Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/153/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211208148
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8211208148.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi I. G., nar. XX.X.XXXX, V. XX, XXX XX
G., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému súdom ustanovenou opatrovníčkou M. G., V. XX, XXX XX
G., o zaplatenie 501,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č. k. 6C 26/2012-54 zo dňa 11.2.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku a vo výroku o trovách konania.

II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu vo výške 167,06 € s 0,024% denným úrokom z omeškania od 10.6.2009 do
zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania a odporcovi náhradu
trov konania nepriznáva.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Navrhovateľ sa v konaní domáhal vrátenia odporcovi poskytnutého úveru
tvrdiac, že úver bol poskytnutý odporcovi vo forme úverového rámca na základe úverovej zmluvy číslo
5704005718, ktorá bola súčasťou úverovej zmluvy číslo 3612318312 zo dňa 20.12.2006.

Podľa tvrdení navrhovateľa, právny vzťah medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako
dlžníkom mal teda vzniknúť práve na základe zmlúv v tlačive „Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy,
Úverová zmluva“ podľa ktorých poskytol odporcovi jeden spotrebiteľský úver na nákup tovaru, nároky
z ktorého nie sú predmetom konania a druhý úver vo forme úverového rámca, ktorý odporca čerpal
prostredníctvom úverovej karty a ktorého vrátenie je predmetom konania.

Pokiaľ ide o úver, ktorý mal byť odporcovi poskytnutý formou úverového rámca, k tomu súd uvádza
nasledovné. Nakoľko žiadosť o nový produkt bola formulovaná v zmluve, ktorá sa uzatvárala na
obstaranie iného produktu, teda poskytnutie úveru na kúpu veci, súd sa zaoberal legitímnosťou, resp.
prijateľnosťou tejto zmluvnej podmienky zakomponovanej do spodnej časti tlačiva „Návrh na uzatvorenie
úverovej zmluvy, Úverová zmluva“, ako aj tým, či takýto úkon mohol spôsobiť vznik zamýšľaného
právneho úkonu.

Súd s poukazom na nižšie uvedené odôvodnenie je názoru, že zmluvným ustanovením podľa ktorého
„Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú
zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I,. čiže zmluvu o RÚ I., a to s úverovým rámcom a s
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s. Na základe takto uzatvorenej Zmluvy o RÚ I. vzniká klientovi právo na
poskytnutie revolvingového úveru I prostredníctvom Úverovej karty za podmienok stanovených v hlave
8, 9, 10 a 11 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.“ spotrebiteľovi, ktorý žiadal
o poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie kúpy tovaru bolo vnútené aj poskytnutie úveru o
ktorý nežiadal a nemal možnosť vylúčiť ustanovenie o jeho poskytnutí, pričom prípadný úver o ktorý mal
žiadať v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebol špecifikovaný v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák.
č. 258/2001 Z.z., teda odporcovi ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt - úver o ktorý nežiadal a v čase
žiadosti nemal o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie. Najmä zodpovedajúcim
návrhom na uzatvorenie zmluvy mu nebol predložený taký návrh, ktorý by obsahoval základné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedeným všetkých podmienok poskytnutia úveru, pričom nemožno
ani odhliadnuť od skutočnosti, že nemal ako vylúčiť dojednanie o tomto „druhom“ úvere vo forme
úverového rámca, keďže ten bol z vôle navrhovateľa vopred zakomponovaný do tlačiva „Návrh
na uzatvorenie úverovej zmluvy, Úverová zmluva“ a to drobným husto popísaným textom, čo samo
osebe sťažuje oboznámenie sa spotrebiteľa s dojednaniami v tomto texte obsiahnutými, pričom uvedená
predtlač nepripúšťala možnosť vyznačenia, že spotrebiteľ o takýto úver nemá záujem. Súdom skúmaná
predtlačená „zmluva“ kontextovo začlenená ako osobitné zmluvné ustanovenie v inej úverovej zmluve
neobsahovala podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.

Preto súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie - resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky
podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie iného
úveru a „uzatvára“ zmluvu o revolvingovom úvere (ak chce získať úver na kúpu tovaru je donútený
fakticky pristúpiť aj k dojednaniu o revolvingovom úvere), je v rozpore s ust. § 6 ods. 3 písm. b)
zák. č. 634/1992 Z.z. nakoľko porušuje spotrebiteľovu zmluvnú slobodu keď nepriamo je viazané
poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie veci (úhradu kúpnej ceny) na poskytnutie ďalšieho
úveru, ktorý sa dojednáva v danej zmluve - návrhu automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená
zmluvná úprava spôsobuje následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o
poskytnutí úveru formou úverového rámca, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úver na
kúpu tovaru, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy, ktorou sa dojednáva poskytnutie revolvingového
úveru nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné, či bude alebo nebude aj úver formou úverového
rámca poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné či
aj dôjde k čerpaniu tohto úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky
a poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na „prvé použitie karty“, pretože fakticky
podpisom predmetného tlačiva zmluvy a poskytnutím kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii
úver (produkt, služba) o ktorý nežiadal. Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí mať
vedomosť o tom, že vôbec nejakú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru uzatvára, nemá ani prehľad
o podmienkach poskytovania následného úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru, o
ktorý bezprostredne klient žiada a môže sa o nich len domnievať. Preto ak aj takýto spotrebiteľ aktivuje
a použije úverovú kartu alebo začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach,
ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto súd má za to, že samotná formulácia zmluvnej
podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného
úveru, rôzneho alebo rovnakého druhu nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu
jeho obchodnú činnosť vnútením produktu, predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov veriteľa -
poskytovateľa služieb využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu ale hlavne skutočnosť,
že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru doručením úverovej karty samo osebe nabáda k jej použitiu,
hoci možno konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient - spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil
záujem. Takéto konanie veriteľa je v rozpore s dobrými mravmi a vykazuje zjavné znaky diskriminácie
(§ 6 ods. 3 zák. č. 634/1992 Zb.), a je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého
obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade neskoršieho záujmu
o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných
poskytovateľov.

Súd bez ohľadu na to, či je alebo nie je uvedená zmluvná podmienka v tlačive „Návrh na
uzatvorenie úverovej zmluvy, Úverová zmluva“ neprijateľná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, je názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe ustanovenia v
inej zmluve, ktoré neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere znamená poskytnutie
úveru bezúročne a bez poplatkov a sankcií a vznik právneho vzťahu je daný jedine tým, že došlo k
čerpaniu poskytnutých prostriedkov, hoci samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti podľa zák.
č. 258/2001 Z.z., dokonca nebola ani vyhotovená v predpísanej písomnej forme. V danom prípade sa
nejedná o neexistenciu právneho úkonu a len možné domáhanie sa nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ale sa jedná o nárok na vrátenie bezúročného úveru.

Súd pritom opätovne poukazuje na skutočnosť, že dojednanie o revolvingovom úvere obsiahnuté v
spodnej časti tlačiva „Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy, Úverová zmluva“ neobsahuje náležitosti
podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., najmä výšku , počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., ale najmä neobsahuje ročnú percentuálnu mieru
nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. Podľa znenia zákona č. 258/2001 Z.z. k
20.12.2006 podľa § 4 ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom v prejednávanom prípade tieto v danej predtlači
uvedené neboli a v žiadnom prípade ich nemôžu nahradiť rozsiahle, individuálne nevyjednané, drobným,
hustým písmom písané úverové zmluvné podmienky. Preto daný zmluvný vzťah je platný podľa ust. § 4
ods. 4 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. len z dôvodu započatia čerpania zo strany odporcu. Z dôvodu, že
platný úkon je len následkom skutočnosti, že odporca ako spotrebiteľ začal čerpať úver a navrhovateľ
neuniesol bremeno dôkazu o platnej dohode o výške úrokov, poplatkov a sankcií, tak súd nepriznal
navrhovateľovi s poukazom na ust. § 4 odsek 2 písm. g) a § 4 ods.5 zák. č. 258/2001 Z.z. nárok na
zaplatenie zmluvných úrokov a poplatkov a zároveň podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z.
považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

Súd z navrhovateľom predloženej listiny označenej ako splátkový kalendár (čl.8 spisu) zistil, že výška
odporcom nevrátenej úverovej istiny predstavuje 167,06 €, preto navrhovateľ môže požadovať od
odporcu len vrátenie istiny (pre poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov) t.j. sumu 167,06 €
a v ostatnej časti jeho nárokov „ zo zmluvy o úvere“ preto návrh zamietol. Nedôvodný bol okrem
nároku na úrok a poplatky aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako súčasť navrhovateľom žalovanej
sumy. Súd dojednanie obsiahnuté v úverových zmluvných podmienkach navrhovateľa nepovažuje za
platné dojednanie o zmluvnej pokute. V danom prípade nemožno hovoriť o písomnom dojednaní
zmluvnej pokuty, tak, ako ho predpokladá ust.§ 544 Občianskeho zákonníka v nadväznosti § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný. Predmetná zmluvná pokuta nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná, aby bolo možné ustáliť, že toto dojednanie je slobodným, vážnym, určitým a zrozumiteľným
prejavom jeho vôle, spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. ju vylúčiť keďže
táto je súčasťou dodávateľom vopred jednostranne pripravených úverových zmluvných podmienok.
Samotná forma akou sú tieto napísané, a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom už
sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto
texte obsiahnutými, pričom dojednanie o zmluvnej pokute splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej
zmluve.

Vzhľadom na všetko uvedené možno zhrnúť, že dôvodný bol v konaní nárok navrhovateľa na
zaplatenie istiny v celkovej výške 167,06 € a keďže nebolo ničím spochybnené jeho tvrdenie, že túto
mu odporca ku dňu podania návrhu ani ku dňu vyhlásenia rozsudku nezaplatil, v tejto časti súd návrhu
vyhovel. V prevyšujúcej časti požadovanej istiny (nad 167,06 €) súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Dôvodný bol aj nárok navrhovateľa na požadovaný úrok z omeškania zo sumy 167,06 €. V zmysle
výzvy navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy obsiahnutej v jeho liste zo dňa 25.5.2009 (čl. 9 spisu)
označeného ako „Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade“ mal odporca dlžnú sumu uhradiť mu do 15
dní odo dňa spísania tohto listu, t.j. do 9.6.2009. Tým že tak neurobil, dostal sa počnúc nasledujúcim
dňom (10.6.2009) do omeškania so zaplatením sumy 167,06 €, ktoré trvá doposiaľ. Vzhľadom na
skutočnosť, že v danom prípade išlo medzi účastníkmi o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, sadzbu úroku
z omeškania je treba posúdiť v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.“

Navrhovateľ v odvolaní navrhol rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne
rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odporcovi
nevznikla žiadna povinnosť v okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ale až okamihom
účinnosti tejto zmluvy v dôsledku aktivovania karty. Odporca mal evidentný záujem na tom, aby platná
revolvingová sa stala aj účinnou, pretože vykonal prejav vôle smerujúci k aktivovaniu karty a úver začal
čerpať.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetom preskúmania rozsudku súdu prvého
stupňa nebol výrok o vyhovení žalobe, ktorý nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť (§
206 ods. 2 O.s.p.).

Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Prvostupňový súd správne vyhodnotil zmluvné podmienky v preskúmavanom rozsahu ako odporujúce
dobrým mravom.

O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere, by nemali byť žiadne
pochybnosti. Zjavne ide o štandardnú formulárovú typovú zmluvu.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“) v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, t.j. 20.12.2006 cit.: „Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.“

V danom prípade zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o úrokoch ani poplatkoch. Ani Úverové
zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., na ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere
poukazuje ako na svoju neoddeliteľnú súčasť, neobsahujú žiadnu úrokovú sadzbu. V hlave 9 § 8
Úverových podmienok úveru je uvedené, že klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške
mesačnej úrokovej miery platnej v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Mesačná
úroková sadzba je stanovená ako súčet základnej úrokovej sadzby a odchýlky vo výške 0,0%.

Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaný ako
dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov
a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené
(§ 4 ods. 5 ZoSÚ).

Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu, že úverová zmluva neupravuje údaj
o úroku a poplatkoch. Preto v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného spočívajúcej v konkretizácii
úroku z úveru a iných poplatkov, nastáva zo zákona sankcia (§ 4 ods. 5 ZoSÚ).

Odvolací súd však poukazuje na ďalšiu významnú skutočnosť.

Odvolací súd nemá dôvod na odklon od rozsudkov súdov, ktorí v obdobných prípadoch označili právny
úkon za neperfektný a z hľadiska nedodržania písomnej formy vyžadovanej zákonom za neplatný (§ 40
ods. 1 OZ cit. „Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný“).

„V konečnom dôsledku z bodu C formulára zmluvy o úvere zo dňa 14.7.2006 nevyplýva nič iné než
to, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom zmluvy
dňa 14.7.2006 však nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a vzájomné práva i
povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany žalovaného. Ak hodlal žalobca
uzavrieť so žalovaným nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon
258/2011 Z.z.. Ak dňa 10.2.2010 poskytol žalovanému sumu 20.000 Sk, bez osobitnej písomne zmluvy,
v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4
ods. 1 ,2 zákona 258/2001, nebola dodržaná zákonom predpísaná forma, a preto je neplatná. Bez
písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania a
už vôbec nie ustanovenia o zmluvnej pokute či poplatkoch, na ktoré si žalobca robil nárok v zmysle
sadzobníka.

Ak by aj existovala písomná formálne platná zmluva o žalovanom úvere, súd by venoval dôslednú
pozornosť otázke neprijateľných zmluvných podmienok ku škode spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že
v danom prípade účastníci neuzavreli platnú zmluvu, sa súd týmito okolnosťami nezaoberal.“ (porov.
rozsudok Okresného súdu Košice - okolie vo veci 17C 107/2011).

„Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil konajúcej osobe - odporcovi aj iný úkon než iba ten,
ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru na nákup práčky). Ako totiž vyplýva
z danej predtlače zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru, sa konajúca osoba - odporca
súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny,
ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcel
odporca získať úver na zakúpenie práčky, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho
vzťahu s navrhovateľom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe
obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle
konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne
vo sfére jeho záujmu (spotrebiteľ je tak sústredený jedine na primárny právny úkon, v prejednávanej
veci nákup práčky na úver, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej
listiny koná neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu,
s čím dodávateľ už vopred kalkuluje). Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť
viazaný ust. čl. IV. Všeobecných podmienok navrhovateľa týkajúcimi sa poskytnutia revolvingového
úveru, a to vzhľadom na to, že podpisom zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient
- odporca v časti B) (teda týkajúcej sa poskytnutia spotrebiteľského úveru na nákup tovaru - práčky)
prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Keďže časť B)
zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového
úveru (úverového rámca), spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou
časťou čl. IV. Všeobecných podmienok týkajúcou sa práve úverového rámca - revolvingového úveru a
úverovej karty (súd má v ďalšom závažnú pochybnosť o tom, či mal vôbec odporca reálnu možnosť
oboznámiť so znením uvedených Všeobecných podmienok pri kúpe tovaru v Moto MK-elektro predajni v
Kysuckom Novom Meste a taktiež súčasne pochopiť ich právny význam, keďže tieto podmienky sú veľmi
rozsiahle s množstvom odbornej právnej terminológie). Napokon súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok
slobodnej, určitej a vážnej vôle odporcu s časťou D) žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
podľa ktorej mal odporca prijať súbor poistenia po oboznámení sa a vyjadrením súhlasu s platnými
rámcovými zmluvami o poistení navrhovateľa a Poisťovne Cardif Slovakia, a. s. a so Všeobecnými
podmienkami tejto poisťovne* (zmluva pod * odkazuje na www.cetelem.sk ). S
poukazom na uvedené dôvody sa súdu javí takýto právny úkon spotrebiteľa - odporcu (časť C) zmluvy/
žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru) ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Žilina vo veci 6C 170/2011).

Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Úverové podmienky odporca nepodpísal a odvolací súd naviac poznamenáva, že pre nedodržanie
zákonom vyžadovanej písomnej formy nejde o platný právny úkon. „Písomná forma je zachovaná, ak

je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb,
ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme
osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme
rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci 2Cdo 245/2010).“

Navrhovateľ tvrdí, že odporca podpísaním úverovej zmluvy súhlasil aj s tou časťou textu, ktorý sa dotýkal
dojednania o revolvingovom úvere, a uvádza, že si musel byť vedomý pri čítaní návrhu úverovej zmluvy,
že uzatvára aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Navyše, že navrhovateľ dojednanie takéhoto
druhu úveru neukryl do úverových podmienok, ale informoval svojich klientov na líci zmluvy. Odvolací
súd k tomu dodáva, že žalobca ukryl podmienky, ktoré mali byť podstatné pre informáciu klienta, teda
spotrebiteľa pre poznanie rozsahu záväzku do úverových podmienok. Ako vyplýva z článku 6 odsek
1 Smernice Rady č. 2005/29 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na
vnútornom trhu, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a je
preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia uvádza do omylu alebo
je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k jednému alebo k viacerým prvkom
vymenovaným v tomto článku 6 ods. 1, pričom v obidvoch prípadoch zapríčiňuje alebo je spôsobilá
zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcií, ktoré by inak neurobil. Článok 2
písm. d/ smernice č. 2005/29 definuje pojem obchodné praktiky použitím zvlášť širokej formulácie ako
„akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia, vrátane
reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu
spotrebiteľom (rozsudky Plus Warenhandelsgesellschaft,C-304/08 Zb. s. I217, bod 36, a Mediaprint
Zeitungs - unt zeitschriftenverlak C 540/08 , bod 17).

Odhliadnuc od nedostatku písomnej formy odvolací súd už v minulosti judikoval, že všeobecné
obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom
transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikoval ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide
aj vtedy, ak ju uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

K tomuto názoru pristúpil odvolací súd z dôvodu, že práve inkorporačná doložka môže privodiť závažné
následky pre spotrebiteľa a predmetná vec je toho príkladom. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí
hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý
význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa
pomôcky (lupa, pravítko a pod.) práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri
uzatváraní zmluvy (porov. rozsudky Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co 135/2012, 21Co 28/2012).

Ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí odvolací súd
ako nepochopiteľný a ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolností nemieni poskytnúť ochranu. K
drobnému písmu porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 342/09.

Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolnosti prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či
zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na
to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania
ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Úspešnému odporcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli a tomu zodpovedá aj výrok o nepriznaní trov
odvolacieho konania postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.