Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714200645
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5714200645.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu U. U., A..
XX.X.XXXX, W. T. XXX, proti žalovanej Ľ. U., A.. XX.X.XXXX, W. Q. X. Č.. W. XXXX/XX, v konaní o
určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.1.2014 sa žalobca proti žalovanej svojej bývalej manželke,
domáhal určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela v sume 250,- eur mesačne počnúc
dňom 20.2.2014. V žalobe poukázal na skutočnosť, že manželstvo so žalovanou bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 22P/13/2012 zo dňa 2.11.2012 avšak on je v súčasnej
dobe nezamestnaný a evidovaný na úrade práce a jeho príjem nepostačuje ani na pokrytie základných

životných potrieb.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a uviedol, že naposledy pracoval vo firme Euronics TPD
u p. C. P., kde pracovný pomer ukončil dohodou a to vzhľadom na skutočnosť, že jeho zamestnávateľ
znižoval stavy zamestnancov. Momentálne je jeho jediným príjmom preddavkovo priznaná dávka v
hmotnej núdzi, ktorú poberal od februára 2014 v sume 117,40 eur avšak s účinnosť od 1.3.2014
mu bola znížená na sumu 100,20 eur. V období od januára 2013 do júna 2013 poberal dávku v
nezamestnanosti. Žalobca má skončené stredné odborné učilište obchodné a naposledy pracoval ako

predavač. Vyživovacia povinnosť mu bola určená po 115,- eur na každé z dvoch detí pochádzajúcich
z manželstva, avšak toto výživné pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 2014 ešte neplatil.
Finančne si vypomáha príležitostnými brigádami avšak v roku 2014 brigádou v Kauflande zarobil 20,-
eur. Žije v rodinnom dome ktorého je spoluvlastníkom spolu so svojou matkou, s ktorou ale nežije v
spoločnej domácnosti. K jeho životným nákladom patria poplatky za vodu približne 8,- eur ročne, sumou
10,- eur by mal platiť zálohové platby za elektrinu, tieto ale pre nedostatok finančných prostriedkov

neplatí a uhrádza ich za neho jeho matka. Ročné náklady na nákup dreva, keďže dom je vykurovaný
pecou na tuhé palivo predstavujú približne 500,- eur a poplatky za telefón pre žalobcu predstavujú 5,-
eur raz za 2-3 mesiace.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a vyjadrila sa k nej najprv písomne, podaním zo 7.2.2014 a aj vo svojej
výpovedi na pojednávaní. Uviedla, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko žalobca nemá žiadne zdravotné
problémy, ktoré by mu znemožňovali nájsť prácu. Naopak ona je v hľadaní zamestnania hendikepovaná,

nakoľko sa stará o postihnuté dieťa, dcéru F., A.. X.X.XXXX, na ktorú poberá opatrovateľský príspevok a
ten spolu s rodinnými prídavkami na obidve deti účastníkov konania spolu predstavuje príjem 240,99 eur.Privyrába si v pracovnom pomere na skrátený úväzok 4 hodiny denne ako predavačka, kde zarobí cca
260,-eur mesačne. K jej výdavkom patria náklady na byt 65,-€, na inkaso v sume 116,77 eur mesačne,
platby životných poistiek vo výške 21,-€, poplatky z internet v sume 11,-€, školské potreby F. 5,- až 7,-

€ mesačne, nakoľko je žiačkou špeciálnej základnej školy v Martine a poplatky na jej družinu a obedy
v družine spolu vo výške 25,-eur a cestovné do školy 12,- až 20,-eur mesačne. Jej cestovné do práce
MHD predstavuje približne 20,-eur mesačne. Spláca úvery v Poštovej banke splátkou vo výške 174,50
eur mesačne, ale aj pôžičky, ktoré vznikli za trvania manželstva so žalobcom. Tieto pôžičky sú vo výške
približne ešte 2600,-eur a ďalšiu pôžičku spláca spoločnosti Cetelem sumou 68,-eur mesačne. Tú si

vybrala vzhľadom na tú skutočnosť, že nemala dostatok finančných prostriedkov, keďže žalobca výživné
pravidelne neplatí. Telefón, ktorý používa ona a dcéra D., predstavuje výdavok 20,- až 25,-eur mesačne.
Ďalšie náklady jej vznikajú poistením bytu a domácnosti v sume 35,-eur raz ročne, poplatky za smeti pre
tri osoby predstavujú 60,-eur ročne a daň z nehnuteľnosti približne 10,-eur ročne. Obe dcéry navštevujú
ľudovú školu umenia, kde náklady na ne predstavujú sumu 48,-eur za rok.

Na týchto skutočnostiach žalovaná zotrvala a pripojila listinné dôkazy, preukazujúce tieto životné

náklady. Súčasne predložila potvrdenie svojho zamestnávateľa z firmy Emil Krajčík s.r.o. so sídlom v
Senici, z ktorého vyplynulo, že jej príjem v roku 2013 po odpočítaní povinných odvodov predstavoval
sumu 2670,01 eur, čo za 12.mesiacov roku 2013 predstavuje sumu 222,50 eur mesačne.

Mimo výsluchu účastníkov konania a čítania listinných dôkazov, preukazujúcich ich životné náklady
súd prečítal aj ďalšie listiny, pripojené do súdneho spisu a oboznámil sa s podstatným obsahom spisu

Okresného súdu Martin sp.zn. 22P/13/2012. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový
stav veci:

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 22P/13/2012
zo dňa 2.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.4.2013. Obe maloleté deti účastníkov konania a to
D. U., A.. XX.X.XXXX Y. F. U., A.. X.X.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti žalovanej a žalobca

na základe pozmeňujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline bol zaviazaný prispievať na ich výživu
sumou po 115,-eur mesačne. Ani jeden z účastníkov konania nové manželstvo neuzavrel.

Medzi účastníkmi zostalo nesporné, že minimálne od druhej polovice roku 2013 žalobca na výživu
svojich detí nič neplatí.

Z potvrdenia zamestnávateľa žalovanej súd potom zistil, že žalovaná za obdobie od marca 2013 do

februára 2014 dosahovala pri skrátenom pracovnom úväzku priemerný čistý príjem 269,90,- eur spolu
s daňovým bonusom.

Momentálne polícia na základe oznámenia žalovanej preveruje konanie žalobcu vo vzťahu k žalovanej,
pričomtotokonaniejevedenénaObvodnomoddeleníPZvoVrútkachpodč.p.ORP-P343/OPP-14-2013.

Z výpovedí účastníkov potom vyplynulo, že policajný orgán preveruje podozrenie zo spáchania

priestupku, keď žalobca počas minuloročných Vianočných sviatkov sa dobíjal do bytu žalovanej, ktoré
poškodil. Žalobca takéto konanie potvrdil a dôvodil, že to bolo v dôsledku hnevu, pretože bývalá
manželka mu neumožnila kontakt s deťmi.

Súčasne z oznámenia posledného zamestnávateľa žalobcu Františka Majtána so sídlom v Bratislave,
Farského 26, súd zistil, že žalobca bol zamestnancom tohto zamestnávateľa od 1.6.2000 a pracovný

pomer bol ukončený vzájomnou dohodou podľa § 60 Zákonníka práce dňom 31.12.2012 bez uvedenia
dôvodu.

Zo mzdového listu, ktorý pripojil bývalý zamestnávateľa žalobcu potom súd zistil, že priemerný zárobok
žalobcu sa u tohto zamestnávateľa v období júla až decembra 2012 dosahoval sumu 586,13,- eur.Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd posudzoval nároky žalobcu v zmysle ustanovení § 72, § 73
Zákona o rodine a v zmysle ustanovení § 75 a nasledujúcich Zákona o rodine (zák.č.36/2005 Z.z.).

Podľa § 72 ods.1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať

od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods.2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na nepriaznivé
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods.2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;

to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Zistiac vyššie uvádzané skutočnosti a spravujúc sa citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k
presvedčeniu, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol.

Súd vychádzal z presvedčenia, že žalobca nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré mu znemožňovali
vykonávať prácu v pracovnom pomere. Žalobca svojvoľne a bez vážneho dôvodu ukončil svoj

predchádzajúci pracovný pomer ku koncu roku 2012 a odvtedy nie je zamestnaný. Navyše sám priznal
protiprávne správanie voči žalovanej v čase Vianočných sviatkov roku 2013, ktoré by mohlo byť
posudzované ako priestupok. Žalovaná má veľmi nízky príjem a je tvorený len mzdou v pracovnom
pomere, ktorý vykonáva na skrátený pracovný úväzok z dôvodu starostlivosti o postihnuté dieťa
účastníkov konania. Ďalší príjem má len z opatrovateľského príspevku a rodinných prídavkov. Navyše

žalobca výživné na deti neplatí a to ani v zníženom rozsahu a preto je na žalovanej zabezpečiť
starostlivosť o obe maloleté deti účastníkov a to nie len osobnú starostlivosť ale aj finančne zabezpečiť
všetky materiálne potreby detí. Za takýchto okolností priznanie čo i len minimálneho príspevku žalobcovi
by podľa presvedčenia súdu bolo v rozpore s dobrými mravmi ak sám žalobca vo vzťahu k žalovanej a
k potrebám svojich detí porušuje zákon a súčasne si nárokuje, aby žalovaná na jeho výživu prispievala.

Súd preto, ako bolo vyššie uvedené žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p.. Žalovaná bola v konaní plne
úspešná a preto by mala právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Keďže však proti
žalobcovi náhradu trov konania nepožadovala, súd o trovách rozhodol tak, že sa jej náhrada trov konania
proti žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahusa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.