Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210445
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210445.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka

Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci
žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/172/2012-62 zo dňa 07. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.), žalovanému právo na
náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému podľa zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len „zák. č.
514/2003 Z. z.“) právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď škoda a nemajetková
ujma mu mala byť spôsobená tým, že exekučný súd nerozhodol v exekučnom konaní o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti.
Podstata jeho rozsiahleho odôvodnenia spočívala v nasledovných záveroch:
Pokiaľ od 23.04.2012 (najskorší možný termín podania písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku) neuplynula do podania žaloby, t. j. do 27.09.2012 zákonná lehota 6 mesiacov, možno prijať
záver o jej predčasnom podaní. Pokiaľ žalobca ako právny základ žalovaného nároku uvádza nesprávny
úradný postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia, z exekučného spisu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 10Er/870/2011 mal preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená

exekučnému súdu dňa 06.07.2011. Ako exekučný titul bol označený rozsudok rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 14948/10, zo dňa 22.02.2011 (ďalej už len „exekučný titul“). Uznesením zo dňa 22.09.2011 č. k.
10Er/870/2011-13, bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. Postup exekučného súdu pri vydávaní
poverenia bolo potrebné posudzovať podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011,
ktoré ukladalo súdu povinnosť do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora vykonaním
exekúcie pod podmienkou, že nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na jej vykonanie alebo exekučného titulu zo zákonom. Táto lehota neplatila v prípade

exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku. Nakoľko exekučným titulom v
predmetnej exekučnej veci bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, 15-dňová lehota na
udelenie poverenia sa na tento prípad nevzťahovala. Nebola teda preukázaná existencia prieťahov v
exekučnom konaní, ani nečinnosť súdu. Žalobca naviac nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovejškody, v exekučnom spise sa naviac nenachádza žiadny doklad preukazujúci, že žalobca urgoval alebo
kontroloval stav konania na exekučnom súde. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je
len hypotetická. Žalobca nepreukázal, že došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu

kontaktu s povinným, resp. k insolvencii povinného. Ak konaním súdu malo dôjsť podľa tvrdenia žalobcu
u členov u jeho riadiacich orgánov k pocitu frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v
právo a v rovnosť spoločnosti, ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom
predpísaným spôsobom. Žalobca konkrétne netvrdil kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity
aužvytvorenépodnikateľsképlányzanikli,keďtentozánikaninepreukázal.Tiežnepreukázal,žedošlok

strate zisku z realizovaného obchodu a hospodárskej strate. Nakoniec nepreukázal ani ovplyvnenie jeho
ďalších podnikateľských postupov, resp. neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Ako správne poukázal
vo svojom vyjadrení žalovaný, žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a ani nepreukázal kedy, ktorý
štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v exekučnom konaní, keďže
rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu I. stupňa. S poukazom na uvedené skutočnosti
žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust § 142 ods. 1

a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). V konaní úspešný žalovaný síce v
písomnom vyjadrení z 30.09.2013 podal návrh na prisúdenie náhrady vzniknutých trov, ktoré v zákonnej
lehote nevyčíslil.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie.
Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti,
hociriadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania.Inapriektomu,ževtextežalobyuviedolskutočnosti
nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť, tento sudca
vec prejednal o nej rozhodol. K tvrdeniam žalovaného nemal možnosť vyjadriť sa, pričom okresný

súd pri svojom rozhodnutí z týchto tvrdení vychádzal. Okresný súd sa dopustil viacerých omylov, keď
konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Ako žalujúca strana nebola oboznámená s obsahom
dôkazov a prednesov, nemala možnosť sa k nim vyjadriť, ani možnosť navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p.

preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s.
p.), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k

záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je v podstatných bodoch vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť

týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky žalobcu nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

Námietku žalobcu, že okresný súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p.

a vec prejednať v jeho neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového materiálu
mal preukázané, že okresný súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 07.10.2013, keď
právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie dňa 26.09.2013. Žalobca síce podaním zo dňa 07.10.2013
požiadalozrušeniepojednávaniaazároveňoprerušeniekonania(zdôvodu,žesapodanímsťažnostina
Ústavný súd SR chce brániť proti rozhodnutiu o nevylúčení sudcov), s ktorou sa prvostupňový súd riadne

a náležite vysporiadal v rámci rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Odvolací súd v
tomto smere poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.02.2013 č. k. 8NcC/73/2013-21,
ktorým konajúca sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8C/172/2012. S odkazom na vyššie označené uznesenie Krajskéhosúdu v Žiline potom neobstojí ani námietka žalobcu, že sudcu, ktorému bola predmetná vec pridelená
na konanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i
námietku žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k nim

vyjadriť. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, za situácie, keď boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s.
p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu
a pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkazy vykonal, neodňal tým žalobcovi možnosť
konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (v dôsledku toho, že sa na pojednávanie nedostavil) sa
zbavil. Námietka žalobcu, že okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení žalobcu, ku ktorým

nemal možnosť vyjadriť sa, je účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný
súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach zistených z exekučného spisu a na právnych záveroch
o nenaplnení podmienok pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z.
Námietka žalobcu, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že ním namietané
lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nie je dôvodná, nakoľko z odôvodnenia napadnutého
rozsudku takéto konštatovanie okresného súdu nevyplýva. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil i

so závermi prvostupňového súdu o nepreukázaní požadovanej výšky majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy v peniazoch, keď v tomto smere v podrobnostiach odkazuje na závery uvedené v odôvodnení
písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku. S prihliadnutím na skutočnosť, že odvolacie námietky
neboli podané proti výroku o trovách konania, eventuálne žalovaný proti tomuto výroku odvolanie
nepodal, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Vecnú správnosť napadnutého rozsudku neovplyvnil záver prvostupňového súdu o predčasne podanej
žalobe, s ktorým sa odvolací súd nestotožnil. Za situácie, keď žalovaný vo svojom písomnom podaní zo
dňa 18.06.2013 potvrdil, že mu žalobca doručil žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody - prvé dňa 23.04.2012 (nároky žalobcu však neboli uspokojené, pretože žiadosti v potrebnom
rozsahu nedoplnil a nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za

škodu), nebolo v zmysle ust. § 16 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. dotknuté právo poškodeného domáhať
sa uspokojenia nároku na súde. Naviac treba poznamenať, že v zmysle ust. § 154 ods. 1 O. s. p. je
pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ku ktorému dňu (počítajúc od prvých podaných
žiadostí, t. j. od 23.04.2012) už uplynula 6-mesačná lehota, v rámci ktorej nárok žalobcu zo strany
príslušného orgánu uspokojený nebol.

Žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto
smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .