Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/236/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110205537
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110205537.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu O.L. W., T. XXXX, R.: XX
XXX XXX, práv. zast. JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, Čapkova 2, Bratislava, proti žalovanému
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 411,
o zaplatenie 563,59 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave č.k. 27Cb 9/2010-66 zo dňa 11.2.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27Cb 9/2010-66 zo dňa
11.2.2013 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu 53,20 EUR, k rukám jeho

právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 563,59
EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.5.2009 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania v
sume 33,50 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu v sume
263,48EUR,všetkodotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Vodôvodnenírozsudkuuviedol,žežalobca
svoje tvrdenie o spôsobe, akým došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla preukázal na jednej strane
hlásením škodovej udalosti, a aj vodič Š. prijal v plnej miere zodpovednosť za spôsobenie dopravnej
nehody a dôkladne opísal okolnosti škodovej udalosti, a keďže bol jediným účastníkom škodovej udalosti

(nacúval do zaparkovaného OMV žalobcu), považoval súd prvého stupňa okolnosti škodovej udalosti
za riadne preukázané. Súd prvého stupňa uviedol, že jediným dôvodom uplatnenia výluky z náhrady
škody zo strany žalovaného bolo tvrdenie, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou a
poistnou udalosťou. Uviedol, že žalobca v konaní preukázal, že k škode došlo spôsobom, aký uviedol
žalovanému vhláseníoškodovejudalostiapreukázaltiežpríčinnúsúvislosťmedziškodouuplatnenou
v tomto konaní a konaním poistenca žalovaného. Súd prvého stupňa súčasne bral pri posudzovaní
príčinnej súvislosti do úvahy aj skutočnosť, že účastníkom škodovej udalosti nebol žalobca, ale len

jeho motorové vozidlo z dôvodu, že škodca nacúval do zaparkovaného vozidla žalobcu, a preto bol
jediným subjektom, ktorý poznal okolnosti škodového deja a žalobca mohol pri hlásení škodovej udalosti
uviesť žalovanému len tvrdenia škodcu bez možnosti ich subjektívneho skreslenia. Súd prvého stupňa
ďalej konštatoval, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť svojho postupu
pri likvidácii poistnej udalosti a nepreukázal svoje tvrdenie, že poškodenie motorového vozidla žalobcu
nemá príčinnú súvislosť s poistnou udalosťou zo dňa 5.2.2010. V tejto súvislosti súd poukázal na
skutočnosť, že žalovaný odmietol vyplatenie poistného plnenia z jediného dôvodu, ktorého

sa držal v priebehu celého konania, a to nepreukázania príčinnej súvislosti. Žalovaný v konaní žiadnym
spôsobom nespochybnil uplatnenú výšku škody ani nenavrhol doplnenie dokazovania o nariadenýznalecký posudok preukázania tvrdenia, že k škodovej udalosti mohlo dôjsť iným spôsobom než uviedli
žalobca a škodca. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil výšku žalovaného nároku, a preto ju
súd prvého stupňa považoval za nespornú v žalovanej výške. Na základe uvedeného súd prvého

stupňa konštatoval, že žalobca uniesol v celom rozsahu dôkazné bremeno a preukázal dôvodnosť
uplatneného nároku vrátane všetkých jeho súčastí. V otázke vzniku omeškania súd konštatoval, že
žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške od 21.5.2009, ktorú mu súd priznal, nakoľko
žalobca preukázal dôvodnosť začiatku plynutia omeškania ako deň nasledujúci po nahlásení škodovej
udalosti žalovanému. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považoval súd prvého za preukázané

všetky súčasti úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, a to porušenie povinnosti škodcom,
škodu a príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti škodcom. O trovách
konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 142 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný riadne a včas rozsiahle odvolanie, v ktorom

odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne alebo napadnutý
rozsudokzrušiťavecvrátiťnaďalšiekonanie akodvolaniutiežpripojilsťažnosťnanezákonnýpostup
konajúceho sudcu. Uviedol, že svedka W. Š. považuje za zaujatého, nakoľko bol zamestnancom žalobcu
v čase vzniku škodovej udalosti. Poukázal tiež na rozpor medzi odôvodnením rozsudku a výpoveďou
svedka Š., ktorý uviedol, že pri nehode bolo asi desať svedkov a súd konštatoval, že prítomný bol

iba škodca. Ďalej poukázal na nejednoznačné odpovede svedka, ktorý nevedel uviesť, či bolo auto
poškodené ešte pred nárazom a k nárazu uviedol len toľko, že bol veľký, nakoľko auto odhodilo asi o
meter. Uviedol, že konštatovanie súdu o tom, že žalovaný nenavrhol žiadne iné dôkazy považuje za
účelové a nezákonné, nakoľko sudca vyhlásil dokazovanie za skončené v neprítomnosti žalovaného,
pričom žalovaný nebol poučený v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p.. Uviedol, že súd prvého

stupňa v odôvodnení používa iba pojem škodová udalosť, pričom poisťovňa je povinná plniť z poistnej
udalosti, teda udalosti náhodnej, ktorá je označená v poistnej zmluve a ku ktorej došlo počas trvania
poistenia. Žalovaný v odvolaní uviedol, že dôležitým je tiež skúmať náhodnosť udalosti, nakoľko nie
je možné považovať za náhodu udalosť, ku ktorej osoba svojím konaním alebo opomenutím prispeje.
Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené vyslovil názor, že rozsudok súdu prvého stupňa nepovažuje

za preskúmateľný, nakoľko neobsahuje presvedčivé a jednoznačné odôvodnenie, z ktorého by bolo
zrejmé na základe akých skutkových zistení a z akého právneho dôvodu dospel súd prvého stupňa k
záveru uvedenému vo výrokovej časti rozsudku.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania žalobcu

v sume 53,20 EUR. Uviedol, že je nepochybné, že žalovaný bol v priebehu konania poučený v zmysle
ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., čo súd aj správne konštatoval na pojednávaní konanom dňa
11.2.2013, z ktorého žalovaný odišiel bez toho, aby požiadal súd o odročenie pojednávania. Uviedol, že
žalobca preukázal poškodenie auta v dôsledku nehodového deja, ktorý bol súdu tiež opísaný, naopak,
žalovaný svoje tvrdenia, že nehodovým dejom nemohlo dôjsť k poškodeniu na vozidle nepreukázal

žiadnym dôkazným prostriedkom.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne
právne posúdil. Odvolací súd reflektujúc dôvody odvolania uvádza, že nie je pravdou, že by súd prvého

stupňa žalovaného nepoučil v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., nakoľko zo spisového materiáluje zrejmé, že súd tak urobil vo výzve na vyjadrenie k žalobe, ktorú žalovaný prevzal 4.4.2012. K ďalším
dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú
povinnosť, pričom následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie

ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Pokiaľ účastník konania neoznačí dôkazy k svojim
tvrdeniam, tieto nemôžu byť považované za preukázané a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o
veci samej v jeho neprospech. Žalovaným zistený rozpor medzi zápisnicou a odôvodnením rozsudku, v
ktorom je uvedené, že žalovaný bol jediným svedkom nehody, odvolací súd nepovažuje za rozhodujúcu
skutočnosť a v tejto súvislosti poukazuje, že otázky svedkovi kládol právny zástupca žalovaného,

ktorý sa však svedka nespýtal, či týchto ďalších svedkov vie označiť za účelom ich predvolania a
následného výsluchu, a preto nemožno súdu prvého stupňa vyčítať ako pochybenie, že pri svojom
rozhodovaní vychádzal z výpovede jediného svedka - priameho účastníka nehody. Odvolací súd preto
dáva do pozornosti právneho zástupcu žalovaného zásadu kontradiktórnosti konania, ktorá síce v
našom právnom poriadku výslovne upravená nie je, no patrí medzi všeobecné zásady občianskeho
súdneho konania a je jedným z prvkov spravodlivého súdneho procesu. Táto zásada spočíva v existencii

procesnej rovnosti účastníkov konania, v tzv. rovnosti zbraní účastníkov, v rámci ktorej každá
strana musí mať zásadne možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné pre
úspech jej požiadaviek, ale musí mať i možnosť zoznámiť sa s každým dokladom a
pripomienkou predloženými súdu za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa k nim. Skutočnosť,
že žalovaný toto svoje právo nevyužil nemožno podľa názoru odvolacieho súdu pokladať za porušenie

práva žalovaného na spravodlivý proces. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s otázkou oprávnenosti nároku žalobcu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1

O.s.p. a v spore úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 53,20 EUR za
jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 25.7.2013 v sume 36,52 EUR spolu režijným
paušálom 7,81 EUR + 20 % DPH (podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne

splnená, môže sa jej splnenia oprávnený domáhať výkonom exekúcie podľa osobitného predpisu.