Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 31C/120/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107211557
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5107211557.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

ADMI s. r. o., so sídlom Jesenského 1347, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 015 156, právne
zastúpená JUDr. Ing. Milanom Očkom, advokátom s miestom výkonu činnosti Kuzmányho 18, 010 01
Žilina, IČO: 32 238 169, proti odporcom: I. P. F., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXXX/XX, XXX XX O. A. P.,
štátny občan SR, II. P. F.Á., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXXX/XX, XXX XX O. A. P., štátny občan SR, obaja
právnezastúpeníJUDr.MáriouVajdovou,advokátkousmiestomvýkonučinnostiDomkultúry,Litovelská
871, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 37 804 316, o zaplatenie 6.806,81 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporcovia I. a II. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.308,43 eur spolu

s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.715,12 eur od 28.06.2007 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26.03.2007 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 03.04.2007
domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov I., II. a pôvodne žalovaných odporcov III. až V.

(U.A. F., N. O. Y. Y. F.) spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 157.062,- Sk (5.213,50 eur) spolu s
úrokmi z omeškania: vo výške 9 % zo sumy 16.624,- Sk (551,82 eur) od 17.09.2004 do zaplatenia a vo
výške 9,5 % zo sumy 140.438.- Sk od 23.11.2006 do zaplatenia a zároveň nahradiť mu trovy konania.
Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej pôvodné obchodné meno
bolo RUTI s. r. o. Je výlučným vlastníkom bytu na adrese O. XXXX/XX, O. A. P., zapísaného na LV č.
XXXX, k. ú. Kysucké Nové Mesto ako byt č. 66. Výlučným vlastníkom sa stal na základe kúpnej zmluvy.
Odporcovia boli nájomcami bytu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.03.2000 do doby jej skončenia

na základe výpovede. Odporcovia po dobu od novembra 2001 neplatili žiadne nájomné, ani úhrady
za služby spojené s užívaním bytu. Z tohto dôvodu za obdobie od novembra 2001 do januára 2004
vznikol odporcom dlh voči navrhovateľovi vo výške 34.311,- Sk, a to titulom bezdôvodného obohatenia,
ktoré vzniklo tým, že za odporcov realizoval úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Tento dlh si
vymáhal v konaní vedenom pred Okresným súdom Čadca spis. zn. 5C/258/2002. Dňa 14.07.2003
predložil odporcom výpoveď z nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka,
nakoľko títo si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že neplatili nájomné a úhrady

za plnenia poskytované s užívaním bytu po čas dlhší ako 3 mesiace. Výpovedná lehota uplynula dňa
31.10.2003. týmto dňom zanikol odporcom nájom bytu. Podľa ust. § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka
odporcovia nemajú nárok na bytovú náhradu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v období od februára 2004
realizoval ďalšie úhrady za služby spojené s užívaním bytu, a to dňa 16.09.2004 zaplatil v hotovostisumu 16.624,- Sk ako nedoplatky za rok 2002. Dňa 19.10.2005 podal správca bytového domu Kysuca
s.r.o. návrh na Okresný súd Žilina o zaplatenie sumy 140.438,- Sk, ktorý dlh vznikol neplatením úhrad
za plnenia spojené s užívaním bytu - vyúčtovanie za rok 2003 vo výške 44145,- Sk, vyúčtovanie za rok

2004 vo výške 49.045,- Sk a mesačné preddavky do októbra 2005 vo výške 47.248,- Sk. Okresný súd
Žilina dňa 03.03.2006 vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 20Rob/597/2005, ktorý sa stal právoplatný a
vykonateľný. Následne bol dňa 10.11.2006 súdnym exekútorom Mgr. Pavlom Malíkom vydaný exekučný
príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného - navrhovateľa, na základe čoho
bola z jeho účtu odpísaná dňa 22.11.2006 pohľadávka vo výške 195.800,- Sk. Z platieb poukázaných

správcovi bytového domu či už priamo do pokladne alebo na základe exekučného príkazu je nesporné,
že odporcom vzniklo bezdôvodné obohatenie spolu vo výške 157.062,- Sk titulom úhrad na plnenia
spojených s užívaním bytu. V tomto kontexte navrhovateľ poukázal na znenie ust. § 451 ods. 1 a 2, §
454, § 456, § 458 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a súčasne na znenie ust. § 517 ods. 2 občianskeho
zákonníka a ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhovateľ predložil kópie výpisu z obchodného registra

Okresného súdu Žilina odd. Sro, vložka č. 3784/L, výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa
09.03.2007, zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.03.2000, výpovede z nájmu bytu zo dňa 14.07.2003 spolu
s doručenkami, rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 5C/258/2002-63 zo dňa 12.10.2004, príjmového
pokladničného dokladu spoločnosti KYSUCA, s. r. o. č. 20400664 zo dňa 16.09.2004, žaloby spoločnosti
KYSUCA s. r.o. zo dňa 19.10.2005, exekučného príkazu Mgr. Ing. Pavla Malíka, súdneho exekútora č. k.

EX 475/2006-19 zo dňa 10.11.2006, výpisu z bankového účtu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.11.2006.
Súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 31Ro/150/2007-24 zo dňa
13.06.2007. Keďže odporcovia III. až V. v zákonnej lehote podali proti platobnému rozkazu na súde dňa
09.07.2007 odpor, došlo ex lege podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu.
Odporcovia III. až V. v podanom odpore namietali, že navrhovateľ v návrhu uviedol, že boli nájomcovia

bytu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.03.2000. Na nájomnej zmluve sú ako zmluvná strana
uvedení len odporca I. spolu s manželkou odporkyňou II. Nie je im tak jasné, na základe akého právneho
titulu ich navrhovateľ uviedol v návrhu ako odporcov. V danom byte dlhodobo nebývajú, nakoľko žijú a
pracujú v zahraničí. Sú len osoby, ktorým prináleží možnosť bývania v tomto byte, pričom ich bývanie
je odvodené od práva nájmu ich rodičov. Len odporcovia I. a II., t. j. ich rodičia, sú nositeľmi práv a

povinností vyplývajúcich z predmetného nájomného vzťahu. Vo výzve na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia vo výške 70.041,- Sk zo dňa 18.07.2003, sú vyzývaný na plnenie len odporcovia I. a II.
Odporcovia III. až V. tak namietali s poukazom na uvedené, že nie sú v konaní pasívne legitimovaní a
ak je navrhovateľ presvedčený o opaku, nech uvedie konkrétne zákonné ustanovenie, z ktorého by táto
ich pasívna legitimácia vyplývala.

Navrhovateľsakpodanémuodporuvyjadrilpodanímzodňa03.07.2008,vktoromuviedol,žeodporcovia
zrejme nedôsledne čítali návrh, pretože z návrhu vyplýva, že nájom odporcom I. a II. a odvodené
právo odporcom III. až V. zaniklo dňa 31.10.2003 a v tomto konaní si uplatňuje navrhovateľ nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia voči osobám, ktoré v byte bývali bez právneho dôvodu v období od
februára 2004. Z tohto dôvodu argumentácia odporcov neobstojí, že nie sú v spore pasívne legitimovaní,

dokonca že v predmetnom byte vôbec nebývali a bývali niekde inde. Pri podaní návrhu vychádzal zo
skutočného stavu, keď žiadny z odporcov nenamietal, že by v uvedenom byte nebýval a rovnako v
evidencii obyvateľstva vedenej Mestským úradom Kysucké Nové Mesto boli odporcovia v spornom
období prihlásení k trvalému pobytu.
Odporcovia I. a II. sa k návrhu písomne nevyjadrili.

Súd vo veci po prvý krát rozhodol rozsudkom č. k. 31C/120/2008-156 zo dňa 27.09.2012, ktorým návrh v
plnomrozsahuzamietol.Otrováchkonaniasúdrozhodoltak,že odporcomI.ažV.ichnáhradunepriznal.
Súd svoje rozhodnutie odôvodnil vychádzajúc z toho, že odporcom I. a II. ako manželom vzniklo
dňom 01.03.2000 právo užívať predmetný byt č. 66 nachádzajúci sa v obytnom dome súp. č. XXXX,
k. ú. Kysucké Nové Mesto na dobu neurčitú, a to na základe zmluvy o nájme tohto bytu uzavretú

s navrhovateľom ako vlastníkom predmetného bytu. Aj napriek skutočnosti, že nedošlo k platnému
uzavretiu písomnej zmluvy o nájme, a to vzhľadom k tomu, že ako nájomca je na zmluve uvedený
odporca I., avšak tento zmluvu nepodpísal, ale podpísala ju odporkyňa II. táto však nebola oprávnená
konať za odporcu I. v takejto veci. Vzhľadom k tomu, že ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre
zmluvu o nájme bytu nepredpisuje obligatórne písomnú formu, súd mal za to, že medzi navrhovateľom

a odporkyňou II. však došlo k ústnej dohode o uzavretí zmluvy o nájme predmetného bytu s uvedeným
obsahom a súčasne tak k vzniku spoločného nájmu bytu odporcami I. a II. ako manželmi podľa ust. §
703 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporcovia I. a II. užívali predmetný byt na základe nájomného
vzťahu až do 31.10.2003, kedy sa skončil ich nájom predmetného bytu, a to na základe výpovedenavrhovateľa zo dňa 14.07.2003 podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka uplynutím
výpovednej 3-mesačnej lehoty podľa ust. § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť
prvým dňom mesiaca august 2003, t. j. mesiaca nasledujúceho po mesiaci júl 2003, kedy bola výpoveď

odporcom I. a II. doručená. Vzhľadom na to, že v konaní nevyšlo najavo, že by odporcovia I. a II.
napadli platnosť výpovede na súde v lehote podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, súd
vychádzal z toho, že výpoveď bola platná. S poukazom na ust. § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka
odporcom I. a II. nevzniklo právo na bytovú náhradu. Odporcovia tak následne od 01.11.2003 užívali
predmetný byt neoprávnene. V ďalšom súd poukázal na to, že navrhovateľ vyvodzoval vznik svojho

práva voči odporcom na tom skutkovom základe, že správcovi bytového domu KYSUCA, s. r. o. uhradil
dňa 16.09.2004 sumu 16.624,- Sk a dňa 22.11.2006 sumu 140.438,- Sk, čím malo odporcom I. až V.
vzniknúť bezdôvodné obohatenie v tejto výške. Navrhovateľ súčasne poukazoval na to, že obdobne už
pred tým odporcom I. až V. vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 34.311,- Sk tým, že za odporcov
realizoval úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia
si však uplatňoval už v inom súdnom konaní. Napokon súd poukázal na to, že navrhovateľ počiatok

omeškania odporcov I. až V. s úhradou ním uplatnených nárokov odvíjal zjavne odo dňa nasledujúceho
potom,akovykonalúhraduvprospechspoločnostiKysuca,s.r.o.Napokonsamotnýnavrhovateľ,ajkeď
mu takáto povinnosť z ust. § 79 ods. 1 O.s.p. nevyplýva, v kontexte uplatnených nárokov poukázal na
znenieust.§454Občianskehozákonníka.Zhľadiskaprávnehoposúdeniavecitaksúdvychádzalztoho,
že navrhovateľ odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore z ust. § 456 Občianskeho zákonníka

a pasívnu vecnú legitimáciu odporcov I. až V. z ust. § 454 Občianskeho zákonníka, t. j. navrhovateľ
si uplatňoval právo na vydanie bezdôvodného obohatenia odporcov I. až V., ktoré spočívalo v tom, že
za nich uhradil plnenie obchodnej spoločnosti KYSUCA, s. r.o. Predpokladom vzniku bezdôvodného
obohatenia podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka sú dve skutočnosti: 1. predovšetkým musí ísť o
plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám a 2. je potrebné, aby ten, kto plní za

iného, nemal sám povinnosť plniť. Tieto skutočnosti musia byť naplnené kumulatívne (súčasne). Takéto
podmienky však v danej veci podľa názoru súdu neboli naplnené. Navrhovateľ mal sám povinnosť voči
obchodnej spoločnosti Kysuca, s. r. o., a to jednak na zmluvnom základe podľa zmlúv o výkone správy,
ako aj podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. Naopak odporcovia I. až V. takúto povinnosť
voči spoločnosti KYSUCA, s. r.o. nemali ani na zmluvnom základe, ani na základe akéhokoľvek

všeobecne záväzného právneho predpisu, prípadne na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Pokiaľ
si teda navrhovateľ ako vlastník predmetného bytu v bytovom dome súp. č. 1140 plnil svoje povinnosti
voči obchodnej spoločnosti KYSUCA, s. r. o. ako správcovi bytového domu súp. č. 1140 na základe ňou
vyhotoveného vyúčtovania nedoplatkov za roky 2002, 2003 a 2004, ako aj predpisov zálohových platieb,
nemohlo dôjsť z jeho strany k plneniu za odporcov I. až V. Súd tak návrh z dôvodu nedostatku vecnej

legitimácieúčastníkovkonanianávrhnavrhovateľavplnomrozsahuzamietol.Ďalejsúduviedol,žečosa
týka prípadných záväzkov odporcov III. až V. voči navrhovateľovi, súd považoval tvrdenia navrhovateľa,
že odporcovia III. až IV. užívali byt v spornom období za nepreukázané. Pokiaľ ide o rozhodnutie o
trovách konania, súd odporcom ich náhradu nepriznal z dôvodu, že si ich náhradu návrhom neuplatnili
podľa ust. 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.

V zákonnej lehote podal proti rozsudku vo vzťahu k odporcom I. a II. navrhovateľ odvolanie, majúc za
to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal
na to, že za viazanosť žalobného návrhu nie je možné považovať takú situáciu, ak titul uplatneného
nároku je na základe posúdenia súdu nakoniec iný, než o ktorý navrhovateľ svoj nárok opieral. Právna
kvalifikácia predmetu sporu nie je totiž obligatórnou náležitosťou žaloby. Právna kvalifikácia je plne v

dispozícii súdu v zmysle zásady iura novit curia. Súd teda nemusí rozhodovať v súlade s právnym a
skutkovým názorom účastníka a osvojuje si vlastné právne závery preukázaného skutkového stavu.
Prvostupňový súd mal odporcov zaviazať k zaplateniu žalovanej istiny, a to aj v prípade, že podľa
právneho záveru súdu titul nároku by mal byť iný, než ten, o ktorý svoj nárok pôvodne opieral. Domáhal
sa vydania bezdôvodného obohatenia, pretože vychádzal zo skutočnosti, že s odporcami I. až V. nemal

uzavretú písomnú nájomnú zmluvu a tým neexistoval zmluvný vzťah. Prvostupňový súd ustálil, že
bez ohľadu na to, že nebola splnená podmienka písomnosti právneho úkonu, nájomný vzťah vznikol,
a preto sa mal navrhovateľ domáhať svojho nároku titulom zmluvného plnenia a nie bezdôvodného
obohatenia. Pokiaľ by sa však navrhovateľ domáhal zaplatenia nárokov, ktoré by mali vzniknúť titulom
nájomného vzťahu, uplatňovaný nárok by bol neporovnateľne vyšší. Preto prvostupňový súd, hoci

dospel k inej právnej kvalifikácii, mal rozhodnúť o žalovanom plnení. Navyše navrhovateľ poukázal
aj na iné rozhodnutia súdu medzi tými istými účastníkmi, a to rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
17C/16/2008-122 zo dňa 27.01.2010 a rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 5C/258/2002-63 zo dňa
12.10.2004. Odôvodnenie tohto rozhodnutia tak neguje oba tieto rozsudky z titulu chybnej právnejkvalifikácie, hoci by mal na ne logicky nadväzovať, keďže posudzuje iné obdobie jedného trvajúceho
právneho stavu. V tomto kontexte poukázal na zásadu právnej istoty, ktorá vyplýva z ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR a znamená, že štátne orgány, teda aj súdy, budú pri konštantných podmienkach

dávať na tú istú právnu otázku rovnakú odpoveď z hľadiska interpretácie i aplikácie. Tým sa otvára úplne
iná otázka v rovine ústavnoprávnej, keďže sa nemôže spoľahnúť na správnosť odôvodnení rozsudkov.
Prvostupňový súd v rozsudku neuvádza, či dôkazy považuje za nedostatočné, resp. nepreukazujúce
skutkovýstav.Ichdôkaznousilousavôbecnezaoberal.Nespochybnil,žeodporcoviaužívalibytaneplnili
žiadne úhrady s užívaním bytu spojené a že tieto uhrádzal navrhovateľ. Nie je možné zamietnuť návrh

len s poukazom na to, že si mal uplatňovať nárok na zaplatenie sumy s poukazom na iné zákonné
ustanovenie, než k akému na základe právnej kvalifikácie dospel súd. Pokiaľ od odporcov uplatňoval iba
úhradu nákladov, ktoré vznikli s užívaním bytu, je nesporné, že pokiaľ by uplatňoval voči nim nájomné
vo výške dohodnutej alebo vo výške obvyklej, rovnako by ako prenajímateľ mal právo uplatniť aj náklady
spojené s užívaním a správou bytu. Navrhovateľ tak žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že návrhu by vo vzťahu k odporcom I. a II. vyhovel a zaviazal ich k náhrade trov prvostupňového

a odvolacieho konania.
Odporcovia I. a II. sa k odvolaniu písomne vyjadrili podaním zo dňa 14.11.2012, ktorým žiadali rozsudok
prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdiť.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o odvolaní navrhovateľa rozhodol uznesením č. k.
7Co/10/2013-189 zo dňa 13.03.2013, ktorým rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ sa týka ostatnej časti rozsudku prvostupňového súdu, rozsudok
ponechal odvolací súdu nedotknutý. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolanie
navrhovateľa je sčasti dôvodné. Rozsudok prvostupňového súdu považoval za založený čiastočne na
nesprávnom právnom posúdení veci, v dôsledku ktorého prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový
stav veci. Ďalej odvolací súd uviedol, že vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žalovaného nároku

navrhovateľ si voči odporcom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5.213,50 eur s príslušenstvom na
tom skutkovom základe, že je výlučným vlastníkom predmetného bytu. Odporcovia, hoci byt užívajú,
neplatili žiadne nájomné, ani úhrady za služby spojené s užívaním bytu, pričom do 31.10.2003
odporcovia I. a II. užívali byt ako nájomcovia a od 01.11.2003 ho užívali neoprávnene. Od februára 2004
zaplatil navrhovateľ správcovi spoločnosti Kysuca s.r.o. sumu 157.062,- Sk (ako mesačné preddavky

a vyúčtovanie za rok 2002 až 2005) a to titulom úhrad na plnenia spojené s užívaním bytu, pričom
odporcovia po dobu od novembra 2001 neplatili žiadne nájomné ani úhrady za služby spojené s
užívaním bytu, ktorú sumu si voči nim uplatňuje. Rozhodujúcimi tvrdeniami pre určenie základu nároku
tak bolo tvrdenie navrhovateľa, že je vlastníkom bytu, ktorý odporcovia I. a II. užívali do 31.10.2003
ako nájomcovia, od 01.11.2003 bez právneho dôvodu, pričom za užívanie bytu mu neplatili žiadne

plnenia. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu uviedol, že zaplatil správcovi bytu na základe uzatvorenej zmluvy
sumu 5.213,50 eur, táto skutočnosť slúžila iba na odôvodnenie výšky nároku, ktorú si uplatňuje voči
odporcom. V súlade s návrhom prvostupňový súd došiel k záveru, že odporcovia užívali predmetný
byt na základe nájomného vzťahu až do 31.10.2003, kedy sa skončil ich nájom predmetného bytu na
základe výpovede navrhovateľa. Takýto záver je v zhode s tvrdením navrhovateľa v podanom návrhu.

Odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, ako prvostupňový súd došiel k záveru o konkludentnom, resp. ústnom
uzatvorení zmluvy o nájme predmetného bytu, keď dôkaz predložený navrhovateľom - písomnú zmluvu
považoval za neplatnú a v konaní vôbec nevypočul odporcov I. a II., ktorých výsluch by mohol slúžiť
ako prípadný dôkaz uzatvorenia ústnej dohody o uzavretí zmluvy o nájme. Z vykonaných dôkazov
však odvolaciemu súdu vznik ústnej dohody o nájme nevyplýva. Pokiaľ by však prvostupňový súd

došiel k záveru o platnom uzatvorení ústnej nájomnej zmluvy, bolo jeho povinnosťou vyporiadať sa aj s
výškou nájomného a výškou úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsobom ich výpočtu,
keďže ide o obligatórnu náležitosť nájomnej zmluvy. Nájomné a úhrada za služby spojené s užívaním
bytu sú nárokmi, ktoré patria prenajímateľovi v prípade platného uzavretia či už písomnej alebo ústnej
zmluvy o nájme bytu, pokiaľ ide o úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, tieto sa platia podľa

skutočnej spotreby energií, tepla, vody, odvoz komunálneho odpadu, prevádzku výťahu, osvetlenie a
podobne. Podstatná časť plnenia, ktorú navrhovateľ zaplatil správcovi bytu (hoc na základe platne
uzatvorenej správcovskej zmluvy) spočívala práve v týchto plneniach, ktoré spotrebovali odporcovia
I. a II. a výška týchto plnení musí byť totožná s plnením, ktoré zaplatil navrhovateľ správcovi bytu.
Povinnosť odporcov I. a II. však nevyplýva zo skutočnosti, že tieto plnenia zaplatil navrhovateľ správcovi

na základe platne uzatvorenej zmluvy, ale z titulu nájomného vzťahu (pre prípad, že by bol platne
uzatvorený). Takýto právny základ vyplýva zo skutkových tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu.
Je nepochybné, že počnúc od 01.11.2003 užívali odporcovia I. a II. predmetný byt vo vlastníctve
navrhovateľa bez právneho dôvodu, pričom navrhovateľovi neplatili žiadne plnenia. Odvolací súd ďalejuviedol,žeprávnyvzťahbezdôvodnéhoobohateniajesamostatnýmzáväzkovo-právnymvzťahom,ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti.
Na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť

takéto plnenie vrátiť. Záväzkovo-právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení týchto
predpokladov: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách
na strane povinného (obohateného), b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného
došlo na základe právnych skutočností uvedených v zákone (§ 451 ods. 2 a § 454 OZ), c) vznik
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávnený), pričom táto

majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, d) nejde
o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného
obohatenia výslovne neustanovuje. Ak sa naplnia všetky uvedené zákonné predpoklady, vznikne
medzi dvoma osobami, resp. viacerými individuálne určenými osobami samostatný záväzkový právny
vzťah bezdôvodného obohatenia. Jeho obsahom je, aby ten, kto sa obohatil z niektorých dôvodov
uvedených v zákone, vydal obohatenie naspäť tomu, na úkor koho k obohateniu došlo. Navrhovateľ

uviedol v návrhu také skutkové tvrdenia, z ktorých možno vyvodiť základ uplatneného nároku, vznik
bezdôvodného obohatenia na strane odporcov I. a II. v zmysle ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka. Zo skutočností, ktoré vyplývajú zo skutkového vymedzenia návrhu, t.j. že navrhovatelia
užívajú predmetný byt od 01.11.2003 bez právneho dôvodu, pričom navrhovateľovi ako vlastníkovi bytu
neplatili žiadne plnenie, ktoré prvostupňový súd považoval za nesporné, možno právne kvalifikovať

základ nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie na strane odporcov I.
a II. spočívalo v prospechu, ktorý získali tým, že užívali byt vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho
dôvodu, pričom za užívanie bytu neplatili plnenie, ktoré je spravidla spojené s bývaním v cudzom
byte. Je irelevantné, že navrhovateľ požadoval vydanie peňažného plnenia podľa iného zákonného
ustanovenia. Navrhovateľ totiž nebol povinný uviesť právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, potom

aj uvedenie nesprávnej kvalifikácie je právne nezáväzné. Pokiaľ navrhovatelia I. a II. požadovali od
odporcov to, čo zaplatili správcovi bytu na základe platne uzatvorenej zmluvy o správe bytu, ide len o
odôvodnenie výšky plnenia, pričom základ nároku vyplýva z iných uvedených skutočností uvedených
v návrhu. Pokiaľ ide o výšku nároku, ktorý navrhovateľovi patrí, možno súhlasiť s konštatovaniami
prvostupňového súdu, vychádzajúc z ustálenej judikatúry, že v prípade neoprávneného užívania cudzej

nehnuteľnosti, prichádza do úvahy vydanie neoprávneného majetkového prospechu tomu, na úkor
koho bolo získané, tzv. obvyklého nájomného, ktoré by neoprávnení užívatelia boli inak za užívanie
cudzieho bytu platili, pričom dôkaznú povinnosť preukázať výšku obvyklého nájomného má navrhovateľ.
Obvyklé nájomné však nie je jediným majetkovým prospechom, ktorý odporcovia I. a II. neoprávneným
užívaním bytu získali. Takýmto prospechom je nepochybne aj spotreba plnení spočívajúcich v užívaní

bytu, energií, tepla, vody, odvoz odpadu, osvetlenie a podobne. Vychádzajúc zo zmluvy, ktorú mal
v predmetnom období uzatvorenú navrhovateľ so správcom bytu, možno konštatovať, že súčasťou
zaplatenia preddavkov a následného vyúčtovania bola práve spotreba týchto plnení. Hoci možno
súhlasiť, že výška bezdôvodného obohatenia sa nerovná sume, ktorú musel navrhovateľ ako vlastník
bytuzaplatiťsprávcovinazákladeplatneuzavretejzmluvy(apravdepodobnejeeštevyššiaalevovzťahu

k tejto skutočnosti tu nie sú výsledky dokazovania), plnenia poskytnuté navrhovateľom správcovi nie sú
irelevantné z hľadiska ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia odporcov I. II., ktoré získali na úkor
navrhovateľa, najmä pokiaľ ide o skutočnú spotrebu plnení spojených s užívaním bytu. Navrhovateľ
preukázal, že je tu daný základ nároku na plnenie voči odporcom I. a II. Je nepochybné, že počnúc
od 01.11.2003 je medzi navrhovateľom a odporcami I. II. právny vzťah bezdôvodného obohatenia, na

základe ktorého sú odporcovia I. a II. povinní navrhovateľovi vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré na
úkor neho získali. Pokiaľ ide o obdobie pred 01.11.2003 odvolací súd uložil prvostupňovému súdu, aby
opätovne prehodnotil vykonané dôkazy a posúdil z hľadiska podstatných náležitostí nájomnej zmluvy, či
bol uzatvorený medzi účastníkmi nájomný vzťah, do ktorého obsahu patrí platenie nájomného a plnení
spojených s užívaním bytu nájomcami prenajímateľovi, v opačnom prípade aj v tomto období môže

ísť o užívanie predmetného bytu bez právneho dôvodu. Následne uložil odvolací súd prvostupňovému
súdu, a to aj vzhľadom na unesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa, zaoberať sa výškou
plnenia. Prvostupňový súd posúdil uplatnený nárok nesprávne, a preto sa nezaoberal výškou plnenia,
ktoré navrhovateľovi patrí. Napokon tak odvolací súd uložil prvostupňovému súdu, aby opätovne vec
prejednal, pritom vychádzal z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu a zaoberal sa výškou

uplatneného nároku, majúc za to, že základ nároku je daný. V ďalšom konaní zároveň rozhodol o trovách
prvostupňového a odvolacieho konania.
V ďalšom konaní prvostupňového súdu po rozhodnutí odvolacieho súdu, navrhovateľ písomným
podaním zo dňa 27.02.2014 zmenil svoj návrh, pričom si uplatňoval voči odporcom I. a II. ako solidárnymdlžníkom právo na zaplatenie sumy 6.806,81 eur spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 9 % ročne
zo sumy 551,82 eur od 16.09.2004 do zaplatenia a vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.661,69 eur od
23.11.2006 do zaplatenia. Svoje podanie navrhovateľ odôvodnil tým, že odporcovia I. a II. preukázateľne

bývali a užívali byt č. XXXX/XX A. J.. O. Q. O. A. P. zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra
Kysucké Nové Mesto pre k. ú. Kysucké Nové Mesto, ktorého bol v rozhodnom čase vlastníkom. Od
01.03.2000 do 31.10.2003, kedy uplynula výpovedná lehota, bývali v predmetnom byte na základe
zmluvy o nájme a následne od 01.11.2003 bez právneho dôvodu. Odporcovia I. a II. za užívanie bytu
od novembra 2001 neplatili žiadne nájomné, ani úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Z dôvodu,

že za nich uhrádzal služby spojené s užívaním bytu správcovi bytového domu Kysuca, s. r. o., ktorý na
základe zmluvy spravoval aj predmetný byt, uplatnil si v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod
spis. zn. 5C/258/2002 dlžnú sumu za služby spojené s užívaním bytu uhradenú v období od novembra
2001 do januára 2004 vo výške 34.311,- Sk. Návrhom v prejednávanej veci zo dňa 26.03.2007 sa
domáhal zaplatenia sumy 157.062,- Sk, t. j. 5.213,50 eur s prísl. Uvedená suma je vyčíslením poplatkov
za služby spojené s užívaním bytu uhradených od 01.02.2004 do 31.10.2005 správcovi Kysuca, s. r. o.

Išlo teda o úhrady v období od februára 2004 do novembra 2005, kedy už odporcovia I. a II. bývali a
užívali predmetný byt bez právneho dôvodu, aj keď sa úhrada týkala nedoplatkov aj za predchádzajúce
obdobie vyúčtovaných správcom Kysuca, s. r. o. Na návrh zo dňa 26.03.2007 nadväzoval návrh zo dňa
03.04.2007, ktorým sa na Okresnom súde Žilina voči odporcom I., II. a pôvodne žalovaným odporcom
III. až V. domáhal zaplatenia sumy 78.856,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia, pričom konanie sa

viedlo pod spis. zn. 7C/16/2008. Suma 78.856,- Sk bola súčtom úhrad za služby spojené s užívaním
bytu a ušlého nájomného vo výške 2.000,- Sk za obdobie od novembra 2005 do marca 2007. Nakoľko
súd v uvádzanom konaní právoplatným rozhodnutím uznal, že má nárok aj na ušlé nájomné vo výške
obvyklej v tejto lokalite a v uvádzanom období v Kysuckom Novom Meste, rozširuje v prejednávanej veci
návrh zo dňa 26.03.2007 o sumu 1.593,31 eur (48.000,- Sk; 24 mesiacov x 2.000,- Sk), ktorá spočíva

v ušlom nájomnom v mesačnej výške 2.000,- Sk za obdobie od 01.11.2003 do 31.10.2005, spolu 24
mesiacov. Celkovo sa tak voči odporcom I. a II. domáha zaplatenia sumy 6.806,81 eur (5.213,50 eur +
1.593,31 eur). Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania zo sumy ušlého nájomného vo výške 1.593,31 eur
navrhovateľ uviedol, že z tejto si úroky z omeškania neuplatňuje.
Súd uznesením č. k. 31C/120/2008-232 zo dňa 03.04.2014 v zmysle ust. § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil

zmenu návrhu podľa podania navrhovateľa zo dňa 27.02.2014.
Súd tak vec opätovne prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 29.04.2014 podľa ust. §
101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu odporcov. Od predvolania
navrhovateľa súd upustil podľa ust. § 49 ods. 1 O.s.p. Právny zástupca odporcov mal predvolanie
na pojednávanie riadne doručené so zachovaním lehoty na prípravu pojednávania podľa ust. § 115

ods. 2 O.s.p., pričom mu zároveň bolo uložené, aby s termínom pojednávania oboznámil aj odporcov.
Právny zástupca odporcov svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 25.04.2014 zo
zdravotných dôvodov, pričom výslovne uviedol, že nežiada odročiť pojednávanie. Odporcovia I. a II. sa
na pojednávanie bez ospravedlnenia neustanovili a nepožiadali ani o odročenie pojednávania.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na návrhu zmeneného v zmysle podania zo dňa

27.02.2014.
Súd tak vykonal dokazovanie navrhovateľom produkovanými listinnými dôkazmi, ako aj nižšie
označenými listinami nachádzajúcimi sa v pripojených spisoch Okresného súdu Žilina spis. zn.
7C/16/2008 a 20Rob/597/2005, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina odd. Sro. Vložka č. 3784/L (na č. l. 17) vyplýva,

že navrhovateľ do 02.05.2001 vystupoval pod obchodným menom RUTI s.r.o.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 09.03.2007 (na č. l. 4 spisu) vyplýva, že tento bol
založený pre k. ú. Kysucké Nové Mesto, pričom na tomto je evidovaný byt č. XX nachádzajúci sa na X.
p. vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX postaveného na parc. KN č. XXXX/X (ďalej „predmetný
byt“). V časti BLV bol ku dňu 09.03.2007 vedený ako výlučný vlastník bytu navrhovateľ, a to titulom

zmluvy o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech
navrhovateľa rozhodnutím pod č. V 16/2000 zo dňa 21.02.2000.
Zmluvou o nájme bytu zo dňa 01.03.2000 (na č. l. 5 spisu) malo dôjsť medzi navrhovateľom (ešte po
obchodným menom RUTI s.r.o.) ako prenajímateľom a odporcom I. ako nájomcom k prenechaniu bytu
č. XX Q. T. X.. Č.. XXXX A. J.. O. Q. O. A. P. do užívania odporcovi I., a to na čas neurčitý od 01.03.2000

(čl. I. bod 1. a 2. zmluvy). Za nájomcu zmluvu podpísala odporkyňa II.
Listom zo dňa 14.07.2003 adresovaným odporcom I. a II. označeným ako „Výpoveď z nájmu bytu“ (na
č. l. 7 spisu) navrhovateľ vypovedal odporcom I. a II. nájom predmetného bytu s poukazom na ust. §
711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka a s odôvodnením, že ako nájomcovia užívajú na základenájomnej zmluvy zo dňa 01.03.2000 predmetný byt, za jeho užívanie však na základe riadnej nájomnej
zmluvy neplatia riadne nájomné a ani poplatky za služby spojené s užívaním bytu, a to až do mesiaca
november 2001. Za obdobie od mesiaca november 2001 do dňa výpovede nezaplatili z titulu nájomného

a súvisiacich služieb žiadnu čiastku. Podľa pripojených doručeniek listových zásielok navrhovateľa
odporcom I. a II. bola výpoveď doručená dňa 16.07.2003.
Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 5C/258/2002-63 zo dňa 12.10.2004 (na č. l. 8 spisu), ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2004, zaviazal odporcov I. a II. zaplatiť navrhovateľovi spoločne
a nerozdielne sumu 34.311,- Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 12 % zo sumy 34.311,- Sk od

01.01.2004 do zaplatenia, a to na základe návrhu navrhovateľa, ktorý uplatnený nárok odvodzoval s
poukazom na to, že odporcovia I. a II. ako nájomcovia užívali byt č. XX nachádzajúci sa v dome súp.
č. XXXX v Kysuckom Novom Meste, pričom za byt hradili poplatky spojené s užívaním a správou bytu
oneskorene, resp. od mesiaca november 2001 ich neplatili vôbec.
Podľa príjmového pokladničného dokladu obchodnej spoločnosti KYSUCA, s. r.o., so sídlom Ul. Matice
Slovenskej 620, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 593 488 č. 20400664 zo dňa 16.09.2004 (na č.l.

10 spisu) navrhovateľ zaplatil spoločnosti KYSUCA, s. r.o. dňa 16.09.2004 sumu 16.624,- Sk. Ako účel
platby je na príjmovom pokladničnom doklade uvedené zúčtovanie nedoplatku z ročného vyúčtovania
za rok 2002 za byt 1140/66.
Dňa19.10.2005podalaobchodnáspoločnosťKYSUCA,s.r.o.akonavrhovateľnaOkresnomsúdeŽilina
voči obchodnej spoločnosti ADMI, s. r. o. ako odporcovi návrh (na č. l. 11 spisu), ktorým sa domáhala

zaplatenia sumy 140.438,- Sk, a to na tom skutkovom základe, že je správcom bytového domu súp. č.
XXXX/XX na ul. O. Q. O. A. P. podľa zákona č. 182/1993 Z. z. ADMI, s. r. o. je vlastníkom bytu č. XX v
uvedenom bytovom dome. Má povinnosť podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a podľa čl. II. bodu 7 zmluvy
o výkone správy zo dňa 20.05.2002 a podľa čl. V. bodu 4 zmluvy o výkone správy uhradiť nedoplatok
ročného vyúčtovania do 30 dní od doručenia za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu. ADMI, s.

r.o. bolo dňa 31.05.2004 doručené vyúčtovanie úhrad na plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2003
s nedoplatkom vo výške 44.145,- Sk a je od 01.07.2005 v omeškaní, ďalej dňa 31.05.2005 doručené
vyúčtovanie úhrad na plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2004 s nedoplatkom vo výške 49.045,- Sk
a je od 01.07.2005 v omeškaní. Ďalej má povinnosť podľa čl. V. bodu 3 zmluvy o výkone správy a podľa
evidenčného listu platiť vopred do 25. dňa v mesiaci mesačné preddavky vo výške po 4.668,- Sk za

mesiace január a február 2005 a po 4.739,- Sk za mesiace marec až október 2005. Do spísania návrhu
nezaplatila uvedené mesačné preddavky spolu vo výške 47.248,- Sk.
Dňa 20.05.2002 uzavrel navrhovateľ ako vlastník s obchodnou spoločnosťou KYSUCA, s. r.o. ako
správcom zmluvu o výkone správy bytového domu súp. č. XXXX A. J.. O. Q. O. A. P. (na č. l. 14
pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 20Rob/597/2005). Touto zmluvou sa zaviazal na

zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a správy domu zaplatiť správcovi mesačné preddavkové platby
pozostávajúce z preddavkov za služby - plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov,
z príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, z príspevkov do fondu prevádzky, údržby a
opráv vchodu domu, z poplatku za výkon správy, pričom tieto platby bol povinný poukazovať správcovi
mesačne, najneskôr do 25. dňa každého mesiaca. Ďalej sa zaviazal uhradiť vyúčtovaním zistený

nedoplatok za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania.
Dňa 10.12.2004 uzavrela väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č.
XXXX Q. O. A. P. s obchodnou spoločnosťou KYSUCA, s. r.o. ako správcom zmluvu o výkone správy
bytového domu súp. č. XXXX na J.. O. Q. O. A. P. (na č.l. 3 pripojeného spisu Okresného súdu
Žilina spis. zn. 20Rob/597/2005). Touto zmluvou bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť správcovi podľa

evidenčného listu mesačné preddavkové platby pozostávajúce z úhrad za plnenia spojené s užívaním
bytov a nebytových priestorov, z príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, z príspevkov
do fondu prevádzky, údržby a opráv vchodu domu, z poplatku za výkon správy, pričom tieto platby bol
povinný poukazovať správcovi mesačne vopred do 25. dňa v bežnom mesiaci. Ďalej sa zaviazal uhradiť
vyúčtovaním zistený nedoplatok z týchto platieb po skončení kalendárneho roka v lehote do 30 dní odo

dňa doručenia vyúčtovania.
Faktúrou č. 114006600 zo dňa 23.05.2005 (na č. l. 22 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis.
zn. 20Rob/597/2005) vyúčtovala obchodná spoločnosť KYSUCA, s. r. o. navrhovateľovi ako vlastníkovi
predmetného bytu nedoplatok z ročného vyúčtovania úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu za rok
2004 vo výške 49.045,- Sk. Podľa prílohy č. 1 k faktúre (na č. l. 23 pripojeného spisu Okresného súdu

Žilina spis. zn. 20Rob/597/2005) boli skutočné náklady spojené s poskytovaním plnení spojených s
užívaním predmetného bytu za rok 2004 vo výške 49.044,60 Sk, z čoho suma 1.656,- Sk bol príspevok
do fondu opráv domu, suma 1.536,- Sk bol príspevok do fondu opráv vchodu a suma 1.500,- Sk bolpoplatok správcovi za výkon správy. Faktúru prevzal navrhovateľ dňa 31.05.2005 (doručenka na č. l. 22
rub pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 20Rob/597/2005).
Podľa ročného vyúčtovania úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2005 vystaveného

obchodnou spoločnosťou KYSUCA, s. r. o. navrhovateľovi ako vlastníkovi predmetného bytu boli
skutočné náklady spojené s poskytovaním plnení spojených s užívaním predmetného bytu za rok 2005
vo výške 54.158,60 Sk, z čoho suma 1.656,- Sk bol príspevok do fondu opráv domu, suma 1.536,- Sk
bol príspevok do fondu opráv vchodu a suma 1.500,- Sk bol poplatok správcovi za výkon správy.
Platobným rozkazom Okresného súdu Žilina č. k. 250Rob/597/05-34 zo dňa 03.03.2006 (na č.l. 34

pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 20Rob/597/2005), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
14.04.2006, bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť obchodnej spoločnosti KYSUCA, s .r.o. sumu 140.438,-
Sk.
Dňa 10.11.2006 vydal Mgr. Ing. Pavol Malík, súdny exekútor exekučný príkaz EX 475/2006-19 (na
č.l. 12 spisu) na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu navrhovateľa ako povinného z
exekúcie v banke vo výške 140.438,- Sk a 70.983,- Sk v prospech bankového účtu súdneho exekútora č.

XXXXXXXXXX/XXXXQ.XXX/XXXX,atonazákladeexekučnéhotitulu-platobnéhorozkazuOkresného
súdu Žilina č. k. 250Rob/597/05-34 zo dňa 03.03.2006.
Podľa výpisu z bankového účtu navrhovateľa č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.11.2006 (na č. l. 13
spisu) bola odpísaná z tohto účtu suma 195.800,- Sk v prospech bankového účtu XXXXXXXXXX/XXXX
Q. B. XXX/XXXX.

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 7C/16/2008-122 zo dňa 27.01.2010 (na č. l. 122 pripojeného spisu
Okresného súdu Žilina spis. zn. 7C/16/2008), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2010 (rozsudok
ani jeden z účastníkov nenapadol odvolaním), zaviazal odporcov I. a II. a Y. F. spoločne a nerozdielne
na zaplatenie sumy 3.288,29 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.288,29
eur od 06.12.2007 do zaplatenia, a to na základe toho, že dospel k záveru, že odporcom vzniklo

bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že v období od novembra 2005 do marca 2007 užívali predmetný
byt bez právneho dôvodu, pričom za toto užívanie navrhovateľovi neposkytli žiadne plnenie v podobe
nájmu, ako aj úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia
odporcov spočívajúceho v tom, že navrhovateľovi za užívanie predmetného bytu neposkytovali odplatu
v podobe nájmu, Okresný súd Žilina vychádzal z výšky obvyklého nájmu za predmetný byt vo výške

2.000,- Sk mesačne, ktorá výška medzi účastníkmi konania bola nesporná (uvedené vyplýva aj zo
zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.01.2010 - na č. l. 108 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina
spis. zn. 7C/16/2008 - kedy sa právny zástupca odporov - JUDr. Mária Vajdová, advokát - výslovne
vyjadril, že túto výšku nenamieta, podľa jeho názoru táto výška je adekvátna vzhľadom na lokalitu,
ako aj rozlohu bytu). Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia odporcov spočívajúceho v tom,

že navrhovateľovi za obdržané plnenia spojené s užívaním predmetného bytu neposkytovali žiadne
úhrady, Okresný súd Žilina vychádzal z výšky skutočných nákladov za služby spojené s užívaním
predmetného bytu vyúčtovaných navrhovateľovi správcom bytového domu za roky 2005, 2006 a 2007,
od ktorých odpočítal náklady spočívajúce v príspevkoch do fondu opráv domu, vchodu a poplatku za
správu, pričom mesačnú výšku týchto nákladov určil ako podiel 1/12 z celkovej výšky týchto nákladov za

rok. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že aj samotný navrhovateľ takto skutkovo vymedzil výšku
bezdôvodného obohatenia odporcov.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od

ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.
Podľa ust. § 688 Občianskeho zákonníka, nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej

domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj
požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
Podľa ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie

podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
Podľa ust. § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje
inak.
Podľa ust. § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z
nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa ust. § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa ust. 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že

prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa ust. § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane

použijú ustanovenia osobitného predpisu. (§ 46 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na
súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Podľa ust. § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711

ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má
právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa §
711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa,
má nájomca právo na prístrešie.
Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne

obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a násl. Občianskeho zákonníka je, že jednému z
účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu),
alebo u neho nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr., ak za neho plnil niekto iný), a
to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému
dochádza tým, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jeho
poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr. dohoda účastníkov,
povinnosť plynúca zo zákona, či z rozhodnutia a pod. Ide teda o prípady, v ktorých právny dôvod v čase
plnenia vôbec neexistoval. K získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade dochádza okamihom

prijatia plnenia.
Možno konštatovať, že navrhovateľ si v konaní voči odporcom I. a II. ako solidárnym dlžníkom uplatňoval
nárok vyplývajúci z jeho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 456 Občianskeho
zákonníka, ktoré získali odporcovia I. a II. tým, že v období od 01.11.2003 užívali predmetný byt bez
právneho dôvodu a v období od 01.02.2004 do 31.10.2005 neposkytovali navrhovateľovi peňažné

plnenie za služby spojené s užívaním predmetného bytu a súčasne v období od 01.11.2003 do
31.10.2005 neposkytovali navrhovateľovi peňažné plnenie v podobe odplaty za užívanie predmetného
bytu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Súd považoval medzi účastníkmi za nesporné skutkové tvrdenie navrhovateľa, že odporcovia v období
od 01.11.2003 do 31.10.2005 predmetný byt užívali. Súd ďalej vychádzal z toho, že v konaní nevyšiel

najavo opak skutkového tvrdenia navrhovateľa, že odporcovia užívali v období od 01.11.2003 do
31.10.2005 predmetný byt bez právneho dôvodu. Bez ohľadu na platnosť, alebo neplatnosť nájomnej
zmluvy zo dňa 01.03.2000, je zrejmé, že od 01.11.2003 už medzi navrhovateľom a odporcami
neexistoval ohľadom užívania predmetného bytu žiadny zmluvný právny vzťah. Navrhovateľ totižvýpoveďou zo dňa 14.07.2003 vypovedal odporcom nájom predmetného bytu z dôvodu podľa ust.
§ 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, pričom výpoveď bola obom odporcom doručená
dňa 16.07.2003. Keďže odporcovia neuplatnili na súde neplatnosť výpovede podľa ust. § 711 ods. 6

Občianskeho zákonníka do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede, nájom predmetného bytu (ak
aj existoval) sa skončil uplynutím výpovednej 3-mesačnej lehoty podľa ust. § 710 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca august 2003, t. j. mesiaca nasledujúceho po
mesiaci júl 2003, kedy bola výpoveď odporcom doručená. S poukazom na ust. § 712a ods. 3
Občianskeho zákonníka odporcom I. a II. nevzniklo právo na bytovú náhradu. Odporcovia tak následne

od 01.11.2003 užívali predmetný byt neoprávnene. Z uvedených dôvodov sa tak súd ani v ďalšom už
nezaoberal otázkou, či medzi účastníkmi platne vznikol v akejkoľvek forme (písomnej alebo ústnej)
nájomný vzťah k predmetnému bytu, keďže tento už ku dňu 01.11.2003 nepochybne neexistoval.
Z vykonaného dokazovania nevyšiel najavo opak skutkového tvrdenia navrhovateľa, a to, že odporcovia
mu v období od 01.11.2003 do 31.10.2005 neposkytovali žiadne peňažné plnenie za užívanie
predmetného bytu a rovnako v období od 01.02.2004 do 31.10.2005 mu tiež neposkytovali žiadne

plnenie za požívané služby spojené s užívaním predmetného bytu, a súd preto z uvedeného skutkového
tvrdenia navrhovateľa vychádzal.
Je možné konštatovať, že z uvedeného vyplýva dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku čo
do jeho základu. Navrhovateľ tak preukázal, že je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v konaní
(t. j. je nositeľom návrhom uplatneného hmotného práva podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka)

a odporcovia sú nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie (t. j. nositeľmi povinnosti vydať bezdôvodné
obohatenie podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedajúcej návrhom uplatnenému
právu). Súčasne s poukazom na znenie ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú odporcovia
zaviazaní navrhovateľovi solidárne (spoločne a nerozdielne). Uvedené už v zásade konštatoval aj
odvolací súd.

Pokiaľ ide o rozsah bezdôvodného obohatenia, ktorí sú odporcovia povinní vydať navrhovateľovi (§
458 ods. 1 Občianskeho zákonníka), súd považuje za potrebné poukázať na záver odvolacieho súdu
vyslovený v uznesení č. k. 7Co/10/2013-189 zo dňa 13.03.2013, v zmysle ktorého: „Pokiaľ navrhovateľ
požadoval od odporcov I., II. to, čo zaplatil správcovi bytu na základe platne uzavretej zmluvy o správe
bytu, ide len o odôvodnenie výšky plnenia, pričom základ nároku vyplýva z iných skutočností uvedených

v návrhu.“.
Ak teda navrhovateľ zdôvodňoval výšku bezdôvodného obohatenia odporcov I. a II. spočívajúcom v
tom, že v období od 01.02.2004 do 31.10.2005 (toto obdobie navrhovateľ ohraničil aj s poukazom na
konanie Okresného súdu Čadca spis. zn. 5C/258/2002, v ktorom si uplatňoval dlh, ktorý mal vzniknúť
odporcom za obdobie od novembra 2001 do januára 2004 tým, že za nich navrhovateľ realizoval úhrady

za služby spojené s užívaním bytu a súčasne s poukazom na konanie Okresného súdu Žilina spis. zn.
7C/16/2008, v ktorom si uplatnil svoje nároky vyplývajúce z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
odporcov I. a II. za obdobie od 01.11.2005 do marca 2007) bez právneho dôvodu na úkor navrhovateľa
požívali plnenia spojené s užívaním predmetného bytu, pričom navrhovateľovi neposkytli doposiaľ
žiadne plnenie, súd mal za to, že navrhovateľom produkované skutkové vymedzenie návrhu v časti, v

ktorej uviedol, že správcovi bytového domu uhradil v období od 01.02.2004 do 31.10.2005: 1. nedoplatok
za rok 2002 vo výške 16.624,- Sk dňa 16.09.2004, 2. nedoplatok za rok 2003 vo výške 44.145,- Sk dňa
22.11.2006, 3. nedoplatok za rok 2004 vo výške 49.045,- Sk dňa 22.11.2006 a 4. preddavkové platby
za obdobie od 01.01.2005 do 31.10.2005 vo výške 47.248,- Sk dňa 22.11.2006, spolu teda 157.062,-
Sk (5.213,50 eur), je len skutkové tvrdenie odôvodňujúce výšku nároku uplatneného navrhovateľom, t.

j. nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získali odporcovia v období od 01.02.2004 do
31.10.2005. Súd tak pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia v tejto časti, postupoval z hľadiska
jej určenia obdobne, ako tomu bolo v konaní medzi tými istými účastníkmi vedenom Okresným súdom
Žilina pod spis. zn. 7C/16/2008, teda súd vychádzal z ročných vyúčtovaní úhrad za služby spojené s
užívaním predmetného bytu vyhotovených správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza predmetný

byt, obchodnou spoločnosťou KYSUCA, s. r. o. za roky 2004 a 2005. Pokiaľ si totiž navrhovateľ
uplatňoval právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získali odporcovia na jeho úkor v období
od 01.02.2004 do 31.10.2005, nemožno za bezdôvodné obohatenie odporcov získané v tomto období
považovať plnenia spojené s užívaním predmetného bytu poskytnuté odporcom v roku 2002 a 2003,
a to aj napriek tomu, že úhrady za tieto plnenia boli navrhovateľom zaplatené správcovi obytného

domu súp. č. XXXX až neskôr dňa 16.09.2004, resp. dňa 22.11.2006. Súd tak vychádzal zo sumy
skutočných nákladov služieb spojených s užívaním predmetného bytu poskytnutých odporcom v roku
2004 a 2005 (kedy malo dôjsť k navrhovateľom tvrdenému vzniku bezdôvodného obohatenia odporcov
zodpovedajúceho užívaniu predmetného bytu bez právneho dôvodu, t. j. plnením navrhovateľa bezprávneho dôvodu - poskytovaniu plnení spojených s užívaním predmetného bytu, ku ktorému plneniu
v období od 01.02.2004 do 31.10.2005 navrhovateľ zaviazaný odporcom nebol) uvedených v týchto
vyúčtovaniach za roky 2004 a 2005, pričom od týchto odrátal obdobne ako Okresný súd Žilina v

konaní vedenom pod spis. zn. 7C/16/2008) náklady za príspevky do fondov údržby domu a vchodu,
ako aj náklady za poplatky za správu domu. V rozsahu uvedených súm sa totiž odporcovia nemohli
bezdôvodne obohatiť, a to z dôvodu, že príspevky do fondu opráv nekryjú náklady plnení spojených s
užívanímbytu,alesúpeňažnýmiprostriedkamiakumulovanýmivlastníkmibytovanebytovýchpriestorov
v bytovom dome za účelom krytia budúcich nákladov opráv spoločnej nehnuteľnosti. Rovnako nedošlo

k bezdôvodnému obohateniu odporcov v rozsahu sumy zodpovedajúcej poplatkom za správu bytového
domu, keďže správu domu vykonáva správca na základe zmluvného vzťahu s vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome v ich prospech. Toto plnenie správcu tak nie je poskytované užívateľom
bytov a nebytových priestorov (pokiaľ nie sú súčasne ich vlastníkmi), ale vlastníckom bytov a nebytových
priestorov v dome.
Pokiaľ sa týka obdobia od 01.02.2004 do 31.12.2004 súd vychádzal zo sumy celkových skutočných

nákladov za rok 2004 vo výške 49.045,- Sk, od ktorých odpočítal príspevok do fondu opráv domu vo
výške 1.656,- Sk, príspevok do fondu opráv vchodu vo výške 1.536,- Sk a poplatok správcovi za výkon
správy vo výške 1.500,- Sk, t. j. súd tak vychádzal zo sumy 44.352,60 Sk (49.045,- Sk - 1.656,- Sk -
1.536,- Sk - 1.500,- Sk = 44.352,60 Sk). Takto určenú sumu za obdobie celého roku 2004 súd vydelil
počtom dní v kalendárnom roku 2004, t. j. 366 a následne vynásobil počtom dní obdobia od 01.02.2004

do 31.12.2004, t. j. 335 dní, pričom tak dospel k záveru o rozsahu bezdôvodného obohatenia odporcov
v tejto časti v období od 01.02.2004 do 31.12.2004 vo výške 40.595,96 Sk (t. j. 1.347,54 eur; výpočet:
44.352,60 Sk / 366 dní x 335 dní = 40.595,96 Sk).
Obdobne pokiaľ sa týka obdobia od 01.01.2005 do 31.10.2005 súd vychádzal zo sumy celkových
skutočných nákladov za rok 2005 vo výške 54.158,60 Sk, od ktorých odpočítal príspevok do fondu opráv

domu vo výške 1.656,- Sk, príspevok do fondu opráv vchodu vo výške 1.536,- Sk a poplatok správcovi za
výkon správy vo výške 1.500,- Sk, t. j. súd tak vychádzal zo sumy 49.466,60 Sk (54.158,60 Sk - 1.656,-
Sk - 1.536,- Sk - 1.500,- Sk = 49.466,60 Sk). Takto určenú sumu za obdobie celého roku 2005 súd vydelil
počtom dní v kalendárnom roku 2005, t. j. 365 a následne vynásobil počtom dní obdobia od 01.01.2005
do 31.10.2005, t. j. 304 dní, pričom tak dospel k záveru o rozsahu bezdôvodného obohatenia odporcov

v tejto časti v období od 01.01.2005 do 31.10.2005 vo výške 41.199,58 Sk (t. j. 1.367,58 eur; výpočet:
49.466,60 Sk / 365 dní x 304 dní = 41.199,58 Sk).
Čo sa týka časti návrhu, ktorou si uplatňoval navrhovateľ právo na zaplatenie sumy 1.593,31 eur
(48.000,- Sk), ktorá má zodpovedať rozsahu bezdôvodného obohatenia odporcov spočívajúceho v tom,
že v období od 01.11.2003 do 31.10.2005 za užívanie predmetného bytu neposkytli navrhovateľovi

ako vlastníkovi bytu žiadne plnenie, súd považoval v tejto časti návrh navrhovateľa dôvodný aj čo
do výšky. Súd vychádzal z toho, že odporcovia získali bezdôvodné obohatenie aj v rozsahu bežného
nájomného, ktoré by museli uhradiť vlastníkovi predmetného bytu v prípade, ak by tento užívali na
základe zmluvného právneho vzťahu s navrhovateľom. Výšku tohto bežného nájomného za rok 2003
až 2005 udávanú navrhovateľom v podaní zo dňa 27.02.2014 - 2.000,- Sk mesačne - považoval súd

medzi účastníkmi konania za nespornú (jednak s ohľadom na nespornosť v konaní vedenom Okresným
súdom Žilina pod spis. zn. 7C/16/2008, ako aj jednak s ohľadom na to, že sa odporcovia k podaniu
navrhovateľazodňa27.02.2014vôbecnevyjadrili,hociboloichprávnemuzástupcovispolusuznesením
č. k. 31C/120/2008-232 zo dňa 03.04.2014 riadne doručené). Súd tak určil rozsah bezdôvodného
obohatenia odporcov v tejto časti vo výške 1.593,31 eur (t. j. 48.000,- Sk; výpočet: 24 mesiacov obdobia

od 01.11.2003 do 31.10.2005 x 2.000,- Sk = 48.000,- Sk).
Súd tak návrhu navrhovateľa, pokiaľ ide o jeho časť zodpovedajúcu uplatňovanej istine 6.806,81 eur,
vyhovel v rozsahu sumy 4.308,43 eur a v ostatku (2.498,38 eur) návrh v tejto jeho časti zamietol.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa
riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnejsadzbyurčenejNárodnoubankouSlovenska(od01.01.2003základnejúrokovejsadzbyNBS)

platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pokiaľ ide o časť návrhu, ktorou si navrhovateľ uplatnil príslušenstvo (úroky z omeškania, § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka) zo sumy 5.213,51 eur, súd poukazuje na to, že ako sám navrhovateľ uviedol,
neuplatnil si právo na zaplatenie úrokov z omeškania z priznaného bezdôvodného obohatenia odporcov
zodpovedajúceho výške obvyklého nájomného (1.593,31 eur), ktoré by museli odporcovia v prípade

zmluvného vzťahu s navrhovateľom uhradiť. Ak teda súd navrhovateľovi priznal z celkovo pôvodne
uplatňovanej sumy 5.213,50 eur iba sumu 2.715,12 eur, bez ďalšieho musel vysloviť nedôvodnosť
návrhu, pokiaľ ide o časť uplatňovaných úrokov z omeškania zo sumy 2.498,38 eur. Čo sa týka
omeškania odporcov s úhradou sumy 2.715,12 eur, vzhľadom k tomu, že v Občianskom zákonníku pri
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia §
563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať

prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie, a ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za
kvalifikované požiadanie považovať žalobu; zročnosť pohľadávky nastane deň po doručení tejto žaloby
žalovanému. (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Cdo 210/2005 zo dňa 01.05.2006) Navrhovateľ
nepreukázal, že odporov vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia skôr, ako im bol doručený návrh
nazačatiekonania,apretosúdzakvalifikovanúvýzvunaplneniepovažovalažnávrhnazačatiekonania.

Návrh na začatie konania bol odporcovi I. doručený dňa 26.06.2007 a odporkyni II. dňa 27.06.2007.
Vzhľadom k už konštatovanej solidarite odporcov, súd mal za to, že k splatnosti peňažného záväzku
odporcov vo výške 2.715,12 eur došlo nasledujúceho dňa po doručení návrhu odporcovi I., t. j. dňa
27.06.2007. Odporcovia sa tak dostali do meškania s plnením dňa 28.06.2007, pričom navrhovateľovi
tak vzniklo podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo požadovať od odporcov úroky z

omeškania vo výške stanovenej v ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do
31.12.2008, t. j. vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania
odporcov, teda vo výške 8,5 % ročne (súd má zo svojej činnosti vedomosť, že základná úroková sadzba
NBS bola ku dňu 28.06.2007 vo výške 4,25 % ročne, § 121 O.s.p.) zo sumy 2.715,12 eur od 28.06.2007
do zaplatenia. V tomto rozsahu tak súd návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie úrokov z omeškania

vyhovel a v ostatku návrh navrhovateľa v tejto jeho časti zamietol.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na väčší počet účastníkov podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

V Žiline, dňa 29.04.2014

Mgr. Andrej Kekely
sudca