Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/849/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212206477
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6212206477.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.
2C/198/2012-59 zo dňa 20. 08. 2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva
navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd. Zamietol tiež žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z titulu majetkovej
škody vo výške 125,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 275,- Eur. Žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

Zamietnutie návrhu na prerušenie konania odôvodnil prvostupňový súd tým, že otázka zákonného sudcu
bola vyriešená právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu nadriadeného, a
preto nezistil dôvod na prerušenie konania a tento návrh ako nedôvodný zamietol.

Zamietnutie rozhodnutia vo veci samej odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že súdny exekútor podal súdu žiadosť o udelenie poverenia dňa 26. 11. 2010 a toto poverenie bolo pre

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vydané dňa 29. 11. 2010, teda v zákonnej 15-dňovej lehote.
Neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v ustanovení § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. tvrdené žalobcom. Žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., keď žalovanému ako plne úspešnému
účastníkovi v konaní žiadne trovy nevznikli, a preto mu tieto nepriznal.

Protirozsudkuokresnéhosúdupodalvzákonomstanovenejlehotežalobcaodvolanie.Tvrdí,ževkonaní

došlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.-účastníkovikonaniasapostupomsúduodňalamožnosť
konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O. s.
p., ďalej k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - rozhodoval vylúčený sudca, § 205 ods. 2 písm. a/
O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.), k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - súdprvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/
O. s. p.), že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).

Vytýka prvostupňovému súdu, že mu neumožnil oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi a
stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie, pred vynesením rozsudku nebol

oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k žalobe, toto mu bolo doručené až so samotným
rozsudkom vo veci samej. Nebol tiež oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými
v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť sa vyjadriť. Nebol oboznámený s
obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Ďalej tvrdí,
že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Takýmto postupom porušil
prvostupňový súd právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Vytýka súdu, že vykonal dokazovanie

listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny
založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom
spise vzhľadom k faktu, že vec sa netýka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Poukázal
na ustanovenie § 15 O. s. p. s tým, že podaním upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu,
že sudcu, ktorému vec bola pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie,

je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označeným skutočnostiach dôvod
na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne aj v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Poukázal v tomto smere na rozhodovaciu prax iných krajských
súdov v skutkovo a právne totožných veciach, napr. Krajský súd v Trnave v rozhodnutí 11NcC/46/2012,
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Prešove obdobným spôsobom, keď sudcovia

konkrétneho okresného súdu boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci a vec bola prikázaná na
prejednanie a rozhodnutie inému okresnému súdu v obvode konkrétneho krajského súdu. Uviedol, že
podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie
rozhodnutia krajského súdu. Z tohto dôvodu nemalo byť v konaní pokračované ústnym pojednávaním.
V konkrétnostiach žalobca uvádza, že sa súd dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom

namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové
úseky tomu nenasvedčujú. Zároveň uviedol, že na splnenie zákonnej lehoty, resp. na konanie bez
zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je dôležité skúmať
nielen samotný moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil
príslušnému súdnemu exekútorovi. Domáhal sa zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny a
domáha sa jeho potvrdenia. K odvolacím dôvodom, konkrétne k nedoručeniu vyjadrenia žalovaného
uvádza, že v tomto bola namietaná zmätočnosť žalobného návrhu a nesplneie podmienky predbežného

prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ako nevyhnutnej
podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škody, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu,
nepreukázanievznikuavýškyškody,nesplneniepodmienokpremožnosťpriznanianáhradyvpeniazoch
a napokon aj neexistenciu príčinnej súvislosti. Pretože súd zamietol žalobu z dôvodu neexistencie
nesprávneho úradného postupu, akákoľvek argumentácia žalobcu, resp. jeho vyjadrenie k vyjadreniu

žalovanej, by vo vzťahu k rozhodnutiu súdu nemalo žiadnu relevanciu. Pokiaľ namieta, že súd vykonal
dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám, túto námietku označil za nedôvodnú. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením príslušného exekučného spisu, išlo o dôkaz, ktorého vykonanie navrhol
samotný žalobca. V prípade účasti žalobcu na nariadenom pojednávaní by bol s týmto oboznámený a
zúčastnil by sa vykonávania dokazovania. Mohol by potom navrhnúť jeho doplnenie alebo sa k nemu

vyjadriť. Pretože bez ospravedlnenia a vážneho dôvodu sa vytýčeného pojednávania nezúčastnil, k
odňatiu práva pred súdom nedošlo.

K odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého mal rozhodovať vylúčený sudca a k poukazu na konkrétne
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov v skutkovo

totožných veciach, napr. Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského
súdu v Košiciach a Krajského súdu v Bratislave. Námietku, že rozhodoval vylúčený sudca, považuje
za nedôvodnú a poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Nc/54/2012, obdobne aj sp. zn. 1Nc/16/2012. K ostatným odvolacím dôvodom uvádza, že tietožalobca len vymenoval, žiadnym spôsobom ich však nešpecifikoval a neuviedol, v čom vidí namietané
pochybenie súdu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd zároveň konštatuje, že okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, z výsledkov

dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil z nich správny právny záver, rozhodnutie
je náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p.

K zamietnutiu návrhu na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že otázka zákonného sudcu v tejto
veci bola vyriešená uznesením nadriadeného súdu - Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09. 10.
2012 č. k .16NcC/51/2012-13, keď tento súd nevylúčil z konania sudkyňu B.. N. O., ktorá je zákonnou

sudkyňouvtejtoveci.Ztohtodôvodurozhodolprvostupňovýsúdsprávne,keďnevyhovelnávrhužalobcu
na prerušenie konania z dôvodu podania ústavnej sťažnosti (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31. 05. 2010).

K odvolacej námietke žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,

odvolací súd konštatuje, že ide o zrejme zmätočnú námietku, ktorá sa netýka tohto konkrétneho prípadu,
nakoľko v preskúmavanej veci bolo riadne vytýčené pojednávanie na deň 20. 08. 2013, o ktorom bol
žalobca upovedomený, dôkazom čoho je doručenka priložená k č. l. 47 spisu, z ktorej vyplýva, že
predvolanie na pojednávanie obdržal dňa 17. 07. 2013 (rovnako ako aj žalovaná strana). Dôkazom je
tiež návrh na zrušenie nariadeného pojednávania, ktorý bol súdu doručený v elektronickej podobe dňa

16. 08. 2013. Žalobca bol teda na pojednávanie riadne a včas predvolaný, tohto sám nezúčastnil napriek
vedomosti o pojednávaní, nebolo mu teda upreté právo na spravodlivý proces a jeho odvolacia námietka
v tomto smere neobstojí.

Pokiaľ sa v odvolaní žalobca vyjadruje v závere tak, že súd sa dopustil viacerých omylov pri uvádzaní

časových úsekov pri vydávaní poverenia, odvolací súd odkazuje na pripojený spis Okresného súdu
Veľký Krtíš sp. zn. 8Er/539/2009 oprávneného POHOTOVOSŤ s. r. o. proti povinnej L. C. a ide o
vzťah z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX, keď z uvedeného exekučného spisu je zistené, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená okresnému súdu dňa 26. 11. 2010, poverenie
na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 29. 11. 2010, doručené bolo súdnemu exekútorovi JUDr.

Rudolfovi Krutému dňa 01. 12. 2010. Žiadne časové nezrovnalosti či pochybenia (súd sa mal dopustiť
viacerých omylov pri konštatovaní dodržaných lehôt, hoci v odôvodnení prezentované časové úseky
tomu nenasvedčujú...), v tomto smere odvolací súd nezistil. Uvedené je dostatočným dôvodom pre to,
aby bol prvostupňový súd zamietol žalobný návrh žalobcu ako absolútne nedôvodný, keď k žiadnemu
nesprávnemu úradnému postupu vytýkanému žalobcom nedošlo. Neboli teda splnené predpoklady pre

zodpovednosť štátu tak, ako toto bolo uplatnené žalobným návrhom.

Ďalšie odvolacie dôvody, ktoré sú vymenované v odôvodnení odvolania, žalobca žiadnym spôsobom
nespresnil,apretoaniodvolacísúdnemánačoreagovať.Pokiaľzatakéhotostavuzamietolokresnýsúd
jednak návrh na prerušenie konania a tiež aj žalobu vo veci samej, rozhodol správne a zákonne. Preto

odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil konštatujúc zároveň správnosť
dôvodov napadnutého rozsudku.

V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom žalovaný, nakoľko žiadne účelne vynaložené trovy
odvolacieho konania mu nevznikli, ani ich neuplatnil, rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.