Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/89/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213211155
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7213211155.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľky D. H., W.. U., R..

X.XX.XXXX, D. J., T. Č.. XX, proti odporcovi C. H., R.. XX.X.XXXX, D. J., T. Č.. XX, zastúpeného JUDr.
Blankou Nagyovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Štúrova č. 44, za účasti maloletého W. H., R..
XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v
konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky D. H., W.. U., R.. X.XX.XXXX a odporcu C.
H., R.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev V. R. C. J. X., vo zväzku
XX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.

Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého W. H., R.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti

navrhovateľky.

Zo strany odporcu u r č u j e pre maloletého výživné vo výške 130,- Eur mesačne, ktoré
je odporca p o v i n n ý posielať navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Styk odporcu s maloletým n e u r č u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 22.5.2013 podala na súd návrh na rozvod jej manželstva s odporcom a na úpravu
práv a povinností k ich maloletému synovi W.. K rozhodnutiu podať návrh na rozvod manželstva dospela
po dlhej a dôslednej úvahe. Ako dôvody odcudzenia manželov uviedla dlhodobé deptajúce správanie sa
jej manžela voči nej a aj voči ich deťom v dôsledku požívania alkoholických nápojov odporcom. Toto jeho

správanie dospelo do takého štádia, že navrhovateľka mala vážne zdravotné problémy, ktoré vyústili do
jej hospitalizácie v nemocnici. Navrhovateľka spolu s deťmi opustila spoločnú domácnosť a spolužitie
s odporcom odmieta obnoviť.

Odporca s návrhom na rozvod nesúhlasil. Tvrdil, že ich rozpory nie sú takého vážneho charakteru, aby
bolo potrebné ich manželstvo rozviesť a bol ochotný sa podriadiť aj psychologickému poradenstvu preto,
aby sa ich spolužitie obnovilo a naďalej tvorili úplnú rodinu.Kolízna opatrovníčka odporúčala pre prípad, že súd manželstvo rodičov maloletého rozvedie, zveriť ich
syna W. do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť pre dieťa primerané výživné.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento s

k u t k o v ý s t a v :

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev V. R. C. J. X.,
vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.

U oboch ide o prvé manželstvo.

Posledné spoločné bydlisko mali na T. B. Č.. XX C. J..

Obaja sú slovenskí štátni občania.

Dňa XX.X.XXXX sa im narodila dcéra N. a dňa XX.XX.XXXX syn W..

Z návrhu na začatie konania a z výpovede navrhovateľky súd zistil, že s manželom sa zosobášila v roku
1990 a ich manželstvo bolo relatívne pokojné do roku 2007. Požitie aj malého množstva alkoholu jej
manželom veľmi zle vplýva na jeho nervovú sústavu a jeho osobnosť sa úplne zmení. V posledných
rokoch rodinu v takomto stave veľmi často tak deptal, že ju deti veľakrát čakali vynervované pred

domom a ich staršia dcéra už ani nebola ochotná bývať s nimi. Bývala u starej matky alebo u svojho
priateľa a v marci 2013 sa odsťahovala z ich domu aj navrhovateľka so synom do podnájmu. Ďalej
už spolu bývať nemohli. Poslednou udalosťou, ktorá ju primäla k podaniu návrhu na rozvod bolo to,
že v dôsledku neustáleho nervového napätia spôsobeného správaním sa jej manžela pod vplyvom
alkoholu v práci odpadla. Odviezla ju do nemocnice záchranná služba a bola na tom veľmi zle. Vtedy

sa rozhodla, že sa do spoločného domu, ktorý si spoločne postavili aj z peňazí, ktoré dostala od
svojich rodičov, nevráti. Musela z domu odísť a nie je ochotná sa tam vrátiť. Spolužitie s jej manželom
v budúcnosti už vôbec nie je možné. Musí chrániť svoje deti a aj seba. Za podnájom, kde v súčasnosti
býva, platí okolo 300,- Eur mesačne.

Pracuje ako asistentka učiteľa v súkromnej základnej škole v Košiciach a jej priemerný čistý mesačný

zárobok je 400,- Eur. Poberá rodinné prídavky na dve deti.

Staršia dcéra účastníkov konania študuje na vysokej škole v 3. ročníku a ich mladší syn chodí
do 9. ročníka ZŠ. W. sa stravuje v školskej jedálni, za obedy mesačne platí 20,- Eur, za jeho mesačný
cestovný lístok platí navrhovateľka 10,- Eur, za mobilný telefón 10,- Eur. Na začiatku každého školského
roka mu uhrádza poplatky do ZRPŠ a triedneho fondu vo výške 20,- Eur. Na školské potreby mu na

začiatku školského roka dáva 30,- Eur. Chodí na doučovanie z matematiky a zo slovenského jazyka, kde
sa platí 30,- Eur. Navrhovateľka mesačne minie na stravu 110,- Eur - 120,- Eur. Maloletý je astmatik,
musí užívať lieky, za ktoré mesačne vynaloží 10,- Eur. Ročne za synove zubné ošetrenia platí 50,- Eur.
W. chodí do futbalového klubu, kde je mesačný poplatok 20,- Eur. Potrebuje športovú obuv a odev. Za
kopačky navrhovateľka naposledy zaplatila 40,- Eur a za futbalový dres 20,- Eur na rok. Maloletý chodí

na futbalové sústredenia, za ktoré musí platiť ročne asi 150,- Eur. Chodí do posilňovne, za ktorú platí
20,- Eur mesačne. Za oblečenie a hygienické potreby pre neho vynakladá navrhovateľka okolo 20,- Eur
mesačne.

Navrhovateľka ešte minulý rok navrhovala odporcovi, aby sa aspoň ambulantne išiel liečiť a aby užíval
nejaké lieky na nervy, ale neurobil pre to nič. Aj v tom čase, keď bola v nemocnici, jej rodičia mu

to oznámili v krčme, pretože ho nikde inde nevedeli nájsť. Ani táto udalosť, ktorá sa jej prihodila, honepriviedla k rozumu a ani k záchrane ich manželstva. Svoje správanie ani doteraz nijak nezmenil. V
žiadnom prípade preto nemieni obnoviť spolužitie s ním.

Žiadala, aby súd, ak zváži, že ich manželstvo rozvedie, ich maloletého syna W. zveril do jej osobnej

starostlivosti a zo strany odporcu aby pre neho určil výživné vo výške 180,- Eur mesačne. Vie, že jej
manžel má taký príjem, že si to bude môcť dovoliť. Odkedy odišli zo spoločnej domácnosti, on sa sám
tak rozhodol, že začal platiť dcére 100,- Eur a synovi takisto 100,- Eur. Niekedy im dá aj po 10,- Eur
- 20,- Eur ako vreckové. V posledných rokoch odporca platil pôžičku, ktorú si zobrali z fondu rozvoja
bývania na výstavbu domu. Takisto uhrádzal nájomné v dome, elektrinu a plyn. Na ďalšie živobytie dával

navrhovateľke 200,- Eur. Keď poplatili všetky výdavky, jej a dvom deťom zostalo 300,- Eur na mesiac
a jemu samému tiež 300,- Eur. Deťom sama platila poistky, ktoré musela zrušiť, pretože nemá peniaze
na ich uhrádzanie.

Z výpovede odporcu súd zistil, že nesúhlasí s tým, aby súd ich manželstvo rozviedol. Myslí si, že je
ešte možnosť, aby manželstvo zachránili. Ak navrhovateľka na tom trvá a zmení svoje stanovisko,
bol ochotný zájsť aj k lekárovi a buď sa liečiť, alebo zistiť stanovisko lekára k tomu, či jeho

požívanie alkoholických nápojov je nadmerné. Uviedol, že s navrhovateľkou postavili spoločne dom
a je presvedčený, že až do času, kým sa raz nevrátil domov a našiel dom úplne prázdny, bolo ich
manželstvo harmonické. Spolu sa starali o deti, o rodinu, zabezpečovali chod domácnosti. Odporca
vo všetkom pomáhal navrhovateľke, ale je pravdou, že asi pol roka už ich intímny život nefungoval. Mal
záujem venovať sa aj staršej dcére, aj keď ona už mala svoj život. Ich dcéra študuje na vysokej škole,

má priateľa, ku ktorému často chodila. Chcel byť informovaný o tom, kde chodí a kedy sa vráti domov.
Od navrhovateľky mala dovolené, že sa mohla zdržať na nejakých podujatiach aj do rána a jemu sa to
vôbec nepáčilo. Aj so synom mal dobrý vzťah, vždy sa zaujímal o jeho aktivity, o jeho školu, chodil na
rodičovské združenia, aj na jeho futbalové zápasy. Nevie, prečo to všetko takto skončilo. Pripustil, že si
niekedy po práci vypil, zostal niekedy s priateľmi aj do 22,00 hod., ale keď prišiel domov, nevyvolával

roztržky. Sadol si k televízoru a navrhovateľka prišla za ním a začala sa vypytovať, kde bol a prečo
prišiel tak neskoro domov a potom z toho vznikli zvady a začali sa hádať. Je pravdou, že navrhovateľka
chcela, aby sa išiel liečiť, ale on to spočiatku odmietal.

Kolízna opatrovníčka, ktorá vykonala šetrenie v rodine maloletého, ako aj pohovor s dieťaťom uviedla,
že navrhovateľka jej povedala, že nemieni obnoviť spolužitie s odporcom a že odporca svoje správanie

nezmenil a ako ho ona pozná, ani ho nezmení. To isté povedal aj maloletý, ktorý bol vypočutý na úrade
práce. Povedal, že so striedavou starostlivosťou, ak by jeho rodičia boli rozvedení, by v žiadnom prípade
nesúhlasil. Keďže má aj mimoškolské aktivity, nechce mať určený ani pravidelný styk s odporcom. Ak
budemaťčas,takhonavštívisámajbeztoho,žebybolotakétosúdnerozhodnutie.Kolíznaopatrovníčka
rozprávala o týchto veciach aj s odporcom. Už v lete ho upozorňovala na to, že sa mu manželstvo rúca

a nech s tým niečo robí a bohužiaľ pre záchranu manželstva odporca doteraz nič neurobil.

Odporca tvrdil, že pôjde k lekárovi a oznámi aj navrhovateľke, že sa začal liečiť. Z toho dôvodu žiadal
pojednávanie odročiť.

Súd pojednávanie na dva mesiace odročil a uložil odporcovi návštevu odborného lekára.

Na ďalšom pojednávaní odporca uviedol, že bol u lekára poradiť sa ohľadom užívania alkoholických

nápojov. Navštívil obvodnú lekárku K.. C., ktorá ho vyšetrila a zistila, že jeho
stav nepotrebuje ambulantné, ani ústavné liečenie. Odporca aj naďalej tvrdil, že nie je pravidelným
požívačom alkoholických nápojov a nepožíva ich v nadmernej miere. Asi trikrát do mesiaca oslavujú
niečo s kamarátmi, vtedy vypije nejaké pivo. Občas vypije aj nejaký tvrdý alkohol a keď ide z práce
domov, zastavia sa s kolegami v reštaurácii, kde si dá jedno pivo. Nepožíva k pivu aj iný alkohol.

Navrhovateľka pripustila, že to je možno pravdou, ale ako už skôr uviedla, preto, že mu stačilo si vypiť
len malé množstvo alkoholu a doma veľmi vystrájal, celá rodina žila v strese, v napätí a ona s deťmičasto utekali k jeho mame, alebo niekam mimo bytu, pretože sa správal takým spôsobom, že museli
od neho utiecť. Odišla z rodinného domu, ktorý si spoločne vybudovali. Je to veľmi pekný rodinný dom,
ale radšej opustila toto ich spoločné bývanie, ako by mala naďalej prežívať tie traumy, ktoré v dôsledku

jeho alkoholizmu prežívala. Je jej jedno, že koľko si vypije, alebo koľko si vypil, mal urobiť niečo preto,
aby nepil vôbec, pretože za takýchto podmienok už sa k nemu vrátiť nechce. Mal dostatok času na to,
odkedy opustila ich spoločný dom a aj odkedy bol podaný tento návrh na rozvod manželstva, ale nič
podstatné pre to neurobil. Tvrdila, že nikto ju nemôže donútiť k tomu, aby proti svojej vôli s ním zotrvala
v manželskom zväzku, ak ona to tak cíti a vie, že už nikdy spolužitie neobnovia.

Odporca tvrdil, že ak bude ich manželstvo rozvedené, nebude schopný prispievať na výživu maloletého
sumou 180,- Eur, tak ako to požaduje navrhovateľka, pretože má aj iné pravidelné mesačné výdavky.
Za bývanie platí SIPO-m 190,- Eur, sumu 78,- Eur spláca mesačne do fondu rozvoja bývania za pôžičku
na rodinný dom, 30,- Eur vynakladá na stravné lístky, 15,- Eur platí za mobilný telefón, štvrťročne platí
36,- Eur za odpad, 110,- Eur posiela synovi, 200,- Eur ročne ho stojí oblečenie a 20,-
Eur mesačne vynaloží na mesačný cestovný lístok, 25,- Eur na prevádzku motorového vozidla, 100,-

Eur ročne vynakladá na návštevu u stomatológa. Stravu si kupuje približne mesačne vo výške 100,-Eur
a hygienické potreby mesačne vo výške 20,- Eur. V januári 2014 odporca zarobil 800,- Eur, vo februári
2014 zarobil 845,- Eur a v marci 2014 zarobil 713,- Eur netto.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok

ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko
druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú
najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b)zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnenépotrebyoprávneného, akoaj naschopnosti, možnostia majetkovépomerypovinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.

Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku
manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplne zrušenie manželstva

konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.

Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu
spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je
nevyhnutnévychádzaťzpodmienokkonkrétnejrodiny.Čosatýkatrvalostirozvratu,rozvratjedostatočne
trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo

svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno
hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas
druhého manžela s rozvodom.Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia
účastníkov. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je natoľko
trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie

manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.

Súd má za to, že toto manželstvo neplní svoje funkcie. Manželia už spolu nežijú, navrhovateľka striktne
odmieta obnovenie spolužitia a návrat do spoločnej domácnosti aj napriek tomu, že spoločne postavili
veľmi pekný rodinný dom.

Na základe vyššie uvedeného, vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím
k uvedeným ustanoveniam zákona súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti

navrhovateľky, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných

plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní

výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.

Príjem navrhovateľky predstavuje priemerne 400,- Eur. Býva spolu s deťmi v prenajatom byte, za ktorý
mesačne uhrádza 300,- Eur. Zároveň hradí každodenné potreby detí a poskytuje im plnohodnotnú
osobnú starostlivosť a s tým súvisiace plnenia.

Odporca zarába od 700,- Eur do 820,- Eur a približne 2/3 vynaloží na svoje nutné výdavky. Súd pri

určovaní výživného prihliadol aj k tomu, že na tomto súde bolo dňa 4.4.2014 rozhodnuté o výživnom pre
ich dospelú dcéru N.. Odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 170,- Eur mesačne. Tento
rozsudok ešte nie je právoplatný. Obaja účastníci sa vzdali práva podať voči tomuto rozsudku odvolanie.

Styk odporcu s maloletým súd neurčil, prihliadol aj na prejavenú vôľu dieťaťa. Maloletý kolíznej
opatrovníčke opakovane uviedol, že nechce, aby mal upravený styk s otcom v prípade, že by sa jeho

rodičia rozviedli. Bol by rád, keby za ním mohol chodiť vtedy, kedy sám nájde v sebe tú silu - odvahu,
že sa s ním bude chcieť stretnúť

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu

alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie , a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).