Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/10/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112236651

Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112236651.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45535108, zast. AK SOUKENíK-ŠTRPKA,s.r.o., so
sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporcovi: H. Z., bytom L. - Y. L. XXX, o zaplatenie sumy 368,80

eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 119,85 € s 9 % úrokom z omeškania zo sumy
65,61 € od 12.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 38,32 € od 12.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 15,92 € od
12.4.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporkyni súd nepriznáva náhradu trov konania.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 368,80 eur
s prísl. a to z titulu neuhradených súm v čase postúpenia pohľadávky v zmysle splatných faktúr. V
návrhu uviedol, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle
§ 43 z.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa a odporca sa zaviazal odoberať
službu a platiť za ňu včas poplatky. Pre prípad nedodržania zmluvných povinností bolo povinnosťou

odporcu uhradiť zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve/dodatku o pripojení.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na skutočnosť , že v danom prípade išlo o drobný spor, súd nenariaďoval pojednávanie.Súddoplnildokazovanietým,žeoboznámilfaktúry,zmluvuopripojení,protokoloodovzdaníkonkrétnych
postupovaných pohľadávok, všeobecné podmienky, cenník mobilných telefónov a dospel k tomuto
skutkovému a právnemu záveru.

Odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení zo dňa 2.11.2005, na
základe ktorej sa zaviazal právny predchodca navrhovateľa poskytovať odporcovi dohodnutý program
Relax 60 k tel. č. 0911 190 118, pričom odporcovi bol poskytnutý mobilný telefón Nokia 3220 za 1,-
Sk, podľa cenníka zaslaného navrhovateľom činila hodnota mobilného telefónu 198,83 €. Faktúrou č.
7000708853, splatnej dňa 11.2.2010 fakturoval sumu 65,61 € za zúčtovacie obdobie od 22.12.2009

do 21.1.2010, faktúra č. 7001805418 splatná dňa 11.3.2010 fakturovala sumu 38,32 € za obdobie
od 21.2.2010 do 21.2.2010, faktúrou č. 7002810655 splatná dňa 11.4.2010 fakturoval sumu 15,92 €
za obdobie od 22.2.2010 do 21.3.2010 a faktúrou č. 7008961061 splatná dňa 11.1.02010 fakturoval
zmluvnú pokutu vo výške 248,95 € za obdobie od 22.8.2010 do 21.9.2010.

Podľa dodatku k zmluve o pripojení v bode 3 je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu
uvedenú v zmluve o pripojení - služba Rýchly internet vo výške 7.500,- Sk.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 3 písm. a) cit. zák. o podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom
o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zák. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu

o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods 5 cit. zák. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatokzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Navrhovateľ svoj návrh v časti uplatneného nároku 198,80 € ( 5.989,- Sk) skutkovo vymedzil tak, že

uviedol, že škodu v tejto výške mu odporca spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom zmluvy sa zaviazal používať služby navrhovateľa a
za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Sú poukazuje aj
na skutočnosť, že odporca zotrval viac ako 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, preto

argumentácia navrhovateľa nie je v súlade s týmto zistením.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú

objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo
forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že
tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu navrhovateľ uvádzal, že odporca porušil záväzok vyplývajúci zo

zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a
môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ bližšie
nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností odporca porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Navrhovateľ neuvádzal žiadne

skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by bol odporca porušil
povinnosť upravenú v prísl. bodoch dodatku t.j. zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu, napr. tým,
žebybolzmluvuopripojenívypovedal,odstúpilodnejpreddohodnutoudobouviazanostialebosizmenil
účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa navrhovateľ s odporcom
dohodli pri podpise dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a navrhovateľ to vo svojom návrhu ani

netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu s odporcom a ak k nemu došlo, či tomu tak bolo
pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku.Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil
otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku
navrhovateľa (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s)
porušením právnej povinnosti odporcu.

Otázkou teda zostáva, či zľava z kúpnej ceny ktorú navrhovateľ respektíve právny predchodca
navrhovateľa poskytol odporcovi pri kúpe mobilného telefónu predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v
príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby
navrhovateľa po celú dobu viazanosti dohodnutú v zmluve o pripojení a jej Dodatku. Dodatok k zmluve o
pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o

aktivácii účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti navrhovateľa a
odporcu pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v zmluve upravené aj podmienky
kúpy koncového telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu. To že k splneniu povinností oboch
zmluvných strán z kúpnej zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež
je zrejmé, že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť odporcu vrátiť

navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny zariadenia v prípade, že odporca poruší povinnosti,
ktoré mu zo zmluvy vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom počas celej
doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy
z kúpnej ceny koncového zariadenia nebolo zo strany navrhovateľa v kúpnej zmluve ani viazané na
žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene.

Povinnosť odporcu zaplatiť, alebo vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
zo zmluvy alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z
kúpnej ceny koncového zariadenia, totiž nepredstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti
s porušením tejto povinnosti odporcu. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej

ceny, ktorú odporcovi pri kúpe zariadenia poskytol nie je následkom porušenia povinnosti odporcu
platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale následkom vôle navrhovateľa (ako výsledku jeho
myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti.
Inak povedané, k zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale

len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami
bola vôľa navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, odporcovi
poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej doby
viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle
navrhovateľa ako aj odporcu pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení a teda aj pri uzatváraní kúpnej

zmluvy na koncové zariadenie mali určite vplyv mnohé faktory ako sú na strane odporcu napr. ponuky
iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba koncového zariadenia, predpokladaný
rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane navrhovateľa snaha získať nového klienta
alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.. Je
len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb

za poskytované služby po dobu viazanosti urobil navrhovateľ rozhodnutie, výsledkom ktorého bola
ním vyjadrená vôľa v zmluve odpredať odporcovi koncové zariadenie so zľavou. Avšak jediným
možným následkom porušenia povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby
by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb odporcu
za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku navrhovateľa o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny

koncového zariadenia takýmto následkom nie je.Pre prípad porušenia povinnosti odporcu riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas
celej doby viazanosti si navrhovateľ uplatňoval zmluvnú pokutu, pričom v konaní nepreukázal dohodu
o výške zmluvnej pokuty, nakoľko nezaslal ani príslušnú zmluvu ani všeobecné podmienky, teda

nepreukázal na základe čoho si uplatňoval zmluvné pokuty. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v
obdobnýchprípadochniekoľkýmiokresnýmisúdmi(nielenjednýmakotouvádzanavrhovateľ)vyhlásená
za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z
takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže navrhovateľovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si
zavinil on sám, keďže povinnosť odporcu platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku práve on. Takúto

situáciu nemôže navrhovateľ úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý by mu, nebyť
vyššie uvedenej vady, podľa zmluvy patril, sa bude snažiť pretvoriť taký iný právny nárok, ktorým tento
nie je.

V ďalšej časti si navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné
služby poskytované odporcovi v zmysle prísl. faktúr tento nárok navrhovateľa mal súd v konaní
preukázaný tvrdením navrhovateľa, že odporcovi telekomunikačné služby v určitom rozsahu poskytoval

ako aj faktúrami, ktorými odporcovi cenu za tieto poskytnuté služby vyfakturoval a ktoré odporca
neuhradil. Navrhovateľ si uplatňoval predmetný nárok vo výške 119,85 €.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov a to na rozsudok Krajského súdu v Nitre
č.k. 8Co/177/2013, č.k. 5 Co 262/2013, Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010 bola zmluvná pokuta

rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného
súdu Prešov zo 16. 8. 2010 č. k. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z
9. 5. 2011 č. k. 18Co/136/2010. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb
operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu
Svidník z 31. 10. 2011 č. k. 7C/119/2011, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26. 10. 2011 č.

k. 11C/184/2011-82 a iné), rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co 91/2011 zo dňa 24. 4. 2012.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti zmluvnej pokuty
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. O.s.p.. tak, že prevažne úspešnému odporcovi

náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.