Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/366/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710217087
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7710217087.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého Y. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov: V. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej
v I. na ul. O. č. X zastúpenej JUDr. Radoslavom Sotákom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom
v Michalovciach na Námestí slobody č. 3 a Z. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v I. T. W. č. XXXX/X
zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na
ul. kpt. Nálepku č. 8 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Y. na čas po rozvode,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.9.2013 č.k. 12C 170/2010-248 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.9.2013 č.k. 12C 170/2010-256
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o určení výživného
na čas po rozvode.

Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o dlžnom výživnom a
trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom na čas po rozvode zveril mal. Y. do striedavej osobnej
starostlivosti otca a matky, ktorú budú rodičia striedavo vykonávať v pravidelných 14-dňových intervaloch
počítaných od prvého dňa právoplatnosti rozhodnutia, počnúc matkou, počas ktorých bude ten ktorý
rodič i zastupovať a spravovať majetok maloletého. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého za
obdobie od 27.4.2012 do 31.12.2012 55 € mesačne, za obdobie od 1.11.2013 do 31.7.2013 65 €
mesačne, od 1.8.2013 do budúcnosti 80 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť vždy do 10. dňa v mesiaci
vopred matke od právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné za obdobie od 27.4.2012 do 1.9.2013 1.062,30
€ povolil otcovi splácať v pravidelných 50 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným s tým, že
nezaplatením jednej splátky včas a v plnej výške nastane zročnosť celého dlhu. Rozhodol, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania. Zaviazal matku zaplatiť na účet Okresného súdu Michalovce
trovy štátu 155,68 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Opravným uznesením opravil rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 12C 170/2010-248 zo dňa
24.9.2013 tak, že doplnil v záhlaví označenie sudcu nasledovne: „samosudca JUDr. Martin Lopuch PhD.“
a vo výroku doplnil výrok nasledovne: „Styk k dieťaťu neupravuje.“

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a
vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Vytkol konajúcemu súdu, že pri určovaní
výživného vychádzal zo zistenia jeho príjmu za rok 2012 641 € a za obdobie od január/ február 2013
650 € až 660 €. Zníženie jeho príjmu zo 756 € na 660 € bolo v roku 2013 kompenzované jednorazovým
príjmom pochádzajúcim z odstupného, ktoré mu bolo vyplatené 10.520 €, ktoré bolo spotrebované na
úhradu odvodov do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, na zariadenie bytu a splatenie úveru,
pričom mu ostalo cca 4.000 €, ktoré boli zohľadnené ako majetková hodnota, ktorá má vplyv na celkové
posúdenie jeho majetkových pomerov pri určovaní výživného a pokles jeho príjmu v roku 2012 bol
nahradený jednorazovým príjmom 4.000 €. Súd v odôvodnení následne konštatoval, že aj napriek tomu,
že u matky došlo k poklesu príjmu zo 402 € na 330 €, nemožno to podľa názoru súdu uzavrieť tak,
že matka v rozdiele týchto príjmov sa vzdala zárobku v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z
výpovede matky vyplynulo, že jej pracovné miesto bolo zrušené a mala možnosť nastúpiť na pozíciu
predavačky, kde by dosahovala príjem 390 € a možnosť nadčasov tam nebola. Od 13.8.2013 príjem
matky dosahuje 210 € a vyplácaný je jej daňový bonus 20 €. On zasa poberá navyše prídavok na dieťa
23,10 €. Z uvedeného súd uzavrel, že nie je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch
matky, aby v plnej miere počas dvojtýždňovej striedavej starostlivosti zabezpečovala výživu dieťaťa
výlučne zo svojich príjmov a poukázala aj na to, že druh matky nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť k
maloletému ani k matke, preto je povinnosťou otca znášať výživu vo zvýšenej miere, pričom určil výživné
diferencovane za rôzne obdobia po 55 €, 65 € a 80 €, pričom nezohľadnil tú skutočnosť, že od podania
návrhu matky na rozvod už realizovali striedavú osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu
v dvojdňových intervaloch a on počas celého obdobia zvýšenou mierou prispieval na výživu maloletého,
najmä na pravidelné výdavky a to stravu v škole, výdavky na školský klub, voľnočasové aktivity, čo bolo
potrebné zohľadniť pri vyčísľovaní dlžného výživného za jednotlivé obdobia. Poukázal na to, že na strane
matky došlo k zmene pomerov a to nielen k zníženiu jej príjmu z dôvodu tehotenstva, ale aj tým, že sa
presťahovala k svojmu druhovi, s ktorým obýva spoločný byt, preto sa stotožnil s názorom súdu, že druh
matky nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletému, avšak je povinný prispievať a podieľať sa spoločne
s matkou na úhradách spoločných výdavkov na spoločné bývanie, úhradu energií, spoločnej stravy, čo
však súd nemohol vyhodnotiť v jeho neprospech. Nestotožnil sa s názorom súdu, že matka zmenou
zamestnania sa nevzdala výhodnejšieho príjmu v zamestnaní, pretože bola zamestnaná v obchodnej
spoločnosti Billa v pracovnej pozícii vedúcej oddelenia drogérie s čistým mesačným príjmom 450 €
a následne zmenila zamestnanie dobrovoľne s odôvodnením, že došlo k zrušeniu jej pozície a bolo
jej ponúknuté miesto predavačky s príjmom 390 €, avšak nemala možnosť robiť nadčasy. Aj napriek
tomu v novom zamestnaní jej bol ponúknutý príjem 330 €. Vyslovil názor, že matka, aj keď v pôvodnom
zamestnaní nemala možnosť robiť nadčasy, mohla dosiahnuť príjem 390 €, vzdala sa bezdôvodne
vyššieho príjmu v prospech nového zamestnania s nižším príjmom 330 €, z čoho je zrejmé, že zvolila si
nové zamestnanie s nižším príjmom o 60 €, čo súd pri rozhodovaní mal zohľadniť tak, ako to ustanovuje
ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a taktiež nezohľadnil súd pri výške výživného tú skutočnosť, že zvýšený
príjem z odstupného v predchádzajúcom období on spotreboval na úhradu odvodov, vybavenia bytu
zariadením, ktoré matka zobrala zo spoločnej domácnosti a na úhradu spoločného úveru v celosti, čím
on následne nedisponoval zvýšeným príjmom z odstupného.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázala na to, že odvolanie považuje za účelové so snahou
oddialiť úhradu bežného aj dlžného výživného. Uviedla, že prvostupňový súd správne vyhodnotil
skutkový stav, preto určené výživné považuje za primerané schopnostiam a možnostiam otca, ako aj
potrebám maloletého dieťaťa. Preto navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením o výchove a o styku neboli
odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť a preto nemohli byť predmetom preskúmania odvolacím
súdom (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých
výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o určení výživného od otca pre
mal. Y. dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o
rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutom výroku o určení výživného presvedčivé
a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd posúdením všetkých
relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k presvedčeniu, že súd
prvého stupňa správne zistil a následne správne vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery
oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby mal. Y. a na základe týchto zistení správne určil rozsah
vyživovacej povinnosti od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcnosti diferencovane tak,
ako k zmenám pomerov na strane rodičov dochádzalo. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1
Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú
povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne
rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti
nebolo ohrozené. Posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité
pre posúdenie pomerov na strane rodičov, ktoré hodnotil vlastnou úvahou (neznamená ľubovôľu),
najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. S výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou
odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožnil, pretože vychádzajú zo zisteného
skutkového stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožnil s hodnotením súdu prvého stupňa týkajúcim sa potenciálnych schopností a
možností rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť k mal. Y. a keďže súd prvého stupňa správne vychádzal
z príjmov oboch rodičov a odporca ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti,
s ktorými by sa súd prvého stupňa nezaoberal v rámci rozhodnutia o výživnom pre mal. Y. na čas po
rozvode a jeho odvolacia argumentácia tvorila jeho obranu už na súde prvého stupňa. Pretože súd
prvého stupňa určil výživné zodpovedajúce zákonným kritériám určovania rozsahu výživného, ktoré
vyplývajú z ustanovení Zákona o rodine citovaných v napadnutom rozsudku, odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením
v rozsahu týkajúceho sa určovania výživného.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli.

Podľa § 221 ods. 1 písm.f/, h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k záveru, že
súd prvého stupňa rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho rozhodnutie
je predčasné. Konajúci súd sa neriadil dôsledne citovaným zákonným ustanovením § 120 O.s.p. a
nevyužil všetky zákonné možnosti pre zistenie úplného skutkového stavu. Pri dokazovaní ignoroval
vyšetrovaciu zásadu, ktorá vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti platí bez ďalšieho. Konajúci

súd rozhodol o dlžnom výživnom bez riadneho zistenia skutkového stavu v tom, že pri rozhodovaní
o dlžnom výživnom neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní o dlhu, najmä nezistil, v
akom rozsahu v rozhodnom období si otec dobrovoľne vyživovaciu povinnosť voči mal. Y. plnil a ani
z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nie je zrejmé, či plnenia otca boli úhradou bežného
výživného za rozhodné obdobie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa konštruktívnym a cieleným výsluchom účastníkom
konania, ako aj listinnými dôkazmi presne zistiť rozsah plnenia otca vo vzťahu k úhrade výživného pre
mal. Y. za rozhodné obdobie, následne rozhodnúť o dlhu na výživnom a v odôvodnení rozsudku dôsledne
uviesť, ako za dané obdobie dospel k sume predstavujúcej dlh na výživnom. V novom rozhodnutí súd
prvého stupňa rozhodne aj o spôsobe zaplatenia dlhu podľa § 160 ods. 1 O.s.p. a rozsudok odôvodní
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.