Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/124/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207328
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812207328.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02, Bratislava,
proti žalovanému: L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, o zaplatenie sumy 250,46 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 11C 137/2012-50 zo dňa
28. 11. 2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania

nepriznal.

Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a o
uznaní záväzku nepochybne zistil, že záväzok žalovaný uznal dňa 31.10.2009. Podľa predloženej
zmluvy vyplýva, že posledná splátka bola splatná v mesiaci 11/2005. Žalobca súdu na dotaz, či bola
zmluvavypovedanáaleboboloodnejodstúpenéuviedol,žeodstúpenímodzmluvynedisponujú. Takáto
skutočnosť nevyplýva ani zo žalobcom predložených listín. Teda dňom 1.12.2005 nasledujúcim po tomto
dni sa žalovaný dostal do omeškania s celou dlžnou sumou (všetkých splátok). Pri závere o tom, že
sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné

aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovaným došlo v
čase, keď už bol dlh premlčaný, keď premlčacia doba, pokiaľ ide o poslednú splátku, začala plynúť dňa
1.12.2005, (pri predchádzajúcich splátkach ešte skôr) t.j. dňom nasledujúcim po splatnosti úveru a pri
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, táto doba uplynula
dňa1.12.2008.Dohodaouznanídlhubolazostranyžalovanéhopodpísanáaždňa31.10.2009.Vzmysle
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené vedomosťou
dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu a vznik

právnych následkov uznania. Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom
listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie
môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď
je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu, či už písomne alebo ústne, telefonicky, či iným
spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou,
priviesť rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu
a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, akéďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše
keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany. Súd ďalej poukázal
na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o

vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia
záväzku, a to až v poslednej vete. Vzhľadom na uvedené, ako aj na výpoveď žalovaného o tom, že
predmetnú dohodu iba podpísal bez umožnenia si prečítať jej celý text a nemal vedomosť o tom, že
uznáva premlčanú pohľadávku a neboli mu známe ani následky takéhoto kroku, súd prvého stupňa
dospel k záveru, že prehlásenie žalovaného o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako

bolo vykonané v dohodách o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 31.10.2009,
nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie §
558 Občianskeho zákonníka. Keďže v danej veci začala najneskôr plynúť premlčacia doba 1.12.2005,
ktorá uplynula dňa 1.12.2008, no žalobca podal žalobu na súde až dňa 20.07.2012, teda až po uplynutí
zákonnej trojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný v konaní
vzniesol námietku premlčania a súd tento jeho úkon, tak ako je uvedené vyššie, považoval za účinné

dovolanie sa premlčania, na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo
priznať, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa. V odvolaní odvolateľ okrem iného poukázal na to, že dohoda o uzavretí

splátkového kalendára a o uznaní záväzku spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť
uznania dlhu zo strany dlžníka. V tejto súvislosti poukázal na článok 3 bod 3.4 Dohody, v ktorej je
jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a
jeho následkoch. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany odporcu ako právny inštitút zakotvený v
Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona,

je prerušenie plynutia premlčacej doby, to znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne
bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Ďalej poukázal
na to, že v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne
účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ, zákon nevyžaduje, aby dlžník
mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ

nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ. Zároveň poukázal na to, že súd
prvého stupňa v podstate len stotožnil s jednostranným nepreukázaným vyjadrením odporcu, že o
premlčaní dlhu a následkoch premlčania nemal vedomosť napriek tomu, že navrhovateľ v konaní
predložil relevantný dôkaz, že odporca uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi, v ktorom zároveň aj
potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu. Poukázal na to, že konanie odporcu nemožno považovať

za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým, resp. je absurdné, aby takémuto konaniu bola
zo strany súdu poskytnutá ochrana. Ďalej namietal, že predmetnou dohodou došlo k zmene obsahu
záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach,
pričom navrhovateľ ako postupník nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy a z
uvedeného potom vyplýva, že ustanovenie dohody o tom, že odporca uznáva svoj záväzok, nemohlo

byť odporcovi vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na dohodu sa nevzťahujú
ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, podľa zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje
odôvodnenie prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a na zdôraznenie správnosti dopĺňa.

Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na rozhodnutia súdov,
ktoré konštatovali nekalosť obchodnej praktiky v obdobných veciach, a to rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove vo veciach 11Co/37/2012, 20Co/86/2012, 3Co/53/2012, 4Co/19/2012, 19Co/87/2012,

5Co/58/2012, 12Co/47/2012, 16Co/133/2012, 17Co/120/2012, 19Co/87/2012 a Krajského súdu v
Košiciach vo veci 4Cob/75/2012, 5Co/194/2012 a uvádza nasledovné.Súdna kontrola neprimeranosti zmluvných podmienok vo svetle čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách dopadá na štandardné produkty (typové zmluvy), a
to tak na pôvodnú zmluvu, ako aj všetky formulárové zmeny a doplnky. Z vlastnej aplikačnej praxe môže

súd potvrdiť, že ide o rovnaký formulár vo viacerých prípadoch a je evidentné, že spotrebiteľ nemôže
na tomto tlačive nič meniť.

Vylúčenie vyššie citovanej smernice a súdnej kontroly je nedôvodné. Navyše odvolací súd už judikoval,
že konanie, akým sa žalobca dopracováva k týmto doplnkom zmluvy, je nekalou obchodnou praktikou
(rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veciach 11Co 37/2012, 20Co 86/2012).

„Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť ešte jednu okolnosť, na ktorú poukazuje súd

prvého stupňa v súvislosti s ochranou spotrebiteľa a to v tom zmysle, že právny vzťah, ktorý existuje
medzi žalobcom a žalovanou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny
vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní

dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v
rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa
dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Odbornú starostlivosť i podstatné narušenie ekonomického

správania spotrebiteľa definoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí a treba súhlasiť s tým, že
v danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidve
tieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje
tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá
predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri

konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade
dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti...“(rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 11Co
37/2012).

Je logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť splácať dlh v splátkach, no je nečestné, ak sa
zneužije kontraktačná situácia s cieľom predĺžiť premlčanie až na 10 rokov.

Takéto praktiky sú zakázané (§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (,,ZOS“) a
žalobca nemôže počítať so súdnou ochranou nečestného konania.

V tomto smere je dôležité poukázať na novú skutočnosť pre judikatúru súdov, že dobré mravy, resp.
konanie v rozpore s dobrými mravmi našlo svoje pozitívno-právne vymedzenie podľa § 4 ods. 8 ZOS.

Podľa § 4 ods. 8 ZOS predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. ,,Konaním v rozpore s

dobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumienajmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.„

Právny úkon, ktorý je v rozpore s ustanovením zákona, je neplatný (§ 39 OZ). Odvolací súd nevidí žiadny
dôvod nevzťahovať tento záver aj na rozpor právneho úkonu so zákonným ustanovením § 4 ods. 8
ZOS. Právny úkon porušujúci ustanovenie § 4 ods. 8 ZOS je neplatný pre rozpor so zákonom.

Kampaňovité predkladanie formulárov s ľubozvučným ustanovením o možnosti splácať dlh je pre
spotrebiteľov pravdepodobne plných pocitu viny z porušenia splátkového kalendára s cieľom dosiahnuťpredlženie premlčacej doby na 10 rokov bez náležitého objasnenia tohto dôsledku neinformovanému
spotrebiteľovi je nezodpovedné, nečestné a odporuje zákonnému ustanoveniu § 4 ods. 8 ZOS. Nielenže
je tu dôvod na odmietnutie ochrany dodávateľovi postupom podľa § 3 ods. 1 OZ, ale aj na záver o

neplatnosti právneho úkonu, ako judikoval tunajší súd vo veci 11Co 37/2012.

Na porovnanie odvolací súd poukazuje na judikatúru českého ústavného súdu, konkr. bod 27 nálezu
Ústavného súdu ČR I. ÚS 3512/2011, cit.: ,,Uplatňování principu důvěry v úkony dalších osob při
veškerém sociálním styku s nimi je základním předpokladem pro fungování komplexní společnosti
(Luhmann, N.: Vetrauen. Ein Mechanismus der Reduktion socialer Komplexität. Stuttgart 1989, str. 1).

Důvěru je třeba pokládat za elementární kategorii sociálního života. Jednak vyjadřuje vnitřní postoj
odrážející eticky odůvodněné představy a očekávání jednotlivých členů společnosti a z druhé strany je
výrazem principu právní jistoty, který představuje jednu z fazet materiálně, tj. hodnotově, chápaného
právního státu, jehož ústavně normativní výraz je obsažen v čl. 1 odst. 1 Ústavy ČR. Naznačená
konkretizace principu právního státu je oním principem, který působí na straně stěžovatele a proti
principu autonomie vůle, kterého se dovolávají obecné soudy. Je pak primárně úkolem obecných soudů

najít praktickou konkordanci mezi oběma protikladně působícími principy tak, aby zůstalo zachováno
maximum z obou, a tak, aby výsledek byl slučitelný s obecnou představou spravedlnosti." [obdobně
nález Ústavního soudu ze dne 15. 6. 2009, sp. zn. I. ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)].“

V prejednávanej veci právnym titulom uplatneného nároku je dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku uzatvorená so žalovaným dňa 31. 10. 2009. Z obsahového hľadiska termínu uznanie

záväzku bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá termín uznanie dlhu. Uznanie dlhu je právnym
inštitútom upraveným v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka. podľa tohto ustanovenia, ak niekto
uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania
trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o
jeho premlčaní.

Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka bolo do tohto právneho predpisu zavedené až novelou
uskutočnenou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 01.01.1992. Do 31.12.1991 účinný Občiansky
zákonník podmienky uznania premlčaného dlhu vôbec neupravoval, a teda neprevzal právnu úpravu
uznania premlčaného dlhu opierajúcu sa o ustanovenie § 297 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.

Ak uznanie premlčaného dlhu do 31.12.1991 nebolo viazané na vedomosť dlžníka o premlčaní, z

ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nijako nevyplývalo, aby nebolo možné uznať už
premlčaný dlh (R 51/1968).

V dôsledku zmeny právnej úpravy uznania premlčaného dlhu po 01.01.1992, právne následky viažuce
sa na možnosť počítania 10-ročnej premlčacej doby pri právach písomne uznaných čo do dôvodu a
výšky (§ 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) sú závislé od toho, či dlžník o premlčaní vedel

alebo nie. Uznanie premlčaného práva zakladá právne dôsledky uvedené v ustanovení § 110 ods. 1 veta
druhá Občianskeho zákonníka len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel (§ 558 posledná veta Občianskeho
zákonníka). Ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny (napr. že
nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie akékoľvek právne účinky.

Vecnú správnosť napadnutého rozsudku nemôže spochybniť ani tvrdenie žalobcu, podľa ktorého

podpisom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku žalovaný potvrdil svoju vedomosť
o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Dohoda bola vopred pripravená žalobcom na jednotnom
predtlačenom formulári, pričom v bode 2 týkajúcom sa uznania záväzku sa žiadna zmienka o premlčaní
vôbec nenachádza, hoci z logického hľadiska zmienka o premlčaní a jeho následkoch by mala byť
uvedená práve v tomto ustanovení. Vedomosť o premlčaní a jeho následkoch bez akéhokoľvek bližšieho

vysvetlenia sa uvádza v bode 3 upravujúcom formu splatenia záväzku. Z dohody nie je zrejmé, aby
žalovanému boli poskytnuté tiež jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená premlčanie dlhu.
Ak žalobca ničím nepreukázal, aby takéto informácie žalovanému poskytol, uznanie dlhu, o premlčaní
ktorého žalovaný vedomosť nemal, nemohlo vyvolať právne dôsledky predpokladané ustanovením §110 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúce v začatí plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby.
Pre premlčanie tak platila všeobecná 3-ročná premlčacia doba opierajúca sa o ustanovenie § 101
Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o princíp, podľa ktorého neznalosť zákona neospravedlňuje, rešpektovanie tohto princípu
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej
miere. Jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak
to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp

ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického
života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov,
akými sú ustanovenia o premlčaní zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho
nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

Keďže žaloba bola podaná až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, súd prvého stupňa správne
postupoval, ak po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného nárok uplatnený žalobcom

zamietol podľa ustanovenia § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené a odvolací súd napadnutý rozsudok s osvojením si
dôvodov ako správny potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, žalovanému trovy nevznikli a tomu zodpovedá i výrok o

náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.