Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/232/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512208380
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Blahutiaková
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512208380.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci navrhovateľa:
Západoslovenská distribučná, a.s., IČO 36 361 518, Čulenova 6, 816 47 Bratislava, zastúpeného
GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., IČO 36 730 564, Vodná 3, 040 01 Košice proti odporcovi: C.
O., nar. XX.XX.XXXX, s registrovaným trvalým pobytom Z. XX, XXX XX N., o zaplatenie 353,04 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na účet č. XX XXX XX XXX/XXXX, vedený vo S., a.s.
istinu 353,04 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 353,04 od 12.6.2011 do zaplatenia
a trovy konania 21 Eur, spočívajúce v súdnom poplatku a na účet právneho zástupcu navrhovateľa č.
XX XXX XX XXX/XXXX, vedený v X. N. Z., a.s. trovy právneho zastúpenia 81,55 Eur, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ ZSE Distribúcia, a.s., ktorý od 1.1.2013 zmenil obchodné meno na Západoslovenská
distribučná, a.s., sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom náhrady škody za
neoprávnený odber elektrickej energie, keď neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez uzatvorenia
zmluvy o dodávke elektriny.

O žalovanom nároku konajúci súd rozhodol v rozkaznom konaní dňa 4.5.2012 platobným rozkazom
27Ro/384/2012 -12, ktorý bol v súlade s ustanovením § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

(O.s.p.)zrušenýuznesenímzodňa10.10.2012,keďžeplatobnýrozkaznebolomožnédoručiťodporcovi
do vlastných rúk.

Odporca bol v konaní nečinný. Napriek riadnemu predvolaniu sa pojednávania vo veci samej
nezúčastnil. Súd preto vec podľa § 101 O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
Navrhovateľ sa účasti na verejnom prejednaní veci vzdal. V prejednávanej veci ide o drobný spor v
zmysle § 200ea O.s.p., ktorý bolo možné rozhodnúť na základe listinných dôkazov, ktoré predložil

navrhovateľ. Skutkovým základom rozhodnutia súdu tak boli tvrdenia navrhovateľa, ktoré dôkazne
preukazoval listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho spisu.

11C 232/12

Súd vykonal dokazovanie protokolom o zistení neoprávneného odberu, výpočtom náhrady škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, fotografickou dokumentáciou, faktúrou č. XXXXXXX,
výstupom evidenčného systému prihlásených odberateľov, informáciou o integrovanej cene pre
odberateľov v domácnostiach pripojených do distribučnej sústavy spoločnosti navrhovateľa platných

od 1.1.2010 a od 1.1.2011, kalkuláciou hodinovej sadzby za výkon kontroly strát EE na rok 2011
zo dňa 27.1.2011, osvojil si vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 18.3.2014. Vykonaným dokazovanímmal za preukázané, že dňa 5.5.2011 bola navrhovateľom vykonaná kontrola v odbernom mieste č.
XXXX-XX-XXX na adrese B. 3, XXX XX N.. Touto kontrolou bolo zistené, že odberné miesto bolo
zapnuté na svorkovnici elektromera, podniková plomba Y bola precviknutá - poškodená. Odberné

miesto bolo po tomto zistení vypnuté a elektromer výrobného čísla XXXXXXX. bol demontovaný.
Kontrolou zistený stav bol zdokumentovaný fotograficky. O zistených skutočnostiach bol spísaný
Protokol č.*XXXXXX. Podľa výstupu z evidenčného systému o prihlásených odberateľoch v období
od 1.7.2007 do 27.1.2010 bol odporca na predmetnom odbernom mieste č. XXXX-XX-XXX zmluvným
partnerom navrhovateľa. Nový zmluvný partner navrhovateľa sa prihlásil k odberu od 9.5.2011.

Vzhľadom na uvedené zistenia navrhovateľ vypočítal škodu spôsobenú neoprávneným odberom
spôsobom určeným vyhláškou ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. a túto vo výške 353,04
Eur odporcovi faktúroval faktúrou č.3103634. Faktúra bola splatná dňa 11.6.2011. V lehote splatnosti
odporca túto sumu nezaplatil a neurobil tak ani na základe výzvy zo dňa 3.8.2011. Odporca bol nečinný,
navrhovateľa nekontaktoval, pohľadávku neuhradil a to ani len čiastočne. Navrhovateľ písomnosti
adresované odporcovi zasielal na B., ktorá podľa lustračnej správy z Registra obyvateľov bola do

14.3.2014 aj evidovaným trvalým pobytom odporcu.

Podľa § 39 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (1) Neoprávneným odberom elektriny je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave
alebo o pripojení k distribučnej sústave, alebo 2. dodávke elektriny, alebo 3. zúčtovaní odchýlky
účastníka trhu, alebo 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na zúčtovateľa, b) bez

určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa
nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením,
ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. (2) Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný
uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 1 vyhlášky č. 154/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2005 do 1.9.2012 (1) Škoda spôsobená
neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa
odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou
elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta

vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu
pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v
najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a
regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. (2) Celková spotreba elektriny počas trvania
neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej

elektriny1) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých
neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje
sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného
meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo
odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia,

ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za

11C 232/12

obdobie posledných šiestich mesiacov. (3) Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak
odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí
medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je

pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité
výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou
využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,

b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu
(namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje rezervovaný výkon; ak nebol

dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov, d)
za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW. (4) Denná spotreba pri neoprávnenom
odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi
fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí
sa súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín zadeň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia, b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného
istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak
nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa

hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z
viacerých fáz, c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného
elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené. (5) Vypočítaná
škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného navrhovateľ za obdobie trvania neoprávneného odberu, t.j. od

5.11.2010 do 5.5.2011, t.j. za posledných šesť mesiacov spätne od kontroly odberného miesta dňa
5.5.2011 stanovil celkovú škodu zapríčinenú neoprávneným odberom v sume 353,04 Eur. Táto je
položkovite špecifikovaná v listine založenej ako č.l. 7 a 40 v súdnom spise, ktorá ako príloha žaloby
bola v zmysle procesných pravidiel odporcovi zaslaná spolu so žalobou. Škodu navrhovateľ vypočítal
na základe stavu elektromera, pričom suma 1988 kWh predstavuje rozdiel medzi stavom, ktorý bol
odporcovi fakturovaný pri ukončení zmluvy o dodávke elektriny a stavom zisteným kontrolou dňa

5.5.2011. Ako cena za neoprávnene spotrebovanú elektrinu bola použitá cenníková cena v najvyššej
tarife, nakoľko sa jednalo o odberateľa v domácnosti, pričom takýto postup navrhovateľa je v súlade s
§ 1 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhl. č. 154/2005 Z.z. a ostatné ceny distribúcie elektriny podľa cenníka
platného v období trvania neoprávneného odberu od 5.11.2010 do 5.5.2011.

Vychádzajúczvyššieuvedenéhoskutkovéhoaprávnehostavusúddospelkzáveruodôvodnostižaloby,

preto jej v celom rozsahu vyhovel. Navrhovateľ si uplatnil skutočnú škodu v súlade s § 39 ods. 2 zák.č.
656/2004 Z.z. o energetike.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá ObčZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Podľa ods. 2 prvá veta ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.1.2009, výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania.

11C 232/12

Keďže odporca je s plnením peňažného záväzku v omeškaní a navrhovateľ sa svojho nároku na
majetkové sankcie za omeškanie domáhal, súd mu tieto ako dôvodné a v hornej hranici úrokovej
sadzby priznal. Navrhovateľ žiadal úrok z omeškania z celej žalovanej istiny od 12.6.2011, t.j. odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXX až do jej zaplatenia a vo výške 9,25% ročne, teda v

hornej hranici sadzby, určenej vykonávacím predpisom k tomuto dňu. K uvedenému dňu bola základná
úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou 1,25 %, preto odporca je povinný platiť úroky z
omeškania o 8% vyššie, teda 9,25% ročne.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. V spore
úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v súdnom poplatku za

návrh vo výške 21Eur a v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci ( prevzatie zastúpenia
1.5.2010, spísanie žaloby 11.4.2012 ), za ktoré patrí advokátovi odmena podľa § 10 ods. 1 v spojení s §
14 ods. 1 písm. a/,b/, § 16 a § 18 vyhl.č. 655/2004 Z.z. vo výške 2 x 26,56 Eur + režijný paušál 1 x 7,21
Eur + 1 x 7,63 Eur = 67,96 Eur + 20% DPH 13,59 Eur, teda odmena spolu 81,55 Eur. Právny zástupca
navrhovateľa osvedčil, že je platiteľom tejto dane.

O povinnosti odporcu zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia advokátovi navrhovateľa súd rozhodol
podľa § 149 ods. l O.s.p. Platobné miesto náhrady trov konania, spočívajúcich v súdnom poplatku je
odôvodnené návrhom advokáta navrhovateľa.Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odôvodnené odvolanie do 15 dní od jeho doručenia

na podpísanom súde, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.
3 O.s.p. ) uviesť, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 , písm.
a/ až f/ O.s.p.

Ak odporca - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).