Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/239/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111222246
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111222246.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu: L.. T. Č., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Koľom, advokátom
so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice p r o t i žalovanému: Q. U. Š., so sídlom B. I. X, 080 01 Prešov,
IČO: XXXXXXXX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so sídlom Hlavná 19,
080 01 Prešov, o zaplatenie 9.375,59 Eur s prísl. rozhodol

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.375,59 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania
od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 2.413,79 Eur a z iných trov vo výške 562,50 Eur k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu 9.375,59 € s príslušenstvom titulom náhrady mzdy pre prekážku v práci na
strane zamestnávateľa podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Od XX.XX.XXXX mu žalovaný
z dôvodu neexistencie jeho pracovného miesta neprideľoval dohodnutý druh práce, a to až do skončenia
pracovného pomeru. Žalobca na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. X S.
XX/XXXX,ktorýmsúdprávoplatnerozhodoloneplatnostiodvolaniazfunkcielistomzodňaXX.XX.XXXX
požiadal žalovaného o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný na tento list reagoval. Až

pozvaním na osobný pohovor na deň XX.XX.XXXX, na ktorom mu štatutárny zástupca žalovaného
oznámil, že nie je schopný mu prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Ponuku žalovaného na
pracovné miesto - učiteľ fyziky a techniky žalobca neprijal, a tak žalovaný pristúpil k jednostrannému
skončeniu pracovného pomeru výpoveďou. Žalobca aj počas výpovednej doby požadoval prideľovanie
dohodnutého druhu práce, ale žalovaný mu listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, že jeho pracovná
pozícia už neexistuje. Žalobca si uplatňuje náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku 1.339,37
Eur za obdobie od XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX.

Okresný súd Prešov dňa XX.XX.XXXX vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 28 Ro XXX/XXXX-XX, voči
ktorému žalovaný podal odpor. V odôvodnení odporu uviedol, že žalovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX
žalobcovi oznámil, že s účinnosťou od XX.XX.XXXX došlo k zániku jeho pracovného miesta. Zároveň
mu bolo ponúknuté pracovné miesto učiteľa fyziky a techniky. Žalobca v konaní vedenom na Okresnom
súde v Prešove pod z sp.zn. XXC XXX/XXXX, v ktorom si uplatňoval nárok na náhradu mzdy v súvislosti
s neplatným skončením pracovného pomeru uviedol, že od XX.XX.XXXX pracuje ako riaditeľ U. R., U.
XX, Prešov. Z uvedeného dôvodu výzva žalobcu na prideľovanie práce u žalovaného je iba formálna,pretože v skutočnosti vzhľadom na existujúci riadny pracovný pomer by žalobca u žalovaného žiadnu
prácu nemohol vykonávať. Uplatnený nárok žalobcu je podľa názoru žalovaného potrebné považovať
za výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, pracovnou zmluvou, výzvou na
prideľovanie práce zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá obsahuje
ponuku na prácu učiteľa fyziky a techniky, výpoveďou žalobcovi zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením
žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX o nemožnosti prideľovať prácu riaditeľa žalobcovi, opisom mzdových
listov žalobcu, listinou po zrušení Q. W. R. zo dňa XX.XX.XXXX, delimitačným protokolom z augusta

XXXX medzi odovzdávajúcim východným dištriktom ECAV a Q. U. školou, zriaďovacou listinou Q. U. Š.
zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom č.1 k organizačnému poriadku Q. U. Š. zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého
vyplýva počet učiteľských úväzkov v školskom roku 2010 /2011, zápisnicou z výberového konania pre
obsadenie funkcie riaditeľa školy pre U. R., U. XX, Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XX S. XXX/XXXX-28, v znení

potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. X S. XX/XXXX-XX, ktorý
nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru realizované listom právneho predchodcu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX je
neplatné. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, ktoré mu právny predchodca žalovaného doručil listom zo dňa XX.XX.XXXX.

AkotovyplývazpracovnejzmluvyuzavretejdňaXX.XX.XXXXmedzižalobcomaprávnympredchodcom
žalovaného, žalobca počnúc dňom 15.XX.XXXX pracoval u zamestnávateľa - právneho predchodcu
žalovaného vo funkcii riaditeľa Q. W. R. v Prešove. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.

Okresný súd Prešov uznesením zo dňa XX.XX.XXXX , č.k. XX S. XXX/XXXX - 53 schválil zmier medzi
žalobcom a žalovaným, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi 18.081,49 Eur s

príslušenstvom titulom náhrady mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa XX.XX.XXXX.

Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovaného vyzval na prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX.

ListomzodňaXX.XX.XXXXžalovanýžalobcovioznámil,žepracovnémiestoriaditeľaQ.W.R.vPrešove

zaniklo ku dňu XX.XX.XXXX v dôsledku ukončenia jeho činnosti na základe rozhodnutia zriaďovateľa a
Ministerstva školstva SR zo dňa 13.XX.XXXX. Žalobcovi zároveň ponúkol prácu učiteľa fyziky a techniky.

Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný žalobcovi oznámil, že mu dáva výpoveď podľa § 63 ods. 1
písmeno a) ZP z dôvodu zániku pracovného miesta riaditeľa Q. W. R. v Prešove a odmietnutia ponuky
inej vhodnej práce žalobcom.

Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný žalobcovi oznámil, že ani vo výpovednej lehote mu nie je možné
prideľovať prácu riaditeľa Q. W. R. v Prešove, keďže takáto pracovná pozícia už neexistuje.

Žalobca vo svojich ústnych prednesoch uviedol, že po právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti
skončenia pracovného pomeru sa písomne domáhal prideľovania práce vy zmysle pracovnej zmluvy.
Na tento list žalovaný nereagoval a dňa XX.XX.XXXX ho pozval na osobný pohovor, kde mu bola

ponúknutá práca učiteľa fyziky a techniky, čo bolo v rozpore s pracovnou zmluvou. Od 1. U. XXXX
nastúpil do zamestnania na U. R. v Prešove, kde pol roka pracoval na pozícii zástupcu riaditeľa a
následne sa stal riaditeľom a doteraz v tejto funkcii pôsobí. Vzhľadom k tomu, že v čase jeho nástupu
do nového zamestnania prebiehal pracovný spor, tieto skutočnosti novému zamestnávateľovi oznámila ten vzal na vedomie skutočnosť, že v prípade úspechu v súdnom konaní sa žalobca mieni vrátiť na
pôvodné pracovné miesto. Vo výberovom konaní na funkciu riaditeľa súkromného gymnázia, v ktorom
bol úspešný, upozornil na prebiehajúci súdny spor a na jeho zámer, v prípade úspechu vrátiť sa na

pôvodné pracovisko. Nový zamestnávateľ tieto skutočnosti akceptoval. Návrat na pôvodnú pracovnú
pozíciu riaditeľa školy bol pre neho otázkou osobnej cti, keďže bol protiprávne pozbavený funkcie
riaditeľa. Svoj návrat na pracovisko pokladal za satisfakciu prostrediu, v ktorom pôsobil, ktoré ho poznalo
ako aj v samotnom meste Prešov a okolí. Neplatné rozviazanie pracovného pomeru mu spôsobilo
ujmu na spoločenskom uplatnení. Pol roka bol poberateľom podpory v nezamestnanosti, následne

nemal žiaden príjem. Bol nútený si na živobytie požičať finančné prostriedky od svojho otca. Jeho
manželka, ktorá v tom čase u žalovaného pracovala taktiež odmietla skrátený úväzok, ktorý jej žalovaný
ponúkol a jeho syn, ktorý tam v tom čase študoval sa pod tlakom okolností rozhodol pre štúdiom na
inej škole. Ponuku žalovaného učinenú dňa XX.XX.XXXX považoval za fiktívnu aj dôvodu, že v tom
čase u žalovaného nebolo voľné miesto učiteľa fyziky a predmet technika sa vôbec nevyučoval. Zo
strany žalovaného, ani jeho právneho predchodcu, ani zriaďovateľa školy mu nebolo oznámené, že

došlo k zániku funkcie riaditeľa pri transformácii, ani mu nebol doručený odvolací dekrét. Dozvedel sa,
že žalovaného zamestnanci dostali príkaz nevpúšťať ho do budovy.

Štatutárny zástupca žalovaného L.. T. J. vo svojej výpovedi uviedol, že dôvodom, pre ktorý žalobca nebol
informovaný o zániku Q. W. R. v Prešove aj jeho transformácii na nový subjekt bola skutočnosť, že v
tom čase ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Odmietol

tvrdenia žalobcu o tom, že ponuka práce učinená dňa XX.XX.XXXX bola fiktívna, úväzky pre učiteľov
na školský rok 2010/2011 boli tvorené ešte v čase pred skončením pracovného sporu, preto nepočítali s
úväzkom žalobcu. Učiteľ, ktorý zabezpečoval výučbu fyziky, bol zamestnaný iba na dohodu o pracovnej
činnosti. K tvrdenému zákazu vstupu žalobcovi do budovy uviedol, že vydal pokyn na vrátnici, aby bol pri
návšteve žalobcu s touto skutočnosťou oboznámený z dôvodu, že žalobca narušil priebeh vyučovania,

keď bez ohlásenia vošiel do učebne. Záujem žalobcu o vykonávanie práce považoval za nereálny aj z
dôvodu narušených vzťahov žalobcu a zriaďovateľa školy.

Svedkyňa Y.. V. U. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcu zastupovala ako jeho právna zástupkyňa
na stretnutí so štatutárnym zástupcom žalovaného, kde žalobcovi bola ponúknutá práca učiteľa fyziky.
Na tomto stretnutí sa so žalobcom zreteľne vyjadrili, že ponúkaná práca je pre žalobcu neprijateľná a

preto ju odmieta. Dôvodom odmietnutia práce dala skutočnosť, že v zmysle rozhodnutia súdov, ako aj
v zmysle pracovnej zmluvy sa žalobca domáhal pridelenia funkcie riaditeľa. Ponúkaná práca nespĺňala
tieto náležitosti.

Svedkyňa X. I. vo svojej výpovedi uviedla, že štatutárny zástupca žalovaného jej oznámil, ako aj
ostatným zamestnancom, že majú zákaz pustiť žalobcu do priestorov budovy.

Svedkyňa T.. Y. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že po tom ako žalobca neohlásene spôsobil incident
na vyučovaní, štatutárny zástupca žalovaného vydal pokyn na dôsledné dodržiavanie príkazu, ktorý
stanovuje postup pri návštevách.

Svedkyňa T.. Y. L. uviedla, že žalobca počas hodiny dejepisu, na ktorej vyučovala, neohlásene vošiel do
triedy a uviedol, že ju nepozná a neprijal ju do zamestnania, čím narušil plynulý priebeh vyučovania.

Právny zástupca žalobcu vo svojich prednesoch poukázal na to, že žalovaný tým, že žalobcovi
neprideľovalprácuspôsobilprekážkuvprácianeumožnilžalobcovivýkonprácepodľapracovnejzmluvy,
ktorou bol viazaný. Skutočnosť, že došlo k organizačnej zmene, existenciu prekážky v práci nemôže
ovplyvniť, vzhľadom k tomu že zamestnávateľ má v dostatočnom časovom predstihu pri organizačnej
zmene prijať opatrenia v pracovnoprávnych vzťahoch. Žalobca vzhľadom na dlhotrvajúci spor bol nútený

ako živiteľ rodiny zabezpečiť si príjem, z ktorého by vedel pokryť potreby svojej rodiny. Z tohto dôvodu
nemôže byť na jeho ujmu skutočnosť, že bol zamestnaný v inom pracovnom pomere. Navyše pri jeho
vzniku oznámil okolnosti, že je vedený spor o neplatnosť končenia pracovného pomeru a vyjadril vôľu
v prípade úspešného skončenia sporu sa vrátiť na pôvodné pracovisko. Poukázal na to, že žalovanýsa nemôže dovolávať dobrých mravov z dôvodu, že sám spôsobil neprávny stav tým, že nerešpektoval
rozhodnutie súdu .

Právny zástupca žalovaného vo svojich prednesoch uviedol, že nároky žalobcu v súvislosti s neplatným

skončením pracovného pomeru boli komplexne riešené v konaní vedenom na tunajšom súde pod
spisovou značkou XX S. XXX/XXXX, ktoré bolo skončené zmierom. Žalovaný potom, ako došlo k
organizačnej zmene žalobcovi nemohol ponúknuť funkciou riaditeľa a ponúkol mu prácu tak, ako mu
to dohodovali podmienky školy. Žalobca ponúknutú prácu odmietol, preto došlo k prijatiu rozhodnutia
o skončení pracovného pomeru výpoveďou. Žalobca po celý čas, v ktorom si uplatňuje nárok náhradu

mzdy pre prekážku v práci, vykonával funkciu riaditeľa na súkromnej škole. V dôsledku organizačnej
zmeny t. j. objektívnych okolností, ktoré žalobca svojím konaním nemohol ovplyvniť, došlo k vzniku
situácie, že žalovaný reálne žalobcovi nemohol ponúknuť a zabezpečiť výkon práce vo funkcii riaditeľa.
Štatutárnyzástupcažalovanéhozobjektívnychdôvodovmoholžalobcoviponúknuťprácuučiteľavrámci
možností, ktorými škola disponovala.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 27 ZP, ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti
z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 47, ods. 1, písm. a) ZP, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný
prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať
podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi

predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Podľa § 142, ods. 3 ZP, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane
zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume
jeho priemerného zárobku.

Podľa čl. 2 ZP veta druhá, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť

v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa § 134, ods. 3 ZP, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170
hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa
zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú

by zrejme dosiahol.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný je právnym nástupcom Q. W. R. v Prešove, ktoré bolo
zriaďovateľom zrušené ku dňu XX.XX.XXXX a v súlade s delimitačným protokolom z H. XXXX práva
a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov Q. W. R. v Prešove prešli na žalovaného s
účinnosťou od XX.XX.XXXX. Medzi práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nesporne patria

aj nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorým súdy
určili, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu je neplatné, žalobca listom žalovaného vyzval
na prideľovanie práce. Vzhľadom k tomu, že pracovný pomer žalobcu trval, žalovanému v súlade s
ustanovením § 47 ods. 1 písm. a) ZP vznikla povinnosť prideľovať mu prácu podľa pracovnej zmluvy.
Žalovaný žalobcu na výkon práce nevyzval.

Vzmysleustálenejjudikatúry,akzamestnávateľneplnísvojupovinnosťprideľovaťprácuzamestnancovi,
táto skutočnosť neznamená, že by zamestnanec musel byť po celý čas existencie takejto prekážky trvale
k dispozícií zamestnávateľovi a že iba účastník, ktorý je pripravený plniť svoje povinnosti, môže žiadaťtomu zodpovedajúce plnenie od druhého účastníka. (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.
11. 2008 , č.k. 4 Co 334/2007 - 96).

Žalovaný tým, že žalobcovi neprideľoval prácu, porušil svoju zákonnú povinnosť podľa § 47 ods. 1 písm.

a) ZP a dôsledkom porušenia tejto povinnosti je vznik nároku zamestnanca na náhradu mzdy v sume
priemerného zárobku podľa ustanovenia § 142 ods. 3 ZP. Tento nárok je potrebné odlíšiť od nároku
podľa § 79 ods. 2 ZP, ktorý upravuje nárok zamestnanca na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným
skončením pracovného pomeru.

Ak nemožno nároky zamestnanca v súvislosti s neplatným zrušením pracovného pomeru posudzovať
podľa § 142 Zákonníka práce, nemožno ani nároky zamestnanca v súvislosti s inými prekážkami v práci

posudzovať podľa § 79 Zákonníka práce a týmto spôsobom obmedzovať nárok na náhradu mzdy, ktorý
mu vznikol. ( R 48/1984).

Ponuku práce učiteľa, ktorú dal žalovaný žalobcovi, nie je možné považovať za splnenie si povinnosti
zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, v ktorej bol dohodnutý druh
práce riaditeľ Q. W. R. v Prešove. Nemôže byť na ujmu žalobcu, že pozícia riaditeľa Q. W. R. v

Prešove zanikla. Žalovaný ako právny nástupca zaniknutej organizácie na seba prevzal všetky práva a
povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zaniknutého subjektu a teda aj povinnosť zabezpečiť kontinuitu
pracovnoprávneho pomeru žalobcu. Skutočnosť, že žalobca si našiel prácu u iného zamestnávateľa,
nie je dôvodom pre nepriznanie nároku podľa § 142 ods. 3 ZP. Nebolo by spravodlivé požadovať od
žalobcu, aby bol bez akéhokoľvek príjmu a tým ohrozoval existenčnú otázku seba aj svojej rodiny v

čase, keď čaká na výzvu zamestnávateľa na nástup do práce. O korektnosti správania žalobcu svedčí aj
skutočnosť, že nového zamestnávateľa upozornil na súdny spor a na možnosť, že sa vráti na pôvodné
pracovné miesto v prípade úspechu.

Súd za nedôvodnú považoval aj námietku žalovaného, podľa ktorej žalobca svojím nárokom zneužíva
práva na úkor žalovaného. Za zneužitie práva v zmysle ZP možno považovať iba také konanie, ktorého

cieľom nie dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými
dobrými mravmi, vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu. Súd nezistil žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že žalobca uplatnením nároku na náhradu mzdy sleduje
zneužitie práva. Záver, že žalobca sa úmyselne správal tak, aby žalovanému spôsobil škodu nemožno
vyvodiť zo skutočnosti, že sa zamestnal u iného zamestnávateľa za účelom zabezpečenia príjmu.

Naopak, nekonanie žalovaného, ktorý po skončení súdneho sporu o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a určení, že pracovný pomer ďalej trvá, nevyzval žalobcu na nástup do práce a
nezačal mu prideľovať prácu možno považovať za dôvod vzniku nároku žalobcu.

Z uvedených dôvodov súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu mzdy počas existencie prekážky
v práci na strane zamestnávateľa za obdobie od XX.XX.XXXX až do skončenia pracovného pomeru,

t.j. XX.XX.XXXX. Pri určení výšky priemerného mesačného zárobku súd vychádzal z pravdepodobného
mesačného zárobku vzhľadom k tomu, že žalobca u žalovaného neodpracoval v rozhodnom období
zákonom požadovaný minimálny rozsah pracovných dní, resp. hodín. Výška pravdepodobného
mesačného hrubého zárobku bola ustálená v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. XX S.
XXX/XXXX o náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru na sumu 1.339,37

Eur. Žalovaný výšku uplatnenej sumy nenamietal. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti
má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre
občianskoprávne vzťahy (uznesenie NS SR zo 17.12.2009 sp.zn. 1Cdo 116/2008). Súd žalobcovi priznal
úroky z omeškania, uplatnené odo dňa výplatného termínu po skončení pracovného pomeru.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Keďže žalobca mal plný úspech vo veci, súd mu postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu
trov konania vo výške 2.976,29 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo
výške 562,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.413,79 Eur.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za osem úkonov právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia X.X.XXXX, spísanie žaloby X.X.XXXX, vyjadrenie k podaniu odporcu X.X.XXXX, účasť
na pojednávaní XX.X.XXXX, podanie vo veci X.XX.XXXX, účasť na pojednávaní 6.9.2013, účasť na
pojednávaní 25.10.2013, účasť na pojednávaní XX.X.XXXX) po 253,94 Eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.
1, resp. § 13a vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb účinnej v čase vykonania jednotlivých úkonov právnej služby. Ďalej z odmeny za dva
úkony právnej služby (účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX, účasť na pojednávaní XX.X.XXXX) po 63,48
Eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 5 vyhlášky účinnej v čase vykonania úkonov právnej služby. V celkovej
výške 2.158,48 Eur.

Súčasne bol žalobcovi v zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznaný aj režijný paušál v
rozsahu 2 x 7,41 EUR k dvom úkonom právnych služieb poskytnutých roku 2011 plus 4 x 7,63 EUR k

štyrom úkonom právnych služieb poskytnutých v roku 2012 plus 3 x 7,81 EUR k trom úkonom právnych
služieb poskytnutých v roku 2013 plus 1 x 8,04 Eur k jednému úkonu právnej služby poskytnutému v
roku 2014. Spolu vo výške 76,81 Eur.

Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu cestovných výdavkov v súvislosti so zastupovaním žalobcu
na 6 súdnych pojednávaniach konaných v dňoch XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX,

XX.XX.XXXX H. XX.X.XXXX a to konkrétne náhradu cestovného za použitie osobného motorového
vozidla OPEL ASTRA KE 359HD na trase Košice - Prešov a späť. Súdu však právny zástupca
žalobcu nepredložil technický preukaz k motorovému vozidlu OPEL ASTRA KE 359HD, z ktorého by
vyplývala spotreba pohonných hmôt a ani nezdokladoval cenu pohonných hmôt za 1L. Keďže súd nemal
preukázané tieto skutočnosti, priznal náhradu cestovného iba vo výške cestovného verejnou hromadnou

dopravou a to vo výške 1,90 Eur za cestu z Košíc do Prešova (podľa www.cp.sk), t.j. 3,80 Eur za jedno
pojednávanie, celkovo 22,80 Eur (3,80 Eur x 6).

Právny zástupca žalobcu si v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. uplatnil
aj náhradu za stratu času v súvislosti s cestou strávenou na súdne pojednávania konané na Okresnom
súde Prešov, teda do miesta, ktoré nie je sídlom advokáta. Právnemu zástupcovi žalobcu patrí náhrada

za stratu času stráveného cestou z Košíc (sídlo advokáta) do Prešova (miesto súdneho pojednávania)
a späť v trvaní 2 polhodín za každé súdne pojednávanie nasledovne:

1/ v roku 2012 bol právny zástupca žalobcu prítomný na súdnom pojednávaní konanom dňa 20.9.2012
a dňa 15.11.2012, t.j. 4 začatých polhodín a 12,71 € = 50,84 € plus

2/ v roku 2013 bol právny zástupca žalobcu prítomný na súdnych pojednávaniach konaných v dňoch

31.1.2013, 6.9.2013 a 25.10.2013, t.j. 6 začatých polhodín a 13,01 €) = 78,06 € plus

3/ v roku 2014 bol právny zástupca žalobcu prítomný na súdnom pojednávaní konanom dňa 16.4.2014,
t.j. 2 začaté polhodiny a 13,40 € = 26,80 €.

Náhrada za stratu času je tak v celkovej sume 155,70 €.

V zmysle vyššie uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.413,79 Eur a z iných trov pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 562,50 Eur. Celkovo predstavujú trovy konania výšku 2.976,29
Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.