Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 1T/113/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5309010377
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Gylánik

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5309010377.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Milanom Gylánikom v trestnej veci vedenej proti obžalovanému

Ľ. X. trestne stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm.
c) Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.4.2014 takto

r o z h o d o l :

Obž. Ľ. X. D. Š. Č. F. J. N. H. Ý., nar. XX. X. XXXX v Č., trvale bytom O. J. H. Č.. X, okres Č., toho
času bytom Q. Č.. XXXX, okres Č., robotník v V. O. Q.,

j e v i n n ý , ž e

ako otec maloletých detí: D. X., nar. X. X. XXXX, P. X., nar. XX. X. XXXX a I. X., nar. XX. X. XXXX, ktoré
sú vo výchove a starostlivosti u svojej matky I. X., trvale bytom O. J. H. Č.. X, okres Č., úmyselne riadne
na tieto deti neplatil výživné dobe od 1. 1. 2009, najmenej do podania obžaloby.

K vyživovacej povinnosti bol aj zaviazaný rozsudkom Okresného súdu v Čadci pod sp. zn. 5P 14/2008

zo dňa 5. 3. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7. 4. 2008, a to prispievať sumou 49,79 € (1.500,-
Sk) mesačne na dcéru D. X., sumou 49,79 € (1.500,- Sk) mesačne na syna P. X., sumou 66,39 € (2.000,-
Sk) mesačne na dcéru I. X., a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí I. X..

Obvinený za uvedené obdobie na výživnom dlhuje k rukám I. X. 2.960,06 €. Obvinený v dobe, keď
neplatil výživné, bol nezamestnaný, nebol ani evidovaný na príslušnou úrade práce, hoci tento úrad
evidoval voľné pracovné miesta, z ktorých si obvinený mohol vybrať zamestnanie, pretože vedel o tom,
že má vyživovaciu povinnosť, následne od 1. 7. 2009 sa zamestnal a aj napriek tomu neplatil výživné
na maloleté deti. Maloleté deti D. X., P. X. a I. X. v čase od 1. 1. 2009 najmenej do podania obžaloby,

kedy obvinený neplatil výživné, na tieto deti, trpeli núdzou, lebo matka detí I. X. nedokázala v tejto dobe
pokryť všetky ich základné životné potreby a musela o pomoc požiadať iné osoby.

Obvinený sa tohto konania dopustil potom, čo bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Čadca
sp. zn. 3T 120/2007 zo dňa 18. 10. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. 11. 2007 pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere
4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok.

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

vydal činom oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze a spáchal čin, hoci bol v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody

vo výmere 15 /pätnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ a pol roka.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Čadci podala dňa 21.9.2009 obžalobu sp. zn. Pv 718/09 na obv.
Ľ. X., ktorou mu kládla za vinu spáchanie skutku opísaného vo výrokovej časti rozsudku, ktoré konanie

obžalovaného po právnej stránke kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona.

Samosudca po preskúmaní obžaloby a na podklade spisového materiálu vydal dňa 18.2.2010
trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal v celom rozsahu podľa obžaloby za vinného a uložil mu
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a na výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný Ľ. X. podal odpor proti trestnému rozkazu /podanie označené ako námietka voči trestnému
rozkazu/ v ktorom okrem iného uviedol, že jeho zamestnávateľ mu sťahuje určitú sumu z platu.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na ktoré sa opakovane nedostavil obžalovaný. Súd preto na
pojednávaní konanom dňa 15.4.2014 pojednával v neprítomnosti obžalovaného. Obžalovaný prevzal

predvolanie na termín hlavného pojednávania dňa 7.4.2014 a teda lehota bola v jeho prípade zachovaná
a boli splnené podmienky podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku na vykonanie hlavného pojednávania v
neprítomnosti obžalovaného.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to prečítaním výpovede obžalovaného Ľ. X. z prípravného konania
ako i z pojednávaní pred súdom

Obžalovaný Ľ. X. vo výpovedi v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Vo výpovedi
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.4.2011 uviedol, že v hotovosti nezaplatil nič, pokiaľ vyčíslil
súd nezaplatené výživné do konca apríla 2011, že dlhuje sumu 3958,70 €, toto nenamieta, jemu je
zrážané výživné zo mzdy exekučne, toto robí súdna exekútorka JUDr. S. H.. Dostáva minimálnu mzdu
a poukázal na to, že v mesiaci apríl 2010 mu bolo zrazené zo mzdy 2x 136,66 €, za mesiac máj 2010

mu bolo zrazené 2x77,71 €, za mesiac marec 2011 mu bolo zrazené 186,- €. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 10.6.2011 predložil potvrdenie z Roľníckeho družstva I. V. zo dňa 16.5.2011
podľaktoréhosamosudcazistil,ževrámciexekučnéhokonaniaEX643/09bolonadieťazaslanévýživné
za rok 2010 suma 1509,88 €, za mesiac január, február, marec, apríl bola zaslaná suma 578,33 € za
rok 2010 do 30.4.2011 bolo na výživnom zaslané 2088,21 €. Obžalovaný na pojednávaní konanom

12.9.2013 predložil dokladov o zaplatení 1000,- € v prospech matky.

Svedkyňa poškodená I. X. uviedla, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť riadne neplní, od podania
obžalobyuplynula dobaviacakoštyriroky.Peniazenavýživnéjejpraktickychodiaodsúdnejexekútorky.
Obžalovaný jej z voľnej ruky neplatil výživné, taktiež platby od súdnej exekútorky nechodia pravidelnej,
resp. v určenej výške výživného. Podľa výpočtu súdu dlh na všetky tri maloleté deti predstavuje

sumu 2960,06 €. Presnú dlžnú sumu výživného vypočítanú nemá, pravdepodobne dlžná suma môže
predstavovať túto čiastku. Pre dlhy obžalovaného bola nútená predať spoločný dom, pričom všetky
peniaze išli na splatenie dlhov, no aj napriek tomu má dlhy v sume 10.000,- €.

Súd na pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a prečítal rozsudok č.l.
25 - 27, trestný rozkaz č.l. 28, správy č.l. 29, 39 , výpis zo živnostenského registra č.l. 30, správu č.l.32, správu č.l. 33 - 37, správu č.l. 38, správu č.l. 40, správu č.l. 41, správu č.l. 42, pracovný posudok
č.l. 43,odpis registra trestov č.l. 45 - 46,trestný rozkaz č.l. 53, trestný rozkaz č.l. 58 - 60,odpor č.l. 62,
zápisnicuč.l.64-65,zápisnicuč.l.66,rozsudokč.l.70-71,zápisnicuč.l.73-74,správač.l.77,zápisnicu

č.l. 78 - 79, zápisnicu č.l. 81, zápisnicu č.l. 82, zápisnicu č.l. 86 - 87, príkaz č.l. 88, úradný záznam č.l. 89,
potvrdenie č.l. 91, zápisnicu č.l. 92, zápisnica č.l. 94, zápisnicu č.l. 95, potvrdenie č.l. 97, zápisnica č.l.
98, potvrdenie č.l. 101, zápisnica č.l. 102 - 103, zápisnicu č.l. 105, zápisnicu č.l. 107, úradný záznam č.l.
110, zápisnica č.l. 111 - 112, správu č.l. 115 - 116, 117, 118 - 120, upovedomenie č.l. 121 - 122, správa
č.l. 123 - 124, zápisnicu č.l. 125, zápisnicu č.l. 128, príkaz č.l. 129, správu č.l. 129a, zápisnicu č.l. 130,

správu č.l. 133, zápisnicu č.l. 134 - 135, zápisnicu č.l. 136, správu č.l. 142, správu č.l. 143, pripojený
spis Okresného súdu Čadca sp. zn. 5P/192/2009, spis sp. zn. 3T/88/2009 najmä opatrenie č.l. 59, odpis
registra trestov zo dňa 15. 04. 2014 z ktorých mal preukázané nasledovné:

Súd mal preukázané, že obžalovaný ku dňu podania obžaloby dlhoval na výživnom sumu 1943,73 €
( do 21.9.2009). S účinnosťou od 10.9.2009 bola vyživovacia povinnosť otca - obžalovaného znížená
a to rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 5P/192/2009 zo dňa 24.2.2011, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 17.3.2011, kedy súd uložil otcovi - obžalovanému hradiť znížené výživné na maloleté
deti v sume po 40,- € mesačne na mal. Viktóriu a Filipa, výživné na maloletú D. X. zostalo nezmenené.
Obžalovaný do podania obžaloby mal dlžnú sumu výživného 1493,73 €, od podania obžaloby do
marca 2014 mal uhradiť v prospech matky maloletých detí sumu 7008,66 €, celkom mal teda uhradiť
sumu 8502,39 € (1493,73 + 7008,66). Obžalovanému boli vykonávané zrážky prostredníctvom súdnej

exekútorky JUDr. S. H., ktorá vykonáva exekúciu na základe návrhu poškodenej - matky maloletých
detí. Súdna exekútorka zaslala matke maloletých detí na výživnom celkom sumu 4542,33 €, ktorá suma
pozostáva z vyplateného výživného od decembra 2010 do apríla 2012 suma 3348,34 € ( potvrdenie č.l.
119), od mája 2012 do januára 2013 sumu 863,74 € ( č.l. 115), od februára do marca 2013 suma 126,20
€ (č.l. 129A), za mesiac apríl 2013 sumu 73,- € (č.l. 133) od októbra 2013 do januára 2014 suma 131,05

€ ( č.l. 142). Obžalovaný uhradil matke priamo sumu 1000,- € dňa 24.7.2013. Dlžné výživné ku dňu
rozhodnutia predstavuje sumu 2960,06 €, ktorú sumu obžalovaný neuhradil hoci si je vedomý svojej
zákonnej vyživovacej povinnosti voči svojim maloletým deťom, túto si v žalovanom období riadne a včas
neplnil, resp. výživné platil v rozsahu nižšom, ako mu bolo určené rozhodnutím súdu.

Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 5T/14/2008 zo dňa 5.3.2008 boli maloleté deti D. X., P. X. a

I. X. zverení do starostlivosti matke a otec - obžalovaný bol zaviazaný platením výživného na maloleté
deti a to na mal. D. 1500,- Sk, na mal. P. sumu 1500,- Sk a I. sumu 2000,- Sk mesačne počnú 1.1.2008.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.4.2008.

Trestným rozkazom Okresného súdu Čadca č. k. 3T/120/2007 zo dňa 18.10.2007 bol Ľ. X. uznaný za
vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený

podmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný neplatil výživné na maloletého F. Y., nar. 20.10.1996,
ktorý bol zverený matke F. Y..

Obžalovaný nevykonáva živnostenskú činnosť, nakoľko mu podľa správy Obvodného úradu Čadca
nevzniklo živnostenské oprávnenie pre nesplnenie všeobecnej podmienky - bezúhonnosť. Podľa správy
Daňového úradu obžalovaný v roku 2009 nebol evidovaný na daň z príjmov. Podľa správy Úradu

práce sociálnych vecí a rodiny obžalovaný bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie
28.7.2004 z dôvodu nespolupráce. Obžalovaný v roku 2009 nepoberal sociálne dávky, ani dávky v
nezamestnanosti. V evidencii priestupkov sa nenachádzal. V roku 2009 neboli o ňom zistené iné
negatívne poznatky (okrem kriminálnej minulosti) vo vzťahu k porušovaniu verejného poriadku, vo
vzťahu k plneniu pracovných povinností

Súd z aktuálneho odpisu registra trestov mal preukázané, že obžalovaný Ľ. X. bol ku dňu 15.4.2014
doposiaľ jedenásťkrát súdne trestaným. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Čadca sp. zn. 3T/88/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dna 29.12.2009 pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona na podmienečný trest odňatia slobody v
trvaní jeden rok, ktorého výkon mu súd odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, pričom aktuálne

sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený (osvedčil sa podľa § 50 ods. 6 Tr. zák.).Prokurátorka na hlavnom pojednávaní navrhla uznať obžalovaného za vinného podľa obžaloby s
úpravou skutku - dlžnej sumy 2960,06 € a uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody,
resp. trest na slobode s dlhšou skúšobnou dobou.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v
oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho

vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 207 ods. 1 až 3 Tr. zák.

(1) Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť
vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej
povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo 2

a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,

b) závažnejším spôsobom konania, alebo

c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu vzniká priamo na základe zákona a nie je viazaná na to,
či o povinnosti platiť výživné a o jeho výške a splatnosti rozhodol súd v občianskom súdnom konaní.

V trestnom konaní sa súdom posudzuje otázka viny, pričom súd nie je viazaný rozhodnutím súdu
v občianskom súdnom konaní, avšak toto rozhodnutie posudzuje ako dôkaz. Treba zdôrazniť, že
vyživovacia povinnosť medzi členmi rodiny sa opiera o jednu zo základných zásad rodinného práva
zakotveného v čl. 4 Základných zásad Zákona o rodine, podľa ktorej všetci členovia rodiny majú
povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie

hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom
súhrne súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku. Súdený skutok sa stal a
vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že ho spáchal obžalovaný Ľ. X.. Obžalovaný napriek
tomu, že tvrdil, že výživné hradil, toto neplatil dobrovoľne sám, ale boli mu vykonávané zrážky zo mzdy

prostredníctvom súdnej exekútorky, čo potvrdil vo svojej výpovedi osobne a taktiež túto skutočnosť mal
súd preukázanú z potvrdení od súdnej exekútorky. V súdenej veci si však obžalovaný neplnil vyživovaciu
povinnosťužod 1.1.2009najmenejdopodaniaobžalobyt.j. do21.9.2009.Prečinuzanedbaniapovinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. sa však páchateľ dopustí, ak najmenej tri mesiace v období 2 rokov
neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Predmetný prečin je

teda dokonaný uplynutím tretieho mesiaca, v ktorom si páchateľ svoju vyživovaciu povinnosť zavinene
neplní, následne po dokonaní trestného činu, pokiaľ si aj naďalej svoju vyživovaciu povinnosť neplní, už
len dochádza k udržiavaniu protiprávneho stavu.

Je nepochybné, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zákona, nakoľko najmenej tri mesiacev období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú vyživovaciu povinnosť vyživovať iného - v danom
prípade svoje tri maloleté deti, ktorú sú vo výchove a starostlivosti matky D. X. (v období od 1.1.2009 do
podania obžaloby). Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že súdna exekútorka vykonáva zrážky zo mzdy

od mesiaca december 2010, čo je však v dôsledku toho, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplní
riadne (v stanovenej výške v stanovený dátum splatnosti). Ku dňu rozhodovania mal súd preukázané
dlžné výživné v ustálenej sume 2960,06 €. Súd nemal preukázaný zánik nároku na výživné u maloletých
detí, obžalovaný je aktuálne zamestnaný (zamestnal sa od 1.7.2009), avšak v dobe (od mesiaca
január 2009) keď neplatil výživné bol nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, hoci tento úrad

evidoval voľné pracovné miesta, z ktorých si mohol vybrať zamestnanie z ktorého následného príjmu
mal hradiť výživné na maloleté deti, pretože vedel o svojej zákonnej povinnosti a naviac mal i súdom
uloženú povinnosť hradiť konkrétnu sumu výživného na konkrétne maloleté dieťa. Aj napriek tomu,
že sa zamestnal od 1.7.2009, výživné na maloleté deti neplatil. Obžalovaný takýmto svojím konaním
navodil stav, kedy maloleté deti nedostávali všetko, čo im podľa zákona patrilo, maloleté deti vystavil
núdzi, pričom túto bola nútená odvracať matka maloletých detí. Súd mal z vykonaného dokazovania

preukázané, že obžalovaný sa dopustil recidívy, nakoľko tohto konania sa dopustil po tom, čo bol
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/120/2007 zo dňa 18.10.2007, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2008 odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Tr. zák., teda spáchal čin, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený.
Takýmto konaním mal súd u obžalovaného jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, skutok spáchal

obžalovaný, tento skutok je trestným činom a preto súd obžalovaného v celom rozsahu uznal za vinného
z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., pričom upravil
v skutku len výšku dlžnej sumy výživného.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie

noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali alebo páchali
v čo najmenšej miere. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na
ostatných členov spoločnosti. Generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie.

Účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu

o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Súd pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere vychádzal najmä zo všeobecných zásad uvedených v §
34 ods. 4 Trestného zákona, z účelu trestu podľa § 34 ods. l Trestného zákona a s prihliadnutím na
pomeramieruzávažnostipoľahčujúcichapriťažujúcichokolností.Súduobžalovanéhozistilpoľahčujúcu

okolnosť podľa §36 písm. l/ Tr. zákona. Priťažujúcu okolnosť súd nemal preukázanú žiadnu. Súd preto
vyhodnotil, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností a pri výmere trestu sa riadil ustanovením § 38
ods. 3 Tr. zákona ( ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu).

Obžalovanému Ľ. X. pri aplikácii § 38 ods. 3 Tr. zák. bolo možné uložiť trest v trestnej sadzbe od

jedného roka až 3 roky a 8 mesiacov. Súd vzhľadom na závažnosť trestného činu a osobu obžalovaného
uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v trvaní pätnásť mesiacov, ktorého výkon
obžalovanému odložil na skúšobnú dobu v trvaní dva a pol roka, nakoľko je v danom prípade toho
názoru, že takto uložený trest je trestom primeraným na dosiahnutie účelu trestu a nápravu samotného
páchateľa a teda takto uložený trest má lepšiu možnosť vplývať na obžalovaného a na jeho prevýchovu

v tom smere, aby sa v budúcnosti nedopustil žiadnej ďalšej trestnej činnosti. Uvedený trest považuje
súd za spravodlivý a objektívny obraz najmä potrieb individuálnej a generálnej prevencie, pričom takto
uložený trest v plnej miere odzrkadľuje možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Prísnejší druh trestu
(nepodmienečný trest) súd v danom prípade nepovažoval za správny i s poukazom na to, že obžalovaný
je aktuálne zamestnaný a teda je reálna možnosť vykonávania zrážok z jeho príjmu v prospech

maloletých detí a uhrádzanie ich bežných potrieb a výdavkov.

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
vydal činom oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze a spáchal čin, hoci bol v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v
priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.

Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie
má odkladný účinok.