Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112229715
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112229715.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zast. AK SOUKENÍK-ŠTRPKA,s.r.o., so
sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti odporcovi: S. D., bytom A., M. XX o návrhu
navrhovateľa na zaplatenie sumy 248,95 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 248, 95
eur s prísl. a to z titulu neuhradených súm v čase postúpenia pohľadávky v zmysle faktúr, pričom
uviedol, že s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 z.č. 610/2003

Z.z. o elektronických komunikáciách odporca uzavrel zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa a taktiež sa odporca zaviazal
odoberať službu a platiť za ňu včas poplatky. Pre prípad nedodržania zmluvných povinností bolo
povinnosťou od odporcu uhradiť zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve/dodatku o pripojení.

Podľa § 115a ods.2 O.S.P., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.S.P., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur,od tohto
okamihu ide o drobný spor.

Vo veci ide o drobný spor ( § 200ea O.S.P.), a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 115a
ods. 2 O.S.P. ).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení, faktúrou ohľadom zmluvnej
pokuty, so všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb.

Odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení dňa 18.10.2006 k tel. č.
XXXXXXXXXX,SIM kartaXXXXXXXXXXXXXXXXXX,nazákladektorejsazaviazalprávnypredchodca
navrhovateľa poskytovať odporcovi program služieb 100 viac, s dobou viazanosti na 24 mesiacov s
tým, že odporca obdržal mobilný telefón Sony Ericsson K510i.

Z faktúry vystavenej právnym predchodcom navrhovateľa za obdobie od 8.8.2009 - 9.7.2009 bolo
zistené, že predmetná faktúra bola vyfaktúrovaná na sumu 248, 95 eur, čo predstavuje vyfaktúrovaniezmluvnej pokuty, faktúra bola vyhotovená dňa 8.9.2009 a dátum splatnosti faktúry bol stanovený na
27.8.2009.

Záväzkové vzťahy vznikajú z rôznych právnych skutočností, najme však z právnych úkonov, ktorých

osobitným druhom sú zmluvy.

V danej veci ide o záväzkový vzťah účastníkov zo zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa osobitného
predpisu, zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Zároveň však ide aj o zmluvu
spotrebiteľskú, ktorej všeobecnú úpravu obsahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.).

Podľa ust. § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného do 31. 10. 2011 zmluvou
o pripojení, sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej

verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarify.

Podľa § 42 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31. 10. 2011,
podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie
doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri
vyúčtovaní predpísaných služieb.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik, zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatokzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zmluvná pokuta, je ako zaisťovací prostriedok upravená v § 544 a § 545 OZ. Zmluvná pokuta je
peňažitou čiastkou, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že neplní svoju zmluvnú
povinnosť, i keď porušením povinnosti veriteľovi nevznikne škoda (§ 544 ods. 1 OZ). Zmluvnou pokutou
je možné zaistiť akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, pre platnosť dojednania o
zmluvnej pokute predpisuje zákon obligatórne písomnú formu, nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie

výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude ustanovená (§ 544 ods. 2 OZ). Primeranosť výšky
zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať predovšetkým z pohľadu zaistenej povinnosti. Má akcesorickú
povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má
slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady mzdy.

Veriteľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu vtedy, ak dlžník poruší zmluvnú povinnosť zabezpečenú

zmluvnou pokutou. Pôjde o prípad nesplnenia povinnosti, ako aj o prípad, keď dlžník spôsobí, že jej
splnenie sa stane nemožným. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je teda bezprostredne podmienený
porušením povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje.Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti a to z dvoch aspektov, t. j. hodnoty
zabezpečovanej povinnosti a významu zabezpečovanej povinnosti. Pri posúdení primeranosti zmluvnej
pokuty vždy ide o posudzovanie individuálne, viažuce sa na konkrétny prípad.

Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa uvedeného v návrhu, z
navrhovateľom predložených listinných dôkazov, mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom došlo k uzavretiu vyššie uvedenej zmluvy , súčasťou zmluvy boli všeobecné
podmienky.

Na základe uvedenej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby.
Odporca sa v zmysle zmluvy zaviazal navrhovateľovi riadne platiť úhradu za poskytnuté služby, ktoré mu

navrhovateľ fakturoval mesačne. Z predložených listinných dôkazov však nevyplynulo, z akých dôvodov
a pre aké porušenie povinností vzniklo navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu, ktorú si v konaní
uplatňuje.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože odporca porušil
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení. Žiadnym spôsobom však nekonkretizoval a ani

nepreukázal svoje tvrdenie. Neuviedol, dokedy odporca uhrádzal mesačné poplatky za poskytnuté
služby, kedy došlo k porušeniu povinnosti, t. j. k neuhradeniu faktúry za poskytnuté služby, v akej výške,
nepredložil dôkaz o tejto skutočnosti (faktúru a ani dodatok o pripojení ). Navrhovateľ ničím nepreukázal
vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyhotovená faktúra týkajúca sa iba zmluvnej pokuty nie je
takým dôkazom.

Taktiež všeobecné zmluvné podmienky nie sú dôkazom, že nárok na zmluvnú pokutu reálne vznikol,
teda že skutočne došlo k porušeniu povinností zo strany odporcu .

Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a ani to, že mu vznikol nárok na zmluvnú
pokutu pri porušení zmluvných povinností a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
a návrh navrhovateľa zamietol.

Okrem toho považoval súd dojednane o zmluvnej pokute za neplatné, pre neurčitosť určenia podmienok
vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Ako je uvedené v dodatku, odporcovi vznikne povinnosť uhradiť
zmluvnú pokutu, okrem iného, aj v prípade porušenia akejkoľvek povinnosť v bode 3.6 a 5.2 psím.
a/ až c/ všeobecných podmienok, ktoré sa však vo všeobecných podmienkach právneho predchodcu
navrhovateľa nenachádzajú a preto súd považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné pre jeho

neurčitosť.

Súd poukazuje na to, že ust. § 53 a Obč. zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom
zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „ Členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré

by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.“

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o
povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnému odporcovi

nepriznal náhradu trov konania, lebo ich nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd Nitra.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.