Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314200322
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314200322.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľa Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270 proti odporkyni O. Y., M. L. XXX o
zaplatenie 414,70 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 290,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne z dlžnej sumy od 7. 9. 2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 80,47 eur v lehote 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný uhradiť trovy konania vedľajšieho účastníka v 1. rade vo výške 59,13 eur na účet
právnej zástupkyne JUDr. Jaroslavy Oravcovej v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa10.1.2014sanavrhovateľdomáhalvočiodporkynizaplatenia
sumy 414,70 eur s príslušenstvom, pričom navrhol rozhodnúť v skrátenom konaní vydaním platobného
rozkazu. Súd pri posudzovaní návrhu zistil, že navrhovateľ sa domáha na odporkyni ako spotrebiteľke
zaplatenia dlžnej sumy aj titulom náhrady škody, ktorú v konaní nepreukázal, preto súd nepristúpil k
rozhodnutiu v skrátenom konaní a vo veci nariadil pojednávanie.

Pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 23. 4. 2014, ktorého sa nezúčastnil navrhovateľ ani
odporkyňa. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 16. 4. 2014, v ktorom
zotrval na návrhu a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti a rozhodol v súlade s návrhom a
predloženými listinnými dôkazmi. Odporkyňa napriek prevzatiu predvolania na nariadené pojednávanie
sa nedostavila, ani svoju neúčasť neospravedlnila. Súd preto v konaní pokračoval v súlade s ust. § 101
ods. 2 O. s. p..

Do prejednávanej právnej veci vstúpil dňa 30. 1. 2014 aj vedľajší účastník v 1. rade na strane odporkyne
Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ktorý sa k návrhu vyjadril cestou právnej zástupkyne
vedľajšieho účastníka dňa 2. 4. 2014. V tomto písomnom vyjadrení poukázal na to, že navrhovateľ v
konaní spojil dva skutkovo a právne samostatné nároky, jedným je nárok na tvz. hovorné, druhým je
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty transformovanej na náhradu škody. Vedľajší účastník vstupuje na
podporu odporkyne v tomto konaní len v rozsahu, v ktorom navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody

vo výške 124,-- eur. Vedľajší účastník poukázal na doterajšiu judikatúru, ktorá už zakázala uplatňovanie
paušalizovanej náhrady škody, nakoľko ide iba o modifikovanú zmluvnú pokutu. Z tohto dôvodu navrhol
návrh v tejto časti zamietnuť a priznať náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, pričom dal do
pozornosti aj judikatúru Súdneho dvora EÚ.Z návrhu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb ako s fyzickou osobou nepodnikateľkou dňa 13. 4. 2012. Predmetom tejto zmluvy č. A6257430

bol odpredaj mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy Mini Black vo výške 124,-- eur, pridelenie
telefónneho čísla 0918 802 944 s účastníckym programom „Volania do všetkých sietí 100+ a Volania
večer a víkend+“. Toho istého dňa účastníci uzatvorili Dodatok k zmluve o pripojení a prílohu č. 1
dodatku k zmluve. V súlade s predmetným dodatkom bola odporkyni aktivovaná služba „SMS a MMS
balík 100+, Internet v mobile 1000MB+, Neobmedzené volania v sieti Orangeu na 9 mesiacov“, pričom

účastníci sa zaviazali zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a v prípade porušenia niektorých
povinností účastníka uvedených v bode 2.3 alebo 2.4 tohto dodatku je účastník povinný uhradiť zmluvnú
pokutu vo výške 124,-- eur. Odporkyňa sa zároveň zaviazala uhrádzať cenu poskytnutých služieb v
rámci fakturovaného obdobia. Odporkyňa porušila podmienky predmetnej zmluvy, neuhradila služby
fakturované v období 05/2012 - 07/2012 vo výške 290,70, pričom na výzvu navrhovateľa v pokuse o
pokonávkuzodňa23.8.2012nereagovalaaničiastočnouúhradoupohľadávky.Ztohtodôvodusapotom

navrhovateľ domáha na odporkyni aj príslušného úroku z omeškania vo výške 8,75 % z dlžnej sumy od
7. 9. 2012 do zaplatenia a trov tohto konania. Zároveň uplatnil voči odporkyni aj náhradu škody vo výške
124,-- eur, ktorá zodpovedá hodnote mobilného zariadenia. Navrhovateľ poukázal aj na neoddeliteľnú
súčasť uzavretej zmluvy všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej siete navrhovateľa.

Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdpotomzistil,žepodanýnávrhjevčastiuplatnenéhohovorného
dôvodný.

Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba

(ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne
v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach
používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie
alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa
služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.

Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca.
Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných
volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného
alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené
prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom

čase. Prevádzky schopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených
prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi
koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.
Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne
dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak

sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú
službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový
užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a
divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu
o pripojení.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1, 2 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Odporkyňa cenu za poskytnuté služby vo výške 290,70 eur neuhradila, preto súd v tejto časti návrhu
navrhovateľa vyhovel. Navrhovateľ zároveň uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej

sumy od 7. 9. 2012 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Po vykonanom dokazovaní súd zamietol návrh v časti uplatnenej náhrady škody vo výške 124,-- eur
z týchto dôvodov:

V prípade náhrady škody, navrhovateľ po tom ako sú mu zamietané návrhy o zaplatenie zmluvnej pokuty
z dôvodu, že:
a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho
neprijateľnosť,
b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX je tu daná podľa § 53a Občianskeho

zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných
pokút,
c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú

pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu

škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 124,-- eur (predajná cena mobilného zariadenia
činila 125,-- eur, akciová cena 1,-- eur) a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú
porušením povinnosti odporkyne.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24
mesiacov v prípade oboch zmlúv. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv.
všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:

1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané

už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu,
navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov v prípade
oboch zmlúv.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4

(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

V predmetnom konaní navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení

nepreukázal a ani zo strany odporkyne súd nemal preukázané, že by takúto listinu od navrhovateľa
obdržala. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy s odporkyňou preukázané nebolo a teda
odporkyňa svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila (na tom nič nemení, že vo
faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku
zmluvy), čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala

(prejavujesa)vmajetkovejsférepoškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľnávšeobecnýmekvivalentom,t.j.
peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a

reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153 ).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na

pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou.
Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek
deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať

to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu.
Účel sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.
podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom
(tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa

reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože
tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny

nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporkyňou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Na základe týchto dôvodov súd potom návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia sumy 124,-- eur z titulu

náhrady škody, vrátane úroku z omeškania nevyhovel a návrh v tejto časti zamietol.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vyslovil, že odporkyňa je povinná
uhradiť trovy konania navrhovateľa vo výške 80,47 eur vzhľadom na úspech navrhovateľa vo výške 70
% z uplatnenej sumy.

Navrhovateľ uplatnil trovy konania vo výške 114,96 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 24,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 90,46 eur (prevzatie vecí a príprava
zastúpenia 29,88 eur, podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu 29,88 eur, 2 x režijný paušál 7,81
eur + 20 % DPH).

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., nakoľko vedľajší
účastník namietal iba opodstatnenosť nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 124,-- eur z titulu
náhrady škody. V tejto časti súd návrh zamietol, teda odporkyňa bola v tejto časti úspešná v celom
rozsahu obrany vznesenej vedľajším účastníkom, preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka vychádzal z citovaného ustanovenia.

Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z nasledovných úkonov právnej služby: prevzatie a
príprava zastúpenia 16,60 eur, vyjadrenie k žalobe zo dňa 2. 4. 2014 v sume 16,60 eur, k tomu prislúcha
režijný paušál 2 x 8,04 eur, náhrada trov konania spolu s DPH 59,13 eur. Na náhradu týchto trov konania
vedľajšieho účastníka súd zaviazal navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).