Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/27/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213201389
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213201389.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,IČO:35724803,zastúpenéhoadvokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti
žalovanému Š. K., G..X.X.XXXX, K. G. A. XXX/XX, XXX XX J., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, 909
01 Skalica, IČO: 42 264 154, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa
Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie 263,83 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 233,72 € s 9 % ročným úrokom z omeškania

od 31.8.2010 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
12,73 € a trov právneho zastúpenia vo výške 136,52 € na účet právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.2.2013 sa pôvodný žalobca - obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s. domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 263,83
€ s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.8.2010 do zaplatenia a povinnosť nahradiť mu trovy
konania titulom vrátenia pôžičky poskytnutej žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 5.5.2009.
Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 5.5.2009 bola so žalovaným uzavretá zmluva o pôžičke č.1821461

na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 335,- € na zakúpenie spotrebného
tovaru, ktorú

mal žalovaný splácať v pravidelných 32 mesačných splátkach po 10,29 €, zaplatil však iba sumu 87,04
€. Poukazujúc na porušenie povinnosti splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas a na výzvu zo dňa
24.8.2010 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo žalobca tvrdil, že dlh žalovaného, ktorý mu
tento mal zaplatiť a so zaplatením ktorého je v omeškaní činí 263,83 €.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Dňa 6.5.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné podanie obchodnej spoločnosti EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803 ktorým súdu oznámila, že
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2013 v súlade s ust.§ 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka postúpil pôvodný žalobca pohľadávku proti žalovanému vzniknutú zo zmluvy o pôžičke, ktorá
je predmetom tohto súdneho konania spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na
postupníka, obchodnú spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. S poukazom na uvedené a na ust.§ 92ods.2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. zároveň
navrhla, aby súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu a pripustil, aby na miesto
pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., vstúpil do konania nový žalobca, obchodná

spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.

Dňa 7.5.2013 bolo súdu doručené podanie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ,
ktorým poukazujúc na § 92 ods.2,3,4 O.s.p. a § 25 ods.1 písm.a) zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, žiada o
doručenie žaloby s prílohami a uplatňuje si náhradu trov konania. Vedľajší účastník sa vyjadril k žalobe

tak, že v danom prípade sa jedná o vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, ktorá neobsahuje povinný údaj v
zmysle ust.§ 4 ods.2 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne údaj o konečnej
splatnosti ktorý by bol vyjadrený konkrétnym a zrozumiteľným dátumom konečnej splatnosti úveru, preto
žalobca má právo len na zaplatenie istiny úveru zníženej o zaplatené splátky vo výške 87,04 €, teda na
sumu 177,96 €. Vedľajší účastník preto navrhol žalobu v časti nad zaplatenie istiny 177,96 €, t.j. v časti
o zaplatenie istiny 85,87 € s príslušenstvom zamietnuť.

Žalobca sa k týmto námietkam vedľajšieho účastníka vyjadril tak, že predmetná zmluva údaj o konečnej
splatnosti obsahuje, a to v časti označenej ako „Predmet financovania pôžičky“ kde je uvedené, že
konečná splatnosť je 32 mesiacov, preto na žalobe trvá v celom rozsahu.

Vzhľadom na podaný návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu súd pristúpil k rozhodnutiu
o tomto návrhu a uznesením zo dňa 2.10.2013 pripustil, aby na miesto žalobcu Consumer Finance

Holding, a.s., vstúpila do konania ako žalobca obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.11.2013, súd preto ďalej ako so žalobcom konal s obchodnou
spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o ( ďalej len „žalobca“).

Podaním doručeným súdu dňa 12.11.2013 žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva preto súd v súlade s ust.§ 93 ods.3 druhá veta O.s.p. pristúpil k rozhodovaniu či vstup

vedľajšiehoúčastníkajealeboniejeprípustnýauznesenímzodňa29.11.2013,č.k.6C/27/2013-32,ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2013 vstup tohto združenia ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného pripustil.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na ktorom žalobca na podanej žalobe trval. Vo
vzťahu k povahe uzavretej zmluvy uviedol, že ak v žalobe bola označovaná ako zmluva o pôžičke,

mala sa tým na mysli zmluva o úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa žalobcu
predajcovi tovaru bola za žalovaného zaplatená suma 265,-€, celková výška úveru bola 335,-€, pričom
rozdiel uvedených súm je odplatou za poskytnutie úveru v ktorej sú zahrnuté úroky. Podľa žalobcu
zákon neurčuje, či konečná splatnosť má byť určená presným dátumom alebo počtom splátok, preto
námietky vedľajšieho účastníka sú nedôvodné. Podľa žalobcu žalovaný bol v omeškaní so zaplatením

sumy 233,72 €, čo je neuhradená istina úveru, zvyšok uplatňovanej sumy vo výške 30,11 € sú poplatky
vyčíslené v zmysle bodu 12 Podmienok k Zmluve o pôžičke, konkrétne v zmysle bodu 12.2, 12.3. a 12.4
Podmienok a v platobnej histórii sú evidované ako pokuta omeškanie a pokuta sankcia.

Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že si zobral úver na zaplatenie práčky s tým, že tento prestal splácať
preto, lebo nemal prácu a nemal z čoho platiť. Uviedol, že konkrétne podmienky zmluvy nečítal, keďže

to bolo veľmi malým písmom, nečítal to vôbec. Poukazoval na svoju zlú majetkovú a sociálnu situáciu a
žiadalopovoleniesplácaťdlžnúsumuvsplátkachpo5,-€mesačnesčímžalobcanesúhlasilspoukazom
na to, že pri takejto výške splátky by len istina bola splácaná viac ako 5 rokov.

Vedľajší účastník sa ani na jedno z nariadených pojednávaní nedostavil, v podaní zo dňa 31.10.2013
vyslovil súhlas aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, preto v súlade s ust.§ 101 ods.2 Občianskeho

súdneho poriadku súd na pojednávaní vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti vedľajšieho účastníka
s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení žalobcu a vedľajšieho účastníka konania,
vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s obsahom predložených listinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný dňa 5.5.2009 uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. zmluvu označenú ako
Zmluva o pôžičke- internetová predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov za účelom
financovania kúpy tovaru- práčky WA 50089 Gorenje. Uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné.

Z obsahu zmluvy súd zistil, že táto má podobu predtlačeného formulára, kde v prvom stĺpci sú vpísané
osobné údaje o klientovi ( žalovanom), v druhom stĺpci údaje o predmete financovania, v poslednom
stĺpci označenom ako „klient“ je malým písmom predtlačené prehlásenie, v zmysle ktorého klient okrem

iného potvrdzuje, že sa pred podpisom zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými
podmienkami , ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, že ich prevzal, nemá k nim výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať a že súhlasí so zmluvnou pokutou a sankčným úrokom prislúchajúcim spoločnosti pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas.

Z časti zmluvy označenej ako predmet financovania vyplýva, že kúpna cena žalovaným kupovanej

práčky bola 265,-€, akontácia bola 15,-€, výška splátky bola 10,29,-€ splátok bolo 32, tie mali byť platené
poštovou poukážkou, konečná splatnosť bola 32 mesiacov. V zmluve je uvedený údaj o ročnej úrokovej
sadzbe, priemernej hodnote RPMN, výške RPMN.

Z listiny označenej ako prehľad splátok a úhrad bolo zistené, že žalovaný zaplatil na svoj záväzok dňa
5.5.2009 akontáciu vo výške 15,-€, dňa 1.7.2009 splátku vo výške 10,29 €, dňa 28.7.2009 splátku vo

výške 10,29 €, dňa 28.8.2009 splátku vo výške 10,29 €, dňa 30.9.2009 splátku vo výške 10,29 €, dňa
3.11.2009 splátku vo výške 10,29 € dňa 21.12.2009 splátku vo výške 10,30 € a dňa 23.12.2009 splátku
vo výške 10,29 €. Spolu teda zaplatil sumu 87,04 €. V prehľade splátok a úhrad sú zaznamenané
vyúčtovania položiek označených ako „pokuta omeškanie“ a „pokuta sankcia“. Podľa tvrdenia žalobcu
tieto poplatky vyčíslené vo výške spolu 30,11 € sú jeho nárokmi v zmysle bodov 12.2, 12.3 a 12.4

obchodných podmienok.

Nakoľko z obsahu žalobcom predloženej zmluvy vyplýva, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
právne posúdil súd uplatnené nároky ako nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 25 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.6.2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Úverová zmluva bola uzavretá 5.5.2009, teda ešte za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, preto sa právne vzťahy účastníkov ňou založené v súlade s vyššie uvedeným
spravujú týmto zákonom.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda k 5.5.2009 na účely

tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním

úveru úveru, okrem úrokov.Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.Podľa§4ods.3citovanéhozákonaprinesplnenípodmienokpodľaodseku2jezmluvaospotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods.4 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmetplnenia,cenuplneniaaleboakbolineprijateľnépodmienkyindividuálnedojednané.Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, čiastočne nedôvodná.

Vychádzajúc z predloženého písomného vyhotovenia úverovej zmluvy a zhodného tvrdenia účastníkov
súd mal za preukázané, že medzi žalovaným a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. bola dňa
5.5.2009 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, na základe ktorej Consumer Finance Holding, a.s. ako
veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 265,-€. Súd sa nestotožnil s tvrdením

vedľajšieho účastníka o bezúročnosti úveru v dôsledku absencie náležitostí v zmysle § 4 ods.2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch v uzavretej zmluve. Súd má za to, že časť zmluvy označená ako predmet
financovania, v ktorej je špecifikovaný poskytnutý úver a spôsob jeho splácania obsahuje všetky
predpísané náležitosti v zmysle § 4 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Údaje v tejto časti
zmluvy, ktorá je logicky hlavným predmetom záujmu spotrebiteľa, keďže obsahuje samotnú podstatu a

celý základ úverového vzťahu vrátane údajov predstavujúcich kritériá výhodnosti úveru a s ktorou sa
žalovaný nepochybne oboznámil a bola žalovaným podpísaná sú vyjadrené dostatočne zrozumiteľne a
určito. Dôkazom toho, že žalovanému boli údaje z tejto časti zmluvy dostatočne známe a boli pre neho
vyjadrené dostatočne určito a boli mu zrozumiteľné je to, že žalovaný úver spočiatku splácal a to v
správnych výškach a periodicite splátok, žalovaný aj sám potvrdil, že splácať prestal nie preto, žeby mu

nebola známa konečná splatnosť, či celkový počet splátok úveru, ale preto, lebo prišiel o zdroj príjmov.
Preto v okolnostiach súdenej veci nemôže obstáť argumentácia vedľajšieho účastníka o absencii údaja
o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V danom prípade je v zmluve v časti označenej ako
„predmet financovania“ priamo uvedená kolónka nazvaná konečná splatnosť, teda presne slovami
zákona, pričom je tam uvedené 32 mesiacov a teda pri mesačnej periodicite splátok je z tohto údaja

spolu s ďalšími tam uvedenými údajmi špecifikujúcimi úver dostatočne zrejmé, kedy mal byť celý úver
splatený.

Žalovaný mal veriteľovi zaplatiť akontáciu vo výške 15,-€ a v 32 mesačných splátkach po 10,29 € zaplatiť
sumu 329,28 €, spolu teda mu mal zaplatiť 344,28 €, zaplatil ale len sumu 87,04 € čo bolo preukázané
predloženým prehľadom úhrad.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný mal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v lehote 32
mesiacov, ktorá už dávno uplynula je zrejmé, že veriteľovi pohľadávka voči žalovanému vznikla, čo ani
sám žalovaný nepoprel. Súd sa však nestotožnil s výškou tejto pohľadávky vyčíslenou žalobcom a zadôvodnú považoval len jej časť vo výške 233,72 € predstavujúcu žalovaným nevrátenú časť úveru bez
poplatkov v zmysle článku 12 Obchodných podmienok, ktorých sa žalobca domáhal vo výške spolu
30,11 €. Žalobca sa uvedených „poplatkov“ domáhal s odôvodnením, že v zmysle bodu 12.2. Podmienok

k zmluve o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že ak sa klient dostane do omeškania so splatením
ktorejkoľvek jednotlivej splátky, je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky.
Ďalej, že v zmysle bodu 12.3 Podmienok k zmluve o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že v prípade
omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty i sankčný
úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania a že v zmysle bodu 12.4. Podmienok k zmluve o

pôžičke sa zmluvné strany tiež dohodli, že v prípade vypovedania zmluvy spoločnosťou má spoločnosť
právo uplatniť si pokutu za vypovedanie zmluvy.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvných pokút podľa bodu 12.2. a 12.4 obchodných podmienok, tak
ten súd považuje za nedôvodný v celom rozsahu.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť porušil zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa§544ods.2Občianskehozákonníkazmluvnúpokutumožnodojednaťlenpísomneapridojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Súd ustanovenie bodu 12.2 a 12.4 obchodných podmienok k zmluve nepovažuje za platné dojednanie
o zmluvnej pokute. V danom prípade nemožno hovoriť o písomnom dojednaní zmluvnej pokuty, tak, ako

ho predpokladá ust.§ 544 Občianskeho zákonníka v nadväznosti § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Predmetné zmluvné pokuty predovšetkým neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané, aby bolo
možné ustáliť, že tieto dojednania sú slobodným, vážnym, určitým a zrozumiteľným prejavom jeho vôle,
spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť ich ovplyvniť, resp. ich vylúčiť keďže tieto sú súčasťou

dodávateľom vopred jednostranne pripravených obchodných podmienok. Samotná forma akou sú
tieto napísané, a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom už sama osebe podstatne
sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými, pričom
dojednanie o zmluvnej pokute splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Ak žalovaný pred
súdom uviedol, že obchodné podmienky nečítal, lebo boli napísané úplne malými písmenkami, tak v

danom prípade to skutočne nemožno pripísať ľahkovážnosti, či nedostatku záujmu žalovaného, ale
absolútne nezrozumiteľnej forme a obsahu obchodných podmienok, ktoré nielen pre žalovaného ako
priemerného spotrebiteľa, ale aj pre súd sú bez použitia lupy v podstate nečitateľné. Celé tieto obchodné
podmienky sú písané veľmi drobným písmom pri hustom riadkovaní, čo text robí bez použitia lupy veľmi
ťažkočitateľnýmaž neprehľadným. Tieto všeobecné obchodné podmienky žalovaným nie sú podpísané,

hoci podľa § 40 ods.3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon platný, iba ak je podpísaný
konajúcou osobou. Nejedná sa preto o platné dohody o zmluvnej pokute. V bode 12.4 obchodných
podmienok je navyše uvedené len to, že spoločnosti vzniká právo na pokutu za vypovedanie

zmluvy, nie je tam však vôbec uvedená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia, čo v nadväznosti
na § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka samo osebe robí toto dojednanie nespôsobilým pre záver

o platnom dojednaní zmluvnej pokuty. Ani predtlačené prehlásenie klienta na prednej časti samotnej
zmluvy, že “súhlasí so zmluvnou pokutou a sankčným úrokom“ nič nemení na neplatnosti ich dojednania,
keďže v danom prípade nie je možné z podmienok zmluvy vôbec vyvodiť, s čím vlastne to mal klient
súhlasiť. Pokiaľ ide o sankčný úrok uplatnený v zmysle bodu 12.3 obchodných podmienok, tak toto
dojednanie nemôže byť platné už len z toho dôvodu, že je neprípustné v spotrebiteľskej veci dojednať

úrok z omeškania nad sadzbu vyplývajúcu zo zákona, teda z ust. § 517 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za preukázanú pohľadávku veriteľa Consumer Finance Holding,
a.s. voči žalovanému iba vo výške 233,72 €.

Žalobca tvrdil, že pohľadávka veriteľa Consumer Finance Holding, a.s. bola mu postúpená Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013.Zmenu v osobe veriteľa z dôvodu postúpenia pohľadávky upravujú príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 524 odsek 1,2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania

zmluvy o postúpení / § 526 ods.2 Občianskeho zákonníka. /

Z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 uzavretej medzi postupcom Consumer
Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO:35 923 130 a postupníkom
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803 a z výňatku
jej prílohy súd zistil, že predmetom uvedenej zmluvy bolo odplatné postúpenie pohľadávok vrátane

pohľadávky, ktorá je predmetom tohto súdneho konania spolu s príslušenstvom a všetkými právami s
nimi spojenými z postupcu ( žalobca ) na postupníka, obchodnú spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.

Žalobca ako nový veriteľ postúpenej splatnej pohľadávky voči žalovanému preto je aktívne vecne
legitimovaný na jej súdne uplatnenie vrátane príslušenstva, keďže s postúpenou pohľadávkou prešlo na
žalobcu aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu o tom, že
pohľadávka, ktorú nadobudol od pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding, a.s. ku dňu vyhlásenia
rozsudku žalovaným uhradená nebola. Súd túto pohľadávku

vo výške 233,72 € mal za riadne preukázanú. Preto žalovanému uložil povinnosť túto sumu žalobcovi
zaplatiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti požadovanej istiny

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca v žalobe požadoval aj úrok z omeškania zo sumy 263,83 € vo výške 9 % ročne od 31.8.2010
do zaplatenia. Žalovaný ešte pôvodným veriteľom bol dňa 24.8.2010 vyzvaný svoj záväzok vzniknutý
nesplácaním úveru riadne a včas zaplatiť žalobcovi do troch dní od doručenia výzvy ktorú prevzal dňa
27.8.2010, teda mal tak urobiť do 30.8.2010. Keďže tak neurobil, počnúc nasledujúcim dňom sa dostal

do omeškania s plnením svojho záväzku a preto veriteľovi vzniklo priamo zo zákona právo na úrok z
omeškania. Súd z dôvodov už uvedených považoval za dôvodný iba nárok na zaplatenie sumy 233,72 €.
Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade išlo medzi účastníkmi o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy,
sadzbu úroku z omeškania je treba posúdiť v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnychbodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného s

plnením jej peňažného dlhu bola 1 %, veriteľovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 9 %
ročne. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania takto určenú sadzbu nepresahuje, omeškanie
žalovaného so zaplatením sumy 233,72 € trvá, spolu s touto pohľadávkou na žalobcu prešlo aj jej
príslušenstvo, ktorým v zmysle § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka sa rozumejú aj úroky z omeškania,
súd preto v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 233,72 € od 31.8.2010

do zaplatenia žalobe vyhovel. Keďže v časti o zaplatenie istiny nad sumu 233,72 € súd žalobu zamietol
z dôvodu neexistencie práva žalobcu na jej zaplatenie a do omeškania so zaplatením neexistujúceho
dlhu sa žalovaný dostať nemohol, súd zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania zo sumy presahujúcej
sumu 233,72 €.

Žalovaný v priebehu konania požiadal súd o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach, čo odôvodňoval
svojimi majetkovými pomermi, ktoré mu neumožňujú zaplatiť ju žalobcovi naraz. Po dôslednom uvážení

všetkýchokolnostíprípaduvšakdospelsúdkzáveru,ževtomtoprípadežiadostižalovanéhoopovolenie
splácať dlžnú sumu v splátkach nie je možné vyhovieť, keďže by to bolo v rozpore so zásadou
spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov ( § 1 Občianskeho súdneho poriadku ).

Vzhľadom na dĺžku omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy, keď žalovaný síce nárok
nespochybňoval, ale nič naň neplnil je nutné konštatovať, že žalovaný mal dostatok času, aby aspoň

čiastočne nárok žalobcu dobrovoľne uspokojil. V tomto prípade, najmä vzhľadom na výšku dlžnej sumy
a dĺžku omeškania žalovaného s jej zaplatením nie je možné nadradiť jeho osobné a majetkové pomery
nad právo žalobcu na uspokojenie jeho oprávneného peňažného nároku, keďže by to znamenalo
neúmerné zvýhodnenie žalovaného na úkor žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov súd žiadosti
žalovaného o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach nevyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku a § 151 ods.1
Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu
účastníkov v konaní.

Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené,
sčasti bola zamietnutá.

Pri výpočte pomeru úspechu účastníkov v konaní pre účel rozhodnutia o trovách konania súd vychádzal
zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku ( § 154 ods.1 O.s.p.).

Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 233,72 € a úroku z omeškania zo sumy 233,72
€ vo výške 9 % ročne od 31.8.2010 do zaplatenia v ktorej bolo žalobe vyhovené.

Žalovaný bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 30,11 € a úroku z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 30,11 € od 31.8.2010 do zaplatenia v ktorej bola žaloba zamietnutá.

V zmysle hore uvedeného bol žalobca v konaní úspešný v rozsahu 88,59 %, žalovaný v rozsahu 11,41
%.

Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 11,41 % od úspechu žalobcu v rozsahu 88,59 % vzniklo
žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 77,18 %. Vedľajšiemu účastníkovi,

ktorý má na náhradu trov konania právo za rovnakých podmienok ako účastník, na strane ktorého
v konaní vystupoval vzhľadom na prevažujúci neúspech žalovaného právo na náhradu trov konania
nevzniklo.

Trovykonaniažalobcavyčísliltak,žetiepozostávajúzozaplatenéhosúdnehopoplatkuzažalobu(16,50
€ ) a trov jeho právneho zastúpenia vo výške 534,45 €.Trovykonaniažalobcupovažovanésúdomzadôvodné,účelnéapreukázanépozostávajúznáhradytrov
jeho právneho zastúpenia za poskytnuté právne služby advokátom vo výške spolu 176,89 € a z iných
trov konania vo výške 16,50 € titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu. Trovy právneho

zastúpenia pozostávajú z odmeny za 5 úkonov právnej služby spolu vo výške 107,90 € ( 1./ prevzatie a
príprava zastúpenia; 2./ žaloba; 3./ písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 5.11.2013;
4./ zastúpenie na pojednávaní dňa 21.1.2014; 5./ zastúpenie na pojednávaní dňa 17.4.2014 ) pri sume
21,58 € ako základnej sadzbe tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby vypočítanej z
tarifnej hodnoty 263,83 € podľa § 10 ods.1 a 2 v spojení s § 14 ods.1 písm.a) a b) Vyhlášky 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení do 30.6.2013 a §
13a ods.1 písm.c) a d) tejto Vyhlášky v znení od 1.7.2013, čo po pripočítaní náhrady výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a

miestne prepravné / režijný paušál / za 5 uvedených úkonov právnej služby vo výške 39,51 € ( 3á 7,81
€+2á 8,04 €) podľa § 16 ods.3 tejto vyhlášky a DPH vo výške 29,48 € podľa § 18 ods.3 Vyhlášky činí
na trovách právneho zastúpenia a náhradách spolu 176,89 €.

Náhradu ostatných uplatnených trov súd nepriznal.

Nepriznal tak náhradu trov spojených s úkonom právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia AK
TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. V danom prípade nejde o trovy spojené s účelným uplatňovaním práva ( § 142
ods.1 O.s.p.), preto k ich náhrade žalovaného zaviazať nemožno. Žalobcovi bola priznaná náhrada
trov spojených s prevzatím a prípravou zastúpenia pôvodným advokátom pôvodného žalobcu, preto

nemožno priznať duplicitnú náhradu spojenú s tým, že pôvodný žalobca z vlastného rozhodnutia v
priebehu konania postúpil pohľadávku a nový žalobca si zvolil na zastupovanie v konaní iného právneho
zástupcu.

Priznaná nebola ani náhrada trov spojených s úkonom právnej služby- vyjadrenie zo dňa 22.1.2014.
Povinnosťou žalobcu bolo všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa základu a výšky ním uplatneného

nároku a jeho špecifikácie uviesť už v žalobe, najneskôr však na pojednávaní. Trovy spojené s tým, že
tak žalobca neurobil, keď v žalobe svoj nárok dostatočne nešpecifikoval a na pojednávaní dňa 21.1.2014
si za tým účelom vyžiadal dodatočnú lehotu žalovanému nemožno uložiť, lebo nejde o trovy spojené
s účelným uplatňovaním práva. Žalobca podaním zo dňa 22.1.2014 iba dopĺňal to, čo malo byť dávno
uvedené v žalobe, alebo na pojednávaní dňa 21.1.2014 a žalovanému nemožno uložiť hradiť trovy

spojené s tým, že žalobca túto svoju povinnosť nesplnil.

Požadované cestovné náhrady a náhradu za stratu času v súvislosti s účasťou substitúta advokáta
žalobcu na pojednávaní dňa 21.1.2014 a 17.4.2014 súd nepriznal lebo ich považoval za absolútne
neúčelné vo vzťahu k povahe prejednávanej veci a spôsobujúce ničím neodôvodnenú neprimeranosť
trov konania tohto drobného sporu voči pohľadávke ( § 150 ods.2 O.s.p.)

V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený aj v rozhodnutí NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo
21/2009,kdetentouviedol,že„Súdrozhodujúciopriznanínáhradytrovkonaniapodľa§142ods.1O.s.p.
jepovinnývždyskúmaťúčelnosťvynaloženýchtrovkonaniauplatnenýchúspešnýmúčastníkomkonania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto

potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

Súd v danej veci dospel k záveru, že cestovnú náhradu a náhradu za stratu času v súvislosti so
zastupovaním žalobcu na pojednávaní substitútom jeho advokáta žalobcovi priznať nemožno, pretože
sa nejednalo o náklady účelne vynaložené a primerané pohľadávke uplatňovanej v tomto drobnom
spore. Súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom a v priebehu konania
ho rešpektoval. Rovnako nespochybňuje ani právo na substitučné zastúpenie advokáta žalobcu napojednávaní (§ 25 O.s.p). Avšak za situácie, keď v skutkovo a právne nenáročnom drobnom spore, v
ktorom sám žalovaný pred

pojednávaním ani raz ničím nespochybnil uplatnený nárok žalobcu dôjde k substitučnému

splnomocneniu advokáta sídliaceho 78 km od miesta prejednania sporu ( Bardejov ), hoci len priamo v
mieste prejednania sporu, t.j. v meste Bardejov pôsobí viac ako 20 advokátov, súd nemôže považovať
výdavky spojené s účasťou takéhoto substitúta na pojednávaní, s výnimkou práva na odmenu, režijný
paušál a príslušnú DPH ani za účelné, ani za primerané, keď len výška samotných vyúčtovaných
náhrad ( cestovné náhrady a za stratu času ) spojených s cestovaním substitúta advokáta žalobcu

na pojednávanie z Košíc do Bardejova presahuje výšku celej žalovanej istiny. Právo účastníka na
zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane
druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti
uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi
v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením
advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto,

že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Súd náklady spojené so zastúpením žalobcu na pojednávaní v Bardejove substitútom jeho advokáta
sídliacim v Košiciach v časti cestovných náhrad a náhrady za stratu času považuje jednoznačne za
neúčelné. Robí tak po zistení, že sa jednalo o vec typovú, nenáročnú po skutkovej i právnej stránke,
nevyžadujúcu žiadnu osobitnú špecializáciu či osobitnú prax a skúsenosti substitúta advokáta žalobcu,

v ktorej účel substitučného zastúpenia advokáta žalobcu bolo možné pri elementárnom rešpektovaní
zákonodarcom v § 150 ods.2 O.s.p. sledovanej zásady nie zrejmej neprimeranosti trov k pohľadávke v
drobných sporoch dosiahnuť aj substitučným splnomocnením ktoréhokoľvek advokáta sídliaceho či už
priamo v mieste prejednania sporu alebo v mieste k nemu podstatne bližšom.

Súd opätovne poukazuje na § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných

sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie
je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy
konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť.
Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej
pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k okolnostiam

sporu je ako taký neprimeraný.

K záveru o zjavnej neprimeranosti uplatnených trov tohto drobného sporu voči pohľadávke v zmysle
ust.§ 150 ods.2 O.s.p. vedie aj porovnanie dopadu rozhodnutia o trovách konania v danom prípade na
majetkové pomery účastníkov, keď nepriznanie časti náhrady trov konania žalobcovi vzhľadom na jeho
majetkové pomery bude mať preňho minimálny dopad v porovnaní s tým, aký by uloženie povinnosti

náhrady vyúčtovaných cestovných a časových náhrad tohto drobného sporu mohlo mať na žalovaného,
ktorý nárok v konaní nesporil.

V prípade plného úspechu v spore by tak žalobcovi v zmysle hore uvedeného patrila náhrada trov
konania vo výške 193,39 € ( z toho 176,89 € ako trovy právneho zastúpenia a 16,50 € ako náhrada
súdneho poplatku). Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu v spore

však žalobcovi podľa § 142 ods.2 O.s.p. patrí len 77,18 % tejto sumy, teda 149,25 € ( z toho 136,52 €
ako trovy právneho zastúpenia a 12,73 € ako pomerná časť súdneho poplatku ).

Trovy konania je žalovaný v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu
žalobcu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.