Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508208687
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7508208687.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu V.. E. N. a členov senátu W.. W.

K. a V.. L. L. v právnej veci žalobcu: Y. H. - M., nar. X.X.P., Horská XX, W. nad Z., R.: XX XXX XXX,
zastúpeného V.. L. N., advokátom, L. 1, N., proti žalovanému: M., spol s r.o., G. 1, W. nad Z., R.: XX XXX
XXX, zastúpeného V.. G. M., advokátom, J. 4, N., o ochranu proti nekalej súťaži, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku T. súdu N. I č.k. XXCbPv/X/XXXX-XXX, zo dňa XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi XX.XXX,XX
eur a nahradiť trovy právneho zastúpenia X.XXX,XX eur a iné trovy konania vo výške X.XXX,XX eur na
účet V.. L. N., F. kancelária L. 1, N. do XX dní od právoplatnosti rozsudku.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
XX.XXX,XX eur a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX eur a iné trovy konania vo
výške X.XXX,XX eur na účet V.. L. N., F. kancelária L. č.1, N., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
I. žalobcovi právo uverejniť tento rozsudok po nadobudnutí jeho právoplatnosti na trovy žalovaného
v denníku N. N. v X-tich po sebe nasledujúcich vydaniach a v regionálnej televízii L. film s.r.o. v troch po
sebe nasledujúcich vysielacích dňoch. Konanie v prevyšujúcej časti zastavil.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa registrácie a používania internetovej domény

obsahujúcej slová „stavomega“ a zabezpečiť zmenu registrácie domény stavomega.sk s názvom
stránky www.stavomega.sk - M., spol. s r.o. - X. M. - X., IP adresou:
XX.XXX.XXX.XXX, http kódom: K./X.X XXX OK, X. servery: NS 1: ns.exhosting.sk, I ns1. exhosting.sk,
I nsXexhosting.sk tak, aby nebolo dotknuté právo žalobcu na ochranu jeho obchodného mena. W.
navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom zadosťučinenia XXX.XXX,XX
Sk (XX.XXX,XX eur) a uverejniť právoplatný rozsudok na trovy žalovaného v denníku N. korzár v X-
tich po sebe nasledujúcich vydaniach a v regionálnej televízii L. film s.r.o. v troch po sebe nasledujúcich

vysielacích dňoch.

Žalovaný v konaní tvrdil, že nárok žalobcu na zdržanie sa registrácie a používania domény obsahujúcej
slová „stavomega“ nie je dôvodný, pretože po doručení výziev zo strany žalobcu, žalovaný okamžite
pristúpil k riešeniu tejto situácie a vykonal opatrenie na zrušenie presmerovania sporných domén a
požiadal o zrušenie registrácie domény www.stavomega.sk o čom žalobcamal vedomosti. Predmetná doména bola voľná ešte v roku XXXX a nič nebránilo žalobcovi, aby si ju
zaregistroval. Namietal aj uplatnenú sumu XXX.XXX,XX Sk titulom zadosťučinenia z toho dôvodu, že zo
stranyžalovanéhonešlo onekalosúťažnékonanie,jehoúmyslomnebolopoškodiťžalobcua

obohatiť sa. Žalobcovi nebola konaním žalovaného spôsobená žiadna škoda, preto uplatnené finančné
zadosťučinenie nie je dôvodné. Navyše žalobca v predmetnom čase nemal zriadenú žiadnu internetovú
doménu a preto na internetových stránkach nemohlo dôjsť k zámene žalobcu a žalovaného. Žalobca vo
svojich propagačných materiáloch neodkazoval na žiadnu internetovú stránku a preto nemohlo dôjsť k
zámene žalobcu a žalovaného prostredníctvom predmetnej internetovej stránky.

Pred pojednávaním zobral žalobca späť žalobu v časti, v ktorej navrhoval, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa registrácie a používania predmetnej internetovej domény, pretože žalovaný túto
internetovú doménu zrušil. Trval však na uplatnenom nároku na zaplatenie XXX.XXX,XX Sk a na
uverejnení právoplatného rozsudku.

Súd prvého stupňa v konaní zistil, že obaja účastníci konania sú podnikatelia. Žalobca je fyzickou
osobou - podnikateľom a od XX.X.XXXX podniká pod obchodným menom „Y. H. - M.“. Žalovaný je

obchodnou spoločnosťou, podniká od XX.XX.XXXX. Obaja účastníci konania majú miesto podnikania
v meste W. nad Z.. Tu majú aj materiálne základne svojho podnikania a podnikateľskú činnosť vyvíjajú
prevažne v užšom regióne okresu N.-okolie a v širšom regióne N. a B. kraja a
tiež v W. republike. Obaja účastníci konania podnikajú v prevažnej miere v
zhodnom predmete činnosti, ktorý spočíva vo vykonávaní jednoduchých stavieb, v sprostredkovateľskej

činnosti, kúpa tovaru za účelom jeho predaja - veľkoobchod, maloobchod, výkon činnosti stavebného
dozoru, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, vnútroštátna nákladná cestná doprava. V konaní ďalej
súd prvého stupňa zistil, že dňa X.X.XXXX žalovaný prostredníctvom spoločnosti S. G. s.r.o. zriadil a
zaregistroval tzv. internetovú doménu, ktorá je prostriedkom internetovej komunikácie ako aj propagácie
a reklamy najmä podnikateľských subjektov a to doménu pod názvom www.stavomega.sk . Je zrejmé, že názov predmetnej domény obsahuje slovo „stavomega“, ktoré
je integrálnou súčasťou obchodného mena žalobcu a podľa oficiálne publikovanej judikatúry súdov
Slovenskejrepubliky,akotaképožívaabsolútnusúdnuochranu(RozhodnutieNSSRsp.zn.T.V.XX/XX).
Žalovaný teda zaregistrovaním a používaním internetovej domény obsahujúcej dodatok k obchodnému
menu žalobcu (ktoré tento používa v obchodnom styku od r. XXXX) a to bez toho, aby mal na to

jeho súhlas, sa dopustil neoprávneného používania obchodného mena žalobcu, čím je daný dôvod na
ochranu žalobcu podľa ustanovenia § 12 Obchodného zákonníka. Žalovaný sa v súvislosti s
registráciou internetovej domény „stavomega.sk“ neuspokojil len s tým, že neoprávnene použil súčasť
obchodného mena žalobcu a zabránil mu tak v registrácii domény s týmto názvom, ale navyše www
stránku k predmetnej doméne nazval: „www.stavomega.sk - M., spol. s r.o. - X. M. - X.“, čím pre

akéhokoľvek bežného konzumenta služieb internetu vytvoril zdanie o prepojenosti svojej spoločnosti
so žalobcom. Súčasne zabezpečil prepojenie medzi doménou stavomega.sk a svojou www stránkou
stavomark.sk, na ktorej propaguje svoju spoločnosť a jej služby, na základe ktorého pri kliknutí na
doménu www.stavomega.sk automaticky došlo k zobrazeniu internetovej
stránky stavomark.sk. K tomuto dochádzalo minimálne do odvysielania reportáže na uvedenú tému

v relácii TV W. „I. plus“ dňa XX.X.XXXX. To znamená, že prípadný záujemca o služby žalobcu bol
automaticky navedený na ponuku služieb žalovaného.

Ďalej súd prvého stupňa zistil, že žalovaný v zastúpení štatutárnym zástupcom Y. O. dňa X.XX.XXXX
podpísal a predložil obchodnej spoločnosti SK-I. a.s., návrh na uzatvorenie Rámcovej zmluvy s budúcim
užívateľom domény a v rámci identifikačných údajov za kontaktnú osobu za žalovaného označil R..

G. O.ho. I. R.. G. Vajányi sa v októbri XXXX stal konateľom žalovaného a dňa XX.XX.XXXX žalovaný
zastúpený R.. G. O. podpísal spoločnosti SK-I. výpoveď zmluvy o doméne kde v rámci údajov o
vlastníkovi domény, okrem iného uviedol ako kontaktnú osobu R.. G. O..

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka upravujúci
nekalosúťažné konanie v hospodárskej súťaži a to §§ 44, 45 - 52 Obchodného zákonníka a § 53

Obchodného zákonníka, ktoré upravuje že ten súťažiteľ, ktorého práva boli nekalou súťažou porušené,
môže sa proti rušiteľovi domáhať aby sa toho konania zdržal a odstránil závadnýstav a uhradil mu primerané zadosťučinenie. Súd prvého stupňa dospel k záveru,
že boli splnené tri podmienky potrebné pre záver, že ide o nekalosúťažné konanie a to, že išlo o
konanie v hospodárskej súťaži, toto konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi a takéto konanie bolo

spôsobilé privodiť druhému súťažiteľovi - žalovanému ujmu. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že
konanie žalovaného sa uskutočnilo v rámci hospodárskej súťaže v súvislosti s
propagáciou svojich poskytovaných služieb a vo vzťahu k žalobcovi ako inému súťažiteľovi. Bolo v
rozpore s dobrými mravmi súťaže, pretože cieľom žalovaného bolo získať nedôvodné výhody na trhu
vo vzťahu k žalobcovi a bolo spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu v podobe presunutia potenciálnych

zákazníkov ku konkurencii - žalobcovi. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na všeobecnú klauzulu
nekalosúťažnéhokonaniaupravenúv§44ods.1Obchodnéhozákonníkaašpecifickéskutkovépodstaty
nekalosúťažného konania uvedené v §§ 45 - 52. Ďalej súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 45 ods. 2
Obchodného zákonníka, ktoré upravuje klamlivú reklamu, ktorá môže spočívať aj v klamlivom označení
súťažiteľa, najmä jeho totožnosti, kvalifikovanosti, jeho chránenom priemyselnom práve, duševnom
vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní. V prejednávanej veci došlo k naplneniu skutkovej podstaty

nekalosúťažného konania klamlivej reklamy, ktorá bola spôsobilá vyvolať predstavu, ktorá je v rozpore
so skutočnosťou a mohla uviesť tretie osoby do omylu, ktorým bola táto reklama uvedená na internetovej
doméne v podobe časti obchodného mena žalovaného a tým mohla uviesť do omylu potenciálnych
záujemcov o kúpu a služby, ktoré ponúkal žalovaný pod svojím obchodným menom tým, že žalovaný
použil časť obchodného mena žalobcu na zriadenie internetovej domény, pričom táto doména bola

presmerovaná na www stránku propagujúcu činnosť a služby žalovaného. Z toho vyplýva, že cieľom
žalovaného bolo nasmerovať záujemcov o služby žalobcu, ktorí chceli so žalobcom kooperovať,
prípadne získať informácie o žalobcom poskytovaných službách prostredníctvom internetu, na základe
poznaniajehoobchodnéhomena-M.atietoslužbyžalobcužalovanýpresmerovalnaseba.Keďžeobaja
účastníci konania podnikajú v tom istom regióne v tých istých činnostiach, priamo si konkurujú, mohlo to

vyvolať zdanie o prepojenosti žalobcu a žalovaného a tým žalovaný získal pre svoje vlastné podnikanie
prospech v podobe získania zákaziek, ktoré by inak získal žalobca. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že
podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky z hľadiska posúdenia konania porušujúceho právo
k obchodnému menu alebo nekalosúťažného konania, nezáleží na tom, či konajúci subjekt o tom vedel,
pretože ide o objektívny predpoklad pre naplnenie znakov nekalosúťažného konania. Neoprávnené

používaniečastiobchodnéhomenažalobcuzostranyžalovanéhoazneužitieprávaslobodnejrezervácie
mien na internete, samo o sebe zakladá protiprávne konanie. V súčasnej dobe internet sa stal
bežným médiom ako tlač, rozhlas a televízia a nadobudol rovnaký význam v oblasti propagovania
podnikateľských aktivít. Tvorí základ komunikácie medzi podnikateľom a jeho klientmi, obchodnými
partnermi. Možno konštatovať, že od kvality prezentácie podnikateľa na internete vo významnej miere

závisí jeho podnikanie na trhu. Internet navyše umožňuje rozšírenie množiny potenciálnych zákazníkov
na všetkých, ktorí majú k internetovej stránke prístup. Preto neoprávnené použitie charakteristického
prejavu žalobcu, aký predstavuje časť jeho obchodného mena M., je mimoriadne efektívnou formou
ako prilákať klientov žalobcu k žalovanému. Žalovaný vyvolal mylný dojem prepojenosti žalobcu a
žalovaného, resp. totožnosti žalobcu a žalovaného tým, že prepojil doménu stavomega.sk so svojou

internetovou stránkou stavomark.sk. Tento faktor mohol poškodiť žalobcu pri získavaní zákaziek a mohol
spôsobiť presun potenciálnych zákazníkov k žalobcovi. To, že sa toto aj stalo, súd prvého stupňa mal za
preukázané z výpovede svedka R.. N. M., ktorý uviedol, že potom ako sa prihlásil na predmetnú doménu
žalovaného v domnení, že ide o doménu žalobcu neuzatvoril so žalobcom zmluvu. Súd
prvého stupňa preto dospel k záveru, že došlo k nekalosúťažnému konaniu, došlo k porušeniu dobrých

mravov v hospodárskej súťaži v tom, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu pravidiel a zvyklostí,
ktoré sa dodržiavajú v konkurenčnom prostredí a ktoré aj sami súťažitelia považujú za zodpovedajúce
podnikateľskej korektnosti, ako to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Obo XXX/XX.

Pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu na primerané zadosťučinenie súd prvého stupňa

vychádzal z povahy spôsobenej ujmy, ktorá týmto konaním žalobcu mohla vzniknúť pre žalovaného
a tiež z doby trvania tohto porušenia od X.X.XXXX minimálne do XX.X.XXXX. Súd prvého stupňa
pri tomto posudzovaní vychádzal z listín založených v zbierke listín žalovaného v obchodnom registri
- účtovných závierok, resp. výročných správ za rok XXXX a XXXX, z ktorých vyplýva, že žalovaný
dosiahol tržby zo svojej činnosti v roku XXXX vo výške X.XXX.XXX,XX eur, v roku XXXX vo výške

X.XXX.XXX,XX eur a v roku XXXX vo výške X.XXX.XXX,XX eur. Výška požadovaného zadosťučinenia
zo strany žalobcu vo výške XX.XXX,XX eur predstavuje X,X - X,X % z obratu - tržieb žalovaného vrozhodnom období. Túto požadovanú výšku peňažného zadosťučinenia súd prvého stupňa považoval
za primeranú. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že zákon presne nevymedzuje konkrétne pravidlá
pre určenie primeranosti zadosťučinenia pri nekalosúťažnom konaní, avšak toto zadosťučinenie má

zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. Je to nárok objektívny, ktorý nie je viazaný na naplnenie
akýchkoľvek subjektívnych podmienok a je kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré postihnutá
strana utrpela. Je vyrovnaním ujmy a je určitou sankciou za nekalosúťažné konanie. Primeranosť tohto
zadosťučinenia v peniazoch nie je potrebné a ani nemožno preukazovať tak ako výšku škody, alebo
bezdôvodné obohatenie. Zadosťučinenie má zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. Keďže sa žalovaný

ako súťažiteľ v hospodárskej súťaži správal závadným spôsobom, musel na seba vziať aj riziko, že
jeho konanie bude sankcionované. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že uplatnená výška
zadosťučinenia nie je neprimeraná aj vzhľadom na to, že už došlo aj k odstráneniu závadného stavu.
Pretovyhovelžalobeazaviazalžalovanéhonazaplateniefinančnéhozadosťučineniavuplatnenejvýške
XXX.XXX,XX Sk ( XX.XXX,XX eur).

V prevyšujúcej časti o zdržaní sa nekalosúťažného konania súd prvého stupňa konanie podľa § 96

O.s.p. zastavil, pretože žalobca zobral v tejto časti žalobu späť, pretože žalovaný sa zdržal využívania
predmetnej internetovej domény. V prevyšujúcej časti o povinnosti žalovaného zverejniť rozsudok na
trovy žalovaného, súd prvého stupňa žalobu zamietol z toho dôvodu, že potom ako žalovaný
odstránil predmetný závadný stav - odstránenie internetovej domény, by už uverejnenie tohto rozsudku
neplnilo svoj účel a nemalo by ani zmysel, vzhľadom na odstup času od zrušenia tejto internetovej

domény v roku XXXX.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní
neúspech pomerne v nepatrnej časti súd priznal plnú náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX eur, ktoré
pozostávajú z náhrady súdneho poplatku za návrh XX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX eur) a z trov právneho
zastúpenia XX.XXX,XX Sk (XXX,XX eur) a X.XXX,XX eur za XX úkonov právnej služby (prevzatie a

príprava zastúpenia, spísanie návrhu na začatie konania - žaloby, písomné podanie na súd zo dňa
XX.XX.XXXX, písomné podanie na súd zo dňa XX.X.XXXX, účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX,
XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, písomné podanie na súd zo dňa X.X.XXXX, písomné podanie na súd zo dňa
XX.X.XXXX, účasť na pojednávaní dňa X.X.XXXX, písomné podanie na súd zo dňa XX.X.XXXX, účasť
napojednávanídňaXX.X.XXXX,písomnépodanienasúdzodňaX.XX.XXXX,účasťnapojednávanídňa

XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, písomné podanie na súd zo dňa XX.X.XXXX, písomné podanie na súd zo
dňa XX.XX.XXXX a účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX). Sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej
služby do XX.XX.XXXX je v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov XX.XXX,- Sk, teda celkom XX.XXX,- Sk za X úkony právnej služby

+XxXXX,-Skpaušálnaodmenapodľaustanovenia§16citovanejvyhlášky.F.V..L.N.jeplatiteľomdane
z pridanej hodnoty a preto sa zvyšuje tarifná odmena určená podľa § 9 až 14f o daň z pridanej hodnoty
podľa ustanovenia § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, t.j. o X.XXX,- Sk. Sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon
právnej služby od X.X.XXXX je v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov XXX,XX eur, teda celkom X.XXX,XX eur za XX úkonov právnej
služby, sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby od X.X.XXXX je v súlade s ustanovením § 14
ods. X Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov XX,XX eur, teda celkom XXX,XX eur
za X úkony právnej služby + X x X,XX eur, X x X,XX eur, X x X,XX eur, X x X,XX eur paušálna odmena

podľa ustanovenia § 16 citovanej vyhlášky. Daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu - ustanovenia § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, je o X.XXX,XX eur (XX% DPH XX,XX
eur a od X.X.XXXX XX% DPH X.XXX,XX eur).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti výroku, ktorým
bolo žalobe o zaplatenie XXX.XXX,XX vyhovené a vo výroku o náhrade trov konania. Navrhol, aby

odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo aby zrušil rozsudok a vec vrátil
súduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Odvolanieodôvodnilodvolacímidôvodmiuvedenýmiv§205ods.
2 písm. a), d), f) O.s.p. a to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
v tom, že žalovanému sa postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom, súd dospelna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny a
nezákonný s porušením práva žalovaného reagovať na skutkový stav a na možnosť prípadných ďalších

dôkazov a záverečné zhrnutie a zdôvodnenie námietok proti žalobe a obrany žalovaného bez
poučenia súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Považuje za nesprávne, neobjektívne a neúplné, jednostranné
hodnotenie vykonaných dôkazov v rozpore s ustanovením § 132 O.s.p. keď súd
v odôvodnení rozsudku preberá len nedôvodné a čiastočne nepreukázané tvrdenia žalobcu. Uviedol,
že právny zástupca žalovaného sa nemohol zúčastniť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, na ktorom

bol vyhlásený napadnutý rozsudok, nemohol sa vopred ospravedlniť a urobil tak až nasledujúci deň
XX.XX.XXXX z dôvodov vážneho ochorenia právneho zástupcu žalovaného v deň
pojednávania o čom predložil aj potvrdenie lekára, čo však súd v odôvodnení rozsudku, prečo konal
v neprítomnosti žalovaného, neuvádza. Žalovaný za nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého
stupňapovažujeto,žesúdneakceptovalnámietkužalovanéhooneexistenciivecnejpasívnejlegitimácie
žalovaného v tomto konaní, pretože v čase zriaďovania predmetnej domény „stavomega.sk“ na základe

žiadosti z X.XX.XXXX a tvrdeného presmerovania X.X.XXXX nebol žalovaný s R.. G. Vajányim, ktorý
tieto úkony urobil, v žiadnom vzťahu a žalovaný ho ani nesplnomocnil na takéto úkony a už vôbec
nie na zaregistrovanie domény „stavomega.sk“ a na jej presmerovanie. Toto bolo svojvoľným konaním
R.. G. O. bez absolútneho vedomia žalovaného a jej konateľa Y. O., čo bolo v konaní preukázané
aj výpoveďou samotného konateľa žalobcu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol v tom čase

jedinýmkonateľomžalovaného.PretotakétokonanieR..G.O.nemohlozaväzovaťžalovanéhoazataké
konanienemôžežalovanýniesťzodpovednosťabyťzaviazanýnazaplateniefinančnéhozadosťučinenia
žalobcovi. Žalovaný uviedol, že nie je v tomto konaní vecne pasívne legitimovaný bez ohľadu na to, či
nárok žalobcu je dôvodný alebo nie. Pasívne vecne legitimovaný môže byť v tomto konaní len ten, kto
konal a kto takúto doménu nechal registrovať a najmä kto ju presmeroval na inú stránku. V tomto vidí

žalovaný hlavný dôvod svojej obrany. Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka nekalou súťažou je
konanie v hospodárskej súťaži, teda nie nekonanie. Žalovaný pri zriaďovaní predmetnej domény a jej
presmerovanínikdynekonal,nekonalanijejštatutárnyorgán,anispoločník,anipracovník,anižiadnainá
splnomocnená osoba. V rozhodnom období R.. G. O. podľa § 20 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorý
upravuje to, kto môže robiť právne úkony za právnickú osobu, absolútne nespĺňal zákonné podmienky

oprávnenosti konať za žalovaného. R.. G. O. bol uvedený v žiadosti z X.XX.XXXX podanej žalovanou
spoločnosťou podpísanej jej konateľom Y. O. a ktorá sa týkala výlučne zaevidovania „stavomark.sk“,
označený ako kontaktná osoba (pre technické veci), teda nebol nikdy na nič splnomocnený a už vôbec
nie konať v mene žalovanej spoločnosti, také právo ani splnomocnenie mu z toho nevyplývalo a ani zo
žiadneho iného právneho titulu. V prípade prekročenia splnomocnenia podľa § 33 dos. 2 Občianskeho

zákonníka by pri konaní bez splnomocnenia zodpovedal len R.. G. O. a nie žalovaný. Ďalej žalovaný
uviedol, že tá skutočnosť, že z peňažných prostriedkov žalovaného bol zaplatený ročný poplatok za
predmetnú doménu k X.XX.XXXX a k X.XX.XXXX, nič nepreukazuje, pretože nebol dôvod faktúru s tak
nízkou sumou ako XXX,XX Sk ročne, aby túto sumu žalovaný overoval zvlášť, ak spoločnosť platila
za svoju doménu M., s.r.o. a tieto platby priamo realizovala účtovníčka. Tieto platby nepreukazujú, že

spoločnosť žalovaného nechala predmetnú doménu zaregistrovať a presmerovať. Toto urobil svojvoľne
R.. G. Vajányi bez vedomia žalovaného. Aj keď dňa XX.XX.XXXX už žalovaný v zastúpení R.. G.
O. podpísal a predložil výpoveď zmluvy o predmetnej doméne, toto už bol oprávnený urobiť, pretože
od XX.XX.XXXX bol R.. G. O. konateľom žalovaného. Predmetná doména bola zaregistrovaná nie
do januára XXXX ako to tvrdí žalobca, pretože presmerovanie domény bolo zrušené R.. G. O. ihneď

v apríli XXXX, aj keď k zrušeniu registrácie domény mohlo dôjsť až uplynutím výpovednej lehoty.
Samotné zaregistrovanie domény bez webovej stránky, bez akejkoľvek aktívnej odozvy komunikácie,
bez užívania formou reklamy, formou internetového predaja, aktívneho pripojenia nebolo užívaním tejto
domény a už vôbec nie užívaním takým spôsobom, ktorý by bolo možné spoločnosť žalobcu akýmkoľvek
spôsobom poškodiť a žalovaného zvýhodniť. Nikdy sa to na činnosti žalovaného neodrazilo a preto

nešlo o nekalosúťažné konanie zo strany žalovaného. Ďalej žalovaný spochybnil výpoveď svedka R..
M., ktorý so žalobcom prostredníctvom internetu nikdy nekomunikoval, komunikoval so žalobcom len
telefonicky, hľadal na webe stránku, pričom webová stránka M. nikdy neexistovala, čo si vraj nevšimol.
Výpoveď tohto svedka považuje za neobjektívnu a nevierohodnú a nepreukazuje poškodenie žalobcu.
Ďalej uviedol, že R.. G. O. síce doménu presmeroval, ale skutočnosť, že sa internetová stránka

„www.stavomega.sk “ objavila na stránke e-katalóg.sk, toto neovplyvnil ani
R.. G. Vajányi, pretože o takýto zápis nežiadal a ani o ňom nevedel. Žalovaný ani R.. G. O. nemohol
ovplyvniť zostavovanie rôznych zoznamov a katalógov, pretože firmy zostavujúci zoznamy firiem ako e-
katalóg.skpracujesvoľnedostupnýmiúdajminainterneteaniejemožnofyzickyustrážiť,abynadúdajmiuvedenými na internete mal správca stopercentnú kontrolu. Nie je dôvodné a nebolo ani preukázané,
že by zaregistrovaním domény „stavomega.sk“ bolo zabránené žalobcovi takúto doménu zriadiť a
zaregistrovať, žalobca nemal takúto doménu, nemal o ňu žiadny záujem a nemal ani podanú žiadosť

o jej registráciu.

Žalovaný uviedol, že súd prvého stupňa nevyvodil správny záver ani v tom, ak uviedol, že
zaregistrovaním a prepojením domény od X.X.XXXX do XX.X.XXXX mal poklesnúť počet zákazníkov
žalobcu a vrásť počet zákazníkov na strane žalovaného. Práve toto mal žalovaný v úmysle preukázať na
poslednom pojednávaní, čo mu bolo znemožnené. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo XXX/XX, podľa ktorého nebezpečenstvom zámeny v hospodárskej

súťaži je aj použitie dominantnej časti základu obchodného mena, ktorá má rozlišovaciu schopnosť. V
prejednávanej veci časť obchodného mena M. nie je dominantnou časťou obchodného mena žalobcu
a už vôbec nie s rozlišovacou schopnosťou, pretože takouto časťou obchodného mena žalobcu je
„Y. H.“. Ďalej poukázal na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo X/
XXXX, podľa ktorého „osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené nekalou súťažou, môže sa

proti rušiteľovi domáhať aj primeraného zadosťučinenia. Požadovať zadosťučinenie v peniazoch je na
mieste vtedy, ak jej vznikla aj iná než majetková ujma a ak by jeho nepeňažná forma neposkytovala
primerané zadosťučinenie“. Žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal, že
by mu vznikla iná ako majetková ujma, neuviedol aká, akého druhu, kedy a preto samotnú majetkovú
ujmu by musel žalobca uplatňovať samostatne ako samostatný nárok. Ďalej žalovaný namietal výšku

požadovanej sumy XXX.XXX,XX Sk, ktorú nepovažuje za primeranú a súd prvého stupňa, ktorý priznal
túto sumu žalobcovi, ju dostatočne neodôvodnil. Len poukázať na obrat žalovaného, bez zohľadnenia
nákladov, je absolútne neopodstatnené. Výška, ktorú súd priznal žalobcovi, by bola pre žalovaného
likvidačná a pre žalobcu úplne bezdôvodným obohatením. Takýto nárok uplatnený zo strany žalobcu
je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka a súd mu nemôže priznať ochranu.

Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a žalobu v celom
rozsahu zamietol, alebo aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa XX.X.XXXX.

Žalobca potom ako odvolací súd zverejnil na webovej stránke Krajského súdu v
Košiciach vyhlásenie rozhodnutia o odvolaní žalobcu dňa XX.X.XXXX, písomným podaním z

XX.X.XXXX navrhol, aby odvolací súd podľa § 238 ods. 3 O.s.p. vo výroku prípadného potvrdzujúceho
rozsudku vyslovil prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku, pretože ide o rozhodnutie po
právnejstránkezásadnéhovýznamuvotázkeposúdeniapasívnejlegitimáciežalovanéhovtomtokonaní
a navrhol, aby súd pripustil dovolanie na zásadnú otázku právneho posúdenia: „Či žalovaný zodpovedá
za nekalosúťažné konanie podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka a klamlivú reklamu podľa § 45

Obchodného zákonníka z dôvodu registrácie domény s názvom „M.“ a najmä jej presmerovania na
webovú stránku žalovaného bez aktívnej odozvy, ak žalovaný, jej konatelia, jej spoločníci ani pracovníci
nevedeli o takomto konaní tretej osoby, ktorá nebola ani konateľom, ani spoločníkom,
ani pracovníkom, ani žiadnym oprávneným či splnomocneným zástupcom žalovanej spoločnosti, či že
zo zákona alebo na základe plnej moci, na také úkony, nikoho na takéto úkony nikdy nesplnomocnil,

nedal nikomu na také konanie súhlas a ku takému výlučnému svojvoľnému konaniu došlo R.. G. O. a
o zodpovednosť žalovanej spoločnosti by malo ísť predovšetkým len z toho právneho dôvodu, že išlo
o syna konateľa a spoločníka Y. O.“.

Žalovaný ďalším písomným podaním z XX.X.XXXX, ktoré doručil odvolaciemu súdu dňa XX.X.XXXX
požiadal o odročenie „vyhlásenia rozhodnutia“ z dôvodu, že právny zástupca žalovaného V.. G. M.

je práceneschopný od XX.X.XXXX a nemôže sa zúčastniť na pojednávaní pre možnosť ohrozenia
zdravia a žalovaný trvá na využití svojho práva zúčastniť sa vyhlásenia rozhodnutia. Predložil o svojom
tvrdení lekárske potvrdenie od W.. B. X., všeobecného lekára z XX.X.XXXX, z ktorého vyplýva, že od
XX.X.XXXX od X.XX hod. je právny zástupca žalovaného V.. G. M. práceneschopný, bol na lekárskomvyšetrení, bol mu doporučený kľud na lôžku, nie je schopný zúčastniť sa súdneho pojednávania bez
ohrozenia alebo zhoršenia zdravia. Také isté ospravedlnenie zaslal aj samotný žalovaný v zastúpení R..
G. O., konateľ a priložil lekárske potvrdenie od W.. K. K., praktickej lekárky pre dospelých z XX.X.XXXX,

z ktorého vyplýva, že G. O. je práceneschopný a zo zdravotných dôvodov nie je schopný zúčastniť
sa súdneho pojednávania bez zhoršenia zdravotného stavu. Taktiež požiadal o odročenie „vyhlásenia
rozhodnutia“, pretože chce využiť svoje právo zúčastniť sa vyhlásenia rozhodnutia osobne.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §
212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože nejde o také odvolanie vo veci samej podľa § 214

ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konštatuje správnosť napadnutého
rozhodnutia a jeho odôvodnenia v napadnutom prvom výroku a o trovách konania a v celom rozsahu sa
s ním stotožňuje. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozsudku a k odvolaniu žalovaného odvolací

súd uvádza nasledovné:

Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že podané odvolanie odôvodňuje odvolacím dôvodom podľa
§ 205 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, a to že v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože účastníkovi
konania - žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. O vadu, ktorá je z hľadiska
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) významná, ide len v tom prípade, ak išlo o postup nesprávny z hľadiska
zachovania postupu súdu určeného zákonom a ak sa tento postup súdu prejavil v
priebehu konania. O takéto odňatie možnosti konať pred súdom však nejde v prípade, že súd prvého

stupňa rozhodne vo veci na nariadenom pojednávaní za neprítomnosti riadne predvolaného účastníka
konania podľa § 115 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda ak mu bolo predvolanie doručené
najmenej 5 dní pred dňom konania pojednávania a účastník svoju neúčasť neospravedlní včas, aspoň
3 dni pred konaním pojednávania a to z dôležitých dôvodov.

Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvého stupňa vo veci celkovo nariadil 13 pojednávaní.

Z toho sa právny zástupca žalovaného ospravedlnil zo svojej neúčasti na pojednávaní X x a bol
prítomný na X pojednávaniach. Jedno pojednávanie súd prvého stupňa odročil pre ospravedlnenie
žalobcu. Právny zástupca žalovaného sa ospravedlnil pre kolíziu pojednávaní z neúčastí na pojednávaní
dňa XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX a XX.X.XXXX, súd prvého stupňa tieto
pojednávania preto odročil. Právny zástupca žalovaného V.. G. M. bol prítomný na pojednávaní dňa

XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX. Znamená to, že právny
zástupca žalovaného mal možnosť v konaní na súde konať, brániť svoje práva a navrhovať dôkazy. Ďalej
odvolací súd zistil, že žalovaný aj žalobca boli poučení podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p., že účastník konania
je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení skôr ako súd vyhlási rozhodnutie vo veci
samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Toto písomné

poučenie z XX.X.XXXX súd prvého stupňa doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa XX.X.XXXX
a žalovanému dňa XX.X.XXXX, pretože v tom čase ešte nemal ustanoveného právneho zástupcu.
Žalovaný si právneho zástupcu V.. G. M. ustanovil až na základe plnomocenstva z XX.X.XXXX.
Neobstojí preto tvrdenie žalovaného v odvolaní, že nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. pred
vyhlásením napadnutého rozsudku a nemohol predložiť a označiť dôkazy na vyvrátenie tvrdení žalobcu.

ZrozhodnutísúdovSlovenskejrepublikyvyplýva,žetakétopoučeniepodľa§120ods.4O.s.p.môžesúddoručiť účastníkovi aj písomne kedykoľvek v priebehu konania. Neprítomnému účastníkovi konania na
pojednávaní,naktoromjevyhlásenýrozsudokasúdhoužústnenepoučípodľa§120ods.4O.s.p.,preto
nie je odňaté právo podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ak ho opätovne nepoučí aj na pojednávaní (5Obdo XX/

XXXX). Posledné pojednávanie vo veci súd prvého stupňa nariadil na deň XX.XX.XXXX, predvolanie na
toto pojednávanie doručil právnemu zástupcovi žalovaného XX.XX.XXXX, právny zástupca žalovaného
následne XX.XX.XXXX doručil súdu prvého stupňa svoje obsiahle trojstranové stanovisko k veci bez
navrhovania ďalších dôkazov. Na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX sa dostavil iba právny zástupca
žalobcu, právny zástupca žalovaného ani žalovaný sa na toto pojednávanie bez ospravedlnenia

nedostavili. Súd prvého stupňa preto vykonal toto pojednávanie, poučil prítomného účastníka podľa §
120 ods. 4 O.s.p. a na tomto pojednávaní vyhlásil napadnutý rozsudok. Následne až dňa XX.XX.XXXX
právny zástupca žalovaného, písomným ospravedlnením z XX.XX.XXXX ospravedlnil svoju neúčasť na
tomto pojednávaní z dôvodu svojej práceneschopnosti, o čom predlžil ako dôkaz potvrdenie lekára o
svojej práceneschopnosti.

Odvolací súd preto považoval procesný postup súdu prvého stupňa vo veci konania, odročovania

pojednávania, poučenia účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. za správny a za správny považoval
aj postup, ak v neprítomnosti neospravedlneného žalovaného vyhlásil dňa XX.XX.XXXX napadnutý
rozsudok. Odvolací súd k tomu udáva, že žalobca tak isto ako žalovaný má v tomto súdnom konaní
ústavné právo na prejednanie veci vo svojej prítomnosti a v primeranej lehote. Súd prvého
stupňa dal možnosť žalovanému zúčastniť sa na 13 pojednávaniach, predkladať dôkazy, čo žalovaný

mal možnosť v priebehu konania realizovať a toto právo žalovaný aj využil, bol riadne vypočutý, boli
vypočutí svedkovia, ktorých navrhol a pred vyhlásením rozhodnutia na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX
sa k veci obsiahlo vyjadril k dokazovaniu a k právnej stránke veci a zhrnul svoju obranu v písomnom
podaní z XX.XX.XXXX. Preto nebolo porušené ústavné právo žalovaného garantované v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a aby

sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom a taktiež nebolo porušené jeho právo podľa § 115
O.s.p. na prejednanie veci na nariadených pojednávaniach.

Odvolací súd k návrhu žalovaného na odročenie „vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu“ dňa
XX.X.XXXX o X.XX hod. na N. súde v N. č.d. XXX udáva, že podľa § 115 ods. 1 O.s.p.
súd, teda súd prvého stupňa aj odvolací súd, nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré

predvolá účastníkov, ktorých prítomnosť je potrebná. Toto nariadené pojednávanie na prejednanie veci
sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sú uvedené v ustanovení § 119 O.s.p. Odvolací súd na
deň XX.X.XXXX nenariadil odvolacie pojednávanie na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci
samej v zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., pretože dospel k záveru, že v tejto veci nie je potrebné
zopakovať, alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého

zaobchádzania, ani to nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Preto podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodol o
odvolaní žalovaného bez nariadenia pojednávania a rozsudok vyhlásil verejne dňa XX.X.XXXX, podľa §
156 ods. 1 O.s.p. Pri verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania zákon nepredpokladá,
že účastník konania bude pri vyhlásení rozsudku aktívny, teda, že bude ešte doplňovať svoje návrhy
a navrhovať ďalšie dôkazy. Znamená to, že ak účastník konania nevyužije svoje právo zúčastniť sa na

verejnom vyhlásení rozsudku o odvolaní, nie je tým porušené jeho ústavné právo na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky,
lebo pri vyhlásení rozsudku sa už vec neprejednáva. Odvolací súd preto neakceptoval návrh žalovaného
na odročenie „vyhlásenia rozhodnutia“ - rozsudku o odvolaní dňa XX.X.XXXX a rozsudok o
odvolaní vyhlásil.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo

veci.Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca aj žalovaný majú
procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz
súdu predložiť.

Podľa § 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa, z toho čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne
skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol.

Predmetom odvolania je prvý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie XX.XXX,XX eur ako finančné zadosťučinenie za nekalosúťažné konanie žalovaného a
zaviazal ho na náhradu trov konania žalobcu.

Odvolací súd mal v konaní za preukázanú vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného na ochranu žalobcu
proti nekalosúťažnému konaniu zo strany žalovaného podľa § 42 Obchodného zákonníka a § 53
Obchodného zákonníka, pretože zaregistrovaná domény „stavomega.sk“ s údajmi o žalovanom ako

majiteľovi domény dňa X.XX.XXXX bola zaregistrovaná žalovaným o čom svedčí aj samotná výpoveď
R..G.O.napojednávanídňaXX.XX.XXXX,keďuviedol:„jasizriaďujemajmomentálnemámzriadených
nejakých X - X webových stránok, tieto v podstate preorientujem na svoju stránku, nakoľko sa jedná
o jednu osobu a ja som presmeroval webovú stránku M., ktorá bola voľná a mohol si ju ktokoľvek
zaregistrovať. Časom som chcel vytvoriť nejaký abecedný zoznam, alebo adresár o stavebných

materiáloch dostupný len na slovenskom trhu. Žiaden nekalý účel som s tou stránkou nemal, hneď po
výzve som túto stránku previedol, resp. zrušil, mal som vedomosť o žalobcovi a o tom, že používa
obchodné meno M., avšak pri registrácii a presmerovaní tejto stránky nemal som v
úmysle niekoho podviesť“. Odvolací súd tak ako súd prvého stupňa pasívnu legitimáciu žalovaného
hodnotil nie len z toho, čo tvrdil žalovaný ale aj z toho čo vyšlo od začiatku konania najavo. Z prvého

písomného podania žalovaného pre právneho zástupcu žalobcu V.. L. N. z XX.X.XXXX (č.l. 13, 14
spisu) vyplýva, že poverený právny zástupcu žalovaného V.. O. X., advokát, so sídlom I. oslobodenia
13, M., podľa plnej moci z X.X.XXXX oznamuje právnemu zástupcovi žalobcu, že „spoločnosť M.
podniká od roku XXXX aj v činnosti veľkoobchod, maloobchod a stavebníctvo, za účelom internetovej
komunikácie si zaregistroval niekoľko domén „www.stavomark.sk“, www.stavomega.sk „ , ktorých názvy

vytvorilsprihliadnutímnasvojpredmetčinnosti.Tietodoményboliregistrovanéprostredníctvomsprávcu
internetových domén SK-I.. Žiadna z týchto domén v čase registrácie nebola registrovaná a preto
jej registrácii nič nebránilo. Touto registráciou a zaplatením registračného poplatku sa stal náš klient
(žalovaný) výlučným vlastníkom týchto domén so všetkými právami, ktoré s vlastníctvom ako takým
sú spojené, pričom ďalšie registrované domény boli na túto doménu len presmerované“. Aj z ďalšieho

písomného podania žalovaného v tejto veci už jeho novým právnym zástupcom V.. G. M. z XX.X.XXXX
vyplýva, že „aj keď nárok žalobcu na zdržanie sa registrácie a používania domény obsahujúcej slová
„M.“ nebol dôvodný, po doručení písomných výziev, žalovaný napriek tomu okamžite pristúpil k riešeniu
tejto situácie, vykonal opatrenie na zrušenie presmerovania sporných domén, pričom v záujme dobrých
obchodných vzťahov súčasne požiadal o zrušenie registrácie domény www.stavomega.sk . Zo strany žalovaného nebol žiadny úmysel poškodiť žalobcu, alebo sa obohatiť,
použitím v názve domény „M.“ je len dodatok v obchodnom mene žalobcu bez rozlišovacej schopnosti a
preto nemohlo dôjsť k zámene podnikateľských subjektov“. V predposlednom odseku tohto písomného
podania žalovaného z XX.X.XXXX sa uvádza „aj pre prípad iného právneho názoru súdu v tomto prípade
zrušením domény, ktorú zriadil žalovaný v krátkom čase ...“.Odvolací súd z týchto písomných prednesov žalovaného aj z písomnej objednávky aj
z Rámcovej zmluvy mal za preukázané, že predmetnú doménu zriadil žalovaný a nie R.. G. O. - syn,
v tom čase jediného konateľa žalovaného.

V otázke primeraného zadosťučinenia XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX eur) odvolací súd uvádza
nasledovné:

Pri ochrane proti nekalej súťaži možno uplatniť nároky podľa § 53 Obchodného zákonníka a to: možno
sa domáhať, aby rušiteľ sa zdržal konania porušujúceho alebo ohrozujúceho práva navrhovateľa, aby
tento závadný stav odstránil a možno požadovať primerané zadosťučinenie aj v peniazoch, požadovať
náhradu škody a požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Primerané zadosťučinenie, ktoré si

žalobca v tomto konaní uplatňuje je náhradou za spôsobenú nemajetkovú ujmu, za nevyčísliteľné
straty, ktoré poškodený nekalosúťažným konaním utrpel, napr. stratu svojich zákazníkov. Poskytnutie
zadosťučinenia v peniazoch prichádza do úvahy najmä v prípadoch, ak ujma svojou povahou
nemajetková, bude mať negatívne majetkové dopady, napr. v podobe straty klientely. Ak žalobca
požaduje primerané zadosťučinenie v majetkovej forme, požadovať zadosťučinenie v

peniazoch je dôvodné vtedy, ak navrhovateľovi vznikla aj iná než majetková ujma a ak by jej nepeňažná
forma zadosťučinenia - ospravedlnenie, neposkytovalo primerané zadosťučinenie. Je nesporné, že ak
žalovaný prišiel o časť svojich zákazníkov, malo to vplyv na jeho majetkovú sféru, tak ako to vyplynulo
v konaní zo svedeckých výpovedí R.. V. W. a R.. N. M.. N. pre určenie primeranej výšky peňažného
zadosťučinenia sú rôzne okolnosti a to závažnosť, intenzita a dĺžka trvania protiprávneho stavu, rozsah

okruhu subjektov, ktoré mohol nekalosúťažné konanie zasiahnuť, čo pri zaregistrovaní internetovej
domény s časťou obchodného mena žalobcu mohlo znamenať veľmi široký okruh obchodných partnerov
žalobcu, ktorí mali vedomosť o tom, že žalobca podniká pod obchodným menom M.. Túto výšku
peňažného zadosťučinenia nie je potrebné dokazovať ako pri náhrade škody. Odvolací súd nepovažuje
za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že požadovať peňažné zadosťučinenie nie je na mieste

vtedy, ak žalobcovi vznikla aj iná než majetková ujma a ak by jeho nepeňažná forma neposkytovala
primeranézadosťučinenieamajetkovúujmu-škodujepotrebnéuplatňovaťsamostatne,ide o
samostatný nárok.

Je treba uviesť, že peňažné zadosťučinenie, náhrada škody a vydanie bezdôvodného obohatenia
súd tri samostatné nároky a žalobca sa môže rozhodnúť, ktorý z týchto nárokov bude uplatňovať.

Keďže žalobca v tomto konaní si uplatnil peňažné zadosťučinenie, súd prvého stupňa správne zisťoval
podmienky pre tento druh nároku žalobcu pri ochrane proti nekalej súťaži. Iná ako majetková ujma sa
ťažko dokazuje formou náhrady škody, alebo bezdôvodného obohatenia, vtedy je na mieste požadovať
zadosťučinenie v peniazoch. Vyplýva to aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo X/XXXX. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvého stupňa, ak pri posudzovaní

primeranosti výšky uplatneného zadosťučinenia v peniazoch si vyžiadal z obchodného registra listiny o
výsledkoch hospodárenia oboch účastníkov konania v rozhodnom období a z ktorých vyplynulo, že v
období rokov XXXX, XXXX a XXXX mal výkaz ziskov žalobcu klesajúcu tendenciu, ak v roku XXXX mal
zisk z predaja tovaru XX.XXX.XXX,XX Sk, v roku XXXX to bolo X.XXX.XXX,XX Sk a roku XXXX to bolo
X.XXX.XXX,XX Sk. Naopak u žalovaného tržby rástli, v roku XXXX boli X.XXX.XXX,XX

eur, v roku XXXX vo výške X.XXX.XXX,XX eur a v roku XXXX to bolo X.XXX.XXX,XX eur. Preto toto
priznané zadosťučinenie XX.XXX,XX eur súdom prvého stupňa, ak o X,X - X,X % z tržieb žalovaného
v rozhodnom období považuje aj odvolací súd za primerané peňažné zadosťučinenie za preukázané
nekalosúťažné konanie žalovaného vo vzťahu k žalobcovi.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o

povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi XX.XXX,XX eur ako vecne správny a taktiež vo výroku o
náhrade trov konania ako vecne správny.O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 142 dos. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
pretože žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konaniaaúspešnémužalobcovi,okremtrovprávnehozastúpeniapreukázateľnétrovytohtoodvolacieho
konania nevznikli, avšak žalobca si trovy právneho zastúpenia nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O.s.p. do 3
pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku, preto mu ich odvolací súd nemohol priznať podľa § 151
ods. 2 O.s.p.

KnávrhužalovanéhozXX.X.XXXX,abyodvolacísúdvprípadepotvrdeniarozsudkusúduprvéhostupňa
v napadnutom výroku vyslovil prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p. pre posúdenie otázky

zásadného právneho posúdenia: „či žalovaná spoločnosť zodpovedá za nekalosúťažné konanie podľa
44 ods. 1 Obchodného zákonníka a klamlivú reklamu podľa § 45 Obchodného zákonníka z dôvodu
registrácie domény s názvom „M.“ a najmä jej presmerovania na webovú stránku žalovaného bez
aktívnej odozvy, ak žalovaná spoločnosť, jej konatelia, spoločníci ani pracovníci nevedeli o takom konaní
tretej osoby, ktorá nebola ani konateľom, ani spoločníkom, ani pracovníkom, ani žiadnym oprávneným, či

splnomocneným zástupcom žalovanej spoločnosti, či už zo zákona alebo na základe plnej moci, na také
úkony, nikoho na takéto úkony nikdy nesplnomocnili, nedali nikomu na také konanie súhlas a ku takému
výlučnému svojvoľnému konaniu došlo R.. G. O., a o zodpovednosť žalovanej spoločnosti by malo ísť
predovšetkým len z toho právneho dôvodu, že išlo o syna konateľa a spoločníka Y. O.,“ odvolací súd k
tomuudáva:Otázkapasívnejlegitimáciežalovanéhovtomtokonanízdôvodu,či vprejednávanej

veci konal R.. G. O. ako syn konateľa žalovaného a neskôr ako konateľ žalovaného za žalovaného a či je
z toho jeho konania zodpovedná žalovaná spoločnosť, nie je podľa názoru odvolacieho súdu posúdením
otázky zásadného právneho posúdenia, ide o otázku skutkovú, ktorú podrobne riešil súd prvého stupňa
aj odvolací súd a z listinných dôkazov, vyjadrení žalovaného, ktoré odvolací súd uviedol v odôvodnení
tohto svojho rozsudku vyplynulo, že predmetnú doménu zriadil žalovaný a preto je žalovaný povinný

zodpovedať za toto svoje konanie ako nekalosúťažné konanie. Odvolací súd preto nepripustil dovolanie
proti výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.