúť

plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol (ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka),
a to na skutkovom základe tvrdenom navrhovateľom, t. j., že zaplatil odporcovi ako peňažné plnenie
podľa predmetnej rezervačnej zmluvy sumu 10.000,- eur a na základe toho, že od rezervačnej zmluvy
odstúpil, toto plnenie od odporcu, ako to bolo dojednané medzi účastníkmi v dodatku č. 2 k rezervačnej
zmluve, žiada späť.

Súd mal tak za to, že v súlade s ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka si účastníci dohodli právo
navrhovateľa odstúpiť od rezervačnej zmluvy v prípade, že odporca nedodrží dojednaný termín na
podpis zmluvy o dielo, a to 15.02.2013. Je zrejmé, že zmluva o dielo mala byť podpísaná po splnení
záväzku odporcu vypracovať projektovú dokumentáciu na rezervovaný rodinný dom. Pokiaľ tak odporca
v konaní nepreukázal, že ku dňu 15.02.2013 mal k dispozícii vypracovanú projektovú dokumentáciu

na stavbu rezervovaného rodinného domu na pozemku popísanom v rezervačnej zmluve, je možné
konštatovať, že navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od rezervačnej zmluvy, a to práve z dôvodu, že
nemohlo dôjsť k podpisu zmluvy o dielo práve z dôvodov na strane odporcu (nespracovaná projektová
dokumentácia). Navrhovateľ aj toto svoje právo na odstúpenie od zmluvy dojednané v zmluve voči
odporcovi uplatnil a listom zo dňa 21.02.2013 od zmluvy odstúpil, pričom toto odstúpenie od zmluvy

nadobudlo účinky jeho doručením odporcovi. V zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa tak zmluva zrušila s tým, že si zmluvné strany v zmluve pre prípad tohto odstúpenia dojednalipovinnosť odporcu vrátiť navrhovateľovi rezervačnú zálohu v plnej výške, a to do 14 dní odo dňa
doručenia odstúpenia od zmluvy odporcovi. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania (listu odporcu zo
dňa 25.03.2013), odstúpenie od zmluvy bolo odporcovi doručené dňa 26.02.2013. Odporca tak bol

povinný vrátiť navrhovateľovi peňažné plnenie obdržané od navrhovateľa vo výške 10.000,- eur, a to
v lehote do 14 dní odo dňa doručenia odstúpenia, t. j. do 12.03.2013. Z vykonaného dokazovania
však nevyšlo najavo, že by si odporca túto svoju povinnosť bol splnil, a preto súd vychádzal z tvrdenia
navrhovateľa, že odporca mu žalovanú sumu 10.000,- eur ku dňu rozhodnutia súdu nevrátil.

Na doplnenie súd považuje za potrebné uviesť, že sa mu javí obrana odporcu v spore ako účelová.

Odporca jednak namietal, že bol pripravený plniť podľa uzavretej rezervačnej zmluvy, pričom poukazoval
na svoj list zo dňa 07.02.2013, ktorým vyzýval navrhovateľa k podpisu zmluvy o dielo. V prvom rade
odporca nepreukázal, že by tento list aj navrhovateľovi odoslal a doručil. Súčasne a to hlavne, ako
už bolo uvedené, odporca nepreukázal, že z jeho strany bola splnená povinnosť, a to zabezpečenie
spracovanej projektovej dokumentácie na predmet diela - rezervovaného rodinného domu na pozemku
špecifikovanom v rezervačnej zmluve, a to ku dňu 15.02.2013. Pokiaľ odporca poukazoval na pôvodné

znenie ustanovenia rezervačnej zmluvy upravujúceho právo navrhovateľa na vrátenie rezervačnej
zálohy v prípade odstúpenia navrhovateľa od rezervačnej zmluvy a na s tým súvisiace náklady, ktoré mu
pri zabezpečovaní plnenia v zmysle rezervačnej zmluvy vznikli, súd rovnako ako navrhovateľ poukazuje
na zmenené znenie tohto ustanovenia dodatkom č. 2 k rezervačnej zmluve, v zmysle ktorého má
navrhovateľ v prejednávanom prípade právo na vrátenie rezervačnej zálohy v plnej výške. Okrem toho,

odporca vôbec v konaní nepreukázal ním tvrdené finančné náklady, ktorému mali v súvislosti s plnením
jeho povinností podľa rezervačnej zmluvy vzniknúť.

Ako už bolo vyššie uvedené, odporca bol povinný navrhovateľovi zaplatiť žalovanú sumu do 12.03.2013.
Dňom nasledujúcim sa tak dostal s týmto peňažným záväzkom do omeškania a navrhovateľovi vzniklo
právo podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške

stanovenej osobitným predpisom, t. j. nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ako už bolo vyššie uvedené,
súd posúdil žalovaný nárok navrhovateľa ako nárok vyplývajúci z jeho práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi, z ktorého vyplýva toto právo navrhovateľa,
tak vyplýva nie z uzavretej rezervačnej zmluvy, ale z práva navrhovateľa na vrátenie plnenia, ktoré
odporcovi na základe zmluvy, od ktorej odstúpil, poskytol. Toto právo navrhovateľovi vzniklo účinnosťou

odstúpenia od zmluvy, t. j. doručením odstúpenia od zmluvy odporcovi, t. j. dňa 26.02.2013. V čase
vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi tak platilo súčasné znenie ust. § 3 nariadenia Vlády
SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013. Súd tak mal za to, že navrhovateľovi vzniklo
právo požadovať od odporcu úroky z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej, ako bola
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania odporcu, t. j. ku

dňu 13.03.2013, t. j. vo výške 5,75 % ročne (ku dňu 13.03.2013 bola základná úroková sadzba ECB vo
výške 0,75 % ročne, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 121 O.s.p.) zo sumy 10.000,- eur
od 13.03.2013 do zaplatenia.

Vzhľadom na uvedené súd, viazaný v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p. rozsahom návrhom uplatňovaných
nárokov, návrhu pokiaľ ide o zaplatenie sumy 10.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,75

% ročne zo sumy 10.000,- eur od 05.04.2013 do zaplatenia ako dôvodnému vyhovel a v ostatnej časti
návrh zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., účastníkovi, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu
súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná

sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná

náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie uvedeného ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal
navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na to, že jeho neúspech vo veci bol len v
nepatrnej časti (úrokov z omeškania vo výške 3 % zo sumy 10.000,- eur od 05.04.2013 do zaplatenia,

t. j. v kapitalizovanej výške ku dňu rozhodnutia súdu - 02.05.2014 v sume 323,01 eur, čo je cca 3,2 %
len zo sumy žalovanej a priznanej istiny 10.000,- eur bez jej priznaného príslušenstva).

Navrhovateľ si v podaní zo dňa 05.05.2014 prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil trovy konania -
titulom súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania sumu 600,-eur a titulom trov právneho
zastúpenia sumu 1.181,10 eur za úkony právnej služby : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia v sume

270,54 eur + režijný paušál v sume 7,81 eur, 2/ žalobný návrh zo dňa 19.04.2013 v sume 270,54 eur +
režijný paušál v sume 7,81 eur, 3/ vyjadrenie k odporu zo dňa 02.10.2013 v sume 270,54 eur + režijný
paušál v sume 7,81 eur, 4/ pojednávanie dňa 02.05.2014 v sume 270,54 eur + režijný paušál v sume 8,04
eur, náhrada za stratu času v sume 52,04 eur (13,01 eur x 4 polhodín), náhrada za použitie motorového
vozidla spolu v sume 20,43 eur za cestu osobným motorovým vozidlom Čadca - Žilina a späť.

Podľa § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena
podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom
súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania sumu 600,-eur a titulom trov právneho

zastúpenia uplatnenú sumu 1.181,10 eur s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p. (aj keď navrhovateľovi
by prináležala náhrada trov právneho zastúpenia v zmysle cit. vyhlášky v sume 1.186,09 eur),
pozostávajúce:

1/ za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 14.03.2013 podľa § 10 ods. 1, §
14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. sumu 270,54 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81

eur, spolu suma 278,35 eur,

2/ za úkon právnej služby - podanie žaloby zo dňa 18.04.2013 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm.
b) cit. vyhl. sumu 270,54 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur, spolu suma
278,35 eur,

3/ za úkon právnej služby - vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 31.05.2013 podľa §

10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. sumu 270,54 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.
v sume 7,81 eur, spolu suma 278,35 eur,

4/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 02.05.2014 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1
písm. d) cit. vyhl. sumu 270,54 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur, spolu
suma 278,58 eur,

5/ náhrada za stratu času na pojednávanie dňa 02.05.2014 v sume 52,04 eur za cestu Čadca - Žilina a
späť (t.j. 13,01 eur x 4 polhodiny) v zmysle § 17 ods. 1 cit. vyhlášky,

6/ náhrada cestovného na pojednávanie dňa 02.05.2014 za použitie osobného motorového vozidla
Čadca - Žilina a späť v sume 20,42 eur (76 km x 0,183 = 13,91 eur + 76 km x 6,3 x 1,36/100 = 6,51
eur) v zmysle § 16 ods. 4 cit. vyhlášky.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy
konania - titulom trov právneho zastúpenia sumu 1.181,10 eur a titulom súdneho poplatku za návrh
na začatie konania sumu 600,-eur), a to všetko k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).