Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Lichnerová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/87/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511207396
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3511207396.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa N. C. A., s.r.o., so sídlom K., O. 5, IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou E. C., s.r.o., so sídlom K., O. 5, proti odporkyni 1/ Q. V., bytom
K., M. XXX/X, 2/ K. I., bytom O. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkýň OZ právna
pomoc spotrebiteľom, so sídlom C., A. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. L. M., advokátom so
sídlom C., A. K. 2, o zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Okresného súdu Partizánske zo dňa 31. októbra 2012, č.k. 3C/68/2012-106, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. o priznaní náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 16,11 Eur, k rukám právneho zástupcu JUDr. L. M.,
advokáta, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. konanie zastavil, vo výroku II. odporkyniam
náhradu trov konania nepriznal, vo výroku III. navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedajšiemu
účastníkovináhradutrovkonaniavovýške48,46Eur,krukámprávnehozástupcuvedľajšiehoúčastníka,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia a vo výroku IV. rozhodol, že navrhovateľovi zaplatený súdny
poplatok nevracia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa

16.08.2011, doručeným súdu dňa 26.08.2011 domáhal proti odporkyni 1/ a 2/ zaplatenia sumy 644,23
Eur s príslušenstvom. Písomným podaním zo dňa 28.02.2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa
08.03.2012 návrh opravil tak, že sa domáha proti odporkyni 1/ zaplatenia sumy 536,64 Eur spolu s
príslušenstvom a zmluvnej pokuty 6,91 Eur a proti odporkyni 2/ zaplatenia sumy 107,58 Eur spolu s
príslušenstvom a zmluvnej pokuty 1,39 Eur. Proti obom odporkyniam spoločne a nerozdielne sa domáha
zaplatenia trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku 39 Eur a z trov právneho zastúpenia

176,08 Eur. Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol platobným rozkazom zo dňa 15.03.2012, č.k.
20Ro/1/2012-40, ktorým uložil odporkyni 1/ zaplatiť istinu 536,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 18,25 % ročne zo sumy 536,64 Eur od 15.12.2005 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 6,91 Eur,
odporkyni 2/ zaplatiť istinu 107,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy
107,58 Eur od 15.12.2005 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 1,39 Eur a odporkyniam 1/ a 2/ spoločne
a nerozdielne nahradiť trovy konania v sume 215,08 Eur. Platobný rozkaz nadobudol v časti, v ktorej

bola odporkyni 1/ uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu s úrokom z omeškania a zmluvnú
pokutu právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.04.2012. V tejto časti je konanie právoplatne skončené
a pokračuje len proti odporkyni 2/ rade a čo do trov konania spoločne a nerozdielne voči odporkyniam
1/ a 2/. Dňa 25.05.2012 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporkýň 1/ a 2/, ktorý dňa
12.06.2012 podal proti platobnému rozkazu odpor. Odpor bol uznesením zo dňa 24.07.2012 v časti, v
ktorej sa týkal výroku platobného rozkazu o uložení povinnosti odporkyni 1/ zaplatiť navrhovateľovi sumu

536,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 536,64 Eur od 15.12.2005do zaplatenia a zmluvnú pokutu 6,91 Eur odmietnutý. Uznesenie o odmietnutí odporu nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.08.2012. Dňa 13.8.2012 podala proti platobnému rozkazu odpor odporkyňa 1/.
Odpor bol uznesením zo dňa 14.08.2012, č.k. 20Ro/1/2012-80 ako oneskorene podaný odmietnutý.

Uznesenie o odmietnutí odporu nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2012. Navrhovateľ vzal písomným
podaním zo dňa 08.10.2012, doručeným súdu dňa 15.10.2012 návrh v celom rozsahu späť, preto súd
prvého stupňa podľa § 96 ods. 1 -3 O.s.p. konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle §
146 ods. 2 veta prvá O.s.p., z dôvodu, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania. Vedľajšiemu
účastníkovi priznal trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 48,46 Eur,

a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady 16,60 Eur, vyjadrenie k žalobnému návrhu
- odpor 16,60 Eur a 2x režijný paušál á 7,63 Eur s tým, že uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do
konania až v čase, keď predmetom konania bolo už len zaplatenie sumy 107,58 Eur. Navrhovateľ v
konaní zaplatil súdny poplatok v sume 39 Eur. Predmetom konania v časti, v ktorej platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť bolo zaplatenie istiny a zmluvnej pokuty v sume spolu 543,55
Eur, súdny poplatok za túto časť konania je v sume 32,50 Eur. V tejto časti nebolo konanie zastavené,

pretože sa skončilo vydaním meritórneho rozhodnutia (platobného rozkazu). K zastaveniu konania došlo
len v prevyšujúcej časti. Navrhovateľovi by tak bolo možné vrátiť súdny poplatok len v sume 6,50 Eur.
Súdny poplatok, ktorý sa vracia podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch sa vracia krátený o 1%,
najmenej 6,63 Eur. Po zákonnom krátení súdneho poplatku tak nezostane na vrátenie navrhovateľovi
žiadna suma. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa súdny poplatok za návrh na začatie konania

navrhovateľovi nevrátil.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku III. o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že vedľajší
účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia na ochranu

spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu
ministerstva. Tieto právne závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojich rozhodnutiach, sp. zn.
5Co/26/2012 a sp. zn. 3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov právneho zastúpenia. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z., cieľom
novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich

zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované
rôzne právnické osoby najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Navrhovateľ má za to, že úmyslom
zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom,
ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj
materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Navrhovateľ má z vlastných skúseností

vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a
to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na
priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania,
združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje,
že ide o spotrebiteľskú vec. Vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez

uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Navrhovateľ poukázal
na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/141/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp. zn. 17Co/91/2012 a Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co/420/2012. Zastával názor, že trovy
konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie
práva. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ani ako splnomocnený zástupca odporcov, pričom

títo o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť, čo vyjadril aj Krajský
súd v Prešove v rozhodnutiach, sp. zn. 13Co/35/2012 a sp. zn. 13Co/36/2012. Upozornil, že súd
nepriznanímnáhradytrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovineporušujezákladnéprávonaprávnupomoc
a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne
vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu

konania. Odmenu za úkony právnej služby poskytnuté právnym zástupcom vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu v súdenej veci navrhovateľ nepovažuje za účelne vynaložené trovy. Vo veci nie je podľa
názorunavrhovateľamožnéaplikovaťani§137O.s.p.,pretožezdruženieodporcuvkonanínezastupuje.
Zastáva názor, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď združeniu zastúpenému advokátom
priznal náhradu trov konania, nakoľko existovali dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 Eur s DPHpozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 9,96 Eur a režijného paušálu k právnemu
úkonu vo výške 9,16 Eur s DPH, za podanie odvolania.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie

považuje za správne. Z ničoho nevyplýva, že vedľajší účastník sa nemôže dať v konaní zastúpiť
advokátom. Ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní, pochybnosť
navrhovateľa o účelnosti vynaloženia takýchto trov konania je v rozpore so zákonnou garanciou práva
na zastupovanie. Právo vedľajšieho účastníka vstupovať do spotrebiteľských sporov je dané článkom
169 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým sa ukladá zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov,

ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu záujmov
spotrebiteľov. Nesúhlasí s argumentom navrhovateľa, že vedľajší účastník musí mať zo svojej podstaty
odborný aparát na poskytnutie právnej pomoci spotrebiteľom, tento názor je nesprávny, neústavný a
neudržateľný. Mal za to, že situáciu navrhovateľa nie je potrebné zmierňovať použitím ustanovenia §
150 O.s.p., pretože oproti vedľajšiemu účastníkovi sa nachádza v nepomerne výhodnejšom postavení.
Poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov a Najvyššieho súdu SR. Keďže § 93 ods. 4 O.s.p.

výslovne upravuje, že vedľajší účastník (organizácia na ochranu práv spotrebiteľov) má v konaní
roznaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší
účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je
základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym

zástupcom - advokátom a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa § 137 O.s.p. bez
akýchkoľvek pochybností patrí i právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania potvrdil. Zároveň si
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,13 Eur.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v

napadnutej časti (vo výroku III. o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa §
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov
konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému
došlopresprávanieodporcu,pričomnávrhbolpodanýdôvodne,zakladáprávonavrhovateľananáhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok

konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a
len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal
návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo
v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných
dôvodov.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporkyniam 1/, 2/ zaplatenia
istiny v sume 644,23 Eur s príslušenstvom. Súdu prvého stupňa bolo písomným podaním, doručeným
dňa 15.10.2012, podané späťvzatie návrhu navrhovateľom v celom rozsahu, ktorým žiadal konanie
zastaviť. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporkyniam 1/, 2/
bolo späťvzatie návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by

odporkyne 1/, 2/ splnili to, čoho sa podaným návrhom voči ním domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods.
2 vetá prvá O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporkyniam 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania. Odporkyniam 1/, 2/ preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto im ich súd prvého stupňa
nepriznal.Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu
trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 48,46 Eur. Odvolací súd sa s týmto

právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník
tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje
v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia
považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47,
ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporkýň 1/,

2/. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho
právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a v podaní zo dňa 12.06.2012 právne kvalifikovane vzniesol
námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia. V konaní
na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nezhliadol ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p., ako
to v odvolaní navrhol navrhovateľ.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. o náhrade

trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,11
Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 48,46 Eur, predstavujúca náhradu trov prvostupňového
konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene

za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v
znení účinnom do 30.06.2013, vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená
na polovicu základnej sadzby, t. j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa, doručené
súdu prvého stupňa dňa 29.01.2013, režijný paušál 7,81 Eur, t. j. spolu trovy odvolacieho konania vo
výške 16,11 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.