Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/312/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111220325
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111220325.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
M. XXX, zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná
90/12 proti odporcom v rade 1/ E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX a odporcovi v rade 2/ mal. M. B.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomunavrhovateľky,zastúpenejkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnych

vecí a rodiny Trenčín, v konaní o určenie otcovstva a iné, na odvolanie navrhovateľky a odvolanie
odporcu v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, zo dňa 18.12.2013 č. k. 27C/155/2011-206,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku IV. m e n í tak, že odporca v 1/ rade j e
p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej odporkyne v 2/ rade M. B., nar. XX.XX.XXXX výživným v
sume 90 eur mesačne s účinnosťou od 18.07.2011, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky dieťaťa
W. B. vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku V. čo do zameškaného výživného z r u š u
j e a vec v r a c i a okresnému súdu v tejto časti na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku VII. ktorým rozhodol o príspevku na výživu
nevydatej matky m e n í tak, že odporca v 1/ rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke

sumu 600 eur titulom príspevku na výživu nevydatej matky, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach - vo výroku VI., ktorým bol odporca 1/ zaviazaný
k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 165 eur z titulu príspevku na úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom a vo výroku VIII., ktorým v ostatnej časti návrh navrhovateľky zamietol p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že vo výroku I. určil ,
že odporca v rade 1/ E. Z., nar. XX.XX.XXXX, j e otcom maloletej odporkyne v rade 2/ M. B.,

nar. XX.X.XXXX z matky - navrhovateľky W. B., nar. XX.XX.XXXX. Vo výroku II. maloletú M. B., nar.
XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky W. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok. Výrokom III. rozhodol, že styk odporcu v rade 1/ ako otca, s maloletou M. B. sa
neupravuje. Výrokom IV. rozhodol, že odporca v rade 1/ je povinný prispieť na výživu maloletej M., nar.
XX.XX.XXXX s účinnosťou od 18.07.2011 bežným výživným v sume 110 eur mesačne zročným vždy
do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky W. B., nar. XX.XX.XXXX. Vo výroku V. rozhodol, že

zameškané výživné za obdobie od 18.07.2011 do 31.12.2013 v celkovej sume 3.120 eur sa odporca v
rade 1/ zaväzuje splácať v splátkach, a to nasledovne: sumu vo výške 1.120 eur je povinný zaplatiť
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zvyšok dlhu na zameškanom výživnom v sume 2.000, eur vpravidelných mesačných splátkach vo výške 90 eur eur spolu s bežným výživným od druhého mesiaca
nasledujúcehopomesiaci,vktoromsarozsudokstaneprávoplatný,podstratouvýhodysplátokvprípade
omeškania sa so zaplatením čo i len jednej splátky.Výrokom VI. rozhodol, že odporca v rade 1/ je

povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 165 eur z titulu príspevku na úhradu nákladov spojených s jej
tehotenstvom, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku VII., že odporca v rade 1/ je povinný
zaplatiť navrhovateľke sumu 450 eur z titulu príspevku na výživu nevydatej matky, a to do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku, výrokom VIII. v ostatnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Vo výroku IX.
uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia
otcovstva k svojej maloletej dcére voči odporcovi v rade 1/ a zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti
jej ako matky a určenia výživného v sume 110 eur mesačne. Súčasne žiadala vyplatiť jednorazovú sumu
250 eur ako náhradu nákladov na zakúpenie detskej výbavičky a žiadala priznať náhradu trov konania.
Dňa 19.1.2012 svoj návrh rozšírila o svoj nárok ako nevydatej matky na úhradu nákladov na výbavičku

vo výške 750 eur a nákladov spojené s tehotenstvom a zľahnutím vo výške 700 eur. Rovnako žiadala, by
súd určil odporcovi v rade 1/ titulom výživného na nevydatú matku sumu 200 eur mesačne. Odporca sa
k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril. Pred súdom uviedol, že trvá na krvnej skúške, nakoľko
vie, že navrhovateľka mala intímne styky s viacerými mužmi. Pokiaľ sa krvnou skúškou preukáže, že
je otcom dieťaťa, bude si plniť svoje povinnosti, nie však vo výške žiadanej navrhovateľkou, pretože

mu to jeho pomery neumožňujú. Kolízny opatrovník uviedol, že realizovaným sociálnym prieskumom v
rodine matky neboli zistené nedostatky v starostlivosti o mal. dieťa a možno konštatovať, že matka má
vytvorené podmienky pre starostlivosť a výchovu dieťaťa.

Okresný súd v časti konania o určenie otcovstva aplikujúc ustanovenie § 94 ods. 1 a 94 ods. 2 Zákona

o rodine v odôvodnení uviedol, že z podaného znaleckého posudku vyplynulo, že pravdepodobnosť
otcovstva odporcu E. Z. voči maloletej M. B. má číselnú hodnotu 99,999999%, pričom pravdepodobnosť,
že označený muž by bol vykonaným vyšetrením vylúčený z otcovstva, ak by nebol otcom dieťaťa je
99,99744%. Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania metódou analýzy DNA
zúčastnených osôb vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky treba pokladať

otcovstvo E. Z. voči maloletej M. B. za prakticky dokázané s veľmi vysokou pravdepodobnosťou, ktorú
možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Preto určil, že E. Z. je biologickým otcom maloletej M.
B., narodenej z matky W. B..

S poukazom na to, že s konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené aj konanie o úprave

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu aplikujúc ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine
rozhodol, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu stará od jej narodenia
a aj vzhľadom na to, že otec o maloletú zatiaľ neprejavuje záujem. Nakoľko účastníci zhodne uviedli,
že netrvajú na úprave styku, pričom odporca uviedol, že nemá zatiaľ záujem sa s maloletou stretávať,
súd o úprave styku nerozhodoval.

Pokiaľ ide o konanie v časti o určenie vyživovacej povinnosti odporcu 1/ k maloletej odporkyni 2/
aplikujúc ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 veta prvá, § 77 ods. 1 Zákona o rodine v
odôvodnení uviedol, že mal za preukázané odôvodnené potreby mal. M. zahŕňajúce náklady na ich
zabezpečenie do 1. roku veku dieťaťa vo výške 221 eur mesačne, po prvom roku veku vo výške 120

eur mesačne, tak ako ich prezentovala matka, ktoré vzhľadom na svoju štruktúru a výšku zodpovedajú
veku dieťaťa a jeho zdravotnému stavu. Súd zároveň prihliadol k tomu, že o maloletú M. sa bude osobne
starať matka, ktorá tým čiastočne vyvažuje svoju povinnosť podieľať sa na zabezpečení potrieb dieťaťa
finančnou sumou. Poukázal na skutočnosť, že osobná starostlivosť o dieťa nekompenzuje vyživovaciu
povinnosť rodiča v plnej výške. Čo sa týka nákladov na tzv. detskú výbavičku, v tejto súvislosti uviedol,

že ide o náklady, ktoré treba posúdiť v rámci rozhodovania o výživnom pre dieťa a teda, že nejde
o náklady matky, ale náklady dieťaťa. Vzhľadom na skutočnosť, že hodnota základných vecí pre
novonarodené dieťa bola súdom vypočítaná na sumu 79 eur, pričom štátom poskytovaný príspevok,
ktorýjeúčelovoviazanýnatentoprípadmalvýšku829,86eur, malzato,žezákladnávýbavičkapredieťa
bola financovaná z prostriedkov štátu, pričom nemal v konaní preukázaný vznik týchto nákladov nad

rozsah vyplateného príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku k nemu, a preto tieto náklady pri určení
mesačného výživného nezohľadňoval. Nakoľko navrhovateľka neuviedla, ktoré iné potreby dieťaťa
boli týmto príspevkom pokryté, súd mal za to, že pokryli výdavky na zabezpečenie základnej detskej
výbavičky novonarodeného dieťaťa. Súd pri určovaní výživného otcovi za odôvodnené náklady na dieťapovažoval v období od narodenia dieťaťa do jeho prvého roka života náklady vo výške 221 eur (po
odpočítaní prídavku na dieťa) a vo výške 120 eur po prvom roku dieťaťa (taktiež po odpočítaní prídavku
na dieťa) t.j v priemere sumou 170 eur mesačne. Stanovil pomer, akým by sa mala podieľať matka na

výživnom vo výške 30% a pomer, akým by sa mal podieľať otec 70% z výšky odôvodnených potrieb
dieťaťa. Pri rozhodovaní sa podrobne zaoberal osobnými, majetkovými a finančnými pomermi oboch
rodičov a po ich vyhodnotení ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca na sumu 110 eur, ako týmto
zodpovedajúcu a primeranú potrebám a veku dieťaťa.

Zameškané výživné súd určoval odo dňa narodenia dieťaťa t.j. 18.07.2011 do konca mesiaca
predchádzajúceho mesiacu, kedy prišlo k rozhodnutiu o výške vyživovacej povinnosti, teda do
31.12.2013. Keďže súd ma za preukázané, že za dané obdobie otec matke prispel sumou vo výške
120 eur, otcovi za obdobie od 18.7.2011 do 31.12.2013 vzniklo zameškané výživné vo výške 3.120 eur
(výživné za 14 dní mesiaca júl 2011 vo výške 50 eur + 29 mesiacov po 110 eur - 120 eur). Vzhľadom
na deklarovanú finančnú situáciu otca, súd povolil otcovi splácať zameškané výživné nasledovne: sumu

vo výške 1.120 eur je povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zvyšok v sume 2.000 eur
v mesačných splátkach vo výške 90 eur spolu s bežným výživným od druhého mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom sa rozsudok stane právoplatný.

Na ďalšiu časť uplatneného nároku, a to príspevok na výživu nevydatej matky aplikoval okresný súd

ustanovenia § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 veta prvá, § 77 ods. 1 Zákona o rodine s odkazom na ktoré v
odôvodnení uviedol, že v prejednávanom prípade si matka tento druh nároku uplatnila na pojednávaní
dňa 19.01.2012, a to spätne od 18.07.2011. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine (kedy právo na
výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, súd mal za to, že navrhovateľka má právo
na úhradu príspevku na výživu za obdobie od 19.01.2012 (odo dňa podania návrhu) do 18.07.2013

(dvoch rokov veku dieťaťa). Pod oprávnenými mesačnými nákladmi navrhovateľky rozumel náklady
vo výške 165 eur, príjmom matky odo dňa pôrodu bol rodičovský príspevok v priemere vo výške 217
eur mesačne. Pred tehotenstvom navrhovateľky, táto pracovala ako čašníčka iba na základe dohody
o pracovnej činnosti a jej príjem sa odvíjal od počtu odpracovaných hodín a súhrnne mal výšku 200 -
250 eur. Pri takto zistenom skutkovom stave zistil pokles príjmu navrhovateľky o cca 50 eur mesačne

z titulu nástupu na rodičovskú dovolenku. Pri vyhodnocovaní pomerov na strane otca súd zistil, že pod
oprávnenými nákladmi otca je potrebné rozumieť mesačné náklady na jeho osobu v hodnote 178,85
eur + vyživovacie povinnosti k jeho manželke a 3 maloletým deťom. Príjem odporcu sa počas obdobia
rozhodným spôsobom nezmenil a po stanovení jeho priemeru (za rok 2011,2012 a 2013) dosiahol výšku
cca 880 eur mesačne. Nakoľko zohľadnil zvýšené výdavky navrhovateľky v súvislosti s tehotenstvom

v priznaní polovice nákladov spojených s tehotenstvom, v rámci rozhodovania o výške výživného resp.
príspevku na výživu sa zameral na pokles príjmu navrhovateľky v súvislosti s nástupom na rodičovskú
dovolenku. Nakoľko tento bol znížený maximálne o sumu 50 eur, súd po zohľadnení príjmov a výdavkov
navrhovateľky a príjmov a výdavkov odporcu v rade 1/ stanovil výšku príspevku na výživu navrhovateľky
ako nevydatej matky na sumu 25 eur mesačne. Ak navrhovateľka dokázala svoju výživu zabezpečiť

príjmom z dohody o pracovnej činnosti vo výške 200-250 eur mesačne, potom takáto výška by mala
byť určujúca aj pri rozhodovaní o výške príspevku na výživu, keď v dôsledku tehotenstva navrhovateľka
ako nevydatá matka tento svoj príjem stratila. Vzhľadom na skutočnosť, že obdobie, po ktoré má podľa
názoru súdu matka právo na úhradu tohto príspevku tvorí 18 mesiacov (19.01.2012 do 18.07.2013), súd
vyčíslil výšku príspevku na výživu nevydatej matky sumou 450 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že súd

rozhodol o povinnosti odporcu v rade 1/ zaplatiť sumu 110 eur ako bežné výživné na mal. M. bez ohľadu
na právoplatnosť rozsudku, sumu 165 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a sumu 1.120 eur do 30
dní od právoplatnosti rozsudku, zameškaný príspevok na výživu nevydatej matky súd uložil odporcovi
v rade 1/ zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti súd návrh navrhovateľky na
zaplatenie nákladov spojených s tehotenstvom a príspevku na výživu nevydatej matky zamietol ako

nedôvodný.

Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol odporca v 1/ rade, a to
vo výroku IV., ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu mal. M. výživným vo výške 110 eur mesačne
a žiadal odvolací súd o zmenu napadnutého rozsudku, čo do tejto časti, a to tak, že výška určeného

bežného výživného na maloleté dieťa bude nižšia, a to s poukazom na jeho osobné, majetkové a
zárobkové pomery, ktoré mu vzhľadom na existenciu jeho ďalších vyživovacích povinností neumožňujú
súdom prvého stupňa určené výživné platiť a uviedol, že je otcom ďalších dvoch maloletých detí a
tiež s poukazom na skutočnosť, že jeho manželka má príjem priemerne mesačne netto 320 eur, tedaprakticky on je živiteľom rodiny. Poukázal na mesačné náklady rodiny, ktoré predstavujú 290 eur splátku
úveru na bývanie, 53 eur poistku k tomuto úveru, 140 eur splátku dvoch bezúčelových úverov na
najnevyhnutnejšie zariadenie bytu, náklady na poplatky spojené s užívaním bytu, a to 150 eur na el.

energiu, 35 eur za ďalšie platby spojené s užívaním bytu, náklady spojené s poplatkom v predškolskom
zariadení jeho dieťaťa, náklady spojené na zabezpečenie školskej dochádzky staršieho dieťaťa, náklady
na jeho cestu do práce z Z. do P. 46 eur mesačne, sporenie jeho deťom po 10 eur mesačne, náklady
na mobilné telefóny rodiny, cca 50 eur mesačne a ďalšie náklady na stravu, výdavky na lieky, oblečenie,
hygienické potreby, ktoré už samotné neumožňujú súdom stanovenú výšku výživného platiť. Uviedol,

že počas roka rodina nechodí na žiadne dovolenky, on nemá žiaden iný príjem ani iné zamestnanie,
pretože to nie je možné vzhľadom na pracovný režim, ktorému je podriadený, keďže pracuje v zmennej
prevádzke a podľa možností aj v nadčasoch, len aby bol schopný zabezpečiť najnevyhnutnejšie potreby
rodiny. Záver súdu, že je schopný prispievať na výživu maloletého dieťaťa podľa existujúcich pomerov
na jeho strane, považoval za nesprávny, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ustanovení § 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p..

Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla aj navrhovateľka
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, a to čo do výroku VI. a to do výšky súdom stanoveného
príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom, čo do výroku VII. ktorým bol určený príspevok
na výživu nevydatej matky, čo do výroku VIII., ktorým v ostatnej časti súd návrh navrhovateľky zamietol

a tiež čo do výroku V. v časti splatnosti zameškaného vyčísleného výživného na maloleté dieťa.
Žiadala, aby v napadnutých častiach odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, a to tak,
aby ňou uplatneným nárokom v týchto častiach v plnom rozsahu vyhovel, prípadne aby v napadnutých
častiach rozsudok súdu prvostupňového súdu zrušil a vrátil tomuto na ďalšie konanie. V časti napadnutej
splatnosti zameškaného výživného poukázala na to, že odporca od počiatku popieral, že je otcom mal.

M., vyživovaciu povinnosť k tejto od jej narodenia si neplnil a umožnenie mu vyčísleného zameškaného
výživné splácať, je v zjavnom rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Poukázala na to, že týmto
spôsobom by otec zameškané výživné splácal po dobu dvoch rokov. V skutočnosti, že u odporcu
priebežne došlo k zníženiu jeho príjmu cca o 200 eur videla jeho úmysel vyhnúť sa riadne plneniu si
vyživovacej povinnosti v zodpovedajúcej výške. Podľa jej názoru súladné so záujmom dieťaťa bude, ak

bude tento zaviazaný zameškané výživné uhradiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej
namietala výšku príspevku na úhradu nákladov spojených s jej tehotenstvom, ktorú za opodstatnenú
súd uznal len vo výške 165 eur, čo je podľa nej neadekvátne, nemožno ju započítavať s pôrodným, tak
ako nemožno započítavať výbavičku pre dieťa s výživným. Ňou požadovaná suma zodpovedá podľa
jej názoru všeobecným nákladom a nie prepočtom, z ktorých vychádzal v odôvodnení rozhodnutia

súd. Považovala za nesprávne, že súd nezaviazal odporcu k nákladom na zabezpečenie výbavičky
dieťaťa tvrdiac, že je to obsiahnuté vo výživnom. Rovnako nesúhlasila s postupom súdu pokiaľ jej priznal
príspevok na jej výživu ako nevydatej matky len s účinnosťou odo dňa podania návrhu, nie v rozsahu
24 mesiacov ako jej podľa zákona prináleží, pričom suma 15 eur, ktorú považoval súd za adekvátnu,
nezodpovedá možnostiam a schopnostiam odporcu. Poukázala na to, že pokiaľ by nezostala tehotná,

dokončila by vysokoškolské štúdium, nemusela by pracovať brigádnicky a jej príjem by bol ďaleko vyšší.
Jej nároky uplatnené v požadovanej výške považovala za primerané, zodpovedajúce možnostiam a
schopnostiam otca.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu 1/ uviedla, že toto považuje za
nedôvodné s poukazom na jeho príjem a príjem jeho manželky, súčet ktorých keby matematicky zrátala
a vydelila počtom osôb v domácnosti, na jedného člena by pripadla čiastka vyššia ako v prípade súčtu
jej príjmu a určeného výživného na maloleté dieťa v prepočte na jednu osobu. Poukázala na právo
dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov, v súvislosti s čím aj vzhľadom na možnosti otca

podľa jej názoru je v jeho schopnostiach, prispievať súdom určeným výživným na dieťa vo výške 110 eur
mesačne. Náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa tak ako boli v konaní zistené, nie sú
podľa jej názoru žiadnym nadštandardom, ale zohľadňujú len náklady spojené so zabezpečením liekov,
ošatenia, hygieny a sú súladné s primeranými potrebami dieťaťa. Súčasne žiadala priznať náhradu trov
odvolacieho konania.

Kolízny opatrovník nevyužil zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu otca, teda
odporcu 1/.Odporca 1/ nevyužil svoju zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu navrhovateľky.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia §

214ods.2O.s.p.azapoužitia§212ods.2písm.a/O.s.p.,vovzťahukvyživovacejpovinnostivprospech
k maloletého dieťaťa za použitia § 212 ods. 1 vo vzťahu k odvolaniu týkajúcemu sa ďalších nárokov a
dospel k záveru, odvolanie odporcu 1/ je dôvodné, odvolanie navrhovateľky je dôvodné čiastočne na
základe čoho rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach vo výroku IV. a vo výroku VII. za použitia
§ 220 O.s.p. zmenil (pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§219) ani na jeho zrušenie

(§ 221 ods. 1)), v napadnutých častiach vo výrokoch VI. a VIII. za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil a vo výroku V. za použitia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a čo do tejto časti vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok okresného súdu v ostatných častiach z hľadiska jeho
vecnejsprávnostinepreskúmaval,pretoževovzťahuknimrozhodnutieprvostupňovéhosúdunapadnuté
nebolo, teda v tých častiach nenastal suspenzívny účinok odvolania (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.).

S konaním o určenie otcovstva, je zo zákona spojené aj konanie o úprave rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu. Odvolacie námietky odporcu 1/ ako otca maloletého dieťaťa smerovali proti
rozsudku okresného súdu, ktorým vo výroku IV. určil vyživovaciu povinnosť odporcu 1/ v prospech
maloletej Karolíny v sume 110 eur mesačne s účinnosťou od narodenia dieťaťa dôvodiac, že nie je v
jeho schopnostiach s poukazom na osobné, majetkové a zárobkové pomery, vyživovaciu povinnosť si

v tejto výške plniť.

V zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a
rodičovstva, kde okrem iného, je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a
zároveň právo rodičov, na starostlivosť o deti a ich výchovu. Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich

zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o rodine, právnym nárokom dieťaťa.
Právo dieťaťa na výživné, je ovplyvňované právnymi skutočnosťami, ktoré vedú k vzniku, k zmene a
zániku práva, na výživné. Do celého tohto procesu, vstupujú za určitých okolností, nielen povinné a
oprávnené osoby, ale aj štátne orgány a to predovšetkým súdy, ktorých jednou zo základných úloh je
dbať o zabezpečenie práv a právom chránených záujmov detí.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2
Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej

miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Vyššie uvedené zákonné kritéria pre určenie výšky vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča,
sa posudzujú vždy vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa.

Odôvodnenosť totiž vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti, boli uspokojené všetky
náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku,
duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania,
odbornej prípravy na budúce povolanie. Právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča je nesporné,
napriek tomu vychádzajúc z kritéria odôvodnenosti potrieb, je opodstatnený záver, že aj odôvodnené

potreby, majú určitú hornú hranicu súvisiacu so spotrebným charakterom.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu a súdom prvého stupňa dôsledne zisteného
skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľka spolu s maloletou bývajú v jednej miestnosti rodinného
domu rodičov navrhovateľky, ktorý majú v prenájme. Dom sa nachádza na samote, dopravu si

zabezpečuje rodina individuálne, vlastným dopravným prostriedkom. Náklady s bývaním sú mesačne za
elektriku v sume 83 eur a v sume 900 eur ročne na kúpu dreva. V spoločnej domácnosti s nimi žije matkin
dospelý brat Y. B. a sestra R. P. s mal. R., nar. XX.XX.XXXX. Matkin brat sa v domácnosti nezdržiava,
nakoľko pracuje na Morave. Z uvedeného vyplýva, že výdavky na bývanie predstavujú sumu 178 eurmesačne, ktorú je potrebné rozpočítať medzi osoby žijúce v tomto dome, v dôsledku čoho výdavky na
bývanie pre navrhovateľku a maloletú činia sumu 50 eur. Naturálnou formou v tejto výške navrhovateľka
na nájom prispieva. Ostatné pravidelné výdavky navrhovateľky po narodení maloletej M. navrhovateľka

špecifikovala ako náklady na pevnú linku vo výške 35 eur mesačne a náklady na mobilný telefón vo
výške 12 eur mesačne. K výdavkom na svoju stravu sa vyjadrila v tom zmysle, že túto zabezpečujú
jej rodičia, a preto výšku nevedela určiť. Navrhovateľka v rámci svojich výdavkov uviedla náklady na
zaobstaranie motorového vozidla vo výške 550 eur, na jeho povinné zmluvné poistenie vo výške 60 eur
ročne a náklady pre získanie vodičského oprávnenia vo výške 396 eur, ktoré súdu listinnými dôkazmi

aj preukázala.

Čo sa týka výdavkov na mal. M., v roku 2011 po jej narodení k jej najväčším pravidelným výdavkom
podľa vyjadrenia matky, patrili výdavky na nákup plienok približne 60 eur mesačne, umelého mlieka 70
eur mesačne, oblečenia vo výške 40 eur mesačne a cestovného vo výške 30 eur mesačne - matka
uplatnila nákup benzínu z dôvodu potreby kontrol u lekárov, nakoľko obec, v ktorej býva je vzdialená

20 km od Ilavy, pričom posledná zástavka autobusu je 8 km od miesta, kde s maloletou býva. Maloletá
je v dispenzárii nefrológa a kardiológa. Má jednostranné vrodené vykĺbenie bedier. Uvedená diagnóza
zvyšuje náklady matky iba čo sa týka dochádzania na pravidelné kontroly ku pediatrickému ortopédovi
do Žiliny, kde lekárske prehliadky boli vo veku 4-10 mesiacov každé 2 týždne, potom každý mesiac a
neskôr každé 2 mesiace. Dopravu jej pomohla zabezpečiť jej sestra, nakoľko spoj verejnej hromadnej

dopravy bol zrušený. Žiadne iné lieky a iné pomôcky okrem remeňov, kvôli bedrovým kĺbom neboli kvôli
uvedenej diagnóze potrebné. Na očkovanie maloletej boli vynaložené finančné prostriedky vo výške 2
x 65 eur. V súčasnosti náklady na mal. M. podľa matky vznikajú na stravu vo výške 40 eur (matka že
maloletá v priemere spotrebuje 1 detskú výživu po 0,50 eur denne + 1-2 jogurty za 1 eur + maloletej
dáva ja polievky, ktoré konzumuje aj ona). Maloletá aj naďalej nosí plienky, na ktoré v súčasnosti matka

vynaloží 30 eur mesačne. V rámci nákladov na oblečenie a obuv matka uviedla, že zimné oblečenie
pre mal. M. ju stálo 50 eur a je nútená jej kupovať kvalitnú obuv, ktorá stojí 20-25 eur, pričom každé 3
mesiace sa kupujú nové papučky z dôvodu jej zdravotných problémov, pre ktoré navštevujú pravidelne
ortopéda. Čo sa týka ostatných potrieb dieťa (kúpa hračiek a knižiek) matka vynaloží v priemere 10 eur
mesačne. Vzhľadom na bydlisko matky, je matka nútená vynakladať zvýšené výdavky na cestovné - s

maloletou navštevujú nefrológa v Ilave každé 3 mesiace, kde jedna cesta ich stojí cca 15 eur. Ak sa k
tomu pridajú ešte bežné prehliadky u pediatra, matka mesačne vynaloží na cestovné k lekárom finančné
prostriedky vo výške cca 10 eur .

Matka maloletej M. je od narodenia maloletej na rodičovskej dovolenke, pričom jej jediným príjmom je

od 01.07.2011 rodičovský príspevok vo výške 190,10 eur mesačne za rok 2011, vo výške 194,70 eur
mesačne za rok 2012 a vo výške 199,60 eur mesačne za rok 2013. Okrem toho matka poberá prídavky
na maloletú M. vo výške 22,01 eur mesačne za rok 2011, vo výške 22,54 eur mesačne za rok 2012 a vo
výške 23,10 eur mesačne za rok 2013. Navrhovateľke bol vyplatený aj príspevok pri narodení dieťaťa v
sume 151,37 eur a príplatok k tomuto príspevku vo výške 678,49 eur t.j. spolu vo výške 829,86 eur.

Otec maloletej M. žije v spoločnej domácnosti spolu so svojou manželkou F. Z. a 2 ich spoločnými deťmi
- dcérami M. Z., nar. XX.XX.XXXX a F. Z., nar. XX.XX.XXXX. Bývajú v dvojizbovom byte, ktorý je v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Odporca mesačne v súvislosti s bývaním vynaloží náklady
na splátku hypotekárneho úveru vo výške 300 eur mesačne, splátku pôžičky na rekonštrukciu bytu a

kúpu nábytku vo výške 158 eur, platby za elektrinu v priemere 135 eur a zálohové platby za užívanie
bytu vo výške 25,83 eur. Vlastní aj rodinný dom s pozemkom v k.ú. Z., ktorý získal na základe darovacej
zmluvy z roku 2010, kde však bývať nemôže nakoľko v tomto dome žije I. Z., ktorý tu má zriadené
právo doživotného bezplatného bývania. S touto nehnuteľnosťou žiadne výdavky nemá, nakoľko tieto si
platí I. Z.. Otec maloletej je zamestnaný v spoločnosti N. Matador E., s.r.o., kde za rok XXXX dosiahol

priemerný mesačný príjem vo výške 843 eur, za rok 2012 942 eur (mzda + nemocenské dávky) a za
rok 2013 vo výške 850 eur.

Manželka odporcu F. Z. bola od apríla 2011 na rodičovskej dovolenke, pričom za rok 2011 poberala
rodičovský príspevok 256 eur mesačne, za rok 2012 - 194,70 Eur mesačne a za rok 2013 - 199,60

eur mesačne, a to do 30.09.2013. Od 25.09.2013 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
poberala dávku v nezamestnanosti za obdobie od 01.10.2013 do 20.10.2013 vo výške 131,10 Eur. Od
21.10.2013 je zamestnaná v spoločnosti U. spol. s r.o., kde jej mesačná mzda za mesiac október 2013
bola 145,26 Eur netto, za november 2013 vo výške max. 450 eur brutto. Prídavky na deti, poberámanželka odporcu vo výške 44,02 eur mesačne za rok 2011, vo výške 45,08 eur mesačne za rok 2012
a vo výške 46,20 eur mesačne za rok 2013.

Platia poplatky za odvoz komunálneho odpadu vo výške 58,40 eur ročne za 4 osoby, náklady na telefón
vo výške cca 50 eur mesačne a poistné pre všetkých členov rodiny vo výške 53 eur mesačne. Ďalej
majú mesačné výdavky na stravu a hygienické potreby, výdavky otca na cestovné do práce sú vo výške
26 eur mesačne, výdavky jeho manželky na cestovné do práce sú 26 eur mesačne.

Maloletá M. Z., nar. XX.XX.XXXX začala od 01.09.2013 navštevovať 1. ročník Základnej školy v
Z., pričom rodičia platia mesačne náklady na stravovanie v školskej jedálni a poplatky za školskú
družinu vo výške 30,58 eur. Do tohto obdobia matka mal. M. uviedla, že jej ostatné výdavky na dieťa
(mimo stravovania a hygienických potrieb) boli cca 20 eur mesačne. Maloletá F. Z., nar. XX.XX.XXXX
navštevuje materskú škôlku, pričom mesačný príspevok na dochádzku dieťaťa do MŠ je vo výške 5 eur
a príspevok na stravu dieťaťa je 1,05 eur denne, čo predstavuje cca 20 eur mesačne. Maloletá F. je

alergická na mlieko; z tohto dôvodu musela byť kŕmená umelým mliekom zn. V., rovnako ako mal. M.,
pričom výšku výdavkov matka uviedla sumou 30 eur mesačne. Nakoľko mal. F. je približne v rovnakom
veku ako mal. M., dá sa predpokladať, že na plienky maloletej boli vynaložené prostriedky v približne
rovnakej výške ako u mal. M..

Odvolací súd preskúmaním zisteného skutkového stavu z hľadiska zákonných kritérií určujúcich
stanovenie výšky výživného povinného rodiča dospel k záveru, že suma výživného 90 eur mesačne
zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, ako aj osobným,
majetkovým a zárobkovým pomerom oboch rodičov, pričom je v tejto výške súladné aj s právom
dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča. Po vyhodnotení matkou uvádzaných nákladov

nevyhnutných na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa dospel k záveru, že za
akceptovateľné a primerané je potrebné tieto považovať vo výške 25 eur mesačne ako polovica
nákladov matky, ktoré platí u rodičov za bývanie, náklady na oblečenie vo výške 20 eur mesačne s
prihliadnutím na skutočnosť, že je nútená dieťaťu kupovať kvalitnú obuv, pričom každé tri mesiace
musí kupovať nové papučky z dôvodu zdravotných problémov dieťaťa, pre ktoré navštevuje pravidelne

ortopéda, ďalej 50 eur mesačne na stravu, pričom zohľadnil skutočnosť, že v prvom roku veku dieťaťa
tieto náklady boli vyššie s poukazom na to, že dieťaťu zakupovala matka umelé mlieko, v súčasnosti s
prechodom na bežnú stravu sú tieto náklady nižšie a v priemere ich možno vyhodnotiť sumou 50 eur
mesačne, ďalej v sume 30 eur mesačne na zakupovanie plienok, pričom táto položka v prvom roku
dieťaťa mohla byť vyššia, avšak s pribúdajúcim vekom táto položka odpadne celkom a tieto prostriedky

bude možné tak použiť na zabezpečenie ďalších odôvodnených potrieb dieťaťa, tiež náklady na ostatné
potreby dieťaťa ako hračky a knižky v rozsahu 10 eur mesačne, zvýšené náklady na cestovanie vo
výške 15 eur mesačne v súvislosti s dochádzaním matky na pravidelné lekárske kontroly dieťaťa k
odborným lekárom, v sumu 7 eur na poistnom, ktorá predstavuje alikvotnú časť z nákladov na poistenie,
ktorú platí matka dieťaťa, pretože ako vyplýva z obsahu poistnej zmluvy a ako to správne uzatvoril

aj okresný súd, táto je kombinovaná tiež s poistením matky. Celkovo tak akceptovateľné a primerané
náklady predstavujú sumu 157 eur a pri zohľadnení prídavku na dieťa vyplácaného matke vo výške
22,50eurmesačne,čoještátomurčenásociálnadávkaurčenánazabezpečeniestarostlivostiomaloleté
dieťa, predstavujú náklady, na ktorých sú povinní participovať v zodpovedajúcej miere obaja rodičia,
ako osoby povinné z vyživovacej povinnosti sumu 135 eur, na ktorej podľa názoru odvolacieho súdu

je odôvodnené, aby sa podieľal odporca 1/ ako otec maloletého dieťaťa, v rozsahu 2/3-tín, čo je
90 eur mesačne, a vo zvyšku matka maloletého dieťa, pričom prihliadol na skutočnosť, že osobná
starostlivosťmatkyčiastočnevyživovaciupovinnosťvyvažuje,avšakakosprávneuviedolajokresnýsúd,
nezbavuje ju povinnosti podieľať sa na zabezpečení potrieb dieťaťa aj vo finančnom vyjadrení, pretože
nekompenzuje vyživovaciu povinnosť rodiča v plnej výške. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti

odporcu 1/ nebolo možné zo strany odvolacieho súdu neprihliadnuť na skutočnosť, že na rozdiel od
navrhovateľky, ktorá má len túto jednu vyživovaciu povinnosť, má odporca 1/ celkovo 5 vyživovacích
povinností, a to k mal. Karolíne, k samotnej navrhovateľke, k dvom maloletým deťom pochádzajúcim
z manželstva a v konečnom dôsledku aj k jeho manželke, ktorá v rozhodnom období bola čiastočne
na materskej dovolenke a poberala len materský príspevok, následne bola krátkodobo nezamestnaná

a v súčasnosti pracuje s príjmom, ktorý je len o málo vyšší ako minimálna mzda, pričom je potrebné
zohľadniť náklady na cestovné, ktoré manželka odporcu 1/ v súvislosti s dochádzkou do zamestnania
má. Rovnako vzal do úvahy aj priemerný mesačný zárobok odporcu 1/ v rozhodnom období, pričom
nedôvodne navrhovateľka v odvolaní poukazuje na to, že podľa jej názoru jeho kolísanie je zapríčinenéúmyslom otca dosiahnuť zníženie vyživovacej povinnosti. Rozdielnosť v jeho zárobku je spôsobený
počtom hodín odpracovaných odporcom 1/ v nadčase s cieľom nepochybne, pokiaľ mu to zamestnávateľ
umožní a jeho zdravotný stav mu to dovoľuje, zvýšiť aspoň v niektorých obdobiach svoj príjem na

zabezpečenie potrieb rodiny a plnenia si vyživovacích povinností. K poklesu o 200 eur mesačne v
zárobku otca tak, ako to uvádza navrhovateľka v odvolaní, ani v jednej časti rozhodného obdobia
neprišlo. Pokiaľ ide o náklady odporcu 1/ v súvislosti so splátkou hypotekárneho úveru je pravdou, že
otec pri preberaní tohto záväzku si mal byť vedomý svojich zákonných vyživovacích povinností, avšak
na druhej strane je potrebné poukázať na to, že týmto hypotekárnym úverom riešil existenčnú otázku

bývania rodiny. Odvolací súd zohľadnil aj vyčíslenie nákladov vo výške 165 eur na strane navrhovateľky,
zohľadnil tiež jej príjem, ktorý tvorí rodičovský príspevok v priemere 217 eur mesačne. Vychádzajúc z
týchto skutočností podľa názoru odvolacieho súdu, určená výška výživného 90 eur mesačne zohľadňuje
nielen potreby mal. dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, ale aj osobné, majetkové a zárobkové pomery
oboch rodičov a preto čo do tejto časti za použitia § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vo
výroku IV. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Správne okresný súd uviedol, že

čo sa týka nákladov na tzv. detskú výbavičku uplatňovaných navrhovateľkou, ide o náklady, ktoré je
potrebné posudzovať v rámci rozhodovania o výživnom pre dieťa, a teda nejde o náklady matky, ale o
náklady dieťaťa. Takýto samostatný nárok na príspevok by bolo možné uplatniť iba vtedy, ak by sa dieťa
nenarodilo živé, a teda by k nemu vyživovacia povinnosť nevznikla, o ktorý prípad v preskúmavanej
veci nejde. Špecifikovaním nákladov na výbavičku, bola hodnota základných vecí pre novonarodené

dieťa súdom ustálená na sumu 794 eur, pričom štátom poskytovaný príspevok účelovo viazaný na tento
prípad, bol navrhovateľke vyplatený vo výške 829,86 eur, pričom v konaní nebol preukázaný vznik týchto
nákladov nad rozsah vyplateného príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku k nemu, z ktorého dôvodu
súd prvého stupňa uviedol správne, že tieto náklady pri určení mesačného výživného nie je možné
zohľadniť. . Rovnako správne poukázal na to, že príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k nemu, sú

účelovo viazané štátne sociálne dávky, ktoré nemôžu byť spotrebované pre potreby matky, z čoho je
zrejmé, že pokryli výdavky na zabezpečenie základnej detskej výbavičky novonarodeného dieťaťa. V
tomto smere odvolací súd vyhodnotil námietku navrhovateľky uplatnenú v odvolaní, ako nedôvodnú.

S výrokom IV. napadnutého rozsudku priamo súvisí aj rozhodnutie súdu, ktorý vo výroku V. vyčíslil

zameškané výživné a povolil ho odporcovi 1/ splácať v mesačných splátkach po 90 eur spolu s bežným
výživným. Keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa čo do výšky bežného výživného,
v čase rozhodovania odvolacieho súdu nebol zistený skutkový stav, na základe ktorého by bolo možné
jednoznačne ustáliť, aká je výška zameškaného výživného, keďže ako vyplýva z obsahu spisového
materiálu, odporca 1/ výživné pravidelne neplatil, preto čo do tejto časti odvolací súd zrušil rozsudok

súdu prvého stupňa za použitia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a čo do tejto časti vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

O ďalšom nároku navrhovateľky uplatnenom z titulu príspevku na úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom, rozhodol súdu prvého stupňa vo výroku pod bodom VI. a zaviazal odporcu 1/ k povinnosti

zaplatiť navrhovateľke sumu 165 eur. Preskúmaním odvolacích námietok navrhovateľky vo vzťahu k
tomuto nároku, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa čo do tejto časti
je vecne správne, a preto ho za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom sa v celom rozsahu
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, vzťahujúcimi sa k tejto časti nároku a
za použitia § 219 ods. 2 O.s.p. na tieto poukazuje. Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že

je to matka, teda navrhovateľka, ktorá musí predložiť dôkazy o vynaložených nákladoch, pričom súd
uzná len odôvodnené náklady a určí v akej časti je tieto náklady povinný znášať otec dieťaťa. Rozsah
ich primeranosti je zákonodarcom viazaný na príspevok na výživu, a vychádzajúc zo súdnej praxe sa
spravidla priznáva polovica v konaní preukázaných nákladov. Týmito zásadami sa súd prvého stupňa pri
svojom rozhodovaní aj riadil, keď mal za preukázaný vznik nákladov spojených s tehotenstvom vo výške

330 eur, z ktorého ustáleného rozsahu nákladov zaviazal odporcu v 1/ rade na úhradu ich polovice vo
výške 165 eur, pretože nie je žiaden relevantný dôvod žiadať, aby sa na úhrade týchto nákladov podieľal
výlučne odporca 1/ a nie v zodpovedajúcej miere aj samotná navrhovateľka.

Posledným nárokom uplatneným navrhovateľkou a napadnutým odvolaním , bol nárok na príspevok

na výživu nevydatej matky, o ktorom súd prvého stupňa rozhodoval výrokom pod bodom VI., a to tak,
že zaviazal odporcu 1/ k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 450 eur, avšak v období len odo dňa
podania návrhu, t. j. od 19.01.2012 do 18.07.2013, čo odôvodnil ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o
rodine s tým, že právo na výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.Súd prvého stupňa správne poukazuje na to, že zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu
je dané kritériom primeranosti. Tento príspevok bude teda užší než v prípade vzájomnej vyživovacej

povinnosti manželov, súčasne však širší ako pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými.
Rozhodujúcimi skutočnosťami sú vzniknuté náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a odôvodnená
požiadavka spoluúčasti otca na ich znášaní a spravidla aj zhoršenie príjmovej situácie matky. Súd zisťuje
konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti
(schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi).

Skúmajú sa príjmové a majetkové pomery matky. Súčasne je potrebné prihliadnuť aj na to, či bol otec
dieťaťa zaviazaný k prípadnému jednorazovému plneniu z titulu nákladov spojených s tehotenstvom a
pôrodom matky. V preskúmavanej veci vychádzajúc z týchto kritérií, z v konaní zistených oprávnených
mesačných nákladov navrhovateľky vo výške 165 eur, zo skutočnosti, že jej príjmom odo dňa pôrodu bol
rodičovský príspevok v priemere 217 eur mesačne, s prihliadnutím na skutočnosť, že pred tehotenstvom
táto pracovala ako čašníčka na základe dohody o pracovnej činnosti s príjmom cca 200 - 250 eur

mesačne, z ktorého zisteného skutkového stavu vyplýva pokles príjmu navrhovateľky o cca 50 eur
mesačne z titulu nástupu na rodičovskú dovolenku, na strane druhej s prihliadnutím k príjmu odporcu 1/
ako povinnej osoby a počtu jeho vyživovacích povinností, ako aj skutočnosť, že odporca 1/ bol zaviazaný
jednorazovo zaplatiť sumu 165 eur ako podiel na nákladoch spojených s tehotenstvom, bola aj podľa
názoru odvolacieho súdu adekvátne stanovená výška príspevku na výživu navrhovateľky, ako nevydatej

matky v sume 25 eur mesačne, teda vo výške určenej súdom prvého stupňa. Dôvod, pre ktorý však bolo
potrebné čo do tejto časti, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za použitia § 220 O.s.p. zmeniť,
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci v tom smere, že príspevok na výživu navrhovateľky
je možné priznať tejto len odo dňa podania návrhu, t. j. od 19.01.2012 do 18.07.2013. Vzhľadom na
konštrukciu tejto dávky vyživovacej povinnosti, ide o výnimku pri ktorej sa neuplatňuje zákaz určenia

výživného pre plnoletého za čas pred začatím konania, keďže by tým bola vylúčená možnosť priznať
príspevok, napr. aj za obdobie najskôr od začiatku tehotenstva do podania návrhu a navrhovateľka by ho
takto mohla požadovať len za zvyšný čas od podania návrhu, do dvoch rokov od pôrodu. Vychádzajúc
z uvedeného, považoval odvolací súd námietku navrhovateľky v tomto smere, uplatnenú v odvolaní
za dôvodnú a zaviazal odporcu 1/ k zaplateniu príspevku na výživu navrhovateľke za obdobie odo dňa

pôrodu maloletého dieťaťa, t. j. od 18.07.2011 do 18.07.2013, teda po dobu dvoch rokov od narodenia
dieťaťa čo pri mesačnom príspevku 25 eur vyčíslil úhrnne na sumu 600 eur, na zaplatenie ktorej sumy
odporcu 1/ zaviazal s tým, že lehotu splatnosti s poukazom na ďalšie nároky vo vzťahu ku ktorým bol
k plneniu napadnutým rozhodnutím zaviazaný, za použitia § 160 ods. 1 O.s.p stanovil do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku, čím za použ. ust. § 220 O.s.p. čo do tejto časti napadnutý rozsudok zmenil.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností považoval potom odvolací súd za vecne správne aj
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý vo výroku pod bodom VIII. v ostatnej časti navrhovateľkou
uplatnené nároky presahujúce priznané plnenie zamietol ako nedôvodné, preto čo do tejto časti za
použitia § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania, súd prvého stupňa využil postup
umožňujúci mu zákonné ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách nielen prvostupňového ale aj
odvolacieho konania, rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Úlohou súdu po vrátení veci s poukazom na zrušenie napadnutého rozhodnutia vo výroku V. odvolacím
súdom, týkajúceho sa vyčíslenia a splatnosti zameškaného výživného bude doplniť dokazovanie za
účelom zistenia v akej skutočnej výške odporca 1/, teda otec maloletého dieťaťa, si od doby narodenia
dieťaťa do doby rozhodnutia odvolacieho súdu, túto zákonnú vyživovaciu povinnosť plnil, následne bude
potrebné čo do tejto časti opätovne rozhodnúť, pričom pokiaľ ide o splatnosť zameškaného výživného,

bude povinný sa vysporiadať aj s odvolacími námietkami navrhovateľky v tomto smere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .